„Zdravá myseľ“, keď sa približuje koniec

„Koniec všetkých vecí sa priblížil. Buďte preto zdravej mysle.“ — 1. PETRA 4:7.

 1. Čo znamená byť „zdravej mysle“?

UVEDENÉ slová apoštola Petra by mali mať hlboký vplyv na spôsob života kresťanov. Peter však svojim čitateľom nehovoril, aby cúvali pred každodennými zodpovednosťami a starosťami v živote; ani nepovzbudzoval k hystérii v súvislosti s blížiacim sa zničením. Peter naopak nabádal: „Buďte... zdravej mysle.“ Byť „zdravej mysle“ znamená prejavovať dobrý úsudok, byť rozumný, rozvážny, racionálny v reči i v konaní. Znamená to dovoliť, aby Božie Slovo ovládalo naše myslenie i konanie. (Rimanom 12:2) Keďže žijeme „medzi pokriveným a prevráteným pokolením“, zdravá myseľ je potrebná na odvrátenie problémov a ťažkostí. — Filipanom 2:15.

 2. Ako je Jehovova trpezlivosť na úžitok kresťanom dnes?

² „Zdravá myseľ“ nám tiež pomáha, aby sme mali triezvy, realistický pohľad na seba. (Títovi 2:12; Rimanom 12:3) To je nevyhnutné vzhľadom na slová zaznamenané v 2. Petra 3:9: „Jehova nie je pomalý v svojich sľuboch, ako to niektorí považujú za pomalosť; ale je k vám trpezlivý, lebo si nepraje, aby bol niekto zničený, ale si praje, aby všetci dospeli k pokániu.“ Všimni si, že Jehova je trpezlivý nielen k neveriacim, ale aj „k vám“ — členom kresťanského zboru. Prečo? Lebo „si nepraje, aby bol niekto zničený“. Možno, že niektorí ešte potrebujeme urobiť zmeny a úpravy, aby sme boli spôsobilí pre dar večného života. Pozrime sa preto na oblasti, kde by mohli byť nejaké úpravy potrebné.

„Zdravá myseľ“ v našich osobných vzťahoch

 3. Aké otázky by si mohli položiť rodičia v súvislosti so svojimi deťmi?

³ Domov by mal byť prístavom pokoja. Ale niekde je to ‚dom plný hádok‘. (Príslovia 17:1) Ako je to v tvojej rodine? Je tvoja domácnosť zbavená ‚zlosti a kriku a utŕhačnej reči‘? (Efezanom 4:31) A čo tvoje deti? Cítia sa milované a cenené? (Porovnaj Lukáša 3:22.) Venuješ čas ich poučovaniu a školeniu? ‚Ukázňuješ ich v spravodlivosti‘, nie v zúrivosti a hneve? (2. Timotejovi 3:16) Keďže deti sú „dedičstvom od Jehovu“, Jehova sa hlboko zaujíma o to, ako sa s nimi zaobchádza. — Žalm 127:3.

 4. a) K čomu to môže viesť, ak je manžel k svojej manželke drsný? b) Ako môžu manželky podporovať pokoj s Bohom a šťastie celej rodiny?

⁴ A čo tvoj manželský partner? „Manželia [majú] milovať svoje manželky ako vlastné telá. Kto miluje svoju manželku, miluje seba, lebo nikto nikdy nemal v nenávisti svoje telo; ale živí ho a starostlivo opatruje, podobne ako aj Kristus zbor.“ (Efezanom 5:28, 29) Muž, ktorý manželku uráža, ktorý je despotický či nerozumný, nielenže ohrozuje pokoj svojej domácnosti, ale podkopáva i svoj vzťah k Bohu. (1. Petra 3:7) A čo manželky? Tie by sa takisto mali ‚podriaďovať svojim manželom ako Pánovi‘. (Efezanom 5:22) Ak manželka uvažuje o tom, ako by sa páčila Bohu, môže jej to pomôcť prehliadať nedostatky svojho manžela a podriaďovať sa mu bez rozhorčovania. Občas môže manželka považovať za nutné povedať otvorene, čo si myslí. Príslovia 31:26 o schopnej manželke hovoria: „Otvorila ústa v múdrosti a na jazyku má zákon milujúcej láskavosti.“ Láskavým, úctivým správaním k manželovi si manželka zachováva pokoj s Bohom a podporuje šťastie celej rodiny. — Príslovia 14:1.

