Jehova používa „pochabosť“ na záchranu tých, ktorí veria

„Keďže svet, v Božej múdrosti, svojou múdrosťou nespoznal Boha, Boh uznal za vhodné pochabosťou toho, čo sa zvestuje, zachrániť tých, ktorí veria.“ — 1. KORINŤANOM 1:21.

 1. V akom zmysle používa Jehova „pochabosť“ a ako vieme, že svet vo svojej múdrosti nespoznal Boha?

ČOŽE? Jehova by používal pochabosť? Určite nie! Ale môže použiť a používa to, čo sa zdá pochabé svetu. Robí to, aby zachránil ľudí, ktorí ho poznajú a milujú. Svet prostredníctvom svojej múdrosti nemôže spoznať Boha. Ježiš Kristus to objasnil, keď povedal v modlitbe: „Spravodlivý Otče, svet ťa nespoznal.“ — Ján 17:25.

 2. Ako sa môže zdať, že Jehovove cesty a cesty sveta majú zhodný smer, ale ako je to v skutočnosti?

² Ježišove slová naznačujú, že Jehovove cesty sa odlišujú od ciest sveta. Navonok sa môže zdať, že Boží zámer a zámer tohto sveta majú zhodný smer. Môže sa zdať, že ciele tohto sveta majú Božie požehnanie. Biblia napríklad hovorí, že Boh ustanoví spravodlivú vládu, ktorá ľudstvu na zemi prinesie život v pokoji, šťastí a blahobyte. (Izaiáš 9:6, 7; Matúš 6:10) Podobne aj svet hlučne rozhlasuje svoj zámer dať ľuďom pokoj, blahobyt a dobrú vládu prostredníctvom takzvaného nového svetového poriadku. Ale Božie zámery a zámery sveta nie sú rovnaké. Jehovovým zámerom je ospravedlniť svoje postavenie Najvyššieho, Zvrchovaného vládcu vesmíru. Urobí to prostredníctvom nebeskej vlády, ktorá odstráni všetky pozemské vlády. (Daniel 2:44; Zjavenie 4:11; 12:10) Boh teda nemá nič spoločné s týmto svetom. (Ján 18:36; 1. Jána 2:15–17) Preto Biblia hovorí o dvoch druhoch múdrosti — o „Božej múdrosti“ a o „múdrosti sveta“. — 1. Korinťanom 1:20, 21.

Základný nedostatok v múdrosti sveta

 3. Hoci sa múdrosť sveta môže zdať pôsobivá, prečo by sľúbený ľudský nový svet nikdy nebol uspokojujúci?

³ Tým, ktorí nie sú vedení Božou múdrosťou, sa múdrosť sveta zdá pôsobivá. Existujú svetské filozofie pôsobiace vznešeným dojmom, fascinujúce myseľ. Tisícky inštitúcií vyššej vzdelanosti poskytujú informácie, ktoré podľa názoru mnohých pochádzajú od najväčších mysliteľov ľudstva. Rozsiahle knižnice sú preplnené poznaním nahromadeným počas storočí ľudských dejín. Napriek tomu by však nový svetový poriadok, ktorý navrhujú svetskí vládcovia, mohol byť iba vládou nedokonalých, hriechom poškvrnených, umierajúcich ľudí. Preto by bol tento poriadok nedokonalý, opakoval by mnohé predošlé chyby a nikdy by neuspokojil všetky ľudské potreby. — Rimanom 3:10–12; 5:12.

 4. Čomu podlieha navrhovaný nový svetový poriadok a s akými dôsledkami?

⁴ Človekom navrhovaný nový svetový poriadok nepodlieha len ľudskej slabosti, ale aj vplyvu zlých duchovných bytostí — Satana Diabla a jeho démonov. Satan zaslepil mysle ľudí, aby neverili ‚slávnemu dobrému posolstvu o Kristovi‘. (2. Korinťanom 4:3, 4; Efezanom 6:12) Preto svet trpí jedným neduhom za druhým. Bojuje a krváca pri svojich pokusoch vládnuť si bez Božej pomoci a bez ohľadu na božskú vôľu. (Jeremiáš 10:23; Jakub 3:15, 16) A tak, ako povedal apoštol Pavol, „svet... svojou múdrosťou nespoznal Boha“. — 1. Korinťanom 1:21.

 5. Čo je základným nedostatkom múdrosti tohto sveta?

