Ako rozpoznať a prekonať akúkoľvek duchovnú slabosť

PODĽA GRÉCKEJ MYTOLÓGIE BOL ACHILLES NAJCHRABREJŠÍM gréckym bojovníkom v trójskej vojne — výprave proti mestu Trója. Legenda hovorí, že keď bol Achilles ešte dieťa, jeho matka ho ponorila do rieky Styx, a tým sa stal nezraniteľným. Jediné zraniteľné miesto mal tam, kde ho držala matka — príslovečnú Achillovu pätu. Presne tam Achilla zasiahol smrteľný šíp Parida, syna trójskeho kráľa Priama, a usmrtil ho.

Kresťania sú Kristovými vojakmi, ktorí vedú duchovný boj. (2. Timotejovi 2:3) „Nezápasíme s krvou a telom,“ hovorí apoštol Pavol, „ale s vrchnosťami, s mocami, so svetovládcami tejto tmy, so zlými duchovnými silami v nebeských miestach.“ Teda naším nepriateľom nie je nikto iný ako Satan Diabol a démoni. — Efezanom 6:12.

Samozrejme, bol by to nerovný boj, keby sme nedostávali pomoc od Jehovu Boha, ktorý bol opísaný ako „mužný bojovník“. (2. Mojžišova 15:3) Aby sme sa mohli chrániť pred našimi zlomyseľnými nepriateľmi, dostávame duchovnú výzbroj. Preto apoštol nabádal: „Oblečte si úplnú výzbroj od Boha, aby ste boli schopní pevne stáť proti Diablovým úkladom.“ — Efezanom 6:11.

Výzbroj, ktorú dáva Jehova Boh, má nepochybne najvyššiu kvalitu a vydrží akýkoľvek duchovný útok. Len sa pozrime na jej časti, ako ich vymenoval Pavol: opasok pravdy, pancier spravodlivosti, obuv dobrého posolstva, veľký štít viery, prilba záchrany a meč ducha. Akú lepšiu výzbroj by sme si mohli predstaviť? S takouto výzbrojou má kresťanský vojak všetky predpoklady na to, aby zvíťazil i napriek súperovej veľkej presile. — Efezanom 6:13–17.

Hoci duchovná výzbroj od Jehovu má tú najvyššiu kvalitu a je pre nás zdrojom bezpečia, nesmieme mať ľahkomyseľný postoj. Keď si pomyslíme na zdanlivo nepremožiteľného Achilla, bolo by možné, že aj my máme nejaké slabé miesto, duchovnú Achillovu pätu? To by mohlo byť pre nás osudné, ak by sme boli náhle vystavení útoku.

Preskúmaj svoju duchovnú výzbroj

Krasokorčuliar, držiteľ dvoch zlatých olympijských medailí, bol očividne vo vrcholnej fyzickej kondícii, keď sa počas jedného tréningu náhle zrútil a zomrel. Krátko nato sa v novinách The New York Times objavila táto správa na zamyslenie: „Každý rok dostane infarkt 600 000 Američanov a polovica z nich nemá predtým nijaké príznaky.“ Je jasné, že stav nášho zdravia nemožno určiť len podľa toho, ako sa cítime.

Rovnako je to aj s naším duchovným zdravím. Biblická rada znie: „Ten, kto si myslí, že stojí, nech si dá pozor, aby nepadol.“ (1. Korinťanom 10:12) Hoci naša duchovná výzbroj je tá najlepšia, akú možno získať, mohla by sa v nás vyvinúť určitá slabosť. Je to preto, lebo sme sa narodili v hriechu a naša prirodzená hriešnosť a nedokonalosť by mohla ľahko prevážiť naše rozhodnutie konať Božiu vôľu. (Žalm 51:5) Napriek našim dobrým úmyslom nás môže zradné srdce podviesť vymýšľaním klamných argumentov alebo výhovoriek, takže by sme mohli svoju slabosť ľahko prehliadnuť a mylne sa nazdávať, že všetko je v poriadku. — Jeremiáš 17:9; Rimanom 7:21–23.

Okrem toho žijeme vo svete, v ktorom sa zmysel pre to, čo je správne a nesprávne, často zamieňa a prekrúca. O tom, či je niečo správne, alebo nesprávne, azda rozhoduje to, čo si človek osobne myslí. Tento druh uvažovania sa podporuje v reklamách, v populárnej zábave a v médiách. Je zrejmé, že ak nie sme opatrní, mohli by sme byť zvedení k takémuto názoru a naša duchovná výzbroj by začínala slabnúť.

Aby sme neupadli do takéhoto nebezpečného stavu, mali by sme dbať na biblickú radu: „Stále skúšajte, či ste vo viere, dokazujte, čím ste vy sami.“ (2. Korinťanom 13:5) Keď to robíme, budeme môcť rozpoznať akékoľvek slabosti, ktoré sa v nás možno vyvinuli, a urobiť nevyhnutné kroky na nápravu, skôr ako ich zbadajú naši nepriatelia a podniknú útok. Ako sa však môžeme preskúšať? Aké príznaky by sme si mali všímať pri tomto sebaskúmaní?

Rozoznať príznaky

Jedným bežným príznakom, ktorý môže naznačovať duchovnú slabosť, je poľavovanie v našich osobných študijných návykoch. Niektorí si uvedomujú, že by mali študovať viac, ale akoby jednoducho nestíhali. Pri dnešnom rušnom životnom tempe je ľahké upadnúť do takého zlého stavu. Čo je však horšie, títo ľudia si často rozumovo odôvodňujú, že to s nimi nie je až také zlé, lebo si čítajú biblické publikácie vždy, keď môžu, a darí sa im prísť na niektoré kresťanské zhromaždenia.

Takéto uvažovanie je určitou formou sebaklamu. Pripomína to človeka, ktorému sa zdá, že je príliš zaneprázdnený na to, aby si sadol a normálne sa najedol, a tak si tu a tam v behu niečo zahryzne. Hoci možno netrpí hladom, skôr či neskôr sa môžu objaviť zdravotné ťažkosti. Tak aj bez pravidelného príjmu výživného duchovného pokrmu by mohli v našej duchovnej výzbroji čoskoro vzniknúť slabé miesta. Keďže sme neustále bombardovaní svetskou propagandou a postojmi ľudí, ľahko by sme mohli podľahnúť Satanovým smrtiacim útokom.

Ďalším príznakom duchovnej slabosti je strata vedomia naliehavosti v našom duchovnom boji. Vojak v čase mieru nepociťuje napätie a nebezpečenstvo boja. Preto necíti nutnosť byť pripravený. Ak je náhle povolaný do akcie, može byť dokonca nepripravený. To isté platí v duchovnom ohľade. Ak dovolíme, aby naše vedomie naliehavosti ochablo, môžeme byť nepripravení odrážať útoky, ktorým budeme vystavení.

Ako však môžeme zistiť, či sme sa ocitli v takejto situácii? Mohli by sme si položiť niektoré otázky, ktoré môžu odhaliť skutočný stav vecí: Chodím rovnako horlivo do služby ako na výlety? Som ochotný venovať toľko času príprave na zhromaždenia ako nákupom alebo pozeraniu televízie? Premýšľam znova o cieľoch alebo príležitostiach, ktorých som sa vzdal, keď som sa stal kresťanom? Závidím druhým ľuďom ich takzvaný pohodlný život? To sú skúmavé otázky, ktoré pomáhajú rozpoznať akúkoľvek slabinu v našej duchovnej výzbroji.

Keďže ochranná výzbroj, ktorú máme, je duchovná, dôležité je, aby Boží duch voľne pôsobil v našom živote. To odzrkadľuje aj miera, v akej sa ovocie Božieho ducha prejavuje v celej našej činnosti. Keď druhí urobia alebo povedia niečo, čo sa ti nepáči, rýchlo ťa to podráždi alebo nahnevá? Je pre teba ťažké prijať radu alebo máš pocit, že druhí do teba vždy zapárajú? Závidíš v hĺbke svojho srdca druhým ľuďom ich požehnania alebo to, čo dosiahli? Je pre teba ťažké vychádzať s druhými, najmä so seberovnými? Poctivé sebahodnotenie nám pomôže vidieť, či je náš život naplnený ovocím Božieho ducha, alebo či sa nebadane začínajú objