Dôveruj v Jehovovo zachraňujúce rameno

„Ó, Jehova... Staň sa naším ramenom každého rána, áno, našou záchranou v čase tiesne.“ — IZAIÁŠ 33:2.

 1. V akom zmysle má Jehova mocné rameno?

JEHOVA má mocné rameno. Pretože však „Boh je Duch“, nie je to telesné rameno. (Ján 4:24) V Biblii obrazné rameno predstavuje schopnosť prejavovať moc. Preto Boh vyslobodzuje svoj ľud pomocou svojho ramena. Naozaj, ‚Boh pasie svoje stádo ako pastier. Svojím ramenom zbiera jahňatá a nesie ich v náručí.‘ (Izaiáš 40:11; Žalm 23:1–4) V akom bezpečí sa cíti Jehovov ľud v jeho milujúcich ramenách! — Porovnaj 5. Mojžišovu 3:24.

 2. Aké otázky si zasluhujú našu úvahu?

² Ako zachraňovalo Jehovovo rameno jeho ľud v minulosti a v súčasnosti? Akú pomoc mu Boh poskytuje ako zboru? A prečo môže jeho ľud dôverovať v jeho zachraňujúce rameno vo všetkých tiesňach?

Božie zachraňujúce rameno v činnosti

 3. Čomu Písma pripisujú vyslobodenie Izraela z Egypta?

³ Skôr ako Boh vyslobodil Izraelčanov z egyptského otroctva pred 3 500 rokmi, povedal svojmu prorokovi Mojžišovi: „Povedz synom Izraela: ‚Ja som Jehova a istotne vás vyvediem spod bremien Egypťanov a oslobodím vás z ich otroctva a určite si vás vyžiadam späť vystretým ramenom a veľkými súdmi.‘“ (2. Mojžišova 6:6) Podľa apoštola Pavla Boh vyviedol Izraelčanov z Egypta „so zdvihnutým ramenom“. (Skutky 13:17) Kórachovi synovia pripísali podmanenie Zasľúbenej krajiny Izraelčanmi Bohu a povedali: „Nie vlastným mečom vzali do vlastníctva krajinu a nie ich vlastné rameno im prinieslo záchranu. Veď to bola tvoja pravica a tvoje rameno a svetlo tvojej tváre, lebo si v nich našiel zaľúbenie.“ — Žalm 44:3.

 4. Ako bola odmenená dôvera v Jehovovo zachraňujúce rameno v dňoch asýrskej agresie?

⁴ Jehovovo rameno prišlo na pomoc jeho ľudu tiež v dňoch asýrskej agresie. Vtedy sa prorok Izaiáš modlil: „Ó, Jehova, prejav nám priazeň. V teba sme dúfali. Staň sa naším ramenom každého rána, áno, našou záchranou v čase tiesne.“ (Izaiáš 33:2) Táto modlitba bola vypočutá, keď Boží anjel zabil 185 000 ľudí v asýrskom tábore, a tak zahnal kráľa Senacheriba od obľahnutého Jeruzalema „s hanbou na tvári“. (2. Paralipomenon 32:21; Izaiáš 37:33–37) Vloženie dôvery v Jehovovo zachraňujúce rameno prináša vždy odmenu.

 5. Čo urobilo Božie mocné rameno pre prenasledovaných kresťanov počas prvej svetovej vojny?

⁵ Božie mocné rameno zachránilo prenasledovaných pomazaných kresťanov na konci prvej svetovej vojny. V roku 1918 napadli ústredie vedúceho zboru nepriatelia týchto kresťanov a známi bratia boli uväznení. Pomazaní, bojac sa svetských mocností, prakticky zastavili svoje svedecké dielo. Ale modlili sa o jeho oživenie a o očistenie od hriechu nečinnosti a od nečistoty strachu. Boh odpovedal tak, že spôsobil prepustenie uväznených bratov, po ktorom čoskoro nasledovalo zbavenie obvinenia. V dôsledku právd, ktoré boli vyjadrené na ich zjazde v roku 1919, a vyliatia Božieho podnecujúceho ducha, boli pomazaní oživení k nebojácnej službe Jehovovi v konečnom splnení Joela 2:28–32. — Zjavenie 11:7–12.

