Kresťanský názor na autoritu

„Niet žiadnej vrchnosti okrem od Boha.“ — RIMANOM 13:1.

 1. S čím súvisí slovo „autorita“ a prečo možno povedať, že Jehova je Najvyššou Autoritou?

AUTORITA je spojená so stvoriteľským postavením. Slovo „autorita“ súvisí so slovom „autor“, ktoré znamená „ten, ktorý spôsobuje vznik, tvorí alebo dáva existovať“. Najvyšší, ktorý uviedol do existencie celé stvorenie, živé i neživé, je Jehova Boh. On je nesporne Najvyššou Autoritou. Praví kresťania cítia to isté, čo nebeskí tvorovia, ktorí vyhlasujú: „Hoden si, Jehova, náš Bože, prijať slávu a česť a moc, lebo ty si stvoril všetky veci a pre tvoju vôľu sú tu a boli stvorené.“ — Zjavenie 4:11.

 2. Ako raní ľudskí vládcovia v istom zmysle uznali, že nemajú prirodzené právo vládnuť nad svojimi blížnymi, a čo povedal Ježiš Pontskému Pilátovi?

² Už sama skutočnosť, že mnohí z raných ľudských vládcov sa snažili vyhlásiť svoju autoritu za zákonnú tým, že tvrdili, že sú bohmi alebo zástupcami boha, bola nevysloveným uznaním, že žiaden človek nemá vrodené právo vládnuť nad inými ľuďmi.a (Jeremiáš 10:23) Jediným zákonným zdrojom autority je Jehova Boh. Kristus povedal Pontskému Pilátovi, rímskemu miestodržiteľovi Judey: „Nemal by si nado mnou nijakej moci, keby ti nebola daná zhora.“ — Ján 19:11.

‚Žiadna autorita okrem od Boha‘

 3. Čo povedal apoštol Pavol o „nadriadených vrchnostiach“ a aké otázky vyvolávajú Ježišove a Pavlove výroky?

³ Apoštol Pavol napísal kresťanom žijúcim pod nadvládou Rímskej ríše toto: „Každá duša nech je podriadená nadriadeným vrchnostiam, lebo niet žiadnej vrchnosti okrem od Boha; jestvujúce vrchnosti umiestnil do ich relatívnych postavení Boh.“ (Rimanom 13:1) Čo mal Ježiš na mysli, keď povedal, že autorita bola Pilátovi daná „zhora“? A v akom zmysle považoval Pavol politické autority jeho dní za umiestnené do svojich postavení Bohom? Mienili tým, že Jehova je osobne zodpovedný za vymenovanie každého jednotlivého vládcu tohto sveta?

 4. Ako nazval Satana Ježiš a Pavol a aké Satanovo tvrdenie Ježiš nepoprel?

⁴ Ako by to tak mohlo byť, keď Ježiš nazval Satana „vládcom tohto sveta“ a apoštol Pavol ho označil za „boha tohto systému vecí“? (Ján 12:31; 16:11; 2. Korinťanom 4:4) Okrem toho, keď Satan pokúšal Ježiša, ponúkol mu „moc“ nad ‚všetkými kráľovstvami obývanej zeme‘, pričom tvrdil, že mu táto autorita bola daná. Ježiš odmietol jeho ponuku, ale nepoprel, že takáto autorita bola Satanovi daná. — Lukáš 4:5–8.

 5. a) Ako máme rozumieť Ježišovým a Pavlovým slovám o ľudskej autorite? b) V akom zmysle nadriadené autority „umiestnil do ich relatívnych postavení Boh“?

⁵ Jehova dal vládu nad týmto svetom Satanovi tým, že ho nechal žiť po jeho vzbure a po tom, čo pokúšal Adama a Evu a zapríčinil, že sa vzbúrili proti Božej zvrchovanosti. (1. Mojžišova 3:1–6; porovnaj 2. Mojžišovu 9:15, 16.) Ježišove a Pavlove slová preto musia znamenať to, že po tom, čo prvá ľudská dvojica v Edene zavrhla teokraciu čiže Božiu vládu, Jehova dovolil odcudzeným ľuďom, aby si vytvorili systémy autority, ktoré im mali umožniť žiť v usporiadanej spoločnosti. Jehova niekedy v záujme uskutočnenia svojho predsavzatia spôsoboval, že určití vládcovia alebo určité vlády padli. (Daniel 2:19–21) Iným dovolil, aby zostali pri moci. O vládcoch, ktorých existenciu Jehova toleruje, možno povedať, že ich „umiestnil do ich relatívnych postavení Boh“.

