Zamestnaný mŕtvymi skutkami, alebo službou Jehovovi?
„PREPÁČTE, ale som veľmi zamestnaný.“ To je jedna z námietok, s ktorou sa stretávajú Jehovovi svedkovia, keď verejne zvestujú dobré posolstvo o Kráľovstve. (Matúš 24:14) Hoci výrok „Som veľmi zamestnaný“ niekedy nie je nič iné ako šikovná výhovorka, pravdou je, že mnohí ľudia sú zaneprázdnení. Sú prakticky pohltení ‚úzkostlivými starosťami tohto systému vecí‘ — tlakom zarábať na živobytie, platiť účty, dostať sa do práce a z práce, vychovávať deti, starať sa o domácnosť, o auto a iný majetok. — Matúš 13:22.
No hoci ľudia môžu byť skutočne veľmi zamestnaní, len málo sa ich zaoberá skutkami, ktoré sú naozaj plodné či produktívne. Je to tak, ako to kedysi napísal múdry kráľ Šalamún: „Čo človek získa za všetku svoju tvrdú prácu a za úsilie svojho srdca, s ktorým sa namáha pod slnkom? Lebo jeho zamestnanie vo všetkých jeho dňoch znamená bolesti a trápenie, a ani v noci si nelíha jeho srdce. Aj to je iba márnosť.“ — Kazateľ 2:22, 23.
Takúto prázdnu činnosť nazýva Biblia aj „mŕtvymi skutkami“. (Hebrejom 9:14) Ovládajú takéto skutky tvoj život? Ako kresťan by si sa mal o to veľmi zaujímať, pretože Boh ‚odplatí každému podľa jeho diela‘. (Žalm 62:12) A pretože „zostávajúci čas je skrátený“, mali by sme sa zaujímať najmä o to, aby sme nestrácali čas skutkami, ktoré sú mŕtve. (1. Korinťanom 7:29) Ale čo sú to mŕtve skutky? Ako by sme sa mali na ne pozerať? A ako si môžeme byť istí, že sme zamestnaní skutkami, ktoré majú skutočnú hodnotu?
Rozpoznanie mŕtvych skutkov
V Hebrejom 6:1, 2 Pavol napísal: „Preto keď sme teraz zanechali základnú náuku o Kristovi, usilovne spejme k zrelosti a neklaďme opäť základy, totiž pokánie z mŕtvych skutkov a vieru v Boha, učenie o krstoch a kladení rúk, o vzkriesení mŕtvych a večnom súde.“ Všimni si, že k ‚základnej náuke‘ patrilo „pokánie z mŕtvych skutkov“. Pavlovi čitatelia sa ako kresťania už kajali z takých mŕtvych skutkov. Ako?
Niektorí ľudia v prvom storočí, skôr ako prijali Krista, zúčastňovali sa na mŕtvych „skutkoch tela“ — na ‚smilstve, nečistote, voľnom správaní, modlárstve, pestovaní špiritizmu‘ a iných skutkoch. (Galaťanom 5:19–21) Keby takéto skutky neprestali robiť, bolo by ich to priviedlo do duchovnej smrti. Títo kresťania sa však odvrátili od svojej zhubnej cesty, kajali sa a boli „čisto umytí“. A tak sa tešili z čistého postavenia pred Jehovom. — 1. Korinťanom 6:9–11.
Všetci kresťania sa však nemuseli kajať zo skutkov, ktoré sú zlé či nemravné. Pavlov list bol v prvom rade adresovaný židovským veriacim, z ktorých nepochybne mnohí, predtým než prijali Krista, prísne lipli na mojžišovskom Zákone. Teda z akých mŕtvych skutkov robili pokánie? Určite nebolo nič zlé na tom, že dodržiavali obrady a diétne požiadavky Zákona. Či nebol Zákon ‚svätý a spravodlivý a dobrý‘? (Rimanom 7:12) Áno, ale v Rimanom 10:2, 3 Pavol o Židoch povedal: „Svedčím o nich, že majú horlivosť pre Boha, ale nie podľa presného poznania; lebo sa nepodriadili Božej spravodlivosti, pretože nepoznali Božiu spravodlivosť, ale usilovali sa ustanoviť si svoju vlastnú.“
Židia sa nesprávne domnievali, že ak budú úzkostlivo dodržiavať Zákon, môžu tak získať záchranu. Pavol však vysvetlil, že „človek nie je vyhlásený za spravodlivého zo skutkov Zákona, ale iba prostredníctvom viery v Krista Ježiša“. (Galaťanom 2:16) Potom, čo bolo poskytnuté Kristovo výkupné, skutky Zákona — bez ohľadu na to, aké boli zbožné alebo vznešené — boli mŕtvymi skutkami a pre získanie záchrany nemali vôbec žiadnu cenu. Židia s úprimným srdcom sa teda usilovali o Božiu priazeň tým, že z takýchto mŕtvych skutkov robili pokánie a že sa na znak svojho pokánia dali pokrstiť. — Skutky 2:38.
Čo sa z toho môžeme naučiť? Že k mŕtvym skutkom môžu patriť nielen zlé či nemorálne skutky; patrí k nim akýkoľvek skutok, ktorý je duchovne mŕtvy, prázdny čiže neplodný. Ale či všetci kresťania nerobili pokánie z takýchto mŕtvych skutkov pred svojím krstom? Áno, ale niektorí kresťania v prvom storočí neskôr upadli do nemravného správania. (1. Korinťanom 5:1) A medzi židovskými kresťanmi bola tendencia vracať sa ku konaniu mŕtvych skutkov mojžišovského Zákona. Takýmto ľuďom musel Pavol pripomenúť, aby sa nevracali k mŕtvym skutkom. — Galaťanom 4:21; 5:1.
Chrániť sa pred mŕtvymi skutkami
Preto musí byť dnes Jehovov ľud opatrný, aby neupadol do pasce mŕtvych skutkov. Zo všetkých strán je na nás vyvíjaný tlak, aby sme sa dopustili kompromisu v mravnom ohľade, aby sme boli nečestní a aby sme sa zaplietli do skutkov sexuálnej nemravnosti. Je smutné, že tisíce kresťanov každý rok podľahnú takémuto tlaku a ak nerobia pokánie, sú vylúčení z kresťanského zboru. Kresťania musia teda viac ako kedykoľvek v minulosti dbať na Pavlovu radu v Efezanom 4:22–24: ‚Odložte starú osobnosť, ktorá zodpovedala vášmu predchádzajúcemu spôsobu správania a ktorá sa kazí podľa svojich klamných žiadostí; ale buďte obnovení v sile, ktorá podnecuje vašu myseľ, a oblečte si novú osobnosť, ktorá bola stvorená podľa Božej vôle v pravej spravodlivosti a vernej oddanosti.‘
Efezania, ktorým Pavol písal, si už, pravdaže, do veľkej miery obliekli novú osobnosť. Ale Pavol im pomohol uvedomiť si, že je to trvalý proces. Bez nepretržitého úsilia by kresťania mohli byť zavedení späť k mŕtvym skutkom prostredníctvom klamných túžob, ktoré pretrvávajú a majú skazonosný vplyv. To isté platí aj pre nás dnes. Neustále sa musíme snažiť zo všetkých síl obliecť si novú osobnosť a nedovoliť, aby sa poškvrnila akýmikoľvek stopami nášho starého spôsobu života. Musíme sa vyhýbať akejkoľvek forme skazených skutkov tela a musíme ich nenávidieť. „Vy, ktorí milujete Jehovu, nenáviďte, čo je zlé,“ nabáda žalmista. — Žalm 97:10.
Je chvályhodné, že veľká väčšina Jehovovho ľudu dnes dbá na túto radu a zachováva sa mravne čistá. Niektorí však boli odvedení skutkami, ktoré nie sú vo svojej podstate nutne zlé, ale v konečnom dôsledku sú prázdne a neplodné. Niektorí boli napríklad celkom pohltení plánmi na zarábanie peňazí alebo získavanie hmotných vecí. Biblia však varuje: „Tí, ktorí sú rozhodnutí zbohatnúť, upadajú do pokušenia a osídla a do mnohých nezmyselných a škodlivých žiadostí, ktoré vrhajú ľudí do zničenia a skazy.“ (1. Timotejovi 6:9) Ukázalo sa, že pre ďalších je pascou svetské vzdelanie. Pravda, istá úroveň svetského vzdelania môže byť nevyhnutná pre získanie zamestnania. Niektorí si však časovo náročným snažením o vysoké svetské vzdelanie uškodili duchovne.
Áno, mnohé skutky nemusia byť samy osebe mravne zlé. No napriek tomu sú mŕtve, ak teraz skutočne neobohacujú náš život alebo nám nezískavajú priazeň Boha Jehovu. Také skutky pohlcujú čas a energiu, ale neprinášajú žiaden duchovný úžitok, žiadne trvalé občerstvenie. — Porovnaj Kazateľa 2:11.
Nepochybne sa usilovne snažíš, aby si bol zamestnaný hodnotnou duchovnou činnosťou. Pomocou môže byť, ak sa pravidelne skúmame. Z času na čas sa môžeš sám seba pýtať: ‚Trpí moja účasť na službe a na zhromaždeniach, pretože som prijal svetskú prácu, ktorá nie je nutná?‘ ‚Mám čas na rekreáciu, ale málo času na osobné a rodinné štúdium?‘ ‚Venujem veľa času a energie starostlivosti o hmotný majetok, ale nestarám sa o núdznych v zbore, napríklad o chorých a starých?‘ Odpovede na tieto otázky môžu odhaliť, že musíš vo väčšej miere dávať prednosť duchovným skutkom.
