„Mŕtvi budú vzkriesení“

„Lebo trúbka zaznie a mŕtvi budú vzkriesení neporušiteľní a my budeme premenení.“ — 1. KORINŤANOM 15:52.

1, 2. a) Aký utešujúci sľub bol daný prostredníctvom proroka Hozeáša? b) Ako vieme, že Boh chce priviesť mŕtvych späť k životu?

STRATIL si už niekedy smrťou niekoho blízkeho? Potom poznáš bolesť, ktorú smrť dokáže spôsobiť. Pri tom všetkom však kresťania čerpajú útechu zo sľubu, ktorý dal Boh prostredníctvom proroka Hozeáša: „Vykúpim ich z ruky šeolu; získam ich späť zo smrti. Kde sú tvoje ostne, ó, Smrť? Kde je tvoja ničivosť, ó, šeol?“ — Hozeáš 13:14.

² Myšlienka, že mŕtvi budú vzkriesení späť k životu, sa skeptikom zdá nezmyselná. Ale Všemohúci Boh určite má moc na vykonanie takéhoto zázraku! Teda otázkou je v skutočnosti to, či Jehova chce priviesť mŕtvych späť k životu. Spravodlivý muž Jób sa pýtal: „Keď zomrie telesne schopný muž, môže znovu ožiť?“ Potom dal takúto uisťujúcu odpoveď: „Zavoláš, a ja ti odpoviem. Zatúžiš po diele svojich rúk.“ (Jób 14:14, 15) Slovo „zatúžiš“ vyjadruje vrúcnu túžbu alebo prianie. (Porovnaj Žalm 84:2.) Áno, Jehova dychtivo očakáva vzkriesenie — túži opäť vidieť zosnulých verných, ktorí sú živí v jeho pamäti. — Matúš 22:31, 32.

Ježiš prináša ďalšie svetlo v súvislosti so vzkriesením

3, 4. a) Ako Ježiš osvetlil nádej na vzkriesenie? b) Prečo bol Ježiš vzkriesený v duchu, a nie v tele?

³ V staroveku mali muži viery ako Jób len čiastočné porozumenie vzkriesenia. Až Ježiš Kristus plne osvetlil túto úžasnú nádej. Kľúčovú úlohu, ktorú on sám pri vzkriesení hrá, opísal slovami: „Kto prejavuje vieru v Syna, má večný život.“ (Ján 3:36) Kde sa budú môcť ľudia tešiť z takého života? Pre drvivú väčšinu tých, ktorí prejavujú vieru, to bude život na zemi. (Žalm 37:11) Ježiš však svojim učeníkom povedal: „Neboj sa, malé stádo, lebo Otec schválil dať vám kráľovstvo.“ (Lukáš 12:32) Božie Kráľovstvo je nebeské. Tento sľub teda znamená, že akési „malé stádo“ bude určite s Ježišom v nebi v podobe duchovných bytostí. (Ján 14:2, 3; 1. Petra 1:3, 4) Aká je to úžasná vyhliadka! Ježiš neskôr apoštolovi Jánovi zjavil, že toto „malé stádo“ bude pozostávať iba zo 144 000 ľudí. — Zjavenie 14:1.

⁴ Ako však týchto 144 000 ľudí vstúpi do nebeskej slávy? Ježiš „osvietil život a neporušiteľnosť pomocou dobrého posolstva“. Svojou krvou otvoril „novú a živú cestu“ do nebies. (2. Timotejovi 1:10; Hebrejom 10:19, 20) Najprv však zomrel, tak ako to bolo predpovedané v Biblii. (Izaiáš 53:12) Potom, ako neskôr vyhlásil apoštol Peter, „toho Ježiša Boh vzkriesil“. (Skutky 2:32) Ježiš však nebol vzkriesený ako ľudská bytosť. Už predtým povedal: „Chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“ (Ján 6:51) Ak by si bol toto telo vzal späť, anuloval by tým túto obeť. Preto bol Ježiš „usmrtený v tele, ale oživený v duchu“. (1. Petra 3:18) Ježiš tak „získal pre nás [čiže pre „malé stádo“] večné oslobodenie“. (Hebrejom 9:12) Predložil Bohu hodnotu svojho dokonalého ľudského života ako výkupné za hriešne ľudstvo a prvými, kto mal mať z toho úžitok, malo byť tých 144 000.

