„Buďte zanietení duchom“

„Neponevierajte sa pri tom, čo robíte. Buďte zanietení duchom. Slúžte ako Jehovovi otroci.“ ​(RIM. 12:11)

 1. Prečo Izraeliti prinášali zvieracie a iné obete?

JEHOVA si cení obete, ktoré mu jeho služobníci ochotne prinášajú na znak svojej lásky a podriadenosti jeho vôli. V staroveku prijímal zvieracie a iné obete. V súlade s mojžišovským Zákonom ich prinášali Izraeliti, ktorí nimi chceli dosiahnuť odpustenie hriechov a vyjadriť svoju vďačnosť. V kresťanskom zbore od nás Jehova neočakáva také predpísané, hmotné obete. Ale určité obete sa od nás predsa len očakávajú, ako to ukazuje apoštol Pavol v 12. kapitole listu adresovaného kresťanom v Ríme. Pozrime sa na jeho slová bližšie.

Živá obeť

 2. Akým spôsobom života máme žiť a čo si to vyžaduje?

² Prečítajte Rimanom 12:1, 2. V predchádzajúcej časti tohto listu Pavol jasne ukázal, že pomazaní kresťania, či už spomedzi Židov, alebo spomedzi Nežidov, boli pred Bohom vyhlásení za spravodlivých na základe viery, nie skutkov. (Rim. 1:16; 3:20–24) V 12. kapitole objasňuje, že vďačnosť za to by mali kresťania prejavovať obetavým životom. Aby sme to mohli robiť, musíme pretvárať svoju myseľ. Pre zdedenú nedokonalosť podliehame ‚zákonu hriechu a smrti‘. (Rim. 8:2) Preto sa musíme premieňať, byť „obnovení v sile, ktorá podnecuje [našu] myseľ“, tak, že zásadne meníme svoje sklony. (Ef. 4:23) Takú úplnú premenu možno dosiahnuť iba s pomocou Boha a jeho ducha. A od nás si to vyžaduje, aby sme vynakladali vážne úsilie a používali pri tom ‚silu rozumu‘. To znamená robiť všetko, čo je v našich silách, aby sme sa ‚neutvárali podľa tohto systému vecí‘ s jeho skazenou morálkou, úpadkovou zábavou a pokriveným uvažovaním. (Ef. 2:1–3)

 3. Prečo sa zapájame do kresťanských činností?

³ Pavol nás tiež vyzýva, aby sme sa pomocou ‚sily rozumu‘ „sami presvedčili, aká je dobrá a prijateľná a dokonalá Božia vôľa“. Prečo denne čítame Bibliu, rozjímame o tom, čo sme si prečítali, modlíme sa, navštevujeme kresťanské zhromaždenia a zvestujeme dobré posolstvo o Kráľovstve? Robíme to preto, že nás na to nabádajú zboroví starší? Pravdaže, za užitočné pripomienky starších sme vďační. Ale do kresťanských činností sa zapájame preto, lebo nás Boží duch podnecuje dávať najavo vrúcnu lásku k Jehovovi. Okrem toho sme osobne presvedčení, že je Božou vôľou, aby sme sa do týchto činností zapájali. (Zech. 4:6; Ef. 5:10) Keď žijeme pravým kresťanským životom, môžeme byť prijateľní Bohu a toto vedomie nás napĺňa veľkou radosťou a uspokojením.

Rôzne dary

4., 5. Ako by mali kresťanskí starší používať svoje dary?

⁴ Prečítajte Rimanom 12:6–8, 11. Pavol vysvetľuje, že „máme dary, ktoré sa líšia podľa nezaslúženej láskavosti, ktorú sme dostali“. Niektoré dary, o ktorých sa Pavol zmieňuje — nabádanie, predsedanie —, sa zvlášť týkajú kresťanských starších, ktorí sú povzbudzovaní predsedať „so skutočnou vážnosťou“.

