Kráčajme cestou lásky, ktorá prevyšuje všetko
BOH Jehova je zosobnením lásky. (1. Jána 4:8) Jeho Syn, Ježiš Kristus, povedal, že máme milovať Boha a svojho blížneho. (Matúš 22:37–40) Boh riadi celý vesmír na základe tejto vlastnosti. A tak aby sme dosiahli večný život, musíme kráčať cestou lásky.
Boh prejavil lásku izraelskému národu, ale neskôr túto organizáciu zavrhol pre jej nevernosť. Potom označil zbor Ježišových nasledovníkov ako svoju novú organizáciu. Ako? Neobyčajnými prejavmi svätého ducha, ktorý im umožnil hovoriť jazykmi a prorokovať. A tak na Letnice roku 33 n. l. tritisíc Židov a prozelytov sa stalo veriacimi a odišlo zo starej organizácie do Božej novej organizácie. (Skutky 2:1–41) Keďže dary ducha boli potom udeľované prostredníctvom Ježišových apoštolov, tieto prejavy ich smrťou prestali. (Skutky 8:5–18; 19:1–6) Ale dovtedy tieto dary dokazovali, že Božia priazeň je na duchovnom Izraeli. — Galaťanom 6:16.
Zázraky, ktoré boli dôsledkom darov ducha, boli užitočné. No prejavovanie lásky či nesebeckého záujmu o druhých je dôležitejšie, ako mať dary ducha. Apoštol Pavol na to poukázal vo svojom prvom liste Korinťanom (asi v roku 55 n. l.). Hovoril v ňom o láske ako o ‚všetko prevyšujúcej ceste‘. (1. Korinťanom 12:31) O tejto ceste sa hovorí v 13. kapitole 1. listu Korinťanom.
Bez lásky nie sme ničím
Pavol vysvetlil: „Ak hovorím ľudskými a anjelskými jazykmi, ale nemám lásku, stal som sa zvučiacim kusom mosadze alebo zuniacim činelom.“ (1. Korinťanom 13:1) Keby sme hovorili z moci ducha ľudským jazykom či nebeským anjelským jazykom, a nemali by sme lásku, nič by to neznamenalo. Pavol uprednostňoval päť poučných slov namiesto desaťtisíc slov v jazyku, ktorému ľudia nerozumeli. (1. Korinťanom 14:19) Človek bez lásky by bol ako „zvučiaci kus mosadze“ — hlučný nepríjemný gong — alebo nemelodický „zuniaci činel“. Bez lásky hovoriť jazykmi — to nebol pravý, duchovne povzbudzujúci spôsob, ako oslavovať Boha a pomáhať jeho ľudu. Dnes prejavujeme lásku tak, že v kresťanskej službe používame zrozumiteľnú reč.
Apoštol ďalej povedal: „Ak mám dar prorokovania a som oboznámený so všetkými svätými tajomstvami a všetkým poznaním a ak mám všetku vieru, aby som premiestňoval vrchy, ale nemám lásku, nie som nič.“ (1. Korinťanom 13:2) Zázračné prorokovanie, výnimočné pochopenie svätých tajomstiev a poznanie z moci ducha, to všetko mohlo byť užitočné pre druhých, ale nie pre tých, ktorí takéto dary vlastnili, ak by nemali lásku. Pavol používal mimoriadne porozumenie svätých tajomstiev, aby pomáhal druhým, a dar poznania mu umožnil, aby predpovedal prežitie stroskotania lode. (Skutky 27:20–44; 1. Korinťanom 4:1, 2) No keby mal ‚všetko poznanie a všetku vieru‘, ale nemal by lásku, bol by v Jehovových očiach ničím.
Jehovov duch dnes umožňuje Jehovovým svedkom chápať biblické proroctvá a sväté tajomstvá a vedie ich, keď odovzdávajú takéto poznanie iným. (Joel 2:28, 29) Duch tiež vytvára vieru potrebnú na prekonávanie prekážok podobných vrchom. (Matúš 17:20) Keďže tieto veci koná duch, je nesprávne snažiť sa z nich ťažiť osobnú slávu. Ak to, čo robíme, nerobíme na Božiu slávu a s láskou k Bohu a k blížnym, nie sme ničím. — Galaťanom 5:6.
Obeť bez lásky nie je prospešná
Pavol povedal: „Ak dám celý svoj majetok, aby som nakŕmil iných, a ak vydám svoje telo, aby som sa chválil, ale nemám lásku, vôbec mi to neprospieva.“ (1. Korinťanom 13:3) Keby dal Pavol všetko, čo mal, aby nakŕmil druhých, ale nemal by lásku, neprospelo by mu to. Boh nás odmieňa za lásku, s ktorou dávame dary, nie za ich materiálnu hodnotu alebo preto, že by sme sa usilovali o slávu ako darcovia, ako Ananiáš so Zafírou, ktorí luhali. (Skutky 5:1–11) Pavol dal znamenitý príklad, keď s láskou vynakladal svoje sily pri službe pomoci pre veriacich v Judei. — 1. Korinťanom 16:1–4; 2. Korinťanom 8:1–24; 9:7.