 5. Akú nádej dostali Ježišovi nasledovníci v prvom storočí?

⁵ Ježiš teda nemal byť jediný, kto mal byť vzkriesený k nebeskému životu. Pavol povedal spolukresťanom v Ríme, že boli pomazaní svätým duchom, aby sa mohli stať Božími synmi a spoludedičmi s Kristom, ak svoje pomazanie potvrdia tým, že vytrvajú vo vernosti až do konca. (Rimanom 8:16, 17) Pavol tiež vysvetlil: „Lebo ak sme boli s ním zjednotení podobnosťou jeho smrti, istotne budeme s ním zjednotení aj podobnosťou jeho vzkriesenia.“ — Rimanom 6:5.

Obhajoba nádeje na vzkriesenie

 6. Prečo sa viera vo vzkriesenie stala v Korinte terčom útoku a ako na to reagoval apoštol Pavol?

⁶ Vzkriesenie je časťou ‚základnej náuky‘ kresťanstva. (Hebrejom 6:1, 2) Napriek tomu sa táto náuka stala v Korinte terčom útokov. Niektorí v tomto zbore zjavne pod vplyvom gréckej filozofie hovorili: „Niet vzkriesenia mŕtvych.“ (1. Korinťanom 15:12) Keď sa správy o tom dostali apoštolovi Pavlovi do uší, podujal sa obhájiť nádej na vzkriesenie, a zvlášť nádej pomazaných kresťanov. Preskúmajme Pavlove slová zaznamenané v 1. Korinťanom 15. kapitole. Zistíš, že je užitočné mať celú túto kapitolu už vopred prečítanú, ako to bolo odporučené v predchádzajúcom článku.

 7. a) Na aký hlavný bod sa Pavol sústredil? b) Kto videl vzkrieseného Ježiša?

⁷ V prvých dvoch veršoch 15. kapitoly 1. listu Korinťanom Pavol stanovuje námet svojej úvahy: „Bratia, oboznamujem vás s dobrým posolstvom, ktoré som vám oznámil a ktoré ste aj prijali, v ktorom aj stojíte, prostredníctvom ktorého ste zachraňovaní... pokiaľ ste sa v skutočnosti nestali veriacimi bezúčelne.“ Ak by Korinťania nestáli pevne v dobrom posolstve, potom by to bolo márne, že prijali pravdu. Pavol pokračuje: „Lebo som vám odovzdal medzi prvými vecami, čo som aj ja prijal, že Kristus podľa Písma zomrel za naše hriechy; a že bol pochovaný, áno, že bol tretieho dňa vzkriesený podľa Písiem; a že sa zjavil Kéfasovi, neskôr dvanástim. Potom sa zjavil viac než päťsto bratom naraz, z ktorých je tu väčšina až doteraz, ale niektorí zosnuli. Nato sa zjavil Jakubovi, potom všetkým apoštolom, ale poslednému zo všetkých sa zjavil aj mne, akoby nedochôdčaťu [„predčasne narodenému“, Reference Bible].“ — 1. Korinťanom 15:3–8.

8, 9. a) Nakoľko dôležitá je viera vo vzkriesenie? b) Pravdepodobne pri akej príležitosti to bolo, keď sa Ježiš zjavil „viac než päťsto bratom naraz“?

⁸ Pre tých, ktorí prijali dobré posolstvo, nebola viera vo vzkriesenie vecou osobnej voľby. Mnoho očitých svedkov mohlo potvrdiť, že „Kristus zomrel za naše hriechy“ a že bol vzkriesený. Jedným z nich bol Kéfas, známy skôr svojím druhým menom Peter. Po tom, čo Peter zaprel Ježiša v tú noc, keď bol Ježiš zradený a zatknutý, muselo byť preňho veľkým zdrojom útechy, že sa mu Ježiš zjavil. Vzkriesený Ježiš sa zjavil aj „dvanástim“ čiže apoštolom ako skupine — čo bola skúsenosť, ktorá im nepochybne pomohla prekonať strach a stať sa smelými svedkami Ježišovho vzkriesenia. — Ján 20:19–23; Skutky 2:32.

