Vyhrať boj s depresiou

„NAJVIAC ma drvil pocit viny z toho, že sa cítim beznádejne, napriek tomu, že som si myslela, že ako Jehovova služobníčka by som sa tak cítiť nemala“, priznáva Lola. Toto bežné nedorozumenie je často prvým nepriateľom, ktorého musí kresťan v depresii poraziť. Lola dodala: „Akonáhle som sa prestala v duchu biť za to, že sa tak cítim, a sústredila sa na to, aby som sa vyliečila, vyrovnávala som sa s depresiou lepšie.“ Depresia sama o sebe nie je dôvod na to, aby si si myslel, že si sklamal Boha.

Ako hovorí predošlý článok, príčina depresie môže byť fyziologická. V roku 1915, dlho predtým, ako nedávne bádanie spojilo veľa telesných ochorení s depresiou, hovorila Strážna veža: „Táto ťažoba ducha alebo pocit osamelosti a depresie je z času na čas prirodzená pre všetkých ľudí... Do istej miery [ju] zosilňuje telesný zdravotný stav.“ Ak teda pocit depresie trvá, bola by vhodná lekárska prehliadka. V krajnej situácii môže postihnutý chcieť, aby sa jeho poruchou zaoberal odborník, špecialista na depresie.a

Ale aj keď príčina nie je telesná, je nerealistické očakávať, že Boží služobník nebude nikdy smutný alebo malomyseľný. Spomeň si na Annu ako ‚bola rozžialenej duše a plakala veľmi‘. (1. Samuelova 1:7, 10, RP) Aj Nehemiáš ‚plakal a smútil niekoľko dní‘ a cítil „zármutok srdca“. (Nehemiáš 1:4; 2:2, RP) Jób pohŕdal svojím životom a myslel si, že ho Boh opustil. (Jób 10:1; 29:2, 4, 5) Kráľ Dávid povedal, že v ňom duch zomdlieva a že jeho srdce ustrnulo. (Žalm 143:4) A apoštol Pavol hovoril o tom, že má „vnútri obavy“, že je ‚skrúšený‘ alebo emocionálne ‚sužovaný‘. — 2. Korinťanom 4:9; 7:5, 6.

Hoci títo všetci boli verní Boží služobníci, rôzna tieseň, obavy alebo trpké sklamanie im spôsobovali zármutok. Ale Boh ich neopustil ani im neodobral svojho svätého ducha. Ich depresia nevyplývala z duchovného zlyhania. V čase, keď bol Dávid sužovaný, prosil v modlitbe: „Rozradostni dušu svojho sluhu.“ Boh Dávida potešil v tomto ‚dni tiesne‘ a po čase mu pomohol nájsť radosť. (Žalm 86:1, 4, 7) Jehova pomôže svojim služobníkom aj dnes.

Pretože depresia nie je dôkazom duchovného zlyhania ani duševnej slabosti, kresťan, ktorý ňou trpí, by nemal rozpačito mlčať. Mal by radšej urobiť jeden z najdôležitejších krokov v boji s touto poruchou. Čo to je?

Vylej svoje pocity

Mali by sme sa o tom s niekým porozprávať. Príslovie 12:25 hovorí: „Úzkostlivá starosť v srdci muža je to, čo ho skláňa, ale dobré slovo ho rozradostňuje.“ Žiadny iný človek nemôže vedieť o hlbokej úzkosti v tvojom srdci, ak sa neotvoríš a nerozprávaš o tom. Ak sa zveríš niekomu vnímavému, kto môže pomôcť, asi sa dozvieš, že podobné pocity a problémy mali aj iní. Vložiť svoje pocity do slov je tiež uzdravujúci proces, lebo srdcu sa uľaví, keď sa bolestná skúsenosť vyjadrí a nie je v ňom uzavretá. Preto by sa skľúčené duše mali zveriť manželskému druhovi, rodičovi alebo súcitnému a duchovne spôsobilému priateľovi. — Galaťanom 6:1.