Ba ani mučeníctvo na svedectvo o pravde, ak je bez lásky, neznamená pre Boha nič. (Príslovia 25:27) Ježiš hovoril o svojej obeti, ale nevystatoval sa ňou. Ochotne, z lásky dal sám seba. (Marek 10:45; Efezanom 5:2; Hebrejom 10:5–10) Keď jeho duchovní bratia ‚predkladajú svoje telá ako živú obeť‘ v službe Bohu, nerobia to sebaoslavujúcim mučeníctvom, ale nenápadnými spôsobmi, ktoré oslavujú Jehovu a vyjadrujú ich lásku k nemu. — Rimanom 12:1, 2.
Niektoré spôsoby konania, ku ktorým nás podnieti láska
Pavol napísal: „Láska je zhovievavá a láskavá.“ (1. Korinťanom 13:4a) Božia zhovievavosť odvtedy, čo Adam zhrešil, znamenala pre mnohých pokánie vedúce k záchrane. (2. Petra 3:9, 15) Ak máme lásku, budeme trpezlivo učiť iných pravdu. Budeme sa vyhýbať citovým výbuchom, budeme ohľaduplní a budeme odpúšťať. (Matúš 18:21, 22) Láska je tiež láskavá a my sme priťahovaní k Bohu pre jeho láskavosť. Ovocie jeho ducha, láskavosť, nás zdržiava, aby sme neboli voči druhým náročnejší ako je on voči nám. (Efezanom 4:32) Láska nás dokonca robí láskavými aj voči nevďačným ľuďom. — Lukáš 6:35.
Pavol dodal: „Láska nie je žiarlivá, nevystatuje sa, nenadúva sa.“ (1. Korinťanom 13:4b) Žiarlivosť je skutok tela, ktorý vylúči človeka z Božieho Kráľovstva. (Galaťanom 5:19–21) Láska nám bráni v tom, že by sme žiarlili na majetok niekoho iného alebo na jeho priaznivé okolnosti. Ak niekto dostane služobnú prednosť, po ktorej sme túžili my, láska spôsobí, že sa budeme radovať s ním, podporovať ho a ďakovať Bohu, že môže byť použitý na úžitok zboru.
Keďže láska sa „nevystatuje“, nepodnecuje nás ani, aby sme sa pýšili tým, čo nás Boh necháva robiť vo svojej službe. Niektorí Korinťania sa vystatovali, akoby oni boli pôvodcami darov ducha; tieto dary však boli od Boha, takisto ako sú od neho aj prednosti v jeho novodobej organizácii. Nevystatujme sa v súvislosti s naším postavením v Božej organizácii, ale radšej si dávajme pozor, aby sme nepadli. (1. Korinťanom 1:31; 4:7; 10:12) Láska sa „nenadúva“, ale myseľ človeka bez lásky môže byť nadutá domýšľavosťou. Ľudia, ktorí majú lásku, sa necítia nadradení nad inými. — 1. Korinťanom 4:18, 19; Galaťanom 6:3.
Nie je neslušná, sebecká, podráždená
Láska „sa nespráva neslušne, nevyhľadáva svoje vlastné záujmy, nenechá sa popudiť“. (1. Korinťanom 13:5a) Podporuje dobré spôsoby, zbožné správanie, úctu k autorite a slušné správanie na kresťanských zhromaždeniach. (Efezanom 5:3–5; 1. Korinťanom 11:17–34; 14:40; porovnaj Júdu 4, 8–10.) Keďže láska spôsobuje, že každý sa cíti potrebný, ako sú potrebné všetky časti ľudského tela, milujúci zbor je miestom pokoja a útočišťom. (1. Korinťanom 12:22–25) Láska na nás pôsobí tak, že nevyhľadávame ‚svoje vlastné záujmy‘, a niekedy sa vzdáme svojich práv a prejavíme záujem o druhých a o ich blaho. (Filipanom 2:1–4) Na základe lásky sa ‚stávame ľuďom každého druhu všetkým, aby sme tak mohli niektorých zachrániť‘ našou službou. — 1. Korinťanom 9:22, 23.
Láska „sa nenechá popudiť“. Výbuchy hnevu sú skutkami hriešneho tela, ale láska nás robí ‚pomalými v hneve‘. (Jakub 1:19; Galaťanom 5:19, 20) Ba aj keď sa oprávnene nahneváme, láska nám nedovolí, aby sme ostali podráždení, a tak dávali miesto Diablovi. (Efezanom 4:26, 27) Najmä starší sa musia vyhnúť hnevu, ak spoluveriaci zlyhajú v uplatnení nejakého odporúčania.