⁹ Kristus sa tiež zjavil väčšej skupine, „viac než päťsto bratom naraz“. Keďže Ježiš mal taký veľký počet učeníkov iba v Galilei, možno sa to stalo pri tej príležitosti, ktorá je opísaná v Matúšovi 28:16–20, keď Ježiš dal príkaz robiť učeníkov. Aké mocné svedectvo mohli títo ľudia poskytnúť! Niektorí z nich boli v roku 55 n. l., teda v čase, keď Pavol písal svoj prvý list Korinťanom, ešte stále nažive. Všimni si však, že tí, ktorí zomreli, sú opísaní ako tí, ktorí „zosnuli“. V tom čase ešte neboli vzkriesení, aby mohli prijať svoju nebeskú odmenu.

10. a) Aký účinok malo Ježišovo posledné stretnutie s jeho učeníkmi? b) V akom zmysle sa Ježiš zjavil Pavlovi „akoby predčasne narodenému“?

¹⁰ Ďalším význačným svedkom Ježišovho vzkriesenia bol Jakub, syn Jozefa a Ježišovej matky Márie. Predtým ako bol Ježiš vzkriesený, Jakub zjavne nebol veriacim. (Ján 7:5) No po tom, čo sa mu zjavil Ježiš, sa Jakub stal veriacim a je celkom možné, že zohral istú úlohu aj pri obrátení svojich bratov na vieru. (Skutky 1:13, 14) Ježiš pri svojom poslednom stretnutí s učeníkmi, po ktorom vystúpil do neba, svojich učeníkov poveril, aby boli „svedkami... až do najvzdialenejšej časti zeme“. (Skutky 1:6–11) Neskôr sa zjavil Saulovi z Tarzu, prenasledovateľovi kresťanov. (Skutky 22:6–8) Ježiš sa Saulovi zjavil „akoby predčasne narodenému“. (Reference Bible) Bolo to, akoby Saul bol už vzkriesený k duchovnému životu, a tak mohol vidieť osláveného Pána stáročia predtým, ako malo k spomínanému vzkrieseniu dôjsť. Táto skúsenosť náhle zastavila Saula na jeho ceste vražedného odporu proti kresťanskému zboru a spôsobila uňho pozoruhodnú zmenu. (Skutky 9:3–9, 17–19) Zo Saula sa stal apoštol Pavol, jeden z najpoprednejších obhajcov kresťanskej viery. — 1. Korinťanom 15:9, 10.

Viera vo vzkriesenie je nevyhnutná

11. Ako Pavol odhalil pochabosť tvrdenia, že „niet vzkriesenia“?

¹¹ Vzkriesenie Ježiša je teda dobre podloženým faktom. „Teda keď sa zvestuje o Kristovi, že bol vzkriesený z mŕtvych,“ argumentuje Pavol, „ako to, že niektorí medzi vami hovoria, že niet vzkriesenia mŕtvych?“ (1. Korinťanom 15:12) Títo ľudia nielenže mali osobné pochybnosti alebo otázky v súvislosti so vzkriesením, ale verejne sa vyjadrovali, že vo vzkriesenie neveria. A tak Pavol odhaľuje pochabosť ich uvažovania. Hovorí, že ak Kristus nebol vzkriesený, tak kresťanské posolstvo je lož, a tí, ktorí svedčili o Kristovom vzkriesení, sú „falošní Boží svedkovia“. Ak Kristus nebol vzkriesený, potom ani nebolo Bohu zaplatené žiadne výkupné; kresťania by boli ‚ešte vo svojich hriechoch‘. (1. Korinťanom 15:13–19; Rimanom 3:23, 24; Hebrejom 9:11–14) A kresťania, ktorí „zosnuli“, v niektorých prípadoch dokonca ako mučeníci, potom zahynuli bez akejkoľvek reálnej nádeje. V akom poľutovaniahodnom stave by kresťania boli, ak by tento život bol všetkým, čo možno očakávať! Ich utrpenie by bolo úplne zbytočné.

12. a) Čo je naznačené tým, že Kristus je nazvaný ‚prvým ovocím z tých, ktorí zosnuli‘? b) Ako Kristus umožnil vzkriesenie?