⁵ Rovnaká vážnosť má byť podľa Pavla zrejmá zo spôsobu, akým dozorcovia slúžia ako učitelia a konajú ‚službu‘. Z kontextu sa zdá, že Pavol sa tu zmieňuje o „službe“ vykonávanej v zbore, čiže v „jednom tele“. (Rim. 12:4, 5) Ide o podobnú službu, akú spomenuli apoštoli v Skutkoch 6:4: „My sa však budeme venovať modlitbe a službe slova.“ Čo zahŕňa taká služba? Kresťanskí starší používajú svoje dary na posilňovanie členov zboru. ‚Venujú sa tejto službe‘, keď zbor s vážnosťou vedú a poučujú na základe Božieho Slova. Robia to tým, že s modlitbami študujú, robia výskum, vyučujú a pasú. Dozorcovia majú používať svoje dary svedomito a o ovce sa majú starať „s radosťou“. (Rim. 12:7, 8; 1. Petra 5:1–3)

 6. Ako môžeme uplatniť radu z Rimanom 12:11, ktorý je záhlavným textom tohto článku?

⁶ Pavol ďalej uvádza: „Neponevierajte sa pri tom, čo robíte. Buďte zanietení duchom. Slúžte ako Jehovovi otroci.“ Ak si u seba všimneme sklon k lenivosti v službe, možno bude potrebné upraviť svoje študijné návyky a intenzívnejšie a častejšie sa modliť o Jehovovho ducha, čo nám pomôže bojovať s vlažnosťou a obnoviť horlivosť. (Luk. 11:9, 13; Zjav. 2:4; 3:14, 15, 19) Svätý duch posilnil raných kresťanov s oduševnením hovoriť o „vznešených Božích veciach“. (Sk. 2:4, 11) Podobne aj nás môže podnietiť, aby sme boli v službe horliví, „zanietení duchom“.

Pokora a skromnosť

 7. Prečo by sme mali v službe prejavovať pokoru a skromnosť?

⁷ Prečítajte Rimanom 12:3, 16. Dary, ktoré máme, máme vďaka Jehovovej „nezaslúženej láskavosti“. V inom liste Pavol uvádza: „Naša dostatočná spôsobilosť pochádza od Boha.“ ​(2. Kor. 3:5) Preto by sme nemali oslavovať sami seba. Mali by sme pokorne uznávať, že všetko, čo sa nám v službe podarí, je výsledkom Božieho požehnania, nie našich vlastných schopností. (1. Kor. 3:6, 7) V súlade s tým Pavol píše: „Hovorím každému tam medzi vami, aby si o sebe nemyslel viac ako treba.“ Je potrebné, aby sme mali sebaúctu a nachádzali v službe pre Kráľovstvo radosť a uspokojenie. Ale keď sme skromní, čiže uvedomujeme si svoje obmedzenia, zabráni nám to stať sa neústupčivými. Skôr chceme ‚myslieť tak, ako to zodpovedá zdravej mysli‘.

 8. Ako môžeme zabrániť tomu, aby sme neboli „rozvážni vo vlastných očiach“?

⁸ Bolo by veľmi nerozumné vystatovať sa tým, čo sme dosiahli. Je to „Boh, ktorý dáva vzrast“. (1. Kor. 3:7) Pavol uvádza, že Boh udeľuje každému členovi zboru určitú „mieru viery“. Nemali by sme sa cítiť nadradení, ale mali by sme uznávať to, čo dosahujú druhí podľa miery viery, ktorú majú. Pavol pokračuje: „Zmýšľajte o druhých tak isto ako sami o sebe.“ V inom liste nám hovorí: „Nerobte nič zo svárlivosti alebo zo sebectva, ale s pokorou mysle považujte ostatných za vyšších od seba.“ ​(Fil. 2:3) Ak máme uznávať, že každý brat či sestra nás v tom či onom ohľade prevyšuje, vyžaduje si to od nás pravú pokoru a cieľavedomé úsilie. Pokora zabráni tomu, aby sme neboli „rozvážni vo vlastných očiach“. I keď zvláštne výsady môžu na niekoho sústreďovať väčšiu pozornosť, všetci nájdeme hlbokú radosť v konaní ‚nízkych vecí‘, nenápadných úloh, ktoré si ľudia často ani nevšimnú. (1. Petra 5:5)