Pavol o láske tiež povedal: „Nevypočítava urážky.“ (1. Korinťanom 13:5b) Láska neuchováva zoznam urážok, akoby to boli záznamy v knihe účtov. Na spoluveriacich vidí dobré a neodpláca za skutočné či domnelé krivdy. (Príslovia 20:22; 24:29; 25:21, 22) Láska nám pomáha ‚usilovať sa o to, čo slúži pokoju‘. (Rimanom 14:19) Pavol a Barnabáš mali spor a každý išiel v Božej službe inou cestou, ale láska túto roztržku vyliečila a zdržala ich od toho, aby prechovávali nevôľu. — 3. Mojžišova 19:17, 18; Skutky 15:36–41.
Má sklon k spravodlivosti a pravde
Pavol ďalej o láske povedal: „Neraduje sa z nespravodlivosti, ale sa raduje z pravdy.“ (1. Korinťanom 13:6) Niektorí majú takú radosť z nespravodlivosti, že „nespia, pokiaľ neurobia zlé“. (Príslovia 4:16) Ale v Božej organizácii nesúperíme jeden s druhým, ani sa netešíme, ak sa niekto chytí do osídla hriechu. (Príslovia 17:5; 24:17, 18) Keby bol v korintskom zbore dostatok lásky k Bohu a k spravodlivosti, neboli by tam trpeli nemravnosť. (1. Korinťanom 5:1–13) Láska k spravodlivosti nás okrem iného zdržiava pred tým, že by sme sa s potešením pozerali na nespravodlivosť zobrazovanú v televízii, kine či divadle.
Láska „sa raduje z pravdy“. Pravda je tu v protiklade k nespravodlivosti. To zjavne znamená, že láska spôsobuje, že sa tešíme z toho, ako pravda ovplyvňuje ľudí k spravodlivosti. Nachádzame radosť v tom, čo ľudí buduje a čo podporuje vec pravdy a spravodlivosti. Láska nám bráni hovoriť lži, dáva nám radosť, keď sa priami dokazujú ako nevinní, a vedie nás, aby sme sa radovali z víťazstva Božej pravdy. — Žalm 45:4.
Aký má láska vzťah ku všetkým veciam
Pavol vo svojej definícii lásky pokračuje: „Všetko znáša, všetkému verí, vo všetko dúfa, vo všetkom vytrváva.“ (1. Korinťanom 13:7) Láska ‚všetko znáša‘, a tak nás chráni pred namrzenosťou ako dobrá strecha pred dažďom. Ak nás ktokoľvek urazí, ale potom poprosí o odpustenie, láska nás podnieti, aby sme zniesli príkorie a odpustili tomu, kto nás urazil, namiesto toho, aby sme o týchto veciach klebetili. V láske sa snažíme ‚získať svojho brata‘. — Matúš 18:15–17; Kolosanom 3:13.
Láska „verí všetkému“ v Božom slove a vyvoláva v nás vďačnosť za duchovný pokrm, ktorý dostávame prostredníctvom „verného a rozvážneho otroka“. (Matúš 24:45–47) Hoci nie sme ľahkoverní, láska nás chráni pred tým, že by sme mali nedôverčivé srdce, a pred tým, že by sme spoluveriacim prisudzovali zlé pohnútky. (Kazateľ 7:21, 22) Láska tiež „dúfa vo všetko“, čo je zaznamenané v Písmach, napríklad v pravdy o Božom Kráľovstve. Podnecovaní láskou, v ťažkých situáciách dúfame v ten najlepší výsledok a modlíme sa oň. Láska nás tiež podnecuje, aby sme druhým hovorili o dôvode našej nádeje. (1. Petra 3:15) Navyše, láska „vo všetkom vytrváva“ vrátane znášania hriechov proti nám. (Príslovia 10:12) Láska k Bohu nám tiež pomáha, aby sme vydržali prenasledovanie a iné skúšky.
Pavol dodal: „Láska nikdy nezlyháva.“ (1. Korinťanom 13:8a) Nikdy nemôže skončiť alebo zlyhať, takisto ako nemôže zlyhať Jehova. Pretože náš večný Boh je zosobnením lásky, táto vlastnosť nikdy neprestane. (1. Timotejovi 1:17; 1. Jána 4:16) Vesmír bude vždy riadený na základe lásky. Modlime sa preto, aby nám Boh pomohol prekonať sebecké črty a aby nám pomohol prejavovať toto nezlyhávajúce ovocie jeho ducha. — Lukáš 11:13.
