„Sú bez ospravedlnenia,“ hovorí stvorenie

„Jeho neviditeľné vlastnosti vidno zreteľne od stvorenia sveta, lebo ich možno vnímať z vytvorených vecí, dokonca jeho večnú moc a Božstvo, takže sú bez ospravedlnenia.“ — RIMANOM 1:20.

 1, 2. a) Akú trpkú sťažnosť predniesol Jób Jehovovi? b) Čo však potom odvolával?

JÓBA, muža žijúceho v staroveku, ktorý zachovával vo vzťahu k Jehovovi Bohu nezlomnú rýdzosť, uvrhol Satan do veľmi ťažkej skúšky. Diabol spôsobil, že Jób stratil všetok svoj hmotný majetok, privodil smrť jeho synov a dcér a postihol ho odpornou chorobou. Jób si myslel, že tieto nešťastia privádza na neho Boh, a s trpkosťou sa Jehovovi sťažoval: „Je to pre teba dobré, aby si krivdil... aby si vyhľadával moje previnenie a aby si hľadal môj hriech? A to napriek tomu, že vieš, že nie som v nepráve?“ — Jób 1:12–19; 2:5–8; 10:3, 6, 7.

² O nejaký čas sa v Jóbových slovách odzrkadľoval úplný obrat v zmýšľaní: „Rozprával [som], ale nemal som porozumenie vecí príliš obdivuhodných pre mňa, ktoré nepoznám. Z počutia som o tebe slýchal, ale teraz ťa uzrelo moje oko. Preto odvolávam a kajám sa v prachu a popole.“ (Jób 42:3, 5, 6) Čo sa stalo, že sa Jóbov postoj zmenil?

 3. K akému novému názoru dospel Jób, pokiaľ ide o stvorenie?

³ Medzitým Jehova prehovoril k Jóbovi z víchrice. (Jób 38:1) Kládol Jóbovi otázky: ‚Kde si bol, keď som zakladal zem? Kto zahatal dverami more a postavil hranicu, pokiaľ môžu prísť jeho vlny? Môžeš spôsobiť, aby z oblakov pršalo na zem? Môžeš spôsobiť, aby rástla tráva? Môžeš zviazať súhvezdia a riadiť ich na ich dráhach?‘ Týmito a ešte mnohými ďalšími otázkami o svojom stvorení zasypával Jehova Jóba, ako je zaznamenané v kapitolách 38 až 41 knihy Jób. Dal Jóbovi vidieť ohromnú priepasť medzi Bohom a človekom tým, že pôsobivo Jóbovi pripomínal múdrosť a moc, ktoré sa zračia v Božom stvorení, veci oveľa prevyšujúce všetko, čo bol Jób schopný vykonať alebo vôbec pochopiť. Jób, ohromený mocou, ktorá vzbudzuje bázeň, a neuveriteľnou múdrosťou všemohúceho Boha, ako sú odhaľované jeho stvorením, bol zhrozený pri pomyslení, že si trúfal dohadovať sa s Jehovom. A tak povedal: „Z počutia som o tebe slýchal, ale teraz ťa uzrelo moje oko.“ — Jób 42:5.

 4. Čo by sme mali chápať z Jehovových stvoriteľských diel a v akej situácii sú tí, čo to nevidia?

⁴ O mnoho storočí neskôr jeden inšpirovaný pisateľ Biblie potvrdil, že Jehovove vlastnosti možno vidieť z jeho stvoriteľských diel. Apoštol Pavol napísal v liste Rimanom 1:19, 20: „Čo môže byť o Bohu známe, je im zjavné, lebo im to Boh zjavil. Lebo jeho neviditeľné vlastnosti vidno zreteľne od stvorenia sveta, lebo ich možno vnímať z vytvorených vecí, dokonca jeho večnú moc a Božstvo, takže sú bez ospravedlnenia.“

 5. a) Akú vrodenú túžbu majú ľudia a ako ju niektorí nesprávne uspokojujú? b) Čo odporúčal Pavol Grékom v Aténach?

