6, 7. a) Prečo musíme najprv učiť seba? b) V akom zmysle zlyhali v úlohe učiteľov Židia žijúci v prvom storočí?

⁶ Prečo sa hovorí, že musíme najprv učiť seba? Nemôžeme správne učiť druhých, ak sme sa najskôr neučili my sami. Pavol to zdôraznil v podnetnej pasáži, ktorá bola dôležitá pre Židov v minulosti, ale ktorá obsahuje závažné posolstvo aj pre dnešných kresťanov. Pavol sa opýtal: „Ty, ktorý učíš iného, sám seba neučíš? Ty, ktorý hlásaš: ‚Nekradni‘, kradneš? Ty, ktorý hovoríš: ‚Necudzolož‘, cudzoložíš? Ty, ktorému sa protivia modly, olupuješ chrámy? Ty, ktorý sa pýšiš zákonom, prestupovaním Zákona zneuctievaš Boha?“ — Rimanom 2:21–23.

⁷ Rečníckymi otázkami uvádza Pavol dva druhy zla uvedené v Desatore: Nebudeš kradnúť a nedopustíš sa cudzoložstva. (2. Mojžišova 20:14, 15) Niektorí Židia v Pavlových časoch boli hrdí, že majú Boží Zákon. Boli ‚ústne poučovaní zo Zákona a presvedčení, že sú vodcami slepých, svetlom tým, ktorí sú v tme, učiteľmi detí‘. (Rimanom 2:17–20) No niektorí boli pokryteckí, lebo sa potajomky dopúšťali krádeží alebo cudzoložstva. To zneuctievalo Zákon i jeho Autora v nebi. Vidíš, že rozhodne neboli schopní učiť druhých; veď neučili ani seba.

8. Ako azda niektorí Židia v Pavlových časoch ‚olupovali chrámy‘?

⁸ Pavol sa zmienil o olupovaní chrámov. Robili to niektorí Židia doslova? Čo mal Pavol na mysli? Otvorene povedané, vzhľadom na obmedzené množstvo informácií v tejto pasáži nemôžeme s istotou tvrdiť, ako niektorí Židia ‚olupovali chrámy‘. Už predtým pisár mesta Efez uviedol, že Pavlovi spoločníci nie sú ‚chrámoví lupiči‘, čo naznačuje, že prinajmenšom niektorí ľudia si mysleli, že Židov z toho možno obviniť. (Skutky 19:29–37) Používali vzácne predmety pochádzajúce z pohanských chrámov vyplienených dobyvateľmi alebo náboženskými fanatikmi alebo s nimi obchodovali? Podľa Božieho Zákona sa malo zlato a striebro z modiel zničiť, nebolo vhodné na osobné použitie. (5. Mojžišova 7:25)a Preto Pavol sa mohol zmieňovať o Židoch, ktorí prehliadali Božie prikázanie a predmety pochádzajúce z pohanských chrámov používali alebo na nich zarábali.

9. Aké skazené praktiky súvisiace s chrámom v Jeruzaleme mohli byť v podstate olupovaním chrámu?

⁹ Na druhej strane Josephus rozprával o afére v Ríme, ktorú zapríčinili štyria Židia, ktorých vodcom bol istý učiteľ Zákona. Tí štyria presvedčili istú Rimanku, židovskú prozelytku, aby im dala zlato a ďalšie cennosti ako dar na chrám v Jeruzaleme. Keď od nej predmety dostali, využili bohatstvo pre seba — čím ho v podstate ulúpili z chrámu.b Ďalší v istom zmysle olupovali Boží chrám tak, že predkladali chybné obete a podporovali chamtivé obchodovanie na jeho pôde, čím z neho robili „jaskyňu lupičov“. — Matúš 21:12, 13; Malachiáš 1:12–14; 3:8, 9.