Raní kresťania a rímske autority

 6. Ako sa raní kresťania pozerali na rímske autority a prečo?

⁶ Raní kresťania sa nespojili so židovskými sektami, ktoré sa sprisahali a bojovali proti Rimanom, ktorí okupovali Izrael. Pokiaľ rímske autority so svojím kodifikovaným právnym systémom udržiavali poriadok na pevnine a na mori, stavali mnohé užitočné vodovody, cesty a mosty a vo všeobecnosti konali na všeobecné blaho, kresťania ich považovali za ‚Božiu služobníčku im na dobro‘. (Rimanom 13:3, 4) Zákon a poriadok vytvárali prostredie, ktoré kresťanom umožňovalo široko-ďaleko kázať dobré posolstvo, ako im to prikázal Ježiš. (Matúš 28:19, 20) Mohli s čistým svedomím platiť dane, ktoré Rimania vyberali, i keď nejaká časť z tých peňazí bola používaná na účely, ktoré Boh neschvaľuje. — Rimanom 13:5–7.

 7, 8. a) Čo odhaľuje pozorné čítanie listu Rimanom 13:1–7 a čo ukazuje kontext? b) Za akých okolností nekonali rímske autority ako „Božia služobníčka“ a aký postoj v takom prípade zaujali raní kresťania?

⁷ Pozorné čítanie prvých siedmich veršov 13. kapitoly listu Rimanom odhaľuje, že politické „nadriadené vrchnosti“ boli „Božou služobníčkou“ na chválenie tých, ktorí konali dobro, a na trestanie tých, ktorí robili to, čo je zlé. Kontext ukazuje, že to, čo je dobré a čo zlé, určuje Boh, a nie nadriadené autority. Preto ak rímsky cisár — alebo ktorákoľvek iná politická autorita — vyžadoval veci, ktoré Boh zakazuje, alebo naopak, zakazoval veci, ktoré Boh vyžaduje, nekonal už ako Boží služobník. Ježiš povedal: „Splácajte... cézarove veci cézarovi, ale Božie veci Bohu.“ (Matúš 22:21) Ak rímsky štát vyžadoval veci, ktoré patria Bohu, napríklad uctievanie alebo život človeka, praví kresťania sa riadili apoštolskou radou: „Ako vládcu musíme viac poslúchať Boha ako ľudí.“ — Skutky 5:29.

⁸ Raní kresťania odmietali uctievať cisára, odmietali modlárstvo, odmietali vzdať sa svojich kresťanských zhromaždení a prestať kázať dobré posolstvo, a preto boli prenasledovaní. Všeobecne sa verí, že apoštol Pavol bol popravený na príkaz cisára Nera. Aj ďalší cisári, najmä Domitianus, Marcus Aurelius, Septimius Severus, Decius a Dioklecián, prenasledovali raných kresťanov. Keď títo cisári a im podriadené autority prenasledovali kresťanov, určite nekonali ako „Božia služobníčka“.

 9. a) Čo zostáva pravdou o politických nadriadených autoritách a od koho dostáva moc a autoritu politické divé zviera? b) Čo možno logicky povedať o kresťanskej podriadenosti nadriadeným autoritám?

⁹ Toto všetko slúži na objasnenie, že i keď politické nadriadené autority slúžia v určitých ohľadoch ako ‚Božie usporiadanie‘ na udržiavanie poriadku v ľudskej spoločnosti, zostávajú súčasťou svetského systému vecí, ktorého bohom je Satan. (1. Jána 5:19) Patria k celosvetovej politickej organizácii symbolicky znázornenej „divým zvieraťom“ zo Zjavenia 13:1, 2. Toto zviera dostáva moc a autoritu od „veľkého draka“, Satana Diabla. (Zjavenie 12:9) Je preto logické, že kresťania sa takýmto autoritám podriaďujú relatívne, nie absolútne. — Porovnaj Daniela 3:16–18.