⁵ Človek bol stvorený s vrodenou potrebou uctievať vyššiu moc. Dr. C. G. Jung sa v knihe The Undiscovered Self (Neobjavené ja) zmieňuje o tejto potrebe ako o „inštinktívnom postoji, ktorý je človeku vlastný a ktorého prejavy možno sledovať v priebehu celých ľudských dejín“. Apoštol Pavol hovoril o vrodenej túžbe človeka uctievať, a to vysvetľuje, prečo Gréci v Aténach robili sochy, obrazy a oltáre mnohým bohom, známym i neznámym. Pavol ich oboznámil s pravým Bohom a ukázal im, že by mali túto prirodzenú túžbu uspokojovať správnym spôsobom tak, že budú hľadať Jehovu, pravého Boha, „ak by ho azda mohli nahmatať a naozaj ho nájsť, lebo v skutočnosti nie je ďaleko od nikoho z nás“. (Skutky 17:22–30) K tomu, aby sme vnímali jeho vlastnosti a charakteristické črty, máme rovnako blízko, ako blízko sú jeho stvoriteľské diela.

Úžasný kolobeh vody

 6. Aké Jehovove vlastnosti vidíme v kolobehu vody?

⁶ Aké Jehovove vlastnosti vidíme napríklad z toho, že ľahké oblaky majú schopnosť udržať tony vody? Je to jeho láska a múdrosť, lebo takto zaobstaráva dážď na požehnanie zeme. Robí to pomocou obdivuhodného usporiadania, ktoré je súčasťou kolobehu vody, o ktorom je zmienka v Kazateľovi 1:7: „Všetky zimné bystriny vychádzajú k moru, a predsa more nie je plné. K miestu, odkiaľ zimné bystriny vychádzajú, tam sa vracajú, aby vychádzali.“ Biblická kniha Jób uvádza konkrétne, ako sa to deje.

 7. Ako sa voda dostáva z oceána do oblakov a ako môžu ľahké oblaky udržať tony vody?

⁷ Keď zimné bystriny tečú do mora, nezostávajú tam. Jehova „vyťahuje kvapky vody z mora a vydáva po kvapkách dážď z hmly, ktorú urobil“. Keďže voda je vo forme vodnej pary a nakoniec jemnej hmly, „oblaky visia nad hlavou, podivuhodné dielo jeho dokonalej zručnosti“. (Jób 36:27; 37:16, The New English Bible) Kým sú oblaky hmlou, vznášajú sa: „Upevňuje vody vo svojich oblakoch — hmly sa neroztrhnú pod ich váhou.“ Alebo ako to hovorí iný preklad: „Drží vody zahradené v hustých mrakoch a oblaky sa neroztrhnú pod ich váhou.“ — Jób 26:8, The Jeruzalem Bible; NE.

 8. Aké jednotlivé kroky sú potrebné, aby sa „nebeské vodné džbány“ prevrátili a kolobeh vody sa uzavrel?

⁸ Tieto „nebeské vodné džbány — kto [ich] môže prevrátiť“, aby padal na zem dážď? (Jób 38:37) Ten, koho „dokonalá zručnosť“ ich tam najprv umiestnila, ten, ktorý „vydáva po kvapkách dážď z hmly, ktorú urobil“. A čo je potrebné, aby z hmly vznikli dažďové kvapky? Musia tam byť mikroskopické pevné častice látky, ako je prach alebo čiastočky soli — v každom kubickom centimetri vzduchu tisíce až státisíce — aby slúžili ako jadrá, okolo ktorých sa sformujú kvapôčky. Odhaduje sa, že na jednu priemernú dažďovú kvapku je v oblaku potrebných milión drobných kvapôčiek. A iba keď toto všetko prebehne, môžu oblaky spúšťať svoje prívaly na zem, aby sa tvorili potoky, ktoré vracajú vodu do mora. Tak sa kolobeh vody zavŕši. A to všetko by sa dialo slepou náhodou? Takýto názor je naozaj ‚neospravedlniteľný‘!

Jeden zdroj Šalamúnovej múdrosti

 9. Čo pozoruhodné našiel Šalamún na jednom druhu mravca?

⁹ Šalamúnova múdrosť nemala v starovekom svete obdobu. Veľa z tejto múdrosti sa týkalo Jehovovho stvorenia: „[Šalamún] hovorieval o stromoch, od cédra, ktorý je v Libanone, po yzop, ktorý vyrastá na múre; a hovorieval o zvieratách a lietajúcich tvoroch a o tom, čo sa pohybuje, a o rybách.“ (1. Kráľov 4:33) Ten istý kráľ Šalamún napísal: „Choď k mravcovi, leňoch, pozri na jeho cesty a zmúdrej. Hoci nemá veliteľa ani správcu, ani panovníka, pripravuje si jedlo už v lete; nazbieral si potravy už cez žatvu.“ — Príslovia 6:6–8.

10. Ako bolo obhájené Šalamúnovo znázornenie o týchto mravcoch?

¹⁰ Kto naučil mravce, aby si zhromažďovali potravu v lete, a tak sa ňou mohli živiť počas chladnej zimy? Celé stáročia sa pochybovalo o presnosti Šalamúnovej správy o mravcoch, ktoré zbierajú semená a uschovávajú ich na zimu. Nikto nenašiel žiaden dôkaz o ich existencii. V roku 1871 však jeden britský prírodovedec objavil ich podzemné sýpky a presnosť biblickej správy o nich bola obhájená. Ale ako tieto mravce nadobudli predvídavosť, aby v lete vedeli, že pred nimi je chlad zimy, a múdrosť, aby vedeli, čo majú urobiť? Biblia vysvetľuje, že v mnohých Jehovových stvoreniach je v záujme toho, aby prežili, naprogramovaná múdrosť. Tieto mravce majú toto požehnanie od svojho Stvoriteľa. V Prísloviach 30:24 sa o tom hovorí: „Majú... vrodenú múdrosť.“ Hovoriť, že takáto múdrosť mohla vzniknúť náhodou, je nerozumné; keď niekto za tým nevidí múdreho Stvoriteľa, je bez ospravedlnenia.

11. a) Prečo sekvoja obrovská vzbudzuje takú bázeň? b) Čo je také udivujúce na prvej reakcii prebiehajúcej pri fotosyntéze?

¹¹ Človek, ktorý stojí pri kmeni sekvoje obrovskej, ohromený jej majestátnosťou, sa pochopiteľne cíti ako malý mravec. Veľkosť tohto stromu vzbudzuje bázeň: je vysoký 90 metrov, jeho priemer je 11 metrov, kôra je hrubá 60 centimetrov a korene pokrývajú plochu 1,2 až 1,6 hektára. Ešte väčšiu bázeň však vzbudzujú chemické a fyzikálne procesy prebiehajúce počas jeho rastu. Jeho listy prijímajú vodu z koreňov, oxid uhličitý zo vzduchu a energiu zo slnka, a tak vyrábajú cukry a uvoľňujú kyslík — proces, ktorý sa nazýva fotosyntéza a prebieha pri ňom asi 70 chemických reakcií, z ktorých nie všetkým sa rozumie. Je udivujúce, že prvá reakcia závisí od slnečného svetla, ktoré má práve tú správnu farbu a správnu vlnovú dĺžku; inak by ho molekuly chlorofylu neabsorbovali a nezačal by sa proces fotosyntézy.

12. a) Čo je pozoruhodné na tom, ako sekvoja používa vodu? b) Prečo je pre rast rastlín potrebný dusík a ako sa zavŕši jeho cyklus?

¹² Udivujúca je aj skutočnosť, že tento strom môže ťahať stĺpce vody od koreňov až do vrcholca tohto 90-metrového kolosa. Vytiahne omnoho viac vody, než je na fotosyntézu potrebné. Prebytok vypúšťa vyparovaním listami do vzduchu. To stromu zabezpečuje chladenie vodou — niečo podobné, ako keď sa my ochladzujeme potením. Aby sa vytvorili proteíny potrebné na rast, k cukrom čiže karbohydrátom treba pridať dusík. List nemôže zužitkovať plynný dusík zo vzduchu, ale pôdne organizmy môžu v zemi premeniť plynný dusík na dusičnany a dusitany rozpustné vo vode, a tie potom putujú z koreňov do listov. Keď rastliny a zvieratá, ktoré tento dusík použili vo svojich proteínoch, odumrú a rozložia sa, dusík sa uvoľňuje, završujúc svoj cyklus. Zložitosť toho všetkého je ohromujúca; príčinou by sotva mohla byť náhoda.