Buď zamestnaný službou Jehovovi
V 1. Korinťanom 15:58 sa píše, že je „hojnosť práce v Pánovom diele“. Na prvom mieste je dielo zvestovania o Kráľovstve a robenia učeníkov. V 2. Timotejovi 4:5 Pavol nabádal: „Urob zvestovanie dobrého posolstva svojím životným dielom, konaj dôkladnú službu.“ (Jeruzalemská biblia) Starší a služobní pomocníci majú tiež veľa práce v starostlivosti o potreby stáda. (1. Timotejovi 3:1, 5, 13; 1. Petra 5:2) Hlavy rodín — mnohí z nich sú jediným rodičom v rodine — majú tiež vážne zodpovednosti, keď sa starajú o svoje rodiny a pomáhajú svojim deťom, aby rástli vo vzťahu k Bohu. Takéto skutky môžu byť vyčerpávajúce, ba niekedy až skľučujúce. Ale ani zďaleka nie sú mŕtve, a prinášajú skutočné uspokojenie!
Problémom je, ako si na vykonávanie všetkých týchto nevyhnutných hodnotných skutkov nájsť čas. Základom je sebadisciplína a osobná organizácia života. V 1. Korinťanom 9:26, 27 Pavol napísal: „Spôsob, ktorým bežím, nie je neistý; svojimi údermi mierim tak, aby som nebil do vzduchu; ale bijem svoje telo a vediem ho ako otroka, aby som sa potom, keď som zvestoval iným, sám nejako nestal neschváleným.“ Jedným zo spôsobov, ako uplatniť podstatu tohto textu, by mohlo byť pravidelné skúmanie svojej bežnej činnosti a spôsobu života. Možno ľahko zistíš, že môžeš odstrániť mnoho zbytočných bremien, ktoré pohlcujú čas a energiu.
Vynakladáš, napríklad, veľa energie a času na sledovanie televízie, rekreáciu, čítanie svetskej literatúry alebo na iné záľuby? Podľa jedného článku v novinách The New York Times priemerný dospelý človek v Spojených štátoch venuje „vyše 30 hodín týždenne“ sledovaniu televízie. Tento čas by rozhodne bolo možné využiť lepšie. Manželka istého cestujúceho dozorcu hovorí: „Takmer úplne som vylúčila všetkých zlodejov času, ako je napríklad sledovanie televízie.“ A výsledok? Mohla si prečítať celú dvojzväzkovú biblickú encyklopédiu Insight on the Scriptures (Hlbší pohľad na Písma)!
Možno bude tiež potrebné pouvažovať, do akej miery si môžeš zjednodušiť spôsob života. Šalamún povedal: „Sladký je spánok slúžiaceho, bez ohľadu na to, či jedáva málo alebo veľa; ale nadbytok patriaci boháčovi mu nedovoľuje spať.“ (Kazateľ 5:12) Venuješ veľa času a energie starostlivosti o hmotné veci, ktoré nie sú nutné? Skutočne, čím viac vecí máme, tým viac vecí musíme udržiavať, poisťovať, opravovať a chrániť. Mohlo by byť výhodné jednoducho sa určitých vecí zbaviť?
Mať realistický plán je ďalší spôsob, ako lepšie využívať čas. Takýto plán by mal brať do úvahy potrebu odpočinku či rekreácie. Ale duchovné záujmy by mali byť na prvom mieste. Mal by byť vyhradený čas na pravidelnú návštevu všetkých zborových zhromaždení. Môžeš si tiež vopred určiť, ktoré dni či večery budeš venovať zvestovateľskej práci. Pri starostlivom plánovaní môžeš dokonca zvýšiť svoj podiel na službe, a tak azda z času na čas slúžiť ako pomocný priekopník. Nezabudni si naplánovať čas na osobné a rodinné štúdium vrátane dôkladnej prípravy na zhromaždenia. Ak budeš pripravený, nielenže ty sám budeš mať zo zhromaždení väčší úžitok, ale budeš tiež môcť lepšie ‚podnecovať k láske a k znamenitým skutkom‘ svojimi komentármi. — Hebrejom 10:24.
Nájsť si čas na štúdium si môže vyžadovať určité obete. Napríklad rodiny bétel na celom svete vstávajú vždy skoro ráno, aby mohli pohovoriť o dennom texte. Bolo by možné, aby si si každé ráno vykúpil trochu času na osobné štúdium? Žalmista povedal: „Vstal som zavčasu za ranného šera, aby som volal o pomoc. Čakal som na tvoje slová.“ (Žalm 119:147) Samozrejme, skoré vstávanie si vyžaduje naplánovať si ísť v rozumný čas spať, aby si mohol začať nasledujúci deň svieži a odpočinutý.
Aký úžitok prináša byť zamestnaný službou Jehovovi
Mať „hojnosť práce v Pánovom diele“ si vyžaduje plánovanie, disciplínu a obetavosť. Ale v dôsledku toho sa budeš tešiť z obrovského úžitku. A tak nebuď zamestnaný mŕtvymi či márnymi skutkami, ktoré prinášajú len prázdnotu a bolesť, ale buď zamestnaný službou Jehovovi. Takýmito skutkami prejavíš svoju vieru, dosiahneš Božie schválenie, a napokon ako odmenu večný život!
[Obrázok na strane 28]
Urobiť si realistický plán pomáha kresťanovi múdrejšie využívať čas