Pravá duchovnosť — ako ju môžete dosiahnuť?
„TELESNÉ zmýšľanie znamená smrť, ale duchovné zmýšľanie znamená život a pokoj,“ napísal apoštol Pavol. (Rimanom 8:6) Týmito slovami Pavol poukázal na to, že byť duchovným človekom, to nie je len otázka toho, čomu človek osobne dáva prednosť alebo k čomu inklinuje. V skutočnosti je to otázka života a smrti. Ale v akom zmysle duchovný človek získava „život a pokoj“? Biblia ukazuje, že taký človek sa už teraz teší z pokoja — z vnútorného pokoja i z pokojného vzťahu s Bohom — a že v budúcnosti bude požehnaný večným životom. (Rimanom 6:23; Filipanom 4:7) Nie div, že Ježiš povedal: „Šťastní sú tí, ktorí si uvedomujú svoje duchovné potreby“! — Matúš 5:3.
Skutočnosť, že čítate tento časopis, ukazuje, že sa zaujímate o duchovné veci — a to je múdre. No názory na duchovnosť sa veľmi líšia, a tak si možno kladiete otázku: ‚Čo je pravá duchovnosť? A ako ju človek môže dosiahnuť?‘
‚Kristova myseľ‘
Apoštol Pavol okrem toho, že poukázal na dôležitosť a užitočnosť duchovného zmýšľania, hovoril veľa aj o tom, čo je pravá duchovnosť. Kresťanom v starovekom meste Korint vysvetlil rozdiel medzi telesným človekom, čiže človekom, ktorý sa riadi túžbami svojho tela, a duchovným človekom, ktorý si cení duchovné veci. Napísal: „Telesný človek neprijíma veci Božieho ducha, lebo sú mu pochabosťou.“ Na druhej strane Pavol vysvetlil, že duchovného človeka charakterizuje to, že má „Kristovu myseľ“. — 1. Korinťanom 2:14–16.
Mať „Kristovu myseľ“ v podstate znamená mať „rovnaké zmýšľanie, aké mal Kristus Ježiš“. (Rimanom 15:5; Filipanom 2:5) Inými slovami, duchovný človek zmýšľa tak ako Ježiš a nasleduje jeho šľapaje. (1. Petra 2:21; 4:1) Čím viac je zmýšľanie daného človeka podobné Kristovmu, tým viac sa prehlbuje jeho duchovnosť a tým bližšie je k získaniu ‚života a pokoja‘. — Rimanom 13:14.
Ako získať „Kristovu myseľ“
Na to, aby niekto mohol mať Kristovu myseľ, musí ju najprv spoznať. Preto prvým krokom v rozvíjaní si duchovnosti je spoznať Ježišov spôsob myslenia. Ale ako môžete spoznať zmýšľanie niekoho, kto žil na zemi pred 2 000 rokmi? Zamyslite sa: Ako ste sa dozvedeli o osobnostiach histórie krajiny, v ktorej žijete? Pravdepodobne tak, že ste sa o nich dočítali. Podobne čítanie historických správ o Ježišovi je dôležitý spôsob, akým možno spoznať Kristovu myseľ. — Ján 17:3.
O Ježišovi máme štyri pôsobivé historické správy — evanjeliá, ktoré napísali Matúš, Marek, Lukáš a Ján. Pozorné čítanie týchto správ vám pomôže pochopiť Ježišov spôsob zmýšľania, hĺbku jeho citov i pohnútky, ktoré motivovali jeho konanie. Keď si vyhradíte čas na uvažovanie o tom, čo ste sa o Ježišovi dočítali, vytvoríte si v mysli obraz o tom, akým bol človekom. Aj v prípade, že sa už považujete za Kristovho nasledovníka, takéto čítanie a uvažovanie vám pomôže ‚ďalej vyrastať v nezaslúženej láskavosti a v poznaní nášho Pána a Záchrancu Ježiša Krista‘. — 2. Petra 3:18.
S týmto cieľom na mysli teraz preskúmajme niektoré pasáže z evanjelií, aby sme pochopili, čo robilo Ježiša takým duchovným človekom. Potom premýšľajme, ako môžeme napodobňovať jeho príklad. — Ján 13:15.
