Kresťania odrážajú Jehovovu slávu
„Šťastné sú však vaše oči, lebo vidia, a vaše uši, lebo počujú.“ — MATÚŠ 13:16.
1. Aká otázka vzniká v súvislosti s tým, ako Izraeliti zareagovali na Mojžiša pri vrchu Sinaj?
IZRAELITI zhromaždení pri vrchu Sinaj mali mnoho dôvodov na to, aby sa priblížili k Jehovovi. Veď ich mocnou rukou oslobodil z Egypta. Uspokojoval ich potreby, zaobstarával im jedlo a vodu v pustatine. Potom im dal víťazstvo nad útočiacim vojskom Amalekitov. (2. Mojžišova 14:26–31; 16:2–17:13) Keď táborili v pustatine pred vrchom Sinaj, ľud sa tak bál hrmenia a bleskov, že sa rozochvel. Neskôr videli Mojžiša zostupovať z vrchu Sinaj a jeho tvár odrážala Jehovovu slávu. No namiesto toho, aby ich naplnil úžas a ocenenie, odtiahli sa. „Zachvátil [ich] strach priblížiť sa k [Mojžišovi].“ (2. Mojžišova 19:10–19; 34:30) Prečo sa báli pozerať na odraz Jehovovej slávy — slávy toho, ktorý pre nich toľko urobil?
2. Aký mohol byť dôvod, že sa Izraeliti báli pozerať na Božiu slávu, ktorú odrážal Mojžiš?
2 Strach, ktorý Izraeliti prejavili pri tejto príležitosti, pravdepodobne do značnej miery súvisel s tým, čo sa stalo predtým. Keď Izraeliti úmyselne neposlúchli Jehovu a urobili si zlaté teľa, Jehova ich potrestal. (2. Mojžišova 32:4, 35) Poučili sa z Jehovovho naprávania a prejavili zaň vďačnosť? Nie, o väčšine z nich sa to nedá povedať. Ku koncu svojho života im Mojžiš pripomenul udalosť so zlatým teľaťom, ako aj iné prípady ich neposlušnosti. Povedal im: „Zachovali [ste sa] spurne proti nariadeniu Jehovu, svojho Boha, a neprejavili ste voči nemu vieru a nepočúvali ste jeho hlas. Boli ste spurní v správaní voči Jehovovi odo dňa, keď som vás poznal.“ — 5. Mojžišova 9:15–24.
3. Čo robil Mojžiš, pokiaľ ide o zahaľovanie si tváre?
3 Pouvažuj nad tým, ako zareagoval Mojžiš na strach, ktorý prejavili Izraeliti. Biblická správa uvádza: „Vždy keď s nimi dohovoril Mojžiš, dával si cez tvár závoj. Ale keď vchádzal Mojžiš pred Jehovu, aby s ním hovoril, snímal si závoj, kým nevyšiel. A vyšiel a hovoril synom Izraela, čo mu bolo prikázané. A synovia Izraela videli Mojžišovu tvár, že koža Mojžišovej tváre vyžarovala lúče; a Mojžiš si dal opäť na tvár závoj, kým nevošiel, aby hovoril s [Jehovom].“ (2. Mojžišova 34:33–35) Prečo si Mojžiš niekedy zahaľoval tvár? Čo sa z toho môžeme naučiť? Odpovede na tieto otázky nám pomôžu preskúmať náš vzťah k Jehovovi.
Premeškané príležitosti
4. Čo podľa apoštola Pavla odhaľovalo to, že Mojžiš nosil závoj?
4 Ako vysvetlil apoštol Pavol, to, že Mojžiš nosil závoj, súviselo so stavom mysle a srdca Izraelitov. Pavol napísal: „Synovia Izraela nemohli priamo hľadieť na Mojžišovu tvár pre slávu jeho tváre... Ich myšlienkové sily boli otupené.“ (2. Korinťanom 3:7, 14) Aká smutná situácia! Izraeliti boli Jehovovým vyvoleným ľudom a Jehova chcel, aby sa k nemu priblížili. (2. Mojžišova 19:4–6) Ale oni sa nechceli priamo pozerať na odraz Božej slávy. Namiesto toho, aby svoje srdce a myseľ s láskou a oddanosťou obrátili k Jehovovi, v určitom zmysle sa od neho odvrátili.
5, 6. a) Aká paralela je medzi Židmi z prvého storočia a Izraelitmi v Mojžišových dňoch? b) Aký rozdiel bol medzi tými, ktorí počúvali Ježiša, a tými, ktorí ho nepočúvali?
