„Stojte pevne“ — nepotkýnajte sa
NAJVÄČŠOU spornou otázkou, pred ktorou dnes stojí ľudstvo, je sporná otázka všestrannej zvrchovanosti. Jehova nás nabáda, aby sme zaujali postoj, aby sa s nami mohlo v tejto veci počítať. Znamená to, že sa musíme podriadiť jeho ustanovenému kráľovi, Ježišovi Kristovi. Je naliehavo nutné túto výzvu poslúchnuť, čo len v minulých piatich rokoch urobilo milión ľudí. Títo ľudia zistili, že zaujať postoj znamená viac ako len jednorázovo sa rozhodnúť, že budeme slúžiť Jehovovi. Musí to byť oddanosť na celý život. Zachováme si svoj postoj, ak nastanú ťažké podmienky? Alebo postupne slabneme, hoci sme zo začiatku ‚stáli pevne‘? — 1. Korinťanom 16:13; Hebrejom 2:1.
Ak sme zistili, že kresťanský spôsob života nie je ľahký, môže ťa potešovať vedomie, že to isté zistil aj Ježiš Kristus. Aj Boží jednosplodený Syn sa musel modliť o silu, aby si mohol zachovať svoj postoj, najmä keď sa približovala vrcholná skúška. Predstav si, ako sa vrúcne modlí v getsemanskej záhrade: „Abba, Otče, všetko je pre teba možné. Odním tento kalich odo mňa. Napriek tomu nie čo ja chcem, ale čo chceš ty.“ (Marek 14:36) Vedel, že ho čakajú ťažké chvíle, ale predovšetkým si uvedomoval, že ide o meno jeho Otca. Jediný dokonalý človek na zemi sa nehanbil prosiť o pomoc.
Keď sa dostaneme do ťažkej situácie, máme rovnaký zdroj sily ako Ježiš. Môžeme sa modliť k Jehovovi o pomoc, aby sme sa nepotkli alebo nespadli. Aké nebezpečné situácie by mohli spôsobiť, že by sme sa potkli? Ak to vieme vopred a pripravíme sa, azda nám to môže pomôcť, aby sme sa nepotkli.
Prenasledovanie môže spôsobiť, že sa potkneme
Biblia vystríha: „Všetci tí, ktorí si želajú žiť v zbožnej oddanosti v spoločenstve s Kristom Ježišom, budú takisto prenasledovaní.“ (2. Timotejovi 3:12) Prenasledovanie sa môže prejaviť mnohými spôsobmi a môže spôsobiť, že sa potkneme. (Marek 4:17) Môže to byť zákonom predpísaný zákaz — vtedy hrozí nebezpečenstvo väzenia, ba aj smrti. Môžu to byť násilné prepady luzy, každodenný, vieru podlamujúci zatvrdilý odpor manželského druha alebo stále posmešky spolužiakov.
Znášať prenasledovanie je ťažké, ale dostávame výstrahu, že v dajakej podobe ho zažijeme. Preto musíme teraz posilňovať svoju vieru a musíme sa učiť spoliehať sa na Jehovovu silu, aby sme potom, keď ten čas príde, mohli v tejto sile vytrvať. (1. Petra 4:13, 14; 5:6–11) Ale príčiny potknutia bývajú často oveľa rafinovanejšie ako prudký nápor prenasledovania.
Sklamanie môže oslabiť vieru
Kto by si nespomenul na zármutok, keď sme ako deti mali pocit, že nás niekto sklamal? Spomínaš si, keď otec sľúbil rodine nejaké zvláštne potešenie, a potom si to pre niečo rozmyslel? Alebo ako ťa chcel zobrať do zoologickej záhrady a potom musel náhle zmeniť program? Bol si vtedy sklamaný, však?
Aj dospelí kresťania môžu byť sklamaní a v niektorých prípadoch to spôsobilo duchovnú katastrofu. Niektorí sa upäli s nádejou na dajaký dátum, kedy podľa ich predstáv určite príde Armageddon. Keď sa to nestalo, pocítili sklamanie. Iní sa sklamali, keď nedostali dajakú prednosť, na ktorú si robili nádeje. Aj ľudia nám môžu spôsobiť sklamanie. Jedno osemnásťročné dievča povedalo svojim rodičom, že je tak sklamané správaním sa niektorých mladých mužov v zbore — a tým, že ich rodičia nevychovali — že už nechce mať s pravdou nič spoločné.