Duchovnosť a „ovocie ducha“
Evanjelista Lukáš napísal, že na Ježiša bol pri jeho krste vyliaty Boží svätý duch a že Ježiš bol „plný svätého ducha“. (Lukáš 3:21, 22; 4:1) A sám Ježiš svojim nasledovníkom vštepoval dôležitosť toho, aby sa nechali viesť Božím svätým duchom, čiže Božou ‚činnou silou‘. (1. Mojžišova 1:2; Lukáš 11:9–13) Prečo je to také dôležité? Lebo Boží duch má moc premieňať myseľ človeka tak, aby bola podobná Kristovej. (Rimanom 12:1, 2) Svätý duch vytvára v človeku také vlastnosti, ako je „láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, viera, miernosť, sebaovládanie“. Tieto vlastnosti — ktoré Biblia označuje ako „ovocie ducha“ — charakterizujú skutočne duchovného človeka. (Galaťanom 5:22, 23) Inými slovami, duchovný človek je človek, ktorý sa necháva viesť Božím duchom.
Ježiš prejavoval ovocie ducha počas celej svojej služby. Také vlastnosti ako láska, láskavosť a dobrota sa prejavili zvlášť v tom, ako zaobchádzal s ľuďmi, ktorí boli považovaní za členov nižšej spoločenskej vrstvy. (Matúš 9:36) Všimnite si napríklad jednu udalosť, ktorú zaznamenal apoštol Ján. Čítame: „Ako [Ježiš] išiel okolo, zbadal človeka slepého od narodenia.“ Aj Ježišovi učeníci si toho muža všimli, ale pozerali sa naňho ako na hriešnika. „Kto hrešil,“ pýtali sa, „tento, alebo jeho rodičia, že sa narodil slepý?“ Tohto muža vídali aj jeho susedia, ale všetci sa naňho pozerali ako na žobráka. Hovorili: „Či to nie je ten človek, ktorý sedával a žobral?“ Ale Ježiš sa na tohto slepého pozeral ako na človeka, ktorý potreboval pomoc. Prihovoril sa mu a uzdravil ho. — Ján 9:1–8.
Čo sa z tohto príbehu dozvedáme o Kristovej mysli? Po prvé, Ježiš neprehliadal ponížených, ale zaobchádzal s nimi s nežným súcitom. Po druhé, Ježiš sa ujímal iniciatívy v poskytovaní pomoci druhým. Snažíte sa v tom nasledovať Ježišov vzor? Pozeráte sa na ľudí tak, ako sa na nich pozeral Ježiš, poskytujete im pomoc, ktorú potrebujú, aby mali lepší život, a vlievate im nádej na lepšiu budúcnosť? Alebo máte sklon uprednostňovať ľudí s vysokým postavením a prehliadať tých, ktorí také postavenie nemajú? Ak môžete na prvú otázku odpovedať kladne, potom si vo svojej snahe nasledovať Ježišov príklad počínate dobre. — Žalm 72:12–14.
Duchovnosť a modlitba
Správy v evanjeliách ukazujú, že Ježiš sa často obracal k Bohu v modlitbe. (Marek 1:35; Lukáš 5:16; 22:41) Počas svojej služby na zemi si vždy vyhradzoval čas na modlitbu. Učeník Matúš napísal: „Keď [Ježiš] poslal zástupy preč, vystúpil sám na vrch modliť sa.“ (Matúš 14:23) Z takýchto chvíľ strávených v tichých rozhovoroch so svojím nebeským Otcom čerpal silu. (Matúš 26:36–44) Podobne aj dnes duchovne zmýšľajúci ľudia hľadajú príležitosti na komunikáciu s Bohom, lebo vedia, že to posilní ich vzťah k Stvoriteľovi a že im to pomôže, aby sa ich zmýšľanie ešte viac priblížilo Kristovmu.
Ježiš často trávil na modlitbách dlhý čas. (Ján 17:1–26) Napríklad predtým ako si vybral 12 mužov, ktorí sa mali stať jeho apoštolmi, „vyšiel na vrch modliť sa a zotrval celú noc v modlitbe k Bohu“. (Lukáš 6:12) Tí, ktorí majú duchovné zmýšľanie, napodobňujú Ježišov príklad, hoci to nutne neznamená, že zotrvávajú v modlitbách celú noc. Keď v živote stoja pred závažnými rozhodnutiami, vyhradia si dostatočné množstvo času na to, aby sa modlili k Bohu, a hľadajú vedenie svätého ducha, aby urobili také rozhodnutia, ktoré povedú k prehĺbeniu ich duchovnosti.