5 V prvom storočí n. l. nachádzame paralelu tejto situácie. V čase, keď sa Pavol stal kresťanom, zmluva Zákona už bola nahradená novou zmluvou, ktorej sprostredkovateľom bol Ježiš Kristus, Väčší Mojžiš. Ježiš slovami i skutkami dokonale odrážal Jehovovu slávu. Pavol o vzkriesenom Ježišovi napísal: „On je odleskom [Jehovovej] slávy a presným znázornením jeho bytosti.“ (Hebrejom 1:3) Židia mali úžasnú možnosť. Mohli počúvať slová večného života od samotného Božieho Syna! Žiaľ, väčšina z tých, ktorým Ježiš zvestoval, nepočúvala. Na týchto ľudí Ježiš uplatnil proroctvo, ktoré Jehova predložil prostredníctvom Izaiáša: „Znecitlivelo srdce tohto ľudu, a ušami počúvali bez ohlasu a oči zatvárali, len aby nevideli očami a nepočuli ušami a aby nepochopili zmysel toho svojím srdcom a neobrátili sa, aby som ich uzdravil.“ — Matúš 13:15; Izaiáš 6:9, 10.
6 Medzi týmito Židmi a Ježišovými učeníkmi bol veľký rozdiel. O svojich nasledovníkoch Ježiš povedal: „Šťastné sú však vaše oči, lebo vidia, a vaše uši, lebo počujú.“ (Matúš 13:16) Praví kresťania túžia spoznávať Jehovu a slúžiť mu. Nachádzajú potešenie v konaní jeho vôle, ktorá je odhalená na stránkach Biblie. Preto pomazaní kresťania odrážajú Jehovovu slávu svojou službou novej zmluvy a podobne to robia aj iné ovce. — 2. Korinťanom 3:6, 18.
Prečo je dobré posolstvo zahalené
7. Prečo neprekvapuje, že väčšina ľudí odmieta dobré posolstvo?
7 Ako sme videli, väčšina Židov tak v Ježišových dňoch, ako aj za dní Mojžiša, odmietla jedinečnú možnosť, ktorá sa im ponúkala. Podobne je to aj dnes. Väčšina ľudí odmieta dobré posolstvo, ktoré zvestujeme. To nás neprekvapuje. Pavol napísal: „Ak je dobré posolstvo, ktoré oznamujeme, naozaj zahalené, potom je zahalené medzi tými, ktorí hynú, medzi ktorými boh tohto systému vecí zaslepil mysle neveriacich.“ (2. Korinťanom 4:3, 4) Okrem Satanových snáh skryť dobré posolstvo si mnohí ľudia aj sami zahaľujú tvár, pretože nechcú vidieť.
8. Prečo možno povedať, že mnohí sú zaslepení nevedomosťou, a ako sa môžeme vyhnúť tomu, aby sme neboli podobne ovplyvnení?
8 Oči mnohých zaslepuje nevedomosť. Biblia hovorí o ľuďoch z národov, ktorí sú „myšlienkovo v tme a odcudzení životu, ktorý patrí Bohu, pre nevedomosť, ktorá je v nich“. (Efezanom 4:18) Pavol, muž zbehlý v Zákone, bol predtým, než sa stal kresťanom, natoľko zaslepený nevedomosťou, že prenasledoval Boží zbor. (1. Korinťanom 15:9) No Jehova mu zjavil pravdu. Pavol vysvetľuje: „Bolo [mi] preukázané milosrdenstvo, aby na mne, ako na prvom, mohol Kristus Ježiš ukázať celú svoju zhovievavosť ako vzor pre tých, ktorí do neho vložia svoju vieru vo večný život.“ (1. Timotejovi 1:16) Podobne ako Pavol, mnohí, ktorí kedysi odporovali Božej pravde, teraz slúžia Bohu. To je dobrý dôvod, aby sme ďalej vydávali svedectvo aj tým, ktorí nám odporujú. Pravidelné štúdium a získavanie porozumenia Božieho Slova nás chráni, aby sme v nevedomosti nekonali takým spôsobom, pre ktorý by sme stratili Jehovovu priazeň.
9, 10. a) Ako prejavili Židia v prvom storočí neochotu učiť sa a meniť svoje názory? b) Existuje nejaká paralela tejto situácie v dnešnom kresťanstve? Vysvetli to.