Naša kresťanská jednota

 9. Prečo Pavol prirovnáva kresťanov splodených duchom k údom tela?

⁹ Prečítajte Rimanom 12:4, 5, 9, 10. Pavol prirovnáva pomazaných kresťanov k údom tela, ktoré jednotne slúžia pod vedením svojej Hlavy, Krista. (Kol. 1:18) Týmto kresťanom splodeným duchom pripomína, že telo má mnoho údov s odlišnými úlohami a že „hoci je [ich] mnoho, [sú] jedno telo v spojení s Kristom“. V tomto duchu aj pomazaných kresťanov v Efeze nabádal: „Vyrastajme láskou vo všetkom v toho, ktorý je hlavou, Krista. Z neho celé telo, harmonicky spojené a utvorené, aby spolupracovalo prostredníctvom každého kĺbu, ktorý dáva, čo treba, podľa pôsobenia každého jednotlivého údu v patričnej miere, pôsobí na vzrast tela, na jeho budovanie v láske.“ ​(Ef. 4:15, 16)

10. Čiu autoritu by mali uznávať „iné ovce“?

¹⁰ Aj keď „iné ovce“ nepatria k tomuto Kristovmu telu, z Pavlovho prirovnania sa môžu veľa naučiť. (Ján 10:16) Pavol uvádza, že Jehova „všetko... podriadil pod [Kristove] nohy a urobil ho hlavou nad všetkým v zbore“. (Ef. 1:22) Dnes k tomu ‚všetkému‘, čo Jehova podriadil svojmu Synovi, patria aj iné ovce. Patria aj k ‚majetku‘, ktorý Kristus zveril svojmu „vernému a rozvážnemu otrokovi“. (Mat. 24:45–47) Preto je potrebné, aby kresťania s pozemskou nádejou uznávali Krista ako svoju Hlavu a podriaďovali sa vernému a rozvážnemu otrokovi a jeho vedúcemu zboru, ako aj mužom vymenovaným v zbore za dozorcov. (Hebr. 13:7, 17) To prispieva k našej kresťanskej jednote.

11. Na čom je založená naša jednota a aké ďalšie rady Pavol dal?

¹¹ Táto jednota je založená na láske, ktorá je „dokonalým putom jednoty“. (Kol. 3:14) V 12. kapitole Rimanom to Pavol vyzdvihuje, keď poukazuje na to, že naša láska musí byť „bez pokrytectva“ a že „v bratskej láske“ máme mať „jeden k druhému nežnú náklonnosť“. To vedie k vzájomnej úcte. Apoštol píše: „Predchádzajte sa navzájom v prejavovaní úcty.“ Pochopiteľne, lásku si nesmieme zamieňať s povoľnosťou. Mali by sme robiť všetko, čo môžeme, aby sme zbor udržali čistý. Pavol po rade týkajúcej sa lásky dodáva: „Sprotivte si to, čo je zlé.“

Cesta pohostinnosti

12. Čo sa môžeme o prejavovaní štedrosti naučiť od kresťanov v starovekej Macedónii?

¹² Prečítajte Rimanom 12:13. Láska k bratom nás podnecuje ‚deliť sa so svätými podľa ich potrieb‘ a svojich možností. Aj keď toho v hmotnom ohľade nemáme veľa, môžeme sa podeliť o to, čo máme. O macedónskych kresťanoch Pavol napísal: „Počas veľkej skúšky v súžení hojnosť ich radosti a ich hlboká chudoba rozhojnila bohatstvo ich štedrosti. Lebo to bolo podľa ich skutočnej možnosti, áno, dosvedčujem, nad ich skutočnú možnosť, zatiaľ čo nás sami od seba veľmi naliehavo prosili o prednosť, aby mohli dávať z lásky a zúčastňovať sa na službe určenej pre svätých [v Judei].“ ​(2. Kor. 8:2–4) Hoci kresťania z Macedónie boli sami chudobní, boli veľmi štedrí. Považovali za výsadu podeliť sa s núdznymi bratmi v Judei o to, čo mali.

13. Čo znamená vyjadrenie „choďte cestou pohostinnosti“?

¹³ Vyjadrenie „choďte cestou pohostinnosti“ je prekladom gréckeho slovného spojenia, ktoré znamená, že máme byť iniciatívni. V Roháčkovom preklade na tomto mieste nájdeme spojenie „za pohostinnosťou sa ženúci“. Pohostinnosť sa niekedy prejaví tým, že kresťan niekoho pozve na obed či na večeru, a keď to urobí z lásky, zaslúži si za to pochvalu. Ale keď sme iniciatívni, nájdeme aj mnoho ďalších spôsobov, ako prejaviť pohostinnosť. Napríklad ak nám finančné pomery alebo zdravotný stav nedovoľuje, aby sme niekoho pozvali k spoločnému stolu, prejavom pohostinnosti je tiež pozvať ho na šálku kávy, čaju alebo niečoho iného.