Náležitá úcta k autorite

10, 11. a) Ako Pavol ukázal, že by sme mali byť úctiví k ľuďom, ktorí majú postavenie s autoritou? b) Ako a prečo sa možno modliť „za kráľov a za všetkých vo vysokom postavení“?

¹⁰ To však neznamená, že by kresťania mali k politickým nadriadeným autoritám zaujať bezočivý, vzdorovitý postoj. Je pravda, že mnohí z týchto ľudí nie sú vo svojom súkromnom alebo i verejnom živote obzvlášť hodní úcty. Ale apoštoli svojím príkladom a svojimi radami ukázali, že voči ľuďom, ktorí majú postavenie s autoritou, sa treba správať s úctou. Keď apoštol Pavol predstúpil pred krvismilného kráľa Herodesa Agrippu II., rozprával sa s ním s náležitou úctou. — Skutky 26:2, 3, 25.

¹¹ Apoštol Pavol dokonca povedal, že je vhodné zmieňovať sa o svetských autoritách v našich modlitbách, najmä keď sú tieto autority požiadané, aby urobili rozhodnutia, ktoré ovplyvnia náš život a našu kresťanskú činnosť. Napísal: „Predovšetkým vás nabádam, aby sa konali pokorné prosby, modlitby, príhovory, vďaky za ľudí každého druhu, za kráľov a za všetkých vo vysokom postavení; aby sme mohli ďalej žiť pokojným a tichým životom v plnej zbožnej oddanosti s vážnosťou. To je znamenité a prijateľné v očiach nášho Záchrancu, Boha, ktorého vôľou je to, aby boli ľudia každého druhu zachránení a prišli k presnému poznaniu pravdy.“ (1. Timotejovi 2:1–4) Náš úctivý postoj k týmto autoritám môže viesť k tomu, že nám dovolia slobodnejšie konať naše dielo, ktorého cieľom je zachrániť „ľudí každého druhu“.

12, 13. a) Akú vyrovnanú radu o autorite dal Peter? b) Ako môžeme pôsobiť proti ignorantským rečiam nerozumných ľudí, ktorí vytvárajú predsudky proti Jehovovým svedkom?

¹² Apoštol Peter napísal: „Kvôli Pánovi sa podriaďujte každému ľudskému stvoreniu: či kráľovi ako nadriadenému, či miestodržiteľom ako tým, ktorí sú od neho poslaní, aby uvalili trest na zločincov, ale chválili konajúcich dobro. Veď taká je Božia vôľa, aby ste konaním dobra umlčali pochabé reči nevedomých ľudí. Buďte ako slobodní a držte sa svojej slobody, avšak nie na zastretie zla, ale ako Boží otroci. Ctite ľudí každého druhu, milujte celé spoločenstvo bratov, majte bázeň pred Bohom, ctite kráľa.“ (1. Petra 2:13–17) Aká je to vyrovnaná rada! Sme povinní úplne sa podriaďovať Bohu ako jeho otroci a relatívne a úctivo sa podriaďujeme politickým autoritám, poslaným na to, aby trestali zločincov.

¹³ Zistilo sa, že mnohé svetské autority majú o Jehovových svedkoch najrôznejšie nesprávne predstavy. Obvykle je to preto, že boli dezinformovaní zlomyseľnými nepriateľmi Božieho ľudu. Alebo je možné, že všetko, čo o nás vedia, sa dozvedeli z masmédií, ktoré vo svojom spravodajstve nie sú vždy nestranné. Niekedy môžeme tento predsudok prekonať naším úctivým postojom a tam, kde je to možné, aj tým, že týmto autoritám podáme presný obraz činnosti a viery Jehovových svedkov. Zaneprázdneným úradníkom poskytne stručné vysvetlenie brožúra Jehovovi svedkovia v dvadsiatom storočí. Kvôli podrobnejším informáciám môžu dostať knihu Jehovovi svedkovia — hlásatelia Božieho Kráľovstva, ktorá je vynikajúcim nástrojom a zaslúži si miesto v regáloch miestnych a národných verejných knižníc.