 5. Prečo by sa mladí mali riadiť biblickou radou týkajúcou sa správania k rodičom?

⁵ Mladí, ako sa správate k svojim rodičom? Hovoríte s nimi sarkasticky, neúctivo, spôsobom, ktorý svet často toleruje? Alebo poslúchate biblický príkaz: „Deti, poslúchajte svojich rodičov v spojení s Pánom, lebo je to spravodlivé: ‚Cti svojho otca a svoju matku‘, čo je prvé prikázanie so sľubom: ‚Aby sa ti dobre darilo a aby si zotrval dlhý čas na zemi‘“? — Efezanom 6:1–3.

 6. Ako môžeme hľadať pokoj so spoluctiteľmi?

⁶ „Zdravú myseľ“ prejavujeme aj vtedy, keď ‚hľadáme pokoj‘ so spoluctiteľmi ‚a usilujeme sa oň‘. (1. Petra 3:11) Z času na čas vznikajú nezhody a nedorozumenia. (Jakub 3:2) Ak dovolíme, aby vzplanulo nepriateľstvo, môže byť ohrozený pokoj celého zboru. (Galaťanom 5:15) Preto spory urovnávajme rýchlo; hľadajme pokojné riešenia. — Matúš 5:23–25; Efezanom 4:26; Kolosanom 3:13, 14.

„Zdravá myseľ“ a rodinné povinnosti

 7. a) Ako Pavol povzbudzoval k prejavovaniu „zdravej mysle“ v každodenných záležitostiach? b) Aký postoj by mali mať kresťanskí manželia a manželky k domácim povinnostiam?

⁷ Apoštol Pavol radil kresťanom, aby „žili... so zdravou mysľou“. (Títovi 2:12) Je zaujímavé, že v kontexte Pavol nabáda ženy, „aby milovali svojich manželov, aby milovali svoje deti, aby boli zdravej mysle, cudné, doma pracovité“. (Títovi 2:4, 5) Pavol to písal v rokoch 61–64 n. l., niekoľko rokov pred koncom židovského systému vecí. A predsa boli každodenné záležitosti, napríklad domáce práce, stále dôležité. Manželia i manželky by si preto mali uchovávať zdravý, pozitívny pohľad na svoje domáce povinnosti, aby „sa o Božom slove nehovorilo utŕhačne“. Jedna hlava rodiny sa ospravedlňovala svojmu hosťovi za zarážajúci vzhľad svojej domácnosti. Tento muž vysvetľoval, že domácnosť je v zanedbanom stave, „pretože on slúži ako priekopník“. Je chvályhodné, keď prinášame obete v prospech Kráľovstva, ale musíme dávať pozor, aby sme neobetovali blaho svojej rodiny.

 8. Ako sa môžu hlavy rodín vyvážene starať o potreby svojej rodiny?

⁸ Biblia nabáda otcov, aby dávali svojej rodine prednosť, keď hovorí, že ten, kto sa nestará o svoju rodinu, „zaprel vieru a je horší ako človek bez viery“. (1. Timotejovi 5:8) Životná úroveň vo svete je rôzna a je dobré zostať skromný vo svojich očakávaniach, pokiaľ ide o materiálne veci. „Nedávaj mi chudobu ani bohatstvo,“ modlil sa pisateľ Prísloví 30:8. Rodičia by však nemali zanedbávať materiálne potreby svojich detí. Bolo by napríklad múdre úmyselne ponechať svoju rodinu bez základných vecí nevyhnutných pre život kvôli úsiliu o teokratické výsady? Nemohlo by to naše deti roztrpčiť? Na druhej strane, v Prísloviach 24:27 sa hovorí: „Priprav vonku svoju prácu a prichystaj ju na poli. Potom si tiež vybuduj svoju domácnosť.“ Áno, hoci starostlivosť o materiálne veci je namieste, ‚budovanie domácnosti‘ — po duchovnej i po citovej stránke — je životne dôležité.