Pomoc v zbore

 6. Ako vieme, že je možné vytrvať v situácii spôsobujúcej skúšky v zbore?

⁶ Zatiaľ čo Boh podporuje svoju organizáciu ako celok, jeho rameno podopiera jednotlicov, ktorí sú v nej. Pravda, podmienky nie sú dokonalé v žiadnom zbore, pretože všetci ľudia sú nedokonalí. (Rimanom 5:12) Tak niektorí Jehovovi služobníci môžu niekedy v zbore zažiť situáciu spôsobujúcu skúšky. Napríklad, hoci Gájus konal „vernú prácu“, keď pohostinne prijímal navštevujúcich bratov, Diotrefes ich neprijímal, a dokonca sa pokúšal vyhnať zo zboru tých, ktorí boli pohostinní. (3. Jána 5, 9, 10) Napriek tomu Jehova pomohol Gájovi a ostatným, aby ďalej prejavovali pohostinnosť na podporu diela zvestovania Kráľovstva. Spoľahnutie sa na Boha v modlitbách by nám malo pomôcť stále verne konať svoju prácu, zatiaľ čo čakáme na neho, aby napravil situáciu, ktorá je možno skúškou našej viery.

 7. Napriek akým okolnostiam v korintskom zbore žili verní a oddaní kresťania v súlade so svojou oddanosťou Bohu?

⁷ Predpokladajme, že by si bol spojený so zborom v Korinte v prvom storočí. Istého času bola jeho jednota ohrozená rozdeleniami a jeho duch tolerovaním nemravnosti. (1. Korinťanom 1:10, 11; 5:1–5) Veriaci vláčili jeden druhého po svetských súdoch a niektorí sa preli o rozličné záležitosti. (1. Korinťanom 6:1–8; 8:1–13) Život sťažovali sváry, žiarlivosť, hnev a neporiadok. Niektorí dokonca spochybňovali Pavlovu právomoc a znevažovali jeho rečnícke schopnosti. (2. Korinťanom 10:10) Avšak tí v zbore, ktorí boli verní a oddaní, žili v súlade so svojou oddanosťou Bohu počas tohto času skúšok.

 8, 9. Čo by sme mali robiť, ak sa v zbore ocitneme v situácii spôsobujúcej skúšky?

⁸ Ak vznikne situácia spôsobujúca skúšky, musíme lipnúť k Božiemu ľudu. (Porovnaj Jána 6:66–69.) Buďme navzájom trpezliví a uvedomujme si, že niektorým jednotlivcom trvá dlhšie ako iným, kým si oblečú „novú osobnosť“ a odejú sa súcitom, láskavosťou, pokorou mysle, miernosťou a zhovievavosťou. Keďže Boží služobníci pochádzajú tiež z rozličného prostredia, všetci musíme prejavovať lásku a odpúšťať si. — Kolosanom 3:10–14.

⁹ Jeden brat po mnohých rokoch služby Jehovovi povedal: „Ak existuje niečo, čo je pre mňa najdôležitejšie, je to práve to, aby som sa stále tesne pridŕžal Jehovovej viditeľnej organizácie. Moje prvé skúsenosti ma naučili, aké duchovne nezdravé je spoliehať sa na ľudské úvahy. Keď sa raz moja myseľ o tom presvedčila, rozhodol som sa zostať s vernou organizáciou. Ako inak môže niekto získať Jehovovu priazeň a požehnanie?“ Opatruješ s láskou podobne aj ty svoju prednosť slúžiť Jehovovi s jeho radujúcim sa ľudom? (Žalm 100:2) Ak áno, potom nedovolíš ničomu, aby ťa odvlieklo od Božej organizácie, alebo zničilo tvoj vzťah k Tomu, ktorého rameno zachraňuje všetkých, čo ho milujú.

Pomoc, keď na nás doľahnú pokušenia

10. a) Ako pomáha modlitba Božiemu ľudu čeliť pokušeniu? b) Aké uistenie dal Pavol v 1. Korinťanom 10:13?

¹⁰ Ako verní jednotlivci spojení s Božou organizáciou dostávame jeho pomoc v čase skúšok. Pomáha nám napríklad zachovať si voči nemu rýdzosť, keď na nás doľahne pokušenie. Samozrejme, mali by sme sa modliť v súlade s Ježišovými slovami: „Nepriveď nás do pokušenia, ale osloboď nás od toho zlého,“ Satana Diabla. (Matúš 6:9–13) V skutočnosti tým prosíme Boha, nech nedovolí, aby sme zlyhali, keď sme pokúšaní neposlúchnuť ho. Vypočúva tiež naše modlitby o múdrosť na prekonanie skúšok. (Jakub 1:5–8) A Jehovovi služobníci si môžu byť istí jeho pomocou, lebo Pavol povedal: „Žiadne pokušenie vás nepostihlo, len to, ktoré je bežné u ľudí. Ale Boh je verný a nepripustí, aby ste boli pokúšaní nad to, čo môžete zniesť, ale spolu s pokušením zaobstará aj východisko, aby ste to mohli vydržať.“ (1. Korinťanom 10:13) Čo je zdrojom takého pokušenia a ako Boh zaobstaráva východisko?

11, 12. Akým pokušeniam podľahli Izraelčania a ako môžeme mať úžitok z ich skúseností?

¹¹ Pokušenie spôsobujú okolnosti, ktoré nás môžu nútiť, aby sme boli neverní Bohu. Pavol povedal: „Toto sa nám stalo ako príklad, aby sme neboli ľuďmi túžiacimi po škodlivých veciach, tak ako po nich túžili oni [Izraelčania]. Ani sa nestaňte modlármi ako niektorí z nich, tak ako je napísané: ‚Ľud sa posadil, aby jedol a pil, a vstali, aby sa zabávali.‘ Ani nesmilnime, ako smilnili niektorí z nich, takže ich padlo v jeden deň dvadsaťtritisíc. Ani neskúšajme Jehovu, ako ho skúšali niektorí z nich, takže zahynuli od hadov. Ani nereptajte, tak ako reptali niektorí z nich, takže zahynuli od ničiteľa.“ — 1. Korinťanom 10:6–10.

¹² Izraelčania túžili po škodlivých veciach, keď podľahli pokušeniu nenásytnosti pri zbieraní a jedení jarabíc, ktoré zázračne zaobstaral Boh. (4. Mojžišova 11:19, 20, 31–35) Ešte predtým sa stali modlármi, keď Mojžišova neprítomnosť vzbudila pokušenie uctievať teľa. (2. Mojžišova 32:1–6) Tisíce z nich zahynuli, pretože podľahli pokušeniu a dopustili sa smilstva s Moábčankami. (4. Mojžišova 25:1–9) Keď Izraelčania podľahli pokušeniu a reptali nad zničením spurného Kóracha, Dátana, Abiráma a ich spoločníkov, 14 700 ich zahynulo od pohromy poslanej Bohom. (4. Mojžišova 16:41–49) Môžeme mať úžitok z takýchto skúseností, ak si uvedomíme, že ani jedno z týchto pokušení nebolo také veľké, aby mu Izraelčania neboli mohli odolať. Boli by to dokázali, ak by boli prejavovali vieru, boli vďační za Božiu milujúcu starostlivosť a oceňovali si správnosť jeho Zákona. Vtedy by ich Jehovovo rameno bolo mohlo zachrániť, tak ako môže zachrániť nás.

13, 14. Ako Jehova zaobstaráva východisko, keď jeho služobníci čelia pokušeniu?

¹³ Ako kresťania čelíme pokušeniam, ktoré sú bežné u ľudí. Napriek tomu však môžeme zostať verní Bohu, keď sa budeme modliť o jeho pomoc a pracovať na tom, aby sme odolali pokušeniu. Boh je verný a nenechá nás pokúšať nad to, čo môžeme zniesť. Ak sme verní a oddaní Jehovovi, nikdy sa nám nebude zdať nemožné konať jeho vôľu. Zaobstaráva východisko tak, že nás posilňuje, aby sme odolali pokušeniu. Keď sme napríklad prenasledovaní, môžeme byť pokúšaní dopustiť sa kompromisu v nádeji, že unikneme mučeniu alebo smrti. Ale ak dôverujeme v Jehovovo mocné rameno, pokušenie nikdy nedosiahne taký bod, kde Boh nemôže upevniť našu vieru a dať nám dostatok sily na zachovanie rýdzosti. Ako povedal apoštol Pavol: „Sme tiesnení vo všetkom, ale nie nehybne zovretí; sme zmätení, ale nie celkom bez východiska; sme prenasledovaní, ale nie zanechaní napospas; sme zrážaní, ale nie zničení.“ — 2. Korinťanom 4:8, 9.

