Pavol organizuje núdzovú pomoc z darov pre svätých
PRE pravých kresťanov sú dôležité predovšetkým duchovné záujmy. No dôležitá je pre nich aj starostlivosť o telesné blaho iných. Často sa starajú o tých, ktorí zažívajú ťažkosti. Bratská láska podnecuje kresťanov, aby pomáhali spoluveriacim v núdzi. — Ján 13:34, 35.
Láska k duchovným bratom a sestrám podnietila apoštola Pavla zorganizovať zbierku v zboroch v Achaji, Galácii, Macedónii a oblasti Ázie. Prečo bola potrebná? Ako bol tento program núdzovej pomoci organizovaný? Aká bola reakcia naň? A prečo by nás malo to, čo sa udialo, zaujímať?
Situácia jeruzalemského zboru
Po Letniciach roku 33 n. l. zostali Židia a prozelyti odinakiaľ, ktorí sa na Letnice stali učeníkmi, nejaký čas v Jeruzaleme, aby sa o pravej viere dozvedeli viac. Kto to potreboval, tomu spoluctitelia radi pomohli niesť záťaž spojenú s takýmto predĺženým pobytom. (Skutky 2:7–11, 41–44; 4:32–37) Príčinou núdze mohli byť neskôr aj občianske nepokoje, keďže židovskí nacionalisti vyvolali vzburu a davové násilnosti. No aby žiaden Kristov nasledovník nebol hladný, núdznym vdovám sa denne rozdeľovalo jedlo. (Skutky 6:1–6) Okrem toho Herodes kruto prenasledoval zbor a v polovici 40. rokov prvého storočia nášho letopočtu Judeu pustošil hlad. Čo sa týka Ježišových nasledovníkov, azda výsledkom tohto všetkého bolo to, čo Pavol nazval ‚utrpením‘, ‚súžením‘ a ‚plienením ich majetku‘. — Hebrejom 10:32–34; Skutky 11:27–12:1.
Asi v roku 49 n. l. bola situácia ešte stále vážna. A tak keď Peter, Jakub a Ján súhlasili s tým, že Pavol sa pri kázaní sústredí na pohanov, nabádali ho, aby ‚pamätal na chudobných‘. Práve to sa Pavol usiloval robiť. — Galaťanom 2:7–10.
Organizovanie zbierky
Pavol mal dozor nad prostriedkami určenými chudobným kresťanom v Judei. Asi v roku 55 n. l. povedal Korinťanom: „Čo sa týka zbierky, ktorá je pre svätých, urobte aj vy tak, ako som nariadil galatským zborom. Nech si každý z vás uloží každý prvý deň v týždni v svojom dome niečo nabok do zásoby, podľa toho, ako sa mu darí... [Potom] pošlem tých, ktorých schválite listom, aby odniesli váš láskavý dar do Jeruzalema.“ (1. Korinťanom 16:1–3) O rok Pavol povedal, že Macedónia a Achaja mali účasť na núdzovej pomoci. A keď bol výťažok zbierky poslaný do Jeruzalema, prítomnosť delegátov z oblasti Ázie zrejme naznačuje, že prispeli aj zbory z tejto oblasti. — Skutky 20:4; 2. Korinťanom 8:1–4; 9:1, 2.
Na nikoho sa nenaliehalo, aby dal viac, ako si môže dovoliť. Naopak, bola to vec vyrovnania, aby akýkoľvek prebytok vyvážil nedostatok u svätých v Jeruzaleme a Judei. (2. Korinťanom 8:13–15) „Nech každý robí tak, ako sa rozhodol v svojom srdci,“ povedal Pavol, „nie s nevôľou alebo z donútenia, lebo Boh miluje radostného darcu.“ — 2. Korinťanom 9:7.
Apoštol Pavol uviedol Korinťanom dobrý dôvod na štedrosť. Ježiš ‚sa stal chudobným kvôli nim, aby sa stali bohatými‘ po duchovnej stránke. (2. Korinťanom 8:9) Istotne by chceli napodobňovať jeho ducha dávania. A okrem toho, keďže Boh ich obohacoval „pre každý druh štedrosti“, bolo vhodné, aby oni pomohli uspokojiť potreby svätých. — 2. Korinťanom 9:10–12.
Postoj zainteresovaných
Z úvahy o postoji tých, ktorí boli v prvom storočí zapojení do programu núdzovej pomoci svätým, sa môžeme veľa naučiť o dobrovoľnom dávaní. Táto zbierka odhalila viac ako len záujem o chudobných, ktorí spolu s nimi uctievajú Jehovu. Z jej uskutočnenia možno vyvodiť, že medzi židovskými kresťanmi a kresťanmi z pohanov boli bratské putá. Dávanie a prijímanie príspevkov bolo prejavom jednoty a priateľstva medzi nimi. Delili sa o hmotné i o duchovné veci. — Rimanom 15:26, 27.
Pavol možno pôvodne macedónskych kresťanov nevyzýval, aby sa zapojili — pretože boli tiež veľmi chudobní. Ale oni stále „veľmi naliehavo prosili o prednosť, aby mohli dávať“. A hoci zažívali ‚veľkú skúšku v súžení‘, radostne dali to, čo bolo „nad ich skutočnú možnosť“. (2. Korinťanom 8:1–4) K ich veľkej skúške zrejme patrili obvinenia, že praktizujú náboženstvo, ktoré je pre Rimanov nezákonné. A tak je pochopiteľné, že mali súcit so svojimi judejskými bratmi, ktorí znášali podobné ťažkosti. — Skutky 16:20, 21; 17:5–9; 1. Tesaloničanom 2:14.