Autorita v kresťanských domácnostiach

14, 15. a) Čo je základom autority v rámci kresťanskej domácnosti? b) Aký postoj by mali mať kresťanské manželky k svojim manželom a prečo?

¹⁴ Je samozrejmé, že ak Boh od kresťanov vyžaduje, aby prejavovali náležitú úctu svetským autoritám, rovnako by mali mať úctu k systému autority, ktorý Boh ustanovil pre kresťanské domácnosti. Apoštol Pavol stručne načrtol zásadu vedenia, ktorá platí v Jehovovom ľude. Napísal: „Chcem, aby ste vedeli, že hlavou každého muža je Kristus; hlavou ženy je zase muž; hlavou Krista je zase Boh.“ (1. Korinťanom 11:3) Je to zásada teokracie čiže Božej vlády. Čo k nej patrí?

¹⁵ Úcta k teokracii sa začína doma. Kresťanská manželka, ktorá neprejavuje náležitú úctu k autorite svojho manžela — bez ohľadu na to, či je jej spoluveriacim alebo nie — nie je teokratická. Pavol radil kresťanom: „Podriaďujte sa jeden druhému v bázni pred Kristom. Manželky nech sa podriaďujú svojim manželom ako Pánovi, lebo manžel je hlavou svojej manželky, ako je aj Kristus hlavou zboru, on, ktorý je záchrancom tohto tela. Ale ako je zbor podriadený Kristovi, nech sú aj manželky svojim manželom vo všetkom.“ (Efezanom 5:21–24) Práve tak ako sa kresťanskí muži musia podriaďovať Kristovmu vedeniu, aj kresťanské ženy majú uznávať, že je múdre podriaďovať sa autorite svojich manželov, ktorú im dal Boh. Prinesie im to hlboké vnútorné uspokojenie a — čo je ešte dôležitejšie — Jehovovo požehnanie.

16, 17. a) Ako sa môžu deti, ktoré sú vychovávané v kresťanských domácnostiach, odlišovať od mnohých dnešných mladých ľudí a aký podnet na to majú? b) Ako bol Ježiš vynikajúcim príkladom pre dnešných mladých ľudí a k akému konaniu sú mladí povzbudzovaní?

¹⁶ Teokratické deti s radosťou prejavujú svojim rodičom náležitú úctu. O generácii mladých ľudí v posledných dňoch bolo predpovedané, že budú „neposlušní rodičom“. (2. Timotejovi 3:1, 2) Ale Božie inšpirované Slovo kresťanským deťom hovorí: „Vy, deti, poslúchajte rodičov vo všetkom, lebo je to milé v Pánovi.“ (Kolosanom 3:20) Úcta k rodičovskej autorite robí Jehovovi radosť a prináša jeho požehnanie.

¹⁷ Je to znázornené na prípade Ježiša. Lukášova správa hovorí: „Išiel s nimi [so svojimi rodičmi] a prišiel do Nazaretu a naďalej sa im podriaďoval... A Ježiš robil pokroky v múdrosti a v telesnom raste a v priazni u Boha i u ľudí.“ (Lukáš 2:51, 52) Ježiš mal v tom čase 12 rokov; grécka slovesná forma, ktorá je tu použitá, zdôrazňuje, že sa „naďalej podriaďoval“ svojim rodičom. Jeho podriadenosť sa teda neskončila, keď sa dostal do veku dospievania. Ak vy, mladí ľudia, chcete dosahovať pokrok v duchovnosti a v priazni u Jehovu a u zbožných ľudí, budete prejavovať úctu k autorite vo vašej domácnosti i mimo nej.

Autorita v zbore

18. Kto je Hlavou kresťanského zboru a komu udelil autoritu?

¹⁸ V súvislosti s tým, že v kresťanskom zbore je potrebný poriadok, Pavol napísal: „Boh nie je Bohom neporiadku, ale pokoja... Nech sa všetko deje slušne a usporiadane [alebo „podľa poriadku“, poznámka pod čiarou v Reference Bible].“ (1. Korinťanom 14:33, 40) Aby sa všetko dialo usporiadane, Kristus, Hlava kresťanského zboru, udelil autoritu verným mužom. Čítame o tom: „Dal niektorých za apoštolov, niektorých za prorokov, niektorých za evanjelistov, niektorých za pastierov a učiteľov so zreteľom na vyškolenie svätých pre služobné dielo... Ale tým, že hovoríme pravdu, vyrastajme láskou vo všetkom v toho, ktorý je hlavou, Krista.“ — Efezanom 4:11, 12, 15.