¹⁴ Jehova tiež podopiera svoj ľud používaním svojho ducha na pripomínanie a vyučovanie. Pripomína určité myšlienky z Písma a pomáha nám rozlíšiť, ako ich uplatniť, aby sme odolali pokušeniu. (Ján 14:26) Verní Jehovovi služobníci rozumejú sporným otázkam, ktoré sú obsiahnuté v pokušení, a nie sú podvedení, aby išli nesprávnym smerom. Boh zaobstaráva východisko tak, že im umožňuje vytrvávať dokonca až po smrť bez toho, aby podľahli pokušeniu. (Zjavenie 2:10) Okrem toho, že Jehova pomáha svojim služobníkom prostredníctvom svojho ducha, používa aj svojich anjelov v prospech svojej organizácie. — Hebrejom 1:14.

Pomoc v osobných záležitostiach

15. Akú osobnú pomoc môžeme nájsť v Šalamúnovej piesni?

¹⁵ Tí, ktorí sú spojení s Jehovovou organizáciou, dostávajú Božiu pomoc v osobných záležitostiach. Napríklad, niektorí možno hľadajú kresťanského manželského druha. (1. Korinťanom 7:39) Ak dôjde ku sklamaniu, pomocou môže byť uvažovanie o izraelskom kráľovi Šalamúnovi. Nepodarilo sa mu získať ruku šulamitského dievčaťa, pretože milovalo pokorného pastiera. To, čo kráľ zaznamenal o tejto záležitosti, by sa mohlo nazvať Pieseň Šalamúnovej sklamanej lásky. Možno budeme prelievať slzy, ak je naše zamilované úsilie v určitom prípade márne, ale Šalamún prežil svoje sklamanie a takisto ho môžeme prežiť i my. Boží duch nám môže pomôcť prejavovať sebaovládanie a iné zbožné vlastnosti. Jeho slovo nám pomáha prijať častokrát bolestnú skutočnosť, že človek sa jednoducho nemôže zamilovať do kohokoľvek. (Šalamúnova pieseň 2:7; 3:5) Napriek tomu Šalamúnova pieseň ukazuje, že je možné nájsť spoluveriaceho, ktorý nás bude vrúcne milovať. Čo je však ešte dôležitejšie, táto ‚najskvelejšia pieseň‘ sa spĺňa v láske Znamenitého pastiera, Ježiša Krista, k jeho „neveste“, 144 000 pomazaným nasledovníkom. — Šalamúnova pieseň 1:1; Zjavenie 14:1–4; 21:2, 9; Ján 10:14.

16. Čo môže zahŕňať „súženie v tele“, ktoré prežívajú kresťania v manželstve?

¹⁶ Avšak i tí, ktorí uzavrú manželstvo s veriacim, majú „súženie v tele“. (1. Korinťanom 7:28) Prídu úzkosti a starosti, ktoré sa budú týkať manžela, manželky a ich detí. (1. Korinťanom 7:32–35) Choroba môže priniesť bremená a stres. Prenasledovanie alebo ekonomické problémy môžu sťažiť kresťanskému otcovi zaobstarávanie životných potrieb pre svoju rodinu. Rodičia a deti môžu byť rozdelení uväznením, niektorí môžu byť mučení a dokonca i usmrtení. Ale za každých týchto okolností môžeme odolať pokušeniu zaprieť vieru, ak skutočne dôverujeme v Jehovovo zachraňujúce rameno. — Žalm 145:14.

17. V akých rodinných problémoch umožnil Boh vytrvať Izákovi a Rebeke?

¹⁷ Niektoré skúšky možno musíme znášať dlhý čas. Syn môže napríklad spôsobovať tieseň svojim zbožným rodičom, keď uzavrie manželstvo s neveriacou. To sa stalo v rodine patriarchu Izáka a jeho manželky Rebeky. Ich štyridsaťročný syn Ezau sa oženil s dvoma Chetitkami, ktoré boli „Izákovi a Rebeke zdrojom horkosti ducha“. Skutočne, „Rebeka [hovorila] Izákovi: ‚Sprotivil sa mi tento život kvôli dcéram Cheta. Ak si vezme Jakob [ich druhý syn] niekedy manželku z dcér Cheta, ako sú tieto z dcér krajiny, čo mám ešte zo života?‘“ (1. Mojžišova 26:34, 35; 27:46) Je zrejmé, že Rebekina spravodlivá duša bola mučená týmto stále trvajúcim problémom. (Porovnaj 2. Petra 2:7, 8.) Jehovovo rameno však podoprelo Izáka a Rebeku, umožnilo im vytrvať v tejto skúške, zatiaľ čo si zachovávali pevný vzťah k Bohu.

