6, 7. Hoci Izraeliti boli ctiteľmi Jehovu Boha, v akých situáciách odpadli a prečo?

⁶ To sa predsa stalo starovekému Izraelu, ako ukázal Pavol. Napísal: „Toto sa nám stalo ako príklad, aby sme neboli ľuďmi túžiacimi po škodlivých veciach, tak ako po nich túžili oni. Ani sa nestaňte modlármi ako niektorí z nich, tak ako je napísané: ‚Ľud sa posadil, aby jedol a pil, a vstali, aby sa zabávali.‘ Ani nesmilnime, ako smilnili niektorí z nich, takže ich padlo v jeden deň dvadsaťtritisíc.“ — 1. Korinťanom 10:6–8.

⁷ Pavol hovorí najprv o situácii, keď Izraeliti uctievali na úpätí vrchu Sinaj zlaté teľa. (2. Mojžišova 32:5, 6) Tým priamo porušili Boží príkaz, ktorý sa zaviazali poslúchať len niekoľko týždňov predtým. (2. Mojžišova 20:4–6; 24:3) Potom sa Pavol zmieňuje o čase, keď sa Izrael klaňal Baalovi s moábskymi dcérami. (4. Mojžišova 25:1–9) Uctievanie teľaťa sa vyznačovalo veľkou neviazanosťou a ‚zábavou‘.a Uctievanie Baala sprevádzala hrubá sexuálna nemravnosť. (Zjavenie 2:14) Prečo sa Izraeliti dopustili takých hriechov? Lebo dovolili, aby ich srdcia začali ‚túžiť po škodlivých veciach‘ — či už to bolo modlárstvo, alebo neviazané správanie, ktoré s tým bolo spojené.

 8. Čo sa môžeme naučiť zo skúseností Izraela?

⁸ Pavol naznačil, že z týchto udalostí by sme sa mali poučiť. V akom smere? Je nemysliteľné, aby sa kresťan klaňal zlatému teľaťu alebo nejakému starovekému moábskemu bohu. Ale ako je to s nemravnosťou alebo s bezuzdnou neviazanosťou? Tie sú dnes bežné, a ak dovolíme, aby v našom srdci rástla túžba po takých veciach, postavia sa medzi nás a Jehovu. Výsledok bude rovnaký, ako keby sme sa dopustili modlárstva — odcudzenie sa Bohu. (Porovnaj Kolosanom 3:5; Filipanom 3:19.) Pavol uzatvára rozbor týchto udalostí nabádaním spoluveriacich: „Utekajte pred modlárstvom.“ — 1. Korinťanom 10:14.