⁵ Čo je teda základným nedostatkom múdrosti tohto sveta vrátane jeho plánov na nový svetový poriadok? Je to skutočnosť, že svet ignoruje to, čo nikdy nemožno ignorovať bez následkov — najvyššiu zvrchovanosť Boha Jehovu. Arogantne odmieta uznať božskú zvrchovanosť. Svet zámerne vynecháva Jehovu zo všetkých svojich plánov a spolieha sa na svoje vlastné schopnosti a projekty. (Porovnaj Daniela 4:31–34; Jána 18:37.) Biblia jasne ukazuje, že „počiatkom múdrosti je bázeň pred Jehovom“. (Príslovia 9:10; Žalm 111:10) Svet sa však nenaučil ani túto základnú požiadavku pre získanie múdrosti. Teda ako môže mať úspech bez božskej podpory? — Žalm 127:1.

Zvestovanie o Kráľovstve — je pochabé, alebo praktické?

 6, 7. a) Čo zvestujú tí, ktorí sú vedení Božou múdrosťou, ale ako sa na nich pozerá svet? b) Podľa čej múdrosti zvestuje duchovenstvo kresťanstva a s akým výsledkom?

⁶ Naproti tomu tí, čo poznajú Boha, prejavujú Božiu múdrosť a chcú sa ňou nechať viesť. Ako predpovedal Ježiš, zvestujú „toto dobré posolstvo o kráľovstve... po celej obývanej zemi“. (Matúš 24:14; 28:19, 20) Je takéto zvestovanie praktické teraz, keď je naša zem naplnená svármi, znečistením, chudobou a ľudským utrpením? Pre svetsky múdrych ľudí sa takéto zvestovanie o Božom Kráľovstve zdá úplnou pochabosťou, bez praktickej hodnoty. Na zvestovateľov Božieho Kráľovstva sa pozerajú ako na príťaž, ktorá zaťažuje loď štátu a spomaľuje jej postup k ideálnej politickej vláde. V tom ich podporuje duchovenstvo kresťanstva, ktoré zvestuje podľa múdrosti tohto sveta a nehovorí ľuďom to, čo by mali vedieť o Božom novom svete a jeho Kráľovskej vláde, hoci to bolo hlavným Kristovým učením. — Matúš 4:17; Marek 1:14, 15.

⁷ Historik H. G. Wells upriamil pozornosť na toto zlyhanie duchovenstva kresťanstva. Napísal: „Je pozoruhodné, akú nesmiernu dôležitosť Ježiš pripisoval učeniu o tom, čo nazval Nebeským Kráľovstvom, a ako je v porovnaní s tým toto učenie bezvýznamné v činnosti a učení väčšiny kresťanských cirkví.“ Ale ak ľudia tohto pokolenia majú získať život, musia najprv počuť o zriadenom Božom Kráľovstve, a preto niekto musí o ňom zvestovať dobré posolstvo. — Rimanom 10:14, 15.

 8. Prečo je dnes zvestovanie Božieho dobrého posolstva tou najpraktickejšou vecou, ale aký spôsob konania by bol bez trvalého prospechu?

⁸ Teda zvestovanie Božieho dobrého posolstva je pre dnešok tou najpraktickejšou vecou. Je to tak preto, lebo posolstvo o Kráľovstve poskytuje skutočnú nádej, ktorá napĺňa ľudské srdcia radosťou počas týchto posledných dní, keď ‚sú tu kritické časy, s ktorými sa dá ťažko vyrovnať‘. (2. Timotejovi 3:1–5; Rimanom 12:12; Títovi 2:13) Zatiaľ čo život v tomto svete je neistý a krátky, život v Božom novom svete tu na zemi bude večný — uprostred radosti, dostatku a pokoja. (Žalm 37:3, 4, 11) Ako povedal Ježiš Kristus: „Čo však prospeje človeku, ak získa celý svet, ale stratí svoju dušu? Alebo čo dá človek na výmenu za svoju dušu?“ Ak človek stratí právo na život v Božom novom svete, čo mu prospeje tento svet, ktorý sa pomíňa? Súčasné potešenie, ktoré má taký človek z hmotných vecí, je prázdne, márne a prchavé. — Matúš 16:26; Kazateľ 1:14; Marek 10:29, 30.