 9. Prečo je múdre, aby hlavy rodín brali do úvahy, že ich môže postihnúť smrť alebo choroba?

⁹ Urobil si opatrenia, aby bolo o tvoju rodinu postarané pre prípad, že by ťa postihla predčasná smrť? V Prísloviach 13:22 sa hovorí: „Kto je dobrý, zanechá dedičstvo synom synov.“ Okrem dedičstva v podobe poznania Jehovu a vzťahu k nemu by sa rodičia mali zaujímať aj o to, aby bolo o ich deti postarané po materiálnej stránke. V mnohých krajinách sa zodpovedné hlavy rodín budú snažiť, aby mali nejaké úspory, legálny závet a poistenie. Koniec koncov, Boží ľud nie je imúnny voči ‚času a nepredvídanej udalosti‘. (Kazateľ 9:11) Peniaze sú „na ochranu“ a starostlivé plánovanie môže často odvrátiť ťažkosti. (Kazateľ 7:12) V krajinách, kde za lekársku starostlivosť neplatí štát, sa niektorí azda rozhodnú odkladať si finančné prostriedky na pokrytie svojich zdravotných potrieb alebo si dohodnú nejaký druh zdravotného poistenia.a

10. Ako by mohli kresťanskí rodičia „zhromažďovať“ pre svoje deti?

¹⁰ Písma tiež hovoria: „Deti nemajú zhromažďovať pre svojich rodičov, ale rodičia pre svoje deti.“ (2. Korinťanom 12:14) Vo svete je bežné, že rodičia odkladajú peniaze na budúce vzdelanie svojich detí a na ich vstup do manželstva, aby im umožnili dobrý štart do života. Myslel si už na zhromažďovanie pre duchovnú budúcnosť svojho dieťaťa? Predpokladajme napríklad, že dospelé dieťa koná službu celým časom. Hoci by služobníci celým časom nemali ani požadovať, ani očakávať podporu zvonku, milujúci rodičia by sa mohli rozhodnúť ‚deliť sa s ním podľa jeho potrieb‘, aby mu pomohli zostať v službe celým časom. — Rimanom 12:13; 1. Samuelova 2:18, 19; Filipanom 4:14–18.

11. Naznačuje realistický názor na peniaze nedostatok viery? Vysvetli to.

¹¹ Mať realistický názor na peniaze nenaznačuje nedostatok viery v to, že Satanov zlý systém je blízko svojho konca. Je to proste vec prejavovania ‚praktickej múdrosti‘ a zdravého úsudku. (Príslovia 2:7; 3:21) Ježiš raz povedal, že „synovia tohto systému vecí sú v praktickom ohľade múdrejší... ako synovia svetla“ v tom, ako používajú peniaze. (Lukáš 16:8) Teda nie div, že niektorí kresťania považovali za potrebné upraviť spôsob, akým používajú svoj majetok, aby sa mohli lepšie postarať o potreby svojej rodiny.

„Zdravá myseľ“ v našom názore na vzdelanie

12. Ako Ježiš učil svojich učeníkov prispôsobiť sa novým okolnostiam?

¹² „Scéna tohto sveta sa mení“ a rýchlo dochádza k rozsiahlym ekonomickým zmenám a k rozvoju techniky. (1. Korinťanom 7:31) Ježiš však učil svojich učeníkov, aby boli prispôsobiví. Keď ich vyslal na prvé kazateľské ťaženie, povedal im: „Nezaobstarávajte si zlato ani striebro ani meď do svojich mešcov ani vak na jedlo na cestu ani dva spodné odevy ani sandále alebo palicu; lebo robotník si zaslúži svoj pokrm.“ (Matúš 10:9, 10) Pri neskoršej príležitosti im však povedal: „Ten, čo má mešec, nech si ho vezme, takisto vak s jedlom.“ (Lukáš 22:36) Čo sa zmenilo? Okolnosti. Náboženské prostredie sa stalo nepriateľskejším a teraz sa o seba museli postarať sami.

13. Čo je hlavným cieľom vzdelávania a ako môžu byť rodičia v tomto ohľade svojim deťom oporou?