¹² No skutočnosť je iná. Pavol pokračuje: „Kristus bol vzkriesený z mŕtvych.“ Ba čo viac, on je ‚prvým ovocím z tých, ktorí zosnuli‘. (1. Korinťanom 15:20) Keď Izraeliti poslušne odovzdali Jehovovi prvé ovocie svojej úrody, Jehova ich požehnal bohatou žatvou. (2. Mojžišova 22:29, 30; 23:19; Príslovia 3:9, 10) Tým, že Pavol nazýva Krista ‚prvým ovocím‘, naznačuje, že po ňom bude nasledovať ďalšia „žatva“ ľudí, ktorí budú vzkriesení k nebeskému životu. „Pretože je smrť prostredníctvom človeka,“ hovorí Pavol, „vzkriesenie mŕtvych je tiež prostredníctvom človeka. Lebo ako v Adamovi všetci zomierajú, tak aj v Kristovi budú všetci oživení.“ (1. Korinťanom 15:21, 22) Ježiš umožnil vzkriesenie tak, že dal svoj dokonalý ľudský život ako výkupné, čím zároveň otvoril ľuďom cestu k oslobodeniu z otroctva hriechu a smrti. — Galaťanom 1:4; 1. Petra 1:18, 19.a

13. a) Kedy dochádza k nebeskému vzkrieseniu? b) V akom zmysle niektorí pomazaní ‚nezosnú‘?

¹³ Pavol pokračuje: „Ale každý vo svojom poradí: Kristus, prvé ovocie, potom tí, ktorí patria Kristovi počas jeho prítomnosti.“ (1. Korinťanom 15:23) Kristus bol vzkriesený v roku 33 n. l. Jeho pomazaní nasledovníci — „tí, ktorí patria Kristovi“ — však mali čakať až do času krátko po tom, čo sa začala Ježišova kráľovská prítomnosť, k čomu podľa biblického proroctva došlo v roku 1914. (1. Tesaloničanom 4:14–16; Zjavenie 11:18) A čo tí, ktorí budú žiť počas tejto jeho prítomnosti? Pavol hovorí: „Hľa, hovorím vám sväté tajomstvo: Všetci nezosneme, ale všetci budeme premenení, vo chvíli, v okamihu, počas poslednej trúbky. Lebo trúbka zaznie a mŕtvi budú vzkriesení neporušiteľní a my budeme premenení.“ (1. Korinťanom 15:51, 52) Je jasné, že nie všetci pomazaní „spia“ v hrobe, čakajúc na vzkriesenie. Tí, ktorí zomierajú počas Kristovej prítomnosti, sú okamžite premenení. — Zjavenie 14:13.

14. V akom zmysle sú pomazaní kresťania „krstení preto, aby boli mŕtvi“?

¹⁴ „Ináč,“ pýta sa Pavol, „čo budú robiť tí, ktorí sú krstení preto, aby boli mŕtvi? Ak mŕtvi vôbec nemajú byť vzkriesení, prečo sú tiež krstení, aby boli takými? Prečo sme tiež každú hodinu v nebezpečenstve?“ (1. Korinťanom 15:29, 30) Pavol tým nemyslel, že by živí ľudia boli pokrstení namiesto mŕtvych, ako by sa to podľa niektorých prekladov Biblie mohlo zdať. Napokon, krst je úzko spätý s tým, že sa človek stane kresťanským učeníkom, a mŕtve duše predsa nemôžu byť učeníkmi. (Ján 4:1) Pavol skôr hovoril o žijúcich kresťanoch, z ktorých mnohí, tak ako Pavol sám, boli „každú hodinu v nebezpečenstve“. Pomazaní kresťania boli ‚pokrstení v Kristovu smrť‘. (Rimanom 6:3) Od toho času, ako boli pomazaní, boli akoby „krstení“ v životnú dráhu, ktorá časom mala viesť k smrti podobnej Kristovej smrti. (Marek 10:35–40) Mali zomrieť s nádejou na slávne nebeské vzkriesenie. — 1. Korinťanom 6:14; Filipanom 3:10, 11.

