Oslavujme Boha „jednými ústami“

„Aby ste... jednými ústami oslavovali Boha a Otca nášho Pána Ježiša Krista.“ — RIMANOM 15:6.

 1. Aké poučenie dal Pavol spoluveriacim o rozdielnych názoroch?

NIE všetci kresťania robia rovnaké rozhodnutia a majú rovnaký vkus. No všetci kresťania musia kráčať po ceste života bok po boku. Je to možné? Áno, pokiaľ nerobíme sporné otázky z malých odlišností. To je poučenie, ktoré dal apoštol Pavol spoluveriacim v prvom storočí. Ako vysvetlil túto dôležitú myšlienku? A ako môžeme uplatniť jeho inšpirovanú radu dnes?

Kresťanská jednota je dôležitá

 2. Ako Pavol zdôraznil potrebu jednoty?

² Pavol vedel, že kresťanská jednota je životne dôležitá, a dal kresťanom znamenitú radu, ktorá im mala pomôcť, aby sa navzájom znášali v láske. (Efezanom 4:1–3; Kolosanom 3:12–14) No jednako za tých vyše 20 rokov, čo založil a navštívil mnoho zborov, si uvedomil, že zachovanie jednoty môže byť náročné. (1. Korinťanom 1:11–13; Galaťanom 2:11–14) A tak spoluveriacich v Ríme nabádal: „Nech dá Boh, ktorý poskytuje vytrvalosť a útechu... aby ste jednomyseľne jednými ústami oslavovali Boha a Otca nášho Pána Ježiša Krista.“ ​(Rimanom 15:5, 6) Aj my dnes musíme Jehovu Boha oslavovať „jednými ústami“ ako jeho zjednotený ľud. Do akej miery to robíme?

3, 4. a) Z akého prostredia pochádzali kresťania v Ríme? b) Ako mohli rímski kresťania napriek niektorým odlišnostiam chváliť Jehovu „jednými ústami“?

³ Mnohí kresťania v Ríme boli Pavlovými osobnými priateľmi. (Rimanom 16:3–16) Hoci pochádzali z rôzneho prostredia, Pavol všetkých bratov prijímal ako ‚Božích milovaných‘. Napísal: „Vzdávam vďaku svojmu Bohu prostredníctvom Ježiša Krista za vás všetkých, lebo sa o vašej viere hovorí po celom svete.“ Z toho vyplýva, že Rimania boli v mnohých ohľadoch príkladní. (Rimanom 1:7, 8; 15:14) No zároveň mali niektorí členovia zboru na isté záležitosti odlišné názory. Keďže aj dnešní kresťania pochádzajú z rôzneho prostredia a kultúr, preskúmanie Pavlových inšpirovaných rád, ako pristupovať k odlišnostiam, im pomôže hovoriť „jednými ústami“.

⁴ V Ríme boli veriaci spomedzi Židov i pohanov. (Rimanom 4:1; 11:13) Pre niektorých židovských kresťanov bolo zjavne ťažké zanechať určité zvyky, ktoré dodržiavali pod mojžišovským Zákonom, i keď im malo byť jasné, že to nie je potrebné na záchranu. Na druhej strane, mnohí kresťania židovského pôvodu uznávali, že Kristova obeť ich oslobodila od obmedzení, ktoré sa na nich vzťahovali predtým, než sa stali kresťanmi. Preto prestali dodržiavať niektoré zvyky. (Galaťanom 4:8–11) No ako zdôraznil Pavol, všetci boli „Boží milovaní“. Všetci mohli chváliť Boha „jednými ústami“, ak si voči sebe navzájom zachovali správny postoj. Keďže aj my dnes máme na určité veci rôzne názory, urobíme dobre, keď sa hlbšie zamyslíme nad tým, ako Pavol vysvetlil túto dôležitú zásadu. — Rimanom 15:4.

‚Navzájom sa vítajte‘

5, 6. Aké odlišné názory sa objavili v rímskom zbore?

⁵ Pavol v liste Rimanom hovorí o jednej otázke, na ktorú boli rôzne názory. Napísal: „Niekto má vieru, že môže jesť všetko, ale ten, kto je slabý, je zeleninu.“ Prečo? Mojžišovský Zákon nedovoľoval jesť bravčové mäso. (Rimanom 14:2; 3. Mojžišova 11:7) No keď Ježiš zomrel, prestal byť Zákon záväzný. (Efezanom 2:15) Tri a pol roka po Ježišovej smrti povedal anjel apoštolovi Petrovi, že z Božieho hľadiska by sa nemalo žiadne jedlo považovať za poškvrnené. (Skutky 11:7–12) Tieto skutočnosti zrejme priviedli niektorých kresťanov židovského pôvodu k tomu, že sa rozhodli jesť bravčové mäso alebo niektoré ďalšie jedlá, ktoré boli zakázané pod Zákonom.