¹³ Takisto aj dnes rodičia azda potrebujú vziať do úvahy súčasnú ekonomickú realitu. Napríklad dohliadaš na to, aby tvoje deti dostávali primerané školské vzdelanie? Hlavným cieľom vzdelávania by mala byť príprava mladého človeka na to, aby sa stal aktívnym služobníkom Jehovu. A najdôležitejším vzdelaním vôbec je duchovné vzdelanie. (Izaiáš 54:13) Rodičia sa tiež zaujímajú o to, aby ich deti boli schopné uživiť sa. Preto poskytuj svojim deťom vedenie, pomáhaj im, aby si zvolili vhodné vyučovacie predmety, a rozprávaj sa s nimi, či je múdre pokračovať v nejakom doplnkovom vzdelávaní, alebo nie. Takéto rozhodnutia sú rodinnou zodpovednosťou a druhí by nemali kritizovať zvolený postup. (Príslovia 22:6) A ako je to s tými, ktorí sa rozhodli vzdelávať svoje deti doma?b Zatiaľ čo mnohí vykonali chvályhodnú prácu, niektorí zistili, že je to ťažšie, než si predstavovali, a ich deti utrpeli škodu. Preto ak uvažuješ o domácom vyučovaní, nezabudni si spočítať náklady a realisticky odhadni, či máš jednak schopnosti a jednak sebadisciplínu, ktoré sú potrebné na dovedenie tejto veci do konca. — Lukáš 14:28.

‚Nehľadajme veľké veci‘

14, 15. a) Ako Báruch stratil duchovnú rovnováhu? b) Prečo bolo od neho pochabé ‚hľadať veľké veci‘?

¹⁴ Keďže koniec tohto systému ešte neprišiel, niektorí by mohli mať sklon snažiť sa o to, čo ponúka svet — o prestížnu kariéru, výnosné zamestnanie a bohatstvo. Uvažuj o Jeremiášovom tajomníkovi Báruchovi. Báruch nariekal: „Beda mi teraz, lebo k mojej bolesti pridal Jehova zármutok! Ustal som svojím vzdychaním a nenašiel som miesto odpočinku.“ (Jeremiáš 45:3) Báruch bol unavený. Slúžiť ako Jeremiášov tajomník bola náročná, stresujúca úloha. (Jeremiáš 36:14–26) A koniec tohto stresu nebol na dohľad. Bolo to 18 rokov predtým, ako bol zničený Jeruzalem.

¹⁵ Jehova povedal Báruchovi: „Hľa, čo som postavil, to borím, a čo som zasadil, vykoreňujem, áno, celú krajinu. Ale ty, ty stále hľadáš pre seba veľké veci. Nehľadaj ďalej.“ Báruch stratil rovnováhu. Začal ‚pre seba hľadať veľké veci‘, možno bohatstvo, významné postavenie alebo materiálnu istotu. Keďže Jehova ‚vykoreňoval celú krajinu‘, aký zmysel malo hľadať takéto veci? Preto Jehova dal Báruchovi túto pripomienku, ktorá ho mala priviesť k vytriezveniu: „Hľa, privádzam totiž nešťastie na každé telo... a ja ti dám tvoju dušu ako korisť na všetkých miestach, kam by si šiel.“ Materiálne vlastníctvo nemalo pretrvať zničenie Jeruzalema! Jehova zaručoval iba záchranu jeho ‚duše ako koristi‘. — Jeremiáš 45:4, 5.

16. Ako sa môže Jehovov ľud dnes poučiť z Báruchovej skúsenosti?

¹⁶ Báruch dbal na nápravu od Jehovu a presne podľa Jehovovho sľubu vyviazol s holým životom. (Jeremiáš 43:6, 7) Aké je to mocné poučenie pre Jehovov ľud dnes! Teraz nie je čas ‚hľadať pre seba veľké veci‘. Prečo? Lebo „svet sa pomíňa, ako aj jeho žiadosť“. — 1. Jána 2:17.

Využime zostávajúci čas čo najlepšie

17, 18. a) Ako reagoval Jonáš, keď sa Ninivčania kajali? b) Akú lekciu dal Jehova Jonášovi?

¹⁷ Teda ako môžeme čo najlepšie využiť zostávajúci čas? Poučme sa zo skúsenosti proroka Jonáša. Jonáš „šiel do Ninive... a neustále hlásal hovoriac: ‚Už len štyridsať dní, a Ninive bude rozvrátené.‘“ Na Jonášovo prekvapenie Ninivčania reagovali na jeho posolstvo a kajali sa! Jehova upustil od zničenia mesta. A Jonášova reakcia? „Prosím, ó, Jehova, odním odo mňa moju dušu, veď zomrieť je pre mňa lepšie ako byť nažive.“ — Jonáš 3:3, 4; 4:3.