18. V akej osobnej skúške vytrval C. T. Russell s Božou pomocou?

¹⁸ Je skľučujúce, keď pokrstený člen rodiny spomaľuje v Božej službe. (Porovnaj 2. Timotejovi 2:15.) Niektorí však uniesli dokonca duchovnú stratu manželského druha, tak ako Charles T. Russell, prvý prezident Spoločnosti Strážna veža. Jeho manželka pretrhla svoje zväzky so Spoločnosťou a v roku 1897, po takmer 18 rokoch manželstva, ho opustila. V roku 1903 podala žiadosť o zákonnú rozluku, ktorej bolo vyhovené v roku 1908. Jeho zármutok bol zrejmý z toho, čo jej povedal v liste napísanom čoskoro po ich rozluke: „Modlil som sa vrúcne k Pánovi za teba... Nebudem ťa zaťažovať rozoberaním svojho žiaľu, ani sa pokúšať pôsobiť na tvoje city podrobným opisovaním svojich pocitov, keď z času na čas nájdem tvoje šaty a iné predmety, ktoré mi živo pripomínajú to, aká si bola predtým — plná lásky a náklonnosti a ochoty pomáhať — odzrkadľujúc tak Kristovho ducha... Uvažuj na modlitbách o tom, čo chcem povedať. A buď si istá, že najbolestnejší žiaľ, jeho pálčivosť, mi nespôsobuje vlastná osamelosť počas zvyšku života, ale tvoj pád, moja drahá, tvoja večná strata, pokiaľ tomu môžem rozumieť.“ Napriek takejto bolesti srdca mal Russell Božiu podporu až do konca svojho pozemského života. (Žalm 116:12–15) Jehova vždy podopiera svojich verne oddaných služobníkov.

Zo všetkých tiesní

19. Na čo by sme mali pamätať, ak stiesňujúce problémy pretrvávajú?

¹⁹ Jehovov ľud vie, že Jehova je „Bohom skutkov záchrany“, Tým, ‚ktorý denne za nás nosí náklad‘. (Žalm 68:19, 20) Preto ako oddaní jednotlivci spojení s jeho pozemskou organizáciou nikdy nepodliehajme zúfalstvu, ak stiesňujúce problémy pretrvávajú. Pamätajme, že „Boh je pre nás útočišťom a silou, pomocou, ktorá sa pohotovo nájde v tiesňach“. (Žalm 46:1) Naša dôvera v neho je vždy odmenená. „Spytoval som sa Jehovu, a on mi odpovedal,“ povedal Dávid, „a oslobodil ma od všetkého, čoho som sa ľakal... Tento strápený zavolal, a Jehova počul a zachránil ho zo všetkých jeho tiesní.“ — Žalm 34:4–6.

20. Aká otázka zostáva na uvažovanie?

²⁰ Skutočne, náš nebeský Otec zachraňuje svoj ľud zo všetkých tiesní. Podporuje svoju pozemskú organizáciu, zaobstaráva pomoc v zborových záležitostiach a osobných veciach. Naozaj, „Jehova sa nezriekne svojho ľudu“. (Žalm 94:14) Ale pouvažujme ďalej o iných spôsoboch, ktorými Jehova pomáha svojmu ľudu ako jednotlivcom. Ako náš nebeský Otec podporuje svojich služobníkov, ktorí sú chorí, v duševnej depresii, zronení zármutkom nad stratou blízkeho človeka alebo skľúčení vlastnými previneniami? Ako uvidíme, takisto i v týchto záležitostiach máme dôvod spoliehať sa na Jehovovo mocné rameno.

Ako by si odpovedal?

◻ Ako Jehovovo rameno prinášalo záchranu v predošlých dobách?

◻ Ako dnes pomáha Jehova svojmu ľudu v zbore?

◻ Akú pomoc zaobstaráva Boh v osobných veciach?

◻ Čo by sme mali robiť, ak stiesňujúce problémy pretrvávajú?

[Obrázok na stranách 8, 9]

Boh vyviedol Izraelčanov z Egypta „so zdvihnutým ramenom“