⁶ No pre iných židovských kresťanov mohla byť odporná už len samotná predstava, že by jedli pokrm, ktorý sa predtým považoval za nečistý. Títo citliví kresťania sa zrejme nedokázali ubrániť tomu, aby boli pohoršení, keď videli svojich židovských bratov v Kristovi jesť také pokrmy. Okrem toho niektorí nežidovskí kresťania, ktorí vo svojom predošlom náboženstve nemali žiadne obmedzenia týkajúce sa jedla, mohli byť zarazení, že niekto robí z jedla spornú otázku. Samozrejme, na tom, že sa niekto zdržiaval istých pokrmov, nebolo nič zlé, pokiaľ netvrdil, že je to nevyhnutné na záchranu. No tieto odlišné názory mohli v zbore vyvolať spory. Kresťania v Ríme museli byť opatrní, aby im tieto odlišnosti nezabránili oslavovať Boha „jednými ústami“.

 7. Aké názory existovali na zachovávanie zvláštneho dňa v týždni?

⁷ Pavol uvádza ďalší príklad: „Niekto súdi, že jeden deň je nad druhý; iný súdi, že jeden deň je ako všetky ostatné.“ ​(Rimanom 14:5a) Pod mojžišovským Zákonom sa v sabat nemala konať žiadna práca. V tento deň bolo dokonca výrazne obmedzené aj cestovanie. (2. Mojžišova 20:8–10; Matúš 24:20; Skutky 1:12) Keď však Zákon prestal byť záväzný, tieto obmedzenia prestali platiť. No pre niektorých židovských kresťanov zrejme nebolo ľahké vykonávať akúkoľvek prácu alebo ďaleko cestovať v deň, ktorý predtým považovali za posvätný. Aj po tom, čo sa stali kresťanmi, mali možno siedmy deň vyhradený na duchovné účely, hoci z Božieho hľadiska už zákon o sabate neplatil. Konali títo kresťania nesprávne? Nie, pokiaľ netvrdili, že Boh vyžaduje dodržiavanie sabatu. Preto Pavol s ohľadom na svedomie svojich kresťanských bratov napísal: „Nech je každý plne presvedčený vo vlastnej mysli.“ — Rimanom 14:5b.

 8. Čo kresťania v Ríme nemali robiť, hoci mali brať ohľad na svedomie druhých?

⁸ Pavol láskavo povzbudzoval svojich bratov, aby mali trpezlivosť s tými, ktorí zápasia s vecami ponechanými na svedomie. Na druhej strane však dôrazne odsúdil tých, ktorí sa snažili prinútiť spoluveriacich, aby sa podriadili mojžišovskému Zákonu, akoby to bolo nevyhnutné na záchranu. Napríklad okolo roku 61 n. l. Pavol napísal pôsobivý list Hebrejom, v ktorom židovským kresťanom veľmi jasne vysvetlil, že už nemá zmysel podriaďovať sa Zákonu, lebo kresťania majú lepšiu nádej založenú na Ježišovej výkupnej obeti. — Galaťanom 5:1–12; Títovi 1:10, 11; Hebrejom 10:1–17.

9, 10. Čomu by sa mali kresťania vyhýbať? Vysvetli to.

⁹ Ako sme si mohli všimnúť, Pavol ukázal, že rozdielne názory a rozhodnutia nemusia ohroziť jednotu, pokiaľ nejde o jasné porušenie kresťanských zásad. Preto sa Pavol kresťanov so slabším svedomím pýta: „Prečo... súdiš svojho brata?“ A kresťanov so silnejším svedomím (možno tých, ktorým svedomie dovoľovalo jesť jedlá zakázané pod Zákonom alebo vykonávať v sabat svetskú prácu) sa pýtal: „Prečo sa pozeráš zhora na svojho brata?“ ​(Rimanom 14:10) Podľa Pavla nesmú kresťania so slabším svedomím odsudzovať bratov s veľkorysejším postojom. Rovnako kresťania, ktorí sú silní, sa nesmú pozerať zhora na tých, ktorých svedomie je v určitých oblastiach stále slabé. Všetci by mali rešpektovať správne pohnútky ostatných a ‚nemali by si o sebe myslieť viac, ako treba‘. — Rimanom 12:3, 18.