Bez reči, bez slov, bez hlasu, a predsa hovoria!

13. Čo oznamovali hviezdnaté nebesia Dávidovi a čo naďalej hovoria aj nám?

¹³ Aký úžasný odlesk Stvoriteľa, ktorý napĺňa pozorovateľov hlbokou úctou, prichádza z nočnej oblohy posiatej hviezdami! V Žalme 8:3, 4 Dávid vyjadril bázeň, ktorú cítil: „Keď vidím tvoje nebesia, diela tvojich prstov, mesiac a hviezdy, ktoré si pripravil, čo je smrteľný človek, že ho uchovávaš v mysli, a syn pozemského človeka, že sa oňho staráš?“ Tým, ktorí majú oči, aby videli, uši, aby počuli, a srdce, aby cítilo, hovoria hviezdnaté nebesia to, čo hovorili Dávidovi: „Nebesia oznamujú Božiu slávu.“ — Žalm 19:1–4.

14. Prečo je dynamická energia jednej z hviezd pre nás taká životne dôležitá?

¹⁴ Čím viac o hviezdach vieme, tým hlasnejšie k nám hovoria. V Izaiášovi 40:26 sme vyzývaní, aby sme si všimli ich ohromnú energiu: „Zodvihnite vysoko oči a hľaďte. Kto stvoril tieto veci? Je to Ten, ktorý vyvádza ich vojsko podľa počtu, všetky ich dokonca nazýva podľa mena. Pre hojnosť dynamickej energie a pretože je aj silný v moci, ani jedna z nich nechýba.“ Príťažlivosť a dynamická energia jednej z nich, nášho slnka, udržiava zem na jej obežnej dráhe, pôsobí, aby rástli rastliny, udržiava nám teplo a umožňuje všetok život na tejto zemi. Apoštol Pavol pod inšpiráciou povedal: „Hviezda sa líši od hviezdy slávou.“ (1. Korinťanom 15:41) Veda pozná žlté hviezdy, ako je naše slnko, a tiež modré hviezdy, červených obrov, bielych trpaslíkov, neutrónové hviezdy a explodujúce supernovy, ktoré uvoľňujú energiu v množstve nad naše chápanie.

15. Čo sa naučili mnohí vynálezcovia zo stvorenia a čo sa pokúšajú napodobniť?

¹⁵ Mnohí vynálezcovia sa učia od stvorenia a pokúšajú sa napodobniť schopnosti živých tvorov. (Jób 12:7–10) Všimnime si len niekoľko vynikajúcich rysov stvorenia. Morské vtáky so žľazami na odsoľovanie morskej vody; ryby a úhory, ktoré vyrábajú elektrinu; ryby, červy a hmyz, ktoré produkujú studené svetlo; netopiere a delfíny, ktoré používajú sonár; osy, ktoré vyrábajú papier; mravce, ktoré stavajú mosty; bobry, ktoré budujú hrádze; hady, ktoré majú v sebe zabudovaný teplomer; hmyz vo vodných nádržiach, ktorý používa dýchacie trubice a potápačské zvony; chobotnice, ktoré používajú prúdový pohon; pavúky, ktoré robia sedem druhov pavučín a prepadliská a ktorých mláďatá sú vzduchoplavcami a precestujú tisíce kilometrov vo veľkých výškach; ryby a kôrovce, ktoré používajú plávacie nádrže ako ponorky; a vtáky, hmyz, morské korytnačky, ryby a cicavce, ktoré dosahujú úžasné výkony pri sťahovaní — schopnosti, ktorých vysvetlenie je nad možnosti vedy.