Je síce pravda, že vo všetkých týchto prípadoch je sklamanie pochopiteľné, ale tí, ktorí ho pociťujú, by sa mali pre to potknúť a stratiť vzťah k Jehovovi? Predstav si, aký musel byť Ježiš sklamaný, keď sa jeho učeníci neprestajne dohadovali o tom, kto z nich je najväčší, a tak prejavovali vlastnú ctižiadostivosť. (Lukáš 9:46; 22:24) Predstav si Jóbovo sklamanie, keď traja spoločníci, o ktorých si myslel, že mu pomôžu, sa obrátili proti nemu a pochybovali o jeho vernosti! (Jób 22:5–10) A predsa ani Ježiš ani Jób sa nepotkli.
Všetci ľudia sú slabí, a preto by bolo nerozumné, keby sme pripustili, aby nedostatky iných ovplyvnili náš vzťah k Jehovovi. (Žalm 51:5; 51:7, RP) Nedokonalosť druhých by nás nemala zaslepiť, lebo by sme potom nevideli nádherné dielo, ktoré Jehova vykonáva, keď ‚zhromažďuje všetky veci v Kristovi‘. (Efezanom 1:9, 10) Pamätaj na to, že Jehova zhromažďuje nedokonalých, padlých ľudí, ako sme aj my sami, takých, ktorí potrebujú na zosilnenie výchovu a prečisťovanie. (Žalm 130:3) Naším nepriateľom nie je nedokonalý kresťanský brat, ale satan, ktorý nás chce pohltiť, ak sa dáme. Nepodarí sa mu to, ak sa ‚postavíme proti nemu pevní vo viere‘. (1. Petra 5:8, 9) Ak máme takú vieru, určite sa „nesklameme“. — Rimanom 9:33.
Sebaodsudzovanie môže byť zhubné
Niektorí stratili vzťah k Bohu Jehovovi, lebo mali pocit menejcennosti. Uvedomovali si svoje slabosti a nedostatky a mysleli si, že Jehova ich službu nikdy neprijme. Majú pocit, že keď tvrdia ako iní, že sú Jehovovými svedkami, že to je len pokrytectvo. Bol si dakedy sám k sebe taký tvrdý? Ak áno, mal by si proti takým pocitom bojovať.
Máš dojem, že nie si hoden služby Jehovovi? Potom sa opýtaj, či vôbec dakto je hoden takej prednosti. Všetci kresťania musia stále bojovať proti svojej nedokonalosti. Dokonca aj apoštol Pavol sa sťažoval: „Keď chcem konať to, čo je správne, je u mňa zlé.“ (Rimanom 7:21) Bol azda apoštol Pavol pokrytec, keď dakedy urobil čosi nesprávne? Určite nie. Pokrytec je človek, ktorý predstiera, že je čímsi, čím nie je. Ak sa snažíme konať správne, ale občas proti svojej vôli skĺzneme, je to pretvárka? Určite nie.
Biblia nás povzbudzuje ‚obliecť si novú osobnosť‘. (Efezanom 4:24) To znamená, že stratíme všetky rysy starej osobnosti? Nie. V liste Kolosanom Pavol napísal, že nová osobnosť sa „obnovuje presným poznaním“. (Kolosanom 3:9, 10) Výraz „obnovuje“ sa vzťahuje na neustálu činnosť. Zmena osobnosti je teda stály proces. Preto nás nesmie prekvapiť, ak občas na sebe objavíme nejaké závady.
To samozrejme neznamená, že by sme mohli znižovať závažnosť hriechu, ani to neznamená, že sa môžeme bez boja poddať pokušeniu a myslieť si, že Jehova nám samozrejme odpustí. Pomáha nám to, aby sme neboli na seba príliš kritickí. A prinúti nás to viac milovať Jehovu, lebo zaobstaral výkupnú obeť, takže mu môžeme slúžiť, hoci sme zdedili hriech.