Veci, ktoré mali pominúť
Vzhľadom na budúcnosť Pavol napísal: „Ale ak aj sú dary prorokovania, budú odstránené; ak sú jazyky, prestanú; a ak je poznanie, bude odstránené.“ (1. Korinťanom 13:8b) ‚Dary prorokovania‘ umožnili tým, ktorí ich mali, vysloviť nové proroctvá. Hoci takéto dary pominuli, keď bol kresťanský zbor ako Božia organizácia upevnený, Božia prorocká moc nepominie nikdy a jeho Slovo obsahuje všetky proroctvá, ktoré teraz potrebujeme. Ako bolo predpovedané, prestala aj schopnosť rozprávať jazykmi z moci ducha a mimoriadne poznanie bolo „odstránené“. Ale Jehovovo úplné Slovo nám poskytuje to, čo pre záchranu potrebujeme vedieť. (Rimanom 10:8–10) Okrem toho je Boží ľud naplnený Božím duchom a prináša jeho ovocie.
Pavol pokračoval: „Lebo máme čiastočné poznanie a čiastočne prorokujeme; ale keď príde to, čo je úplné, bude ostránené to, čo je čiastočné.“ (1. Korinťanom 13:9, 10) Dary poznania a prorokovania boli neúplné. Také proroctvá zrejme nezachádzali do detailov a žiaden prorok neodhaľoval budúcnosť úplne, pretože nemal dokonalé poznanie toho, čo predpovedal. Teraz sa však porozumenie proroctiev postupne stáva úplným. Napríklad skutočnosti, ktorými sa spĺňajú biblické proroctvá, potvrdzujú, že Ježiš dostal kráľovskú moc nad ľudstvom v roku 1914. Odvtedy sme v „čase konca“ a tešíme sa z neustáleho rastu duchovného poznania a porozumenia biblických proroctiev. (Daniel 12:4) Tak prichádzame k dokonalému poznaniu a „to, čo je úplné,“ musí byť blízko.
Najväčšia vlastnosť zostáva
Nepriamo poukazujúc na pokrok zboru, Pavol napísal: „Keď som bol dieťa, hovorieval som ako dieťa, myslieval som ako dieťa, uvažoval som ako dieťa, ale keď som sa teraz stal mužom, odložil som rysy dieťaťa.“ (1. Korinťanom 13:11) Pretože dieťa koná na základe obmedzeného poznania a telesného vývinu, môže byť zmietané sem a tam, akoby bolo hojdané v kolíske. Ale muž je telesne oveľa viac vyvinutý, má väčšie poznanie a zvyčajne sa nedá ľahko rozkolísať. Opustil detské myšlienky, postoje a spôsoby. Podobne, keď Božia pozemská organizácia vyrástla zo svojho detstva, Boh usúdil, že už nepotrebuje dary ducha v podobe prorokovania, jazykov a poznania. Hoci dnes členovia zboru, ktorý je už dosť starý, takisto nepociťujú potrebu takýchto darov, sú radi, že slúžia Bohu pod vedením jeho ducha.
Pavol dodal: „Lebo teraz vidíme v hmlistých obrysoch pomocou kovového zrkadla, ale potom to bude zoči-voči. Teraz poznávam čiastočne, ale potom spoznám presne, práve tak, ako som presne poznaný.“ (1. Korinťanom 13:12) Počas detského obdobia zboru ešte nenastal Boží čas na odhalenie určitých vecí. Bolo teda vidieť iba ich hmlisté obrysy, ako keby sa kresťania pozerali do kovového zrkadla, ktoré nemá kvalitný zrkadliaci povrch. (Skutky 1:6, 7) Ale náš pohľad už nie je hmlistý. Pred našimi očami sa spĺňajú proroctvá a predobrazy, pretože teraz je Boží čas na ich odhalenie. (Žalm 97:11; Daniel 2:28) Hoci sám Pavol poznal Boha, vrchol poznania Jehovu a najbližší vzťah k nemu mal prísť až vtedy, keď mal byť apoštol vzkriesený k nebeskému životu, a tak prijať úplnú odmenu za svoju kresťanskú životnú cestu.
Na záver svojho zhrnutia o láske Pavol napísal: „Teraz však zostáva viera, nádej, láska, tieto tri; ale najväčšia z nich je láska.“ (1. Korinťanom 13:13) Napriek neprítomnosti zázračných darov ducha má dnešný zbor úplnejšie poznanie a dôvod na silnejšiu vieru, nádej a lásku. Verí, že všetko, čo Boh sľúbil, je už v podstate akoby splnené. (Hebrejom 11:1) Črty viery sa skončia, keď sa veci predpovedané v Božom slove uskutočnia. Rôzne stránky nádeje prestanú, keď uvidíme veci, na ktoré bola naša nádej uprená. Ale láska ostane navždy. Teda nech všetci Jehovovi svedkovia ďalej kráčajú cestou lásky, ktorá prevyšuje všetko.