¹⁸ Potom dal Jehova Jonášovi dôležitú lekciu. „Dal, aby nad Jonášom vzišla fľaškovitá tekvica a stala sa mu tieňom nad hlavou... A Jonáš sa nad fľaškovitou tekvicou veľmi radoval.“ Jonášova radosť však trvala iba krátko, lebo rastlina rýchlo uschla. Jonáš „sa rozpálil hnevom“ nad svojím nepohodlím. Jehova zdôraznil svoj zámer slovami: „Tebe bolo ľúto fľaškovitej tekvice... Nemal by som sa ja zľutovať nad veľkým mestom Ninive, v ktorom je okrem mnohých domácich zvierat viac ako stodvadsaťtisíc ľudí, ktorí vôbec nepoznajú rozdiel medzi svojou pravicou a ľavicou?“ — Jonáš 4:6, 7, 9–11.

19. Akému sebeckému spôsobu myslenia by sme sa chceli vyhnúť?

¹⁹ Aké sebecké bolo Jonášovo uvažovanie! Dokázal ľutovať rastlinu, ale nemal ani štipku súcitu s ľuďmi z Ninive — s ľuďmi, ktorí v duchovnom zmysle ‚nepoznali rozdiel medzi svojou pravicou a ľavicou‘. My azda takisto veľmi túžime po zničení tohto zlého sveta, a je to oprávnené! (2. Tesaloničanom 1:8) Ale kým čakáme, máme zodpovednosť pomáhať ľuďom čestného srdca, ktorí v duchovnom zmysle ‚nerozoznávajú pravicu od ľavice‘. (Matúš 9:36; Rimanom 10:13–15) Využiješ krátky zostávajúci čas na to, aby si pomohol toľkým ľuďom, koľkým len budeš môcť, aby získali drahocenné poznanie Jehovu? Aká práca by sa vôbec mohla čo do radosti rovnať tomu, keď niekomu pomáhaš získať život?

Ďalej žime so „zdravou mysľou“

20, 21. a) Akými spôsobmi môžeme prejavovať „zdravú myseľ“ v dňoch, ktoré sú pred nami? b) Aké požehnania vyplynú z toho, že žijeme so „zdravou mysľou“?

²⁰ Ako sa Satanov systém ďalej rúti k svojmu zničeniu, iste sa stretneme s novými problémami. Druhý list Timotejovi 3:13 predpovedá: „Zlí ľudia a podvodníci budú postupovať od zlého k horšiemu.“ Ale ‚neunavme a nevyčerpajme sa v svojich dušiach‘. (Hebrejom 12:3) Spoliehajme sa na Jehovu, že nám dá silu. (Filipanom 4:13) Učme sa byť pružní, prispôsobovať sa týmto zhoršujúcim sa okolnostiam namiesto toho, že by sme sa príliš zaoberali minulosťou. (Kazateľ 7:10) Používajme praktickú múdrosť a držme krok s usmerňovaním, ktoré poskytuje „verný a rozvážny otrok“. — Matúš 24:45–47.

²¹ Nevieme, koľko času ešte zostáva. No predsa môžeme s dôverou povedať, že „koniec všetkých vecí sa priblížil“. Kým ten koniec nepríde, žime so „zdravou mysľou“ vo svojich vzájomných vzťahoch, vo svojej starostlivosti o rodinu i vo svojich svetských povinnostiach. Keď to budeme robiť, všetci môžeme mať dôveru, že napokon budeme nájdení ako ‚nepoškvrnení a bezchybní a v pokoji‘! — 2. Petra 3:14.

[Poznámky pod čiarou]

Body na opakovanie

◻ Ako môžeme prejavovať „zdravú myseľ“ v našich osobných vzťahoch?

◻ Ako môžeme prejavovať vyrovnanosť v starostlivosti o rodinné povinnosti?

◻ Prečo musia rodičia prejavovať záujem o svetské vzdelávanie svojich detí?

◻ Čo sa učíme od Bárucha a Jonáša?

[Obrázok na strane 18]

Keď sa manžel a manželka zle správajú jeden k druhému, podkopávajú svoj vzťah k Jehovovi

[Obrázok na strane 20]

Rodičia by mali prejavovať záujem o vzdelávanie svojich detí