 9. a) Keď istý muž, ktorý bol pozvaný, aby sa stal Ježišovým nasledovníkom, žiadal o odklad na neskorší čas, čo mal podľa Ježišovej rady urobiť? b) Ako by na nás mala zapôsobiť Ježišova odpoveď?

⁹ Jeden muž, ktorého Ježiš pozval, aby sa stal jeho nasledovníkom, povedal: „Dovoľ mi najprv, aby som odišiel a pochoval svojho otca.“ Čo mu Ježiš poradil urobiť? Keďže vedel, že tento muž by odkladal životne dôležité dielo jednoducho preto, aby počkal, kým jeho rodičia dožijú svoj život, odpovedal: „Nech mŕtvi pochovávajú svojich mŕtvych, ale ty choď a široko-ďaleko oznamuj Božie kráľovstvo.“ (Lukáš 9:59, 60) Tí, ktorí prejavujú múdrosť tak, že poslúchajú Krista, sa nemôžu odvrátiť od spĺňania svojho poverenia zvestovať posolstvo o Kráľovstve. Na základe božskej múdrosti si uvedomujú, že tento svet a jeho vládcovia sú odsúdení. (1. Korinťanom 2:6; 1. Jána 2:17) Tí, ktorí podporujú Božiu zvrchovanosť, vedia, že jediná skutočná nádej ľudstva spočíva v božskom zásahu a vláde. (Zechariáš 9:10) A tak zatiaľ čo ľudia vlastniaci múdrosť tohto sveta neveria v Božie Kráľovstvo a nechcú túto nebeskú vládu, ľudia vedení božskou múdrosťou robia to, čo prináša skutočný osoh ich blížnym, pripravujúc ich na večný život v sľúbenom Jehovovom novom svete. — Ján 3:16; 2. Petra 3:13.

„Pochabosťou tým, ktorí hynú“

10. a) Keď došlo u Saula z Tarzu k obráteniu, aké dielo začal konať a ako sa naň pozeral? b) Čím boli preslávení starovekí Gréci, ale ako sa na ich múdrosť pozeral Boh?

¹⁰ Saul z Tarzu, ktorý sa stal Pavlom, apoštolom Ježiša Krista, sa ujal tohto diela zachraňujúceho život. Bolo by rozumné si myslieť, že by Ježiš Kristus stanovil Saulovi po jeho obrátení, aby sa venoval nejakej pochabej činnosti? Pavol si to nemyslel. (Filipanom 2:16) V tom čase boli Gréci považovaní za najvzdelanejších ľudí na svete. Pýšili sa svojimi veľkými filozofmi a múdrymi mužmi. Hoci Pavol hovoril po grécky, neriadil sa gréckou filozofiou a učením. Prečo? Pretože takáto múdrosť sveta je pre Boha pochabosťou.a Pavol hľadal božskú múdrosť, ktorá ho podnietila, aby zvestoval dobré posolstvo z domu do domu. Ježiš Kristus, najväčší Zvestovateľ všetkých čias, dal predtým Pavlovi v tom príklad a poučil ho, aby konal to isté dielo. — Lukáš 4:43; Skutky 20:20, 21; 26:15–20; 1. Korinťanom 9:16.

11. Čo povedal Pavol o svojom poverení zvestovať a čo povedal o svetskej múdrosti?

¹¹ Pavol hovorí o svojom poverení zvestovať: „Kristus [ma vyslal]... aby som oznamoval dobré posolstvo, nie s múdrosťou reči, aby sa Kristov mučenícky kôl nestal zbytočným. Lebo reč o mučeníckom kole [Ježišovej výkupnej obeti] je pochabosťou tým, ktorí hynú, ale pre nás, ktorí sme zachraňovaní, je to Božia moc. Lebo je napísané: ‚Spôsobím, aby zahynula múdrosť múdrych ľudí, a vzdelanosť vzdelancov odvrhnem.‘ Kde je múdry [ako napríklad filozof]? Kde znalec Písma? Kde diskutér tohto systému vecí? Neurobil Boh múdrosť sveta pochabou? Keďže svet, v Božej múdrosti, svojou múdrosťou nespoznal Boha, Boh uznal za dobré pochabosťou toho, čo sa zvestuje, zachrániť tých, ktorí veria.“ — 1. Korinťanom 1:17–21.

12. Čo Jehova vykonáva prostredníctvom ‚pochabosti toho, čo sa zvestuje‘, a ako budú reagovať tí, čo chcú získať „múdrosť zhora“?

¹² Hoci sa to môže zdať neuveriteľné, Jehova používa ako svojich zvestovateľov práve tých, ktorých svet označuje za pochabých. Áno, Boh prostredníctvom pochabosti služby týchto zvestovateľov zachraňuje tých, čo veria. Jehova vedie záležitosti tak, aby zvestovatelia tejto „pochabosti“ nemohli vyvyšovať seba, a iní ľudia nemôžu oprávnene vyvyšovať tých, prostredníctvom ktorých počúvajú dobré posolstvo. Je to tak preto, aby sa „pred Bohom nechválilo žiadne telo“. (1. Korinťanom 1:28–31; 3:6, 7) Je pravda, že zvestovateľ hrá dôležitú úlohu. Ale práve posolstvo, ktoré má za úlohu hlásať, je tým, čo pôsobí na záchranu človeka, ktorý tomuto posolstvu uverí. Tí, ktorí chcú „múdrosť zhora“, nepohrdnú posolstvom zvestovateľa preto, že sa im zdá pochabý a jednoduchý, že je prenasledovaný a že chodí z domu do domu. Naopak, mierni ľudia si budú vážiť hlásateľa Kráľovstva ako zvestovateľa, ktorého poveril Jehova a ktorý prichádza v Božom mene. Budú pripisovať veľký význam posolstvu, ktoré zvestovateľ prináša ústne a pomocou tlače. — Jakub 3:17; 1. Tesaloničanom 2:13.

13. a) Ako sa Židia a Gréci pozerali na zvestovanie o Kristovi pribitom na kôl? b) Z akých skupín ľudí neboli mnohí povolaní, aby boli Ježišovými nasledovníkmi, a prečo?

¹³ Pavol ďalej pokračuje vo svojej rozprave o Božích cestách a hovorí: „Židia žiadajú znamenia a Gréci hľadajú múdrosť; ale my zvestujeme Krista pribitého na kôl, Židom dôvod na potknutie, ale národom pochabosť; avšak tým, ktorí sú povolaní, Židom i Grékom, Krista, Božiu moc a Božiu múdrosť. Pretože Božie pochabé je múdrejšie ako ľudia a Božie slabé je silnejšie ako ľudia. Bratia, vy vidíte svoje povolanie od neho, že nebolo povolaných mnoho múdrych v telesnom ohľade, mnoho mocných, mnoho urodzených; ale Boh si vyvolil pochabé veci sveta, aby zahanbil múdrych ľudí; a Boh si vyvolil slabé veci sveta, aby zahanbil silných.“ — 1. Korinťanom 1:22–27; porovnaj Izaiáša 55:8, 9.

14. a) Ak dostanú Jehovovi svedkovia otázku o svojom poverovacom doklade, na čo poukážu? b) Prečo sa Pavol nechcel zapáčiť Grékom tým, že by vystavoval na obdiv múdrosť sveta?

¹⁴ Keď bol Ježiš na zemi, Židia žiadali znamenie z neba. (Matúš 12:38, 39; 16:1) Ale Ježiš im odmietol dať akékoľvek znamenie. Podobne ani dnešní Jehovovi svedkovia neukazujú dajaké poverovacie doklady podobné znameniu. Skôr poukazujú na svoje poverenie zvestovať dobré posolstvo, ako je zaznamenané v takých biblických textoch ako Izaiáš 61:1, 2; Marek 13:10 a Zjavenie 22:17. Starovekí Gréci hľadali múdrosť a vyššie vzdelanie vo veciach sveta. Hoci bol Pavol vzdelaný v múdrosti tohto sveta, nechcel sa páčiť Grékom tým, že by ju nejako vystavoval na obdiv. (Skutky 22:3) Namiesto klasickej gréčtiny hovoril a písal hovorovou gréčtinou obyčajných ľudí. Pavol povedal Korinťanom: „Keď som k vám prišiel, bratia, neprišiel som vám oznamovať sväté Božie tajomstvo s výstrednosťou reči alebo múdrosťou... moja reč a to, čo som zvestoval, nebolo v presvedčivých slovách múdrosti, ale v prejave ducha a moci, aby vaša viera nespočívala v ľudskej múdrosti, ale v Božej moci.“ — 1. Korinťanom 2:1–5.