15. Akým nebezpečenstvám čelil Pavol a ako mu pri tom pomáhala viera vo vzkriesenie?

¹⁵ Pavol teraz vysvetľuje, že on sám čelil nebezpečenstvu do takej miery, že mohol povedať: „Denne čelím smrti.“ Aby ho nikto nemohol obviniť zo zveličovania, Pavol dodáva: „Potvrdzujem to jasaním nad vami, bratia, ktorých mám v Kristu Ježišovi, našom Pánovi.“ Preklad Nový zákon v modernom jazyku tento verš prekladá takto: „Uisťujem vás pri všetkom, čo pre mňa znamenáte, že každý deň hľadím smrti do tváre.“ Ako príklad nebezpečenstiev, ktorým čelil, vo verši 32 Pavol hovorí, že „bojoval s divokými zvieratami v Efeze“. Rimania často popravovali zločincov tak, že ich hodili divým zvieratám do arény. Ak Pavol prekonal boj s doslovnými divými zvieratami, potom to mohol prežiť iba s Jehovovou pomocou. Bez nádeje na vzkriesenie by však bolo naozaj šialenstvom vybrať si životnú cestu, ktorá ho vystavovala takýmto nebezpečenstvám. Bez nádeje na vzkriesenie by vytrvávanie v ťažkostiach a prinášanie obetí, ktoré súviseli so službou Bohu, nemalo žiadny význam. „Ak mŕtvi nemajú byť vzkriesení,“ hovorí Pavol, potom „‚jedzme a pime, lebo zajtra máme zomrieť‘.“ — 1. Korinťanom 15:31, 32; pozri 2. Korinťanom 1:8, 9; 11:23–27.

16. a) Aký pôvod má výrok „jedzme a pime, lebo zajtra máme zomrieť“? b) Prečo je nebezpečné prijať takýto názor?

¹⁶ Pavol tu možno citoval Izaiáša 22:13, kde sa opisuje fatalistický postoj neposlušných obyvateľov Jeruzalema. Alebo mohol mať na mysli aj názory epikurovcov, ktorí pohŕdali akoukoľvek nádejou na život po smrti a verili, že telesné potešenie je hlavným dobrom v živote. Nech to už bolo akokoľvek, filozofia „jedzme a pime“ je bezbožná. Preto Pavol varuje: „Nedajte sa zviesť. Zlá spoločnosť kazí užitočné zvyky.“ (1. Korinťanom 15:33) Pestovanie spoločenstva s tými, ktorí odmietali nádej na vzkriesenie, mohlo byť nebezpečné. Takéto pestovanie spoločenstva možno zohralo istú úlohu aj pri vzniku problémov, ktorými sa Pavol musel zaoberať v korintskom zbore, ako bola napríklad sexuálna nemravnosť, rozdelenia, súdne spory medzi bratmi a neúcta k Pánovej večeri. — 1. Korinťanom 1:11; 5:1; 6:1; 11:20–22.

17. a) Ako nabádal Pavol Korinťanov? b) Aké otázky ešte majú byť zodpovedané?

¹⁷ Pavol preto Korinťanov takto pozitívne nabáda: „Prebuďte sa k triezvosti spravodlivým spôsobom a nehrešte, lebo niektorí nemajú poznanie o Bohu. Hovorím, aby ste sa zahanbili.“ (1. Korinťanom 15:34) Negatívny názor na vzkriesenie viedol niektorých k duchovnej otupenosti, ako keby boli opití. Potrebovali sa prebudiť, zostať triezvi. Podobne je potrebné, aby pomazaní kresťania dnes zostali duchovne bdelí a nedali sa ovplyvniť skeptickými názormi sveta. Musia pevne lipnúť na svojej nádeji na nebeské vzkriesenie. Ale ešte stále tu zostalo niekoľko otázok — tak pre Korinťanov, ako aj pre nás dnes. Napríklad: V akej podobe bude tých 144 000 vzkriesených do neba? A čo bude s ostatnými miliónmi ľudí, ktorí sú ešte stále v hrobe a ktorí nemajú nebeskú nádej? Čo bude vzkriesenie znamenať pre nich? Zostávajúcou časťou Pavlovho rozboru vzkriesenia sa budeme zaoberať v nasledujúcom článku.

[Poznámka pod čiarou]

Spomínaš si?

◻ Aké svetlo priniesol Ježiš v súvislosti so vzkriesením?

◻ Kto bol medzi svedkami Kristovho vzkriesenia?

◻ Prečo niektorí spochybňovali náuku o vzkriesení a ako na to reagoval Pavol?

◻ Prečo bola pre pomazaných kresťanov viera vo vzkriesenie veľmi dôležitá?

[Obrázok na strane 15]

Jairova dcéra sa stala dôkazom, že vzkriesenie je možné

[Obrázok na stranách 16, 17]

Bez nádeje na vzkriesenie by mučeníctvo verných kresťanov nemalo žiadny zmysel