Súčasťou Máriinho problému (hovorí sa o ňom v predchádzajúcom článku) bolo to, že v sebe uzatvárala znepokojujúce pocity, ktoré spôsobovali depresiu. „Počas rokov som sa naučila predstierať“, povedala. „Druhým sa ani nesníva o tom, ako často bojujem s pocitmi bezcennosti.“ Mária však otvorila srdce jednému staršiemu v zbore. Starší pomocou rozvážnych otázok ‚načerpal‘ z jej srdca úzkosť, ktorú v sebe nosila, a pomohol jej, aby lepšie pochopila seba samú. (Príslovia 20:5) Jeho dobré slová z Písma ju upokojili. „Prvýkrát som dostala pomoc, aby som sa vysporiadala s niektorými pocitmi, ktoré prispeli k mojej depresii“, vysvetlila Mária.

Rozhovor s chápavým starším môže zaobstarať duchovne osviežujúcu „vodu“ pre toho, ktorého „duša je... ako vyčerpaná pôda“. (Izaiáš 32:1, 2; Žalm 143:6) Duchovný radca s rozlišovacou schopnosťou ti dokonca môže pomôcť, aby si prišiel na to, aké praktické kroky môžeš urobiť, aby si sa vyrovnal so zdanlivo beznádejnou situáciou. (Príslovia 24:6) Ale iba zveriť sa niekomu nestačí.

Rozoznaj svoju skutočnú hodnotu

Silným činiteľom pri depresii sú komplexy menejcennosti. Niektorí kresťania majú o sebe malú mienku azda pod vplyvom nešťastného detstva. Ale aj keď možno predošlé telesné, citové alebo sexuálne zneužívanie zanechalo citové jazvy, nemení to cenu človeka. Musíš sa teda usilovať o vyrovnaný názor na svoju pravú osobnú hodnotu. Apoštol Pavol naliehal: „Chcel by som každému z vás povedať, aby sa necenil viac ako je jeho skutočná hodnota, ale aby sa hodnotil triezvo.“ (Rimanom 12:3, Charles B. Williams) Mal by si si dať pozor na domýšľavosť, ale nemal by si zachádzať ani do druhej krajnosti. Tí, ktorí majú vzťah k Bohu, sú preňho drahocenní, žiadúci, lebo si vyberá ľudí, aby sa stali jeho zvláštnym „vlastníctvom“. Je to vynikajúca prednosť! — Malachiáš 3:17; Hageus 2:7.

Je cťou byť „Božími spolupracovníkmi“ aj preto, lebo sa venujeme kresťanskému dielu robenia učeníkov. (1. Korinťanom 3:9; Matúš 28:19, 20) Mnohí skľúčení kresťania zistili, že toto dielo buduje pocit vlastnej ceny. „Aj po tom, čo som sa stala kresťankou, som si pripadala bezcenná“, priznala Mária. Napriek tomu vytrvávala vo zvestovateľskom diele a raz sa stretla s mladou ženou s poškodeným mozgom, ktorá sa chcela učiť o Biblii. „Potrebovala niekoho, kto by mal s ňou trpezlivosť, lebo sa učila pomaly“, povedala Mária. „Potrebovala toľko mojej pozornosti, že som zabudla na seba a na svoju neschopnosť. Potrebovala moju pomoc a ja som si uvedomila, že jej v Jehovovej sile túto pomoc môžem dať. Keď som bola pri jej krste, nevýslovne ma to povzbudilo. Moja sebaúcta rástla a vážna depresia úplne zmizla.“ Aké je pravdivé, že “kto ochotne zvlažuje iných, bude aj sám ochotne zvlažovaný“! — Príslovia 11:25

Ale mnohí skľúčení reagujú tak, ako jedna kresťanka s ťažkou depresiou, ktorá priznala: „Hoci veľmi tvrdo pracujem na tom, aby som upratovala, varila a bola pohostinná, pre každú chybičku sa obraciam proti sebe a trhám sa na kúsky.“ Takéto nerozumné výčitky veľmi podkopávajú sebaúctu. Pamätaj, že náš Boh je chápavý a „nebude po celý čas vyhľadávať chyby“. (Žalm 103:8–10, 14) Ak Jehova, ktorý má vyšší zmysel pre správne ako my, nás neprenasleduje pre každú chybičku a je ochotný prejaviť zhovievavosť, nemali by sme sa ho snažiť napodobňovať v tom, ako zaobchádzame sami so sebou?

Všetci máme chyby a slabosti. Ale máme aj silné stránky. Apoštol Pavol neočakával, že bude výborný vo všetkom, čo robí. Povedal: „Ale hoci som nešikovný v reči, istotne nie v poznaní.“ Pavol si nepripadal menejcenný len preto, že azda nevynikal ako verejný rečník. (2. Korinťanom 11:6) Skľúčení by sa takisto mali zamerať na to, čo robia dobre.

„Múdrosť je u skromných“ čiže u tých, ktorí rozoznávajú a prijímajú svoje obmedzenia. (Príslovia 11:2) Každý z nás je jedinečný v odlišnej situácii, s odlišnou telesnou zdatnosťou a schopnosťami. Keď slúžiš Jehovovi celou dušou a robíš, čo ty môžeš, páči sa mu to. (Marek 12:30–33) Boh nie je vždy nespokojný so snahami svojich oddaných ctiteľov. Leora, kresťanka, ktorá úspešne bojovala so svojou depresiou, povedala: „V niektorých veciach sa ostatným nevyrovnám, napríklad v predkladaní látky vo zvestovateľskej službe. Ale snažím sa. Pracujem, ako najlepšie viem.“

Riešiť chyby a nedorozumenia

Ale čo ak urobíš vážnu chybu? Azda sa cítiš ako kráľ Dávid, ktorý ‚celý deň chodil smutný‘ pre svoje previnenia čiže hriech. Ale práve takýto pocit azda dokazuje, že si nezašiel príliš ďaleko a nespáchal si neodpustiteľný hriech! (Žalm 38:3–6, 8; 38:4–7, 9; RP) Z pocitov viny možno vyplýva, že ten, kto zhrešil, má poctivé srdce a dobré svedomie. Ako teda zvládnuť tento stav? Modlil si sa k Bohu o odpustenie a urobil si kroky na nápravu zla? (2. Korinťanom 7:9–11) Ak áno, ver v milosrdenstvo Toho, ktorý vo veľkej miere odpúšťa, a buď rozhodnutý tento hriech neopakovať. (Izaiáš 55:7) Ak si bol usmernený, „nepoľavuj, keď ťa karhá. Lebo koho Jehova miluje, toho vedie k poriadku.“ (Hebrejom 12:5, 6) Takéto vedenie k náprave má pomôcť zatúlanej ovci, aby sa vrátila na svoje miesto. Neuberá jej na osobnej cene.

Ani keď nás naše vlastné srdce odsudzuje, nemusíme dôjsť k záveru, že nás odsúdil Jehova. „Uistíme pred ním svoje srdce vzhľadom na to, z čohokoľvek by nás mohlo naše srdce odsúdiť, lebo Boh je väčší ako naše srdce a vie všetko.“ (1. Jána 3:19, 20) Jehova vidí viac ako len naše hriechy a chyby. Vie o poľahčujúcich okolnostiach, o celej našej životnej dráhe, o našich pohnútkach a zámeroch. Veľkosť jeho poznania mu umožňuje s porozumením vypočúvať naše vážne modlitby o odpustenie, ako vypočul aj modlitbu Dávida.

Aj nedorozumenia s druhými a prílišná starosť o to, aby sme mali ich schválenie, prispievajú k nedostatočnému oceneniu seba samého, azda aj k pocitu, že sme zavrhnutí. Spolukresťan možno s tebou pod vplyvom nedokonalosti prehovorí spôsobom, ktorý sa zdá necitlivý alebo neláskavý. Ale mnohé nedorozumenia sa môžu vyjasniť tak, že mu povieš, ako na teba tento výrok zapôsobil. (Porovnaj Matúša 5:23, 24.) Šalamún radil: „Neprikladaj svoje srdce ku všetkým slovám, ktoré snáď ľudia hovoria.“ Prečo? „Lebo tvoje vlastné srdce dobre vie, že aj ty sám si mnohokrát zvolával zlo na iných.“ (Kazateľ 7:21, 22) Neočakávaj nerealisticky dokonalosť ani od seba ani od vzťahov, ktoré si nadviazal s inými nedokonalými ľuďmi. Rýchlo odpúšťaj a znášaj sa s druhými. — Kolosanom 3:13.

Tvoja pravá hodnota sa nemeria v prvom rade podľa toho, či ťa majú druhí radi alebo nie. Kristus „bol opovrhovaný“ a ‚zo stanoviska iných bol ohodnotený‘ veľmi nízko. (Izaiáš 53:3; Zachariáš 11:13) Zmenilo to jeho skutočnú cenu alebo to, ako ho hodnotil Boh? Nie. Veď aj keby sme boli dokonalí ako Ježiš, každému by sme sa nepáčili.