16. Aké vedecké pravdy zaznamenala Biblia tisícročia skôr, než ich objavila veda?

¹⁶ Biblia zaznamenala vedecké pravdy tisícročia predtým, ako ich veda spoznala. Z mojžišovského Zákona (16. storočie pred n. l.) sa zračí informovanosť o choroboplodných zárodkoch, a to tisícročia pred Pasteurom. (3. Mojžišova, kapitoly 13, 14) V 17. storočí pred n. l. Jób vyhlásil: „Vešia zem na ničom.“ (Jób 26:7) Asi tisíc rokov pred Kristom písal Šalamún o krvnom obehu. Lekárska veda musela čakať až do 17. storočia, aby sa o ňom dozvedela. (Kazateľ 12:6) Žalm 139:16 už skôr odrážal poznanie o genetickom kóde: „Tvoje oči videli i môj zárodok a v tvojej knihe boli zapísané všetky jeho časti, čo sa týka dní, keď boli tvorené a nebola ešte žiadna z nich.“ V 7. storočí pred n. l., predtým ako prírodovedci vedeli o migrácii, Jeremiáš napísal slová, ktoré sa nachádzajú v Jeremiášovi 8:7: „Bocian v povetrí pozná svoj čas, hrdlička, lastovička i žeriav dodržiavajú čas svojho príchodu.“ — Evanjelický preklad.

„Stvoriteľ“, ktorého si vyberajú evolucionisti

17. a) Čo hovorí list Rimanom 1:21–23 o tých, ktorí za obdivuhodnými vecami nechcú vidieť inteligentného Stvoriteľa? b) Čo si evolucionisti v istom zmysle vyberajú za svojho „stvoriteľa“?

¹⁷ Jeden text Písma hovorí o tých, čo za obdivuhodnými stvorenými vecami nechcú vidieť inteligentného Stvoriteľa: „Stali sa jalovými vo svojich úvahách a ich nerozumné srdce sa zatemnilo. Hoci tvrdili, že sú múdri, stali sa pochabými a slávu neporušiteľného Boha zamenili za podobu obrazu porušiteľného človeka, vtákov, štvornohých tvorov a všetkého, čo sa plazí... Vymenili Božiu pravdu za lož a zbožňovali stvorenie a preukazovali mu svätú službu radšej ako Tomu, ktorý stvoril všetko.“ (Rimanom 1:21–23, 25) Podobne je to aj s vedcami evolucionistami, ktorí ako svojho „stvoriteľa“ vlastne oslavujú akúsi imaginárnu vzostupnú reťaz: prvoky — červy — ryby — obojživelníky — plazy — cicavce — a „ľudoopy“. Vedia však, že neexistuje žiaden jednoduchý jednobunkový organizmus, ktorým by sa mohla táto reťaz začať. Najjednoduchší známy organizmus obsahuje sto miliárd atómov a dochádza v ňom k tisíckam chemických reakcií súčasne.

18, 19. a) Kto je Ten pravý, komu patrí uznanie ako zdroju života? b) Koľko z Jehovovho stvorenia môžeme vidieť?

¹⁸ Jehova Boh je Stvoriteľom života. (Žalm 36:9) On je tou veľkou Prvotnou príčinou. Jeho meno, Jehova, znamená „Pôsobí, aby sa stalo“. Jeho stvoriteľských diel je viac, než ich môžeme spočítať. Určite ich je o milióny viac, ako si človek myslí. Žalm 104:24, 25 na to poukazuje: „Aké mnohé sú tvoje diela, ó, Jehova! Všetky si ich urobil v múdrosti.“ V Jóbovi 26:14 sa o tom priamo hovorí: „Hľa, toto sú len okraje jeho ciest, a aký šepot veci je o ňom počuť! Ale kto môže dokázať, že rozumie jeho mocnému hromu?“ Vidíme niekoľko okrajov, počujeme niečo zo šepotu, ale porozumieť celému významu jeho mohutného hromu je nad naše chápanie.

¹⁹ Na to, aby sme ho videli, však máme ešte lepší zdroj, než je jeho hmotné stvorenie. Týmto lepším zdrojom je jeho Slovo, Biblia. K tomuto zdroju sa teraz obrátime v nasledujúcom článku.

Spomínaš si?

◻ Čo sa Jób dozvedel, keď k nemu Jehova prehovoril z víchrice?

◻ Prečo Pavol hovorí, že niektorí ľudia sú bez ospravedlnenia?

◻ Ako prebieha kolobeh vody?

◻ Čo dôležité pre nás vykonáva slnečné svetlo?

◻ Aké vedecké pravdy odhalila Biblia skôr, ako ich objavila veda?