19. a) Koho Kristus ustanovil nad celým svojím pozemským majetkom a komu dal zvláštnu autoritu? b) K akému udeľovaniu autority dochádza v kresťanskom zbore a čo si to od nás vyžaduje?

¹⁹ V tomto čase konca Kristus ustanovil kolektívneho „verného a rozvážneho otroka“ nad „celým svojím majetkom“ čiže nad záujmami Kráľovstva na zemi. (Matúš 24:45–47) Tak ako v prvom storočí, tohto otroka reprezentuje vedúci zbor pomazaných kresťanských mužov, ktorým dal Kristus autoritu robiť rozhodnutia a vymenovávať ďalších dozorcov. (Skutky 6:2, 3; 15:2) Vedúci zbor zase udeľuje autoritu výborom odbočiek, oblastným a krajským dozorcom a starším vo vyše 73 000 zboroch Jehovových svedkov, ktoré sú po celej zemi. Všetci títo oddaní kresťanskí muži si zaslúžia našu podporu a úctu. — 1. Timotejovi 5:17.

20. Aký príklad ukazuje, že Jehova pociťuje neľúbosť voči tým, čo nemajú úctu k spolukresťanom, ktorí majú postavenie s autoritou?

²⁰ V súvislosti s tým, že sme povinní mať úctu k tým, čo majú autoritu v kresťanskom zbore, možno uviesť zaujímavé prirovnanie o podriadenosti, ktorú sme povinní prejavovať svetským autoritám. Keď človek poruší ľudský zákon, ktorý Boh schvaľuje, trest, vymeraný ‚tými, ktorí vládnu‘, je vlastne nepriamym vyjadrením Božieho hnevu „nad tým, kto koná zlo“. (Rimanom 13:3, 4) Ak sa Jehova hnevá, keď človek porušuje ľudské zákony a keď nemá náležitú úctu k svetským autoritám, o čo väčšiu neľúbosť v ňom určite vyvolá, ak oddaný kresťan opovrhuje biblickými zásadami a prejavuje neúctu k spolukresťanom, ktorí majú postavenie s autoritou!

21. Akou biblickou radou sa budeme s radosťou riadiť a o čom sa bude uvažovať v nasledujúcom článku?

²¹ Namiesto toho, že by sme vyvolali Božiu neľúbosť tým, že by sme zaujali spurný alebo nezávislý postoj, budeme sa riadiť Pavlovou radou, ktorú dal kresťanom vo Filipi: „Preto, moji milovaní, ako ste boli vždy poslušní, nielen počas mojej prítomnosti, ale tiež omnoho ochotnejšie počas mojej neprítomnosti, stále pracujte na svojej záchrane s bázňou a chvením; lebo je to Boh, ktorý pre svoju záľubu vo vás pôsobí tak chcenie, ako i konanie. Naďalej robte všetko bez reptania a odvrávania, aby ste sa stali bezúhonnými a nevinnými, Božími deťmi bez poškvrny medzi pokriveným a prevráteným pokolením, v ktorom žiarite ako zdroje svetla vo svete.“ (Filipanom 2:12–15) Na rozdiel od súčasnej pokrivenej a prevrátenej generácie, ktorá si spôsobila krízu autority, Jehovov ľud sa ochotne podriaďuje autorite. To mu prináša veľký úžitok, ako uvidíme v nasledujúcom článku.

[Poznámka pod čiarou]

Na zopakovanie

◻ Kto je Najvyššou Autoritou a prečo je jeho autorita zákonná?

◻ V akom zmysle nadriadené autority „umiestnil do ich relatívnych postavení Boh“?

◻ Kedy prestávajú byť nadriadené autority „Božou služobníčkou“?

◻ Aký systém autority je v kresťanských rodinách?

◻ K akému udeľovaniu autority dochádza v kresťanskom zbore?

[Obrázky na strane 18]

Ježiš povedal: „Splácajte cézarove veci cézarovi“