Sila vytrvať

Niekedy môže vážna depresia trvať napriek tomu, že sa ju snažíme prekonať. Bolestné city môžu niekoho priviesť až tak ďaleko ako Jonáša: „Lepšie mi je zomrieť ako žiť.“ (Jonáš 4:1–3, RP) Ale jeho trápenie nebolo trvalé. Prekonal ho. Ak teda depresia v tebe vyvoláva pocit, že život je neznesiteľný, pamätaj, že je ako súženie, o ktorom Pavol povedal, že je „dočasné“. (2. Korinťanom 4:8, 9, 16–18) Skončí! Žiadna situácia nie je beznádejná. Jehova sľubuje, že „oživí srdce tých, ktorí sú v bolesti“. — Izaiáš 57:15, Lamsa.

Nikdy sa neprestaň modliť, aj keď sa ti modlitby zdajú márne. „Vypočuj, ó, Bože, moje úpenlivé prosebné volanie... keď moje srdce zamdlie. Na skalu, ktorá je vyššie ako som ja, kiež ma dovedieš.“ (Žalm 61:1, 2, 3, RP) Ako nás Boh vedie k sebadôvere, ktorá sa nám zdá vlastnou silou nedosiahnuteľná? Eileen, ktorá roky zápasí s depresiou, odpovedá: „Jehova ma nenechal, aby som sa vzdala. To mi dáva nádej, že ak sa budem stále snažiť, bude mi pomáhať. Poznanie biblickej pravdy ma doslova udržalo nažive. Rôznymi spôsobmi — modlitbou, službou, zhromaždeniami, publikáciami, rodinou a priateľmi — mi dal Jehova silu snažiť sa.“

Pozeraj sa na túto poruchu ako na skúšku viery. Apoštol Pavol nás ubezpečuje: „Môžete dôverovať Bohu. Nedovolí, aby ste boli skúšaní viac, ako môžete zniesť. Ale ak ste skúšaní, zaobstará aj východisko, aby ste to mohli zniesť.“ (1. Korinťanom 10:13, Beck) Áno, Boh ti dá „moc, ktorá je nad to, čo je prirodzené“, aby si uniesol akúkoľvek citovú zaťaž. — 2. Korinťanom 4:7.

Nový svet bez depresie

Boh sľúbil, že čoskoro pomocou nebeského kráľovstva odstráni všetky skľučujúce pomery na našej Zemi. Jeho Slovo hovorí: „Tvorím nové nebesia a novú zem a skoršie veci sa nebudú pripomínať ani nevstúpia do srdca. Jasajte však a majte navždy radosť z toho, čo tvorím.“ (Izaiáš 65:17, 18) Tieto slová sa pôvodne splnili v roku 537 pred n. l., keď sa staroveký izraelský národ vrátil do vlasti. Vtedy jeho ľud spieval: „Stali sme sa podobní snívajúcim. V ten čas sa naše ústa naplnili smiechom a náš jazyk radostným volaním.“ (Žalm 126:1, 2) O čo veľkolepejšie bude konečné splnenie tohto hrejivého proroctva v Božom novom svete! — 2. Petra 3:13; Zjavenie 21:1–4.

Pod Božím kráľovstvom („novými nebesiami“) sa spravodlivej spoločnosti ľudí na zemi („novej zemi“) vráti dokonalé emocionálne, telesné i duchovné zdravie. Neznamená to, že si minulosť vôbec nebudú pamätať, ale budú môcť myslieť na toľko príjemných vecí a tešiť sa z nich, že nebude dôvod spomínať si na všetky smutné skúsenosti z minulosti a zameriavať sa na ne. Len si to predstav: každé ráno sa zobudiť s krištáľovo jasnou mysľou, s dychtivosťou sa pustiť do práce—nezaťažený depresiou!

Lola (o ktorej bola reč na začiatku) s úplným presvedčením, že táto nádej je skutočná, povedala: „Najviac mi pomáhalo pripomínať si, že Jehovovo kráľovstvo tento problém vyrieši. Vedela som, že depresia nepotrvá večne.“ Áno, môžeš si byť istý, že Boh čoskoro umožní úplné víťazstvo nad depresiou.

[Poznámka pod čiarou]