Apoštol Ján prejavil vyrovnaný názor, keď povedal: „Ak niekto predsa zhreší [následkom ľudskej nedokonalosti], máme u Otca pomocníka, Ježiša Krista.“ (1. Jána 2:1) Nemáme sa teda prehnane sami odsudzovať, ale toto pochopenie našej situácie a pomoc od Jehovu nám dovolí povedať ako Pavol: „Vďaka Bohu prostredníctvom Ježiša Krista, nášho Pána!“ — Rimanom 7:25.
Keď sa potkneš, nezostávaj ležať
Každého, kto by azda zapríčinil potknutie niekoho, Ježiš prísne vystríhal: „Kto však privádza k potknutiu jedno z týchto maličkých, ktorí veria vo mňa, pre toho je užitočnejšie, keď mu na krk zavesia mlynský kameň, akým otáča osol a potopia ho do šíreho, otvoreného mora.“ (Matúš 18:6) Ale čo s tým, ktorý sa potkol? Ak sme sa potkli pre dakoho alebo pre dačo, mali by sme sa ospravedlňovať a hovoriť: „Ale veď to nie je moja vina, preto už nebudem slúžiť Jehovovi“?
Uvažuj o znázornení: Stalo sa ti voľakedy, že si sa pošmykol na ľade alebo zakopol o schody? Nepočítal si s tým, a teraz si na zemi. Čo si ale hneď urobil? Azda si si povedal: „Nemôžem za to, že tu ležím. Zavinil to tento ľad [alebo tento schod]. A tak už nevstanem“? Pravdepodobnejšie je, že si sa zdvihol a čo najrýchlejšie si odišiel z miesta nehody.
Nemalo by to byť rovnaké aj v duchovných veciach? Ak nás urazila dajaká okolnosť alebo spolukresťan, je to vážne a čosi musíme urobiť. Ale ak zostaneme v stave, do ktorého sme sa dostali a stále obviňujeme za svoj problém kohosi iného, nezaviňujeme si zlý stav stále viac sami?
Môžeme byť radi, že ak sme sa potkli, starší a iní zrelí členovia zboru nám veľmi ochotne pomôžu. (Galaťanom 6:1) Jehova dáva silu tým, ktorí mu chcú slúžiť aj napriek ťažkostiam. (Filipanom 4:13) Preto by sme mali byť stále ochotní požiadať o pomoc, ak sa nám zdá, že niečo by mohlo narušiť náš pevný vzťah k Jehovovi a jeho kráľovstvu. Nesmieme pripustiť, aby satan zvíťazil, že my by sme sa potkli — a zostali ležať.
Kde stojíš?
Boží oddaní služobníci musia každý deň čeliť sporným otázkam, ktoré sú skúškou ich vernej oddanosti Jehovovi. Bez ohľadu na to, s čím musia zápasiť, musia sa dokázať a zaujať postoj na strane Jehovovho mesiášskeho kráľa. Mocní vládcovia zeme sa postavili „proti Jehovovi a proti jeho pomazanému“. Našou veľkou výsadou je, že môžeme stáť na jeho strane. — Žalm 2:2.
Ale vplyvu celého svetového usporiadania nemôžeme čeliť sami. Preto čerpáme povzbudenie z Ježišovho sľubu, že bude so svojím zborom „až do záveru systému vecí“. (Matúš 28:20) Bude nás podporovať. Ak sa pevne držíme Jehovu a hľadáme u neho oporu, pomôže nám. Jeho Slovo nás môže posilniť, keď sa naň obrátime. Keď azda máme pocit, že nevydržíme, Žalm 55:22 (55:23, RP) nás povzbudzuje: „Uvrhni svoje bremeno na Jehovu, a on sám ťa podporí. Nikdy nedovolí, aby sa spravodlivý potácal.“ Biblia nabáda všetkých členov Božieho ľudu, aby ‚stáli pevne vo viere‘ — a aby sa nepotkýnali. — 1. Korinťanom 16:13.