9 Zrak mnohých je zahmlený preto, že nie sú ochotní učiť sa a meniť svoje názory. Veľa Židov zavrhlo Ježiša a jeho učenie preto, že sa tvrdošijne držali mojžišovského Zákona. Samozrejme, boli medzi nimi aj výnimky. Napríklad po tom, čo bol Ježiš vzkriesený, „veľký zástup kňazov poslúchal vieru“. (Skutky 6:7) Ale o väčšine Židov platilo to, čo napísal Pavol: „Až do dnešného dňa, kedykoľvek sa číta Mojžiš, leží na ich srdci závoj.“ (2. Korinťanom 3:15) Pavol pravdepodobne vedel, že Ježiš predtým povedal židovským náboženským vodcom: „Skúmate Písma, lebo si myslíte, že pomocou nich budete mať večný život, a práve tie svedčia o mne.“ (Ján 5:39) Písma, ktoré tak starostlivo skúmali, im mali pomôcť rozoznať, že Ježiš je Mesiáš. Ale Židia mali svoje vlastné predstavy a ani Boží Syn, ktorý robil zázraky, ich nemohol presvedčiť o niečom inom.
10 To isté platí o mnohých v kresťanstve dnes. Tak ako Židia v prvom storočí, aj oni „majú horlivosť pre Boha, ale nie podľa presného poznania“. (Rimanom 10:2) Hoci niektorí skúmajú Bibliu, nechcú veriť tomu, čo hovorí. Odmietajú prijať to, čo učí Jehova svoj ľud prostredníctvom triedy verného a rozvážneho otroka, ktorú tvoria pomazaní kresťania. (Matúš 24:45) My však vieme, že Jehova vyučuje svoj ľud a že porozumenie božskej pravdy stále postupuje. (Príslovia 4:18) Keď dovoľujeme, aby nás vyučoval Jehova, sme požehnaní poznaním jeho vôle a jeho predsavzatia.
11. Akú úlohu hrajú vlastné predstavy ľudí, pokiaľ ide o pravdu?
11 Ďalší ľudia sú zaslepení preto, že veria iba tomu, čomu chcú. Bolo predpovedané, že niektorí sa budú vysmievať Božiemu ľudu a robiť si posmech z posolstva o Ježišovej prítomnosti, ktoré hlásajú. Apoštol Peter napísal: „Podľa ich priania uniká totiž ich pozornosti skutočnosť“, že Boh priviedol za Noachových dní na svet potopu. (2. Petra 3:3–6) Podobne aj mnohí, ktorí sa vyhlasujú za kresťanov, pohotovo uznajú, že Jehova prejavuje súcit, láskavosť a že odpúšťa, ale prehliadajú alebo odmietajú skutočnosť, že neponecháva bez trestu. (2. Mojžišova 34:6, 7) Praví kresťania dbajú na to, aby pochopili, čo naozaj učí Biblia.
12. V akom zmysle ľudí zaslepujú tradície?
12 Mnohých ľudí, ktorí chodia do kostola, zaslepujú tradície. Ježiš povedal náboženským vodcom v jeho dňoch tieto slová: „Spravili [ste] Božie slovo neplatné pre svoju tradíciu.“ (Matúš 15:6) Židia po návrate z babylonského vyhnanstva so zanietením obnovili čisté uctievanie, ale kňazi sa stali pyšnými a samospravodlivými. Náboženské sviatky sa stali formalistickými, nebolo v nich vidieť pravú bázeň pred Bohom. (Malachiáš 1:6–8) Kým Ježiš prišiel na zem, znalci Písma a farizeji pridali k mojžišovskému Zákonu nespočetné množstvo tradícií. Ježiš odhalil týchto mužov ako pokrytcov, pretože stratili zo zreteľa spravodlivé zásady, na ktorých bol Zákon založený. (Matúš 23:23, 24) Praví kresťania si musia dávať pozor, aby ich náboženské tradície, ktoré vymysleli ľudia, neodviedli od čistého uctievania.
‚Vidieť Toho, ktorý je neviditeľný‘
13. Akými dvomi spôsobmi uvidel Mojžiš niečo z Božej slávy?
13 Mojžiš na vrchu žiadal Boha, aby mohol vidieť jeho slávu, a uvidel záblesk Jehovovej slávy. Keď vchádzal do svätostánku, nemal na tvári závoj. Mojžiš bol mužom, ktorý mal hlbokú vieru a túžil konať Božiu vôľu. Aj keď bol požehnaný tým, že vo videní uzrel niečo z Jehovovej slávy, v určitom zmysle už predtým videl Boha očami viery. Biblia o ňom hovorí, že „zostal pevný, akoby videl Toho, ktorý je neviditeľný“. (Hebrejom 11:27; 2. Mojžišova 34:5–7) A odrážal Božiu slávu nielen tým, že z jeho tváre istý čas vyžarovali lúče, ale aj tým, že sa usiloval pomáhať Izraelitom spoznať Jehovu a slúžiť mu.