15. Čo pripomína Peter tým, ktorí sa vysmievajú z dobrého posolstva, a ako sa dnešná situácia podobá situácii v Noachových dňoch?

¹⁵ Tým, ktorí sa v týchto posledných dňoch vysmievajú z dobrého posolstva o prichádzajúcom Božom novom svete a o približujúcom sa konci tohto sveta, pripomína apoštol Peter, že svet v Noachových dňoch „utrpel zničenie, keď bol zaplavený vodou“. (2. Petra 3:3–7) Čo robil Noach pred týmto katastrofálnym koncom? Mnohí ľudia si myslia, že bol iba staviteľom korábu. Ale Peter hovorí, že keď Boh uviedol potopu na staroveký svet, „Noacha, zvestovateľa spravodlivosti zachoval v bezpečí so siedmimi inými“. (2. Petra 2:5) Bezbožní ľudia žijúci pred potopou sa vo svojej svetskej múdrosti nepochybne vysmievali z toho, čo Noach zvestoval, a označovali Noacha za pochabého, nerealistického a nepraktického. Dnes praví kresťania čelia podobnej situácii, pretože Ježiš prirovnal naše pokolenie k pokoleniu žijúcemu v Noachových dňoch. Zvestovanie dobrého posolstva o Kráľovstve, napriek posmievačom, je však viac než len hovorenie. Znamená záchranu pre zvestovateľa i pre tých, čo ho počúvajú, podobne ako Noachovo zvestovanie! — Matúš 24:37–39; 1. Timotejovi 4:16.

‚Stávajú sa pochabými, aby boli múdri‘

16. Čo sa stane s múdrosťou tohto sveta v Armagedone a kto prežije do Božieho nového sveta?

¹⁶ Boh Jehova už čoskoro v Armagedone spôsobí, že zahynie „múdrosť múdrych“. Odvrhne „vzdelanosť vzdelancov“, ktorí predpovedajú, ako ich nový svetový poriadok prinesie ľudstvu lepšie podmienky. „Vojna veľkého dňa Boha Všemohúceho“ spáli všetku sofistiku, filozofiu a múdrosť tohto sveta. (1. Korinťanom 1:19; Zjavenie 16:14–16) Jedinými ľuďmi, čo túto vojnu prežijú a získajú život v Božom novom svete, budú tí, ktorí poslúchajú to, čo tento svet nazýva pochabosťou — Jehovovo slávne dobré posolstvo o Kráľovstve.

17. Ako sa Jehovovi svedkovia stali ‚pochabými‘ a čo sú Boží zvestovatelia dobrého posolstva odhodlaní robiť?

¹⁷ Jehovovi svedkovia, ktorí sú vedení Božím svätým duchom, sa nehanbia zvestovať to, čo svet nazýva pochabosťou. Namiesto toho, aby sa snažili byť múdrymi v svetskom ohľade, stali sa ‚pochabými‘. Ako? Tak, že konajú dielo zvestovania o Kráľovstve, aby mohli byť múdri, ako to napísal apoštol Pavol: „Ak si niekto medzi vami myslí, že je múdry v tomto systéme vecí, nech sa stane pochabým, aby bol múdry.“ (1. Korinťanom 3:18–20) Jehovovi zvestovatelia dobrého posolstva poznajú hodnotu, ktorú má posolstvo pre záchranu života, a budú ho stále zvestovať, bez prestania, až kým tento svet a jeho múdrosť neskončia v Armagedonskej vojne. Jehova Boh už čoskoro ospravedlní svoju univerzálnu zvrchovanosť a poskytne večný život všetkým, ktorí teraz veria ‚pochabosti toho, čo sa zvestuje‘, a konajú podľa toho.

[Poznámka pod čiarou]

Ako odpovieš?

◻ Aké dva druhy múdrosti existujú?

◻ Čo je základným nedostatkom svetskej múdrosti?

◻ Prečo je zvestovanie dobrého posolstva tou najpraktickejšou vecou, akú možno robiť?

◻ Čo sa čoskoro stane so všetkou múdrosťou sveta?

◻ Prečo sa Jehovovi svedkovia nehanbia zvestovať to, čo svet nazýva pochabosťou?

[Obrázok na strane 23]

Gréci hľadali svetskú múdrosť a na Pavlovo zvestovanie sa často pozerali ako na pochabosť