¹⁰ Pavol ukazuje, aký vyrovnaný názor by sme mali mať: „Nech sa ten, kto je, nepozerá zhora na toho, kto neje, a nech ten, kto neje, nesúdi toho, kto je, lebo toho Boh privítal.“ Ďalej hovorí: „Aj Kristus privítal nás, s úmyslom oslavovať Boha.“ Keďže Bohu a Kristovi sú prijateľní silní aj slabí, mali by sme mať podobný veľkorysý postoj a ‚vítať sa navzájom‘. (Rimanom 14:3; 15:7) Kto by mohol mať proti tomu námietky?

Bratská láska dnes vedie k jednote

11. Aká situácia nastala v Pavlových dňoch?

¹¹ V liste Rimanom sa Pavol zmieňoval o jednej konkrétnej situácii. Jehova nejaký čas predtým zrušil jednu zmluvu a nahradil ju novou. Niektorí mali problém prispôsobiť sa tejto zmene. Táto situácia sa nás dnes už netýka, ale občas môžu vzniknúť podobné sporné otázky.

12, 13. V akých situáciách môžu dnešní kresťania brať ohľad na svedomie svojich bratov?

¹² Napríklad nejaká kresťanka mohla predtým patriť k náboženstvu, ktoré kládlo dôraz na jednoduchosť v obliekaní a úprave zovňajšku. Po prijatí pravdy bolo pre ňu možno ťažké zvyknúť si na to, že pri vhodných príležitostiach nie je zakázané nosiť slušné šaty pestrejších farieb alebo sa vkusne namaľovať. Nebolo by správne, keby niekto nútil túto sestru, aby išla proti svojmu svedomiu, keďže nejde o porušenie žiadnej biblickej zásady. Zároveň si však táto sestra uvedomuje, že by nemala kritizovať kresťanky, ktorým svedomie také veci dovoľuje.

¹³ Uvažujme o ďalšom príklade. Nejaký kresťan bol možno vychovávaný v prostredí, kde sa na pitie alkoholu pozeralo s nevôľou. Keď spoznal pravdu, dozvedel sa, že podľa Biblie je víno darom od Boha a môže sa so striedmosťou konzumovať. (Žalm 104:15) Hoci uznáva tento názor, vplyvom svojej výchovy sa rozhodne vôbec nepiť alkoholické nápoje. Nekritizuje však tých, ktorí ich striedmo pijú. Uplatňuje tak Pavlove slová: „Usilujme [sa] o to, čo slúži pokoju, a o to, čo je na vzájomné budovanie.“ — Rimanom 14:19.

14. V akých situáciách môžu kresťania uplatniť radu, ktorú dal Pavol Rimanom?

¹⁴ Vznikajú aj iné situácie, pri ktorých je potrebné postupovať v duchu Pavlovej rady Rimanom. Kresťanský zbor sa skladá z mnohých ľudí a tí majú rôzny vkus. Preto môžu robiť odlišné rozhodnutia — napríklad v obliekaní a v úprave zovňajšku. Biblia však stanovuje jasné zásady, ktorých sa držia všetci úprimní kresťania. Nikto z nás by nemal nosiť také šaty alebo mať taký účes, ktorý by bol výstredný, neslušný alebo by nás priraďoval k nežiaducim prvkom sveta. (1. Jána 2:15–17) Kresťania pamätajú na to, že vždy, aj v čase oddychu, sú služobníkmi zastupujúcimi Univerzálneho Zvrchovaného Panovníka. (Izaiáš 43:10; Ján 17:16; 1. Timotejovi 2:9, 10) V mnohých oblastiach však kresťania majú dostatočne veľkú možnosť výberu.a

Neprivádzajme druhých k potknutiu

15. Kedy by sa mal kresťan kvôli bratom zrieknuť svojich práv?

¹⁵ Keď Pavol dával radu kresťanom v Ríme, na záver obrátil pozornosť na jednu dôležitú zásadu. Občas sa kresťan s dobre školeným svedomím môže rozhodnúť, že niečo, čo je prijateľné, neurobí. Prečo? Lebo si uvedomuje, že jeho konanie by mohlo druhých zraňovať. Teda čo v takejto situácii urobíme my? Pavol hovorí: „Je dobre nejesť mäso alebo nepiť víno alebo nerobiť nič, o čo sa potkýna tvoj brat.“ ​(Rimanom 14:14, 20, 21) Preto „my, ktorí sme silní, mali by sme niesť slabosti tých, ktorí nie sú silní, a nie páčiť sa sami sebe. Nech sa každý z nás páči svojmu blížnemu v tom, čo je dobré na jeho budovanie.“ ​(Rimanom 15:1, 2) Ak by naše konanie malo zraniť svedomie spolukresťana, bratská láska nás podnieti byť ohľaduplní a vyhnúť sa takému konaniu. Ako príklad si môžeme uviesť pitie alkoholických nápojov. Kresťan môže s miernosťou piť víno. Ale ak by sa na tom mal potknúť jeho brat, nebude trvať na svojom práve.

16. Ako môžeme brať ohľad na ľudí v obvode?

¹⁶ Túto zásadu by sme mali uplatňovať aj mimo kresťanského zboru. Napríklad môžeme žiť v oblasti, kde väčšina ľudí patrí k náboženstvu, ktoré zachováva jeden deň v týždni ako sviatok. Aby sa na nás susedia nepotkli a aby im to nebránilo prijať dobré posolstvo, v tento deň sa radšej vyhneme práci, ktorá by susedov pohoršovala. V inom prípade sa bohatý kresťan, ktorý chce slúžiť viac, môže presťahovať na miesto, kde žijú chudobnejší ľudia. Mohol by brať ohľad na svojich nových susedov tým, že sa bude obliekať veľmi jednoducho alebo že bude žiť skromnejšie, než mu to dovoľuje jeho finančná situácia.

17. Prečo je rozumné pri svojich rozhodnutiach brať do úvahy druhých?

¹⁷ Je rozumné vyžadovať od ‚tých, ktorí sú silní‘, aby sa takto prispôsobovali? Zamyslime sa nad týmto príkladom: Ideme autom a zrazu zbadáme, ako sa nejaké deti pohybujú nebezpečne blízko cesty. Budeme pokračovať v ceste maximálnou povolenou rýchlosťou len preto, že na to máme právo? Nie, spomalíme, aby sme deti nevystavili nebezpečenstvu. Aj naše vzťahy so spoluveriacimi a inými si občas vyžadujú, aby sme boli ochotní „spomaliť“, čiže ustúpiť. Možno robíme niečo, na čo máme úplné právo. Neporušujeme tým žiadne biblické zásady. No ak by sme sa tým mali niekoho dotknúť alebo uškodiť ľuďom so slabším svedomím, kresťanská láska nás podnieti konať opatrne. (Rimanom 14:13, 15) Zachovanie jednoty a podpora záujmov Kráľovstva sú oveľa dôležitejšie ako naše osobné práva.

18, 19. a) Ako môžeme nasledovať Ježišov príklad ohľaduplnosti voči druhým? b) V čom konáme úplne jednotne a o čom budeme uvažovať v nasledujúcom článku?

¹⁸ Ak takto konáme, riadime sa tým najznamenitejším príkladom. Pavol hovorí: „Ani Kristus sa nepáčil sám sebe, ale ako je napísané: ‚Pohanenia tých, ktorí hanili teba, padli na mňa.‘“ Ježiš za nás ochotne obetoval svoj život. Určite aj my sme ochotní obetovať niektoré svoje práva, ak to umožní ‚tým, ktorí nie sú silní‘, aby s nami v jednote oslavovali Boha. Áno, ak sme ústretoví a veľkorysí voči kresťanom so slabším svedomím — čiže sa ochotne vzdáme toho, na čo máme právo —, prejavujeme tým „rovnaké zmýšľanie, aké mal Kristus Ježiš“. — Rimanom 15:1–5.

¹⁹ Hoci naše názory na veci, pri ktorých nejde o porušenie biblických zásad, sa môžu trochu líšiť, v otázke uctievania konáme úplne jednotne. (1. Korinťanom 1:10) Táto jednota je napríklad zreteľná v tom, ako reagujeme na ľudí odporujúcich pravému uctievaniu. Božie Slovo týchto odporcov nazýva cudzími a varuje nás, aby sme si dali pozor na „hlas cudzích“. (Ján 10:5) Ako môžeme rozpoznať týchto cudzích? Ako by sme na nich mali reagovať? O týchto otázkach budeme uvažovať v nasledujúcom článku.

[Poznámka pod čiarou]

Ako by si odpovedal?

• Prečo rozdielne názory v osobných záležitostiach neohrozujú jednotu?

• Prečo by sme si ako kresťania mali ochotne prejavovať ohľad?

• Ako dnes môžeme uplatniť Pavlovu radu o jednote a čo nás k tomu bude motivovať?

[Obrázok na strane 9]

Pavlova rada týkajúca sa jednoty bola pre zbor veľmi dôležitá

[Obrázok na strane 10]

Kresťania sú jednotní napriek tomu, že pochádzajú z rôzneho prostredia

[Obrázok na strane 12]

Čo by mala teraz urobiť táto vodička?