14. Ako Ježiš videl Jehovovu slávu a v čom mal potešenie?
14 V nebi sa Ježiš mohol priamo pozerať na Božiu slávu celé veky, dokonca ešte pred stvorením vesmíru. (Príslovia 8:22, 30) V priebehu toho času sa medzi Ježišom a Jehovom rozvinul hlboký vzťah založený na láske a náklonnosti. Jehova Boh vyjadril tú najnežnejšiu lásku a náklonnosť k tomuto prvorodenému celého stvorenia. Ježiš svojmu božskému Životodarcovi túto hlbokú lásku a náklonnosť opätoval. (Ján 14:31; 17:24) Bolo to dokonalé puto lásky medzi Otcom a Synom. Ježiš tak ako Mojžiš pociťoval potešenie z toho, keď svojím vyučovaním odrážal Jehovovu slávu.
15. V akom zmysle kresťania rozjímajú o Božej sláve?
15 Tak ako Mojžiš a Ježiš, aj dnešní Boží svedkovia na zemi so zanietením rozjímajú o Jehovovej sláve. Neodvracajú sa od slávneho dobrého posolstva. Apoštol Pavol napísal: „Keď nastane obrátenie k Jehovovi [aby človek konal jeho vôľu], závoj je odstránený.“ (2. Korinťanom 3:16) Študujeme Písma, pretože chceme konať Božiu vôľu. Obdivujeme slávu, ktorá sa odrážala v tvári Jehovovho Syna a pomazaného Kráľa, Ježiša Krista, a napodobňujeme jeho príklad. Tak ako Mojžiš a Ježiš, aj my sme požehnaní službou. V nej učíme druhých o slávnom Bohu, ktorého uctievame.
16. Prečo je poznanie pravdy pre nás požehnaním?
16 Ježiš sa modlil: „Verejne ťa chválim, Otče... lebo si skryl tieto veci pred múdrymi a vzdelanými a zjavil si ich dojčatám.“ (Matúš 11:25) Jehova dáva porozumenie svojich predsavzatí a svojej osobnosti tým, ktorí sú úprimní a pokorní v srdci. (1. Korinťanom 1:26–28) Dostali sme sa do Jehovovej láskyplnej starostlivosti a on nás vyučuje na náš úžitok — aby sme svoj život využili čo najlepšie. Naplno využime každú príležitosť priblížiť sa k Jehovovi a ceňme si mnohé opatrenia, ktoré robí, aby sme ho mohli bližšie spoznať.
17. Ako môžeme v plnšej miere spoznať Jehovove vlastnosti?
17 Pavol napísal pomazaným kresťanom: „My všetci sa premieňame na ten istý obraz od slávy k sláve... zatiaľ čo s odhalenými tvárami odrážame ako zrkadlá Jehovovu slávu.“ (2. Korinťanom 3:18) Bez ohľadu na to, či máme nebeskú, alebo pozemskú nádej, čím viac spoznávame Jehovu — jeho vlastnosti a osobnosť, tak ako sú odhalené v Biblii —, tým viac sme mu podobní. Keď budeme s ocenením rozjímať o živote, službe a učení Ježiša Krista, budeme stále plnšie odzrkadľovať Jehovove vlastnosti. A vedomie, že prinášame chválu nášmu Bohu, ktorého slávu sa snažíme odzrkadľovať, nám spôsobuje veľkú radosť.
Spomínaš si?
• Prečo sa Izraeliti báli pozerať na Božiu slávu, ktorú odrážal Mojžiš?
• V akom zmysle bolo dobré posolstvo „zahalené“ v prvom storočí a ako je „zahalené“ dnes?
• Ako odrážame Božiu slávu?
[Obrázok na strane 19]
Izraeliti sa nemohli pozerať na Mojžišovu tvár
[Obrázky na strane 21]
Tak ako Pavol, mnohí, ktorí kedysi odporovali Božej pravde, teraz slúžia Bohu
[Obrázky na strane 23]
Jehovovi služobníci nachádzajú potešenie v tom, že odrážajú Božiu slávu