I keď Pavol využil počiatočný zápal Korinťanov za zbierku na povzbudenie Macedónčanov, nadšenie v Korinte opadlo. Teraz sa apoštol zmienil o štedrosti Macedónčanov, aby podnietil Korinťanov. Považoval za potrebné pripomenúť im, že je čas dokončiť to, čo pred rokom začali. Čo sa stalo? — 2. Korinťanom 8:10, 11; 9:1–5.
V Korinte dal podnet na zbierku Títus, ale vznikli problémy, ktoré pravdepodobne jeho snahy zmarili. Po konzultácii s Pavlom v Macedónii sa vrátil s dvoma ďalšími bratmi, aby zbor v Korinte posilnili a aby dokončili zbierku. Niektorí azda naznačovali, že Pavol sa Korinťanov pokúša vykorisťovať. Pravdepodobne preto poslal na dokončenie zbierky troch mužov a každému dal odporučenie. „Vyhýbame [sa] tomu, aby na nás niekto našiel nedostatok v súvislosti s týmto štedrým príspevkom, ktorý spravujeme,“ povedal Pavol. „Lebo ‚robíme čestné opatrenie nielen pred Jehovom, ale aj pred ľuďmi‘.“ — 2. Korinťanom 8:6, 18–23; 12:18.
Doručenie príspevku
Na jar roku 56 n. l. boli darované peniaze pripravené a bolo možné vziať ich do Jeruzalema. Pavol mal ísť s delegáciou vybranou prispievateľmi. V Skutkoch 20:4 sa píše: „Sprevádzali ho Sopater, syn Pyrru z Beroy, z Tesaloničanov Aristarchus a Sekundus, Gájus z Derbe a Timotej a z oblasti Ázie Tychikus a Trofimus.“ Zrejme bol medzi nimi aj Lukáš, ktorý azda zastupoval kresťanov z Filipi. Tejto misie sa teda zúčastnilo aspoň deväť mužov.
„Celková suma zhromaždená pri zbierke bola určite značná,“ hovorí učenec Dieter Georgi, „lebo inak by toto konečné úsilie, do ktorého bol zapojený Pavol a tak veľa delegátov, nebolo hodné tej námahy a výdavkov.“ Táto skupina nemala len zaistiť bezpečnosť, ale mala chrániť Pavla pred akýmkoľvek obvinením z nečestnosti. Tí, ktorí boli poslaní, zastupovali nežidovské zbory pred svätými v Jeruzaleme.
Keby sa táto delegácia preplavila z Korintu do Sýrie loďou, dostala by sa do Jeruzalema do Pesachu. Ale správa o sprisahaní, pri ktorom mal byť Pavol zabitý, zmenila jeho plány. (Skutky 20:3) Nepriatelia možno chceli Pavla zabiť na mori.
Pavol mal aj iné starosti. Pred odchodom napísal kresťanom v Ríme, aby sa zaňho modlili, aby ‚bol vyslobodený od neveriacich v Judei a aby jeho služba pre Jeruzalem bola svätým prijateľná‘. (Rimanom 15:30, 31) Hoci svätí nepochybne prijali dary s hlbokou vďačnosťou, Pavol si azda robil starosti s tým, aké problémy by mohol jeho príchod vyvolať medzi Židmi všeobecne.
Apoštol rozhodne stále pamätal na chudobných. Aj keď Písma nehovoria, kedy bol tento príspevok odovzdaný, jeho doručenie podporilo jednotu a kresťanom z pohanov umožnilo prejaviť vďačnosť svojim judejským spoluveriacim za duchovné bohatstvo, ktoré od nich dostali. Krátko po príchode do Jeruzalema sa Pavol ukázal v chráme, čo vyvolalo pobúrenie davu a viedlo k jeho zatknutiu. Ale napokon mu to umožnilo vydávať svedectvo miestodržiteľom a kráľom. — Skutky 9:15; 21:17–36; 23:11; 24:1–26:32.
Naše príspevky dnes
V porovnaní s prvým storočím sa toho veľa zmenilo — ale nezmenili sa základné zásady. Je správne, že kresťania sú informovaní o finančných potrebách. Všetky príspevky, ktoré dávajú núdznym, majú byť dobrovoľné, z lásky k Bohu a k blížnemu. — Marek 12:28–31.
Z núdzových opatrení prijatých v prospech svätých v prvom storočí vidno, že spravovanie takých príspevkov musí byť dobre organizované a musí sa s nimi zaobchádzať mimoriadne starostlivo a čestne. Prirodzene, Jehova Boh pozná naše potreby a o svojich služobníkov sa stará, aby sa aj napriek ťažkostiam mohli s inými ďalej deliť o dobré posolstvo o Kráľovstve. (Matúš 6:25–34) No nech je naša ekonomická situácia akákoľvek, svojím dielom môže prispieť každý z nás. Tak ten, ‚kto má veľa, nebude mať priveľa, a kto má málo, nebude mať primálo‘. — 2. Korinťanom 8:15.