14. a) Z akých slov sa skladá grécke slovo prekladané ako „pohostinnosť“? b) Ako môžeme dávať v službe najavo záujem o cudzincov?

¹⁴ Pohostinnosť sa týka aj nášho postoja k ľuďom. Grécke slovo preložené ako „pohostinnosť“ sa skladá z dvoch slovných koreňov s významom „láska“ a „cudzinec“. Aký máme postoj k cudzincom? Kresťanov, ktorí sa snažia naučiť iný jazyk, aby mohli zvestovať dobré posolstvo medzi cudzincami, ktorí sa prisťahovali do obvodu ich zboru, možno oprávnene považovať za ľudí, ktorí idú cestou pohostinnosti. Pravdaže, mnohým z nás okolnosti neumožňujú učiť sa iný jazyk. Ale všetci môžeme pomáhať cudzincom, keď dobre používame brožúrku Dobré posolstvo pre ľudí zo všetkých národov, ktorá obsahuje biblické posolstvo v mnohých jazykoch. Dosiahol si v službe s touto brožúrkou dobré výsledky?

Empatia

15. Aký príklad si môžeme vziať od Ježiša, keď chceme uplatniť radu z Rimanom 12:15?

¹⁵ Prečítajte Rimanom 12:15. Pavlovu radu z tohto verša možno zhrnúť dvoma slovami: prejavujte empatiu. Musíme sa naučiť chápať pocity druhých ľudí, ba aj prežívať ich s nimi, či už ide o radosť, alebo o žiaľ. Ak sme zanietení duchom, bude zjavné, že sa s druhými tešíme alebo že s nimi súcitíme. Keď sa 70 Ježišových učeníkov s radosťou vrátilo zo zvestovateľskej kampane a rozprávali, aké dobré výsledky dosiahli, sám Ježiš sa „zaradoval v svätom duchu“. (Luk. 10:17–21) Prežíval s nimi ich radosť. Na druhej strane, keď zomrel jeho priateľ Lazar, ‚plakal s tými, ktorí plakali‘. (Ján 11:32–35)

16. Ako môžeme prejaviť empatiu a zvlášť kto by ju mal prejavovať?

¹⁶ Chceme napodobňovať Ježišov príklad v prejavovaní empatie. Keď sa spolukresťan raduje, chceme dať najavo, že sa radujeme s ním. Podobne by sme mali byť vnímaví aj na trápenie a žiaľ našich bratov a sestier. Ak venujeme čas tomu, aby sme si naozaj súcitne vypočuli spoluveriaceho, ktorý citovo trpí, môžeme mu tým priniesť veľkú úľavu. A občas sa utrpenie spolukresťana môže dotknúť nášho srdca natoľko, že naša úprimná empatia sa prejaví aj slzami. (1. Petra 1:22) Pavlovu radu prejavovať empatiu by mali uplatňovať zvlášť starší.

17. Čo sme sa doteraz dozvedeli z 12. kapitoly Rimanom a čo sa bude rozoberať v nasledujúcom článku?

¹⁷ Vo veršoch z 12. kapitoly Rimanom, ktoré sme doteraz rozoberali, sme našli rady, ktoré môžeme uplatniť v osobnom kresťanskom živote, ako aj vo vzťahoch s bratmi. V nasledujúcom článku preskúmame zvyšné verše tejto kapitoly, ktoré sú zamerané na to, ako sa máme pozerať na ľudí mimo kresťanského zboru vrátane odporcov a prenasledovateľov a ako sa k nim máme správať.

Na zopakovanie

• Ako dávame najavo, že sme „zanietení duchom“?

• Prečo by sme mali v službe Bohu prejavovať pokoru a skromnosť?

• Ako môžeme prejavovať empatiu a súcit spoluveriacim?

[Obrázky na strane 4]

Prečo sa zapájame do týchto kresťanských činností?

[Obrázok na strane 6]

Ako môže každý z nás pomáhať cudzincom dozvedieť sa o Kráľovstve?