Ježiš tiež dával v modlitbách najavo hĺbku svojich citov a v tom by sme ho mali vo svojich modlitbách napodobňovať. Všimnite si, čo zaznamenal Lukáš o spôsobe, akým sa Ježiš modlil večer predtým, ako zomrel. „Keď sa dostal do smrteľnej úzkosti, modlil sa ešte vrúcnejšie a jeho pot bol ako kvapky krvi, ktoré padali na zem.“ (Lukáš 22:44) Ježiš sa už predtým modlil vrúcne, ale pri tejto príležitosti, keď čelil tej najťažšej skúške svojho pozemského života, sa modlil „ešte vrúcnejšie“ — a jeho modlitba bola vypočutá. (Hebrejom 5:7) Ľudia, ktorí zmýšľajú duchovne, napodobňujú Ježišov príklad. Keď čelia skúškam, ktoré sú zvlášť náročné, „ešte vrúcnejšie“ sa modlia k Bohu o svätého ducha, vedenie a podporu.
Keďže je zjavné, že Ježiš bol mužom modlitby, neprekvapuje, že jeho učeníci ho v tomto ohľade chceli napodobňovať. Preto ho prosili: „Pane, nauč nás modliť sa.“ (Lukáš 11:1) Podobne aj dnes ľudia, ktorí si cenia duchovné veci a chcú byť vedení Božím svätým duchom, napodobňujú Ježišov príklad v tom, ako sa modlia k Bohu. Áno, modlitba je neoddeliteľne spojená s pravou duchovnosťou.
Duchovnosť a zvestovanie dobrého posolstva
V evanjeliu podľa Marka nachádzame správu o tom, ako Ježiš uzdravil veľa chorých, pričom ich uzdravoval dlho do noci. Nasledujúci deň zavčas rána, keď sa sám modlil, prišli jeho apoštoli a povedali mu, že ho hľadá mnoho ľudí; možno preto, že chceli byť uzdravení. Ale Ježiš im povedal: „Poďme niekde inde, do blízkych mestečiek, aby som aj tam zvestoval.“ Potom vysvetlil prečo: „Lebo kvôli tomu som prišiel.“ (Marek 1:32–38; Lukáš 4:43) Hoci uzdravovanie ľudí bolo pre Ježiša dôležité, jeho prvoradým poslaním bolo zvestovať dobré posolstvo o Božom Kráľovstve. — Marek 1:14, 15.
Zvestovanie Božieho Kráľovstva druhým je dodnes poznávacím znakom tých, ktorí majú Kristovu myseľ. Ježiš dal všetkým, ktorí chcú byť jeho nasledovníkmi, príkaz: „Choďte a robte učeníkov z ľudí všetkých národov... a učte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.“ (Matúš 28:19, 20) Okrem toho predpovedal: „Toto dobré posolstvo o kráľovstve sa bude zvestovať po celej obývanej zemi na svedectvo všetkým národom; a potom príde koniec.“ (Matúš 24:14) Keďže Božie Slovo ukazuje, že zvestovateľské dielo sa vykonáva vďaka moci svätého ducha, horlivé zapájanie sa do tohto diela je jedným zo znakov pravej duchovnosti. — Skutky 1:8.
Na to, aby bolo posolstvo o Kráľovstve zvestované ľuďom na celom svete, je potrebné zjednotené úsilie miliónov ľudí. (Ján 17:20, 21) Tí, ktorí sa zapájajú do tohto diela, musia byť nielen duchovne zameraní, ale aj v celosvetovom rozsahu dobre organizovaní. Vedeli by ste povedať, ktorí ľudia nasledujú Kristove šľapaje a na celom svete zvestujú dobré posolstvo o Kráľovstve?
Ste duchovným človekom?
Samozrejme, existujú aj ďalšie kritériá, podľa ktorých možno rozpoznať skutočne duchovného človeka. No ako hodnotíte svoju duchovnosť vo svetle tých kritérií, ktoré tu boli spomenuté? Položte si napríklad otázky: ‚Čítam si pravidelne Božie Slovo, Bibliu, a rozjímam o tom, čo čítam? Prejavujem v živote ovocie ducha? Je modlitba neoddeliteľnou súčasťou môjho života? Chcem sa zhromažďovať s ľuďmi, ktorí sú zapojení do celosvetového zvestovania dobrého posolstva o Božom Kráľovstve?‘
Čestné sebaskúmanie vám môže pomôcť, aby ste zhodnotili hĺbku svojej duchovnosti. Povzbudzujeme vás, aby ste už teraz podnikli potrebné kroky, a tak získali „život a pokoj“. — Rimanom 8:6; Matúš 7:13, 14; 2. Petra 1:5–11.
[Rámček/obrázky na strane 7]
ZNAKY DUCHOVNOSTI
◆ Láska k Božiemu Slovu
◆ Prejavovanie ovocia ducha
◆ Pravidelné a úprimné modlitby k Bohu
◆ Účasť na zvestovaní dobrého posolstva o Kráľovstve iným
[Obrázok na strane 5]
Biblia pomáha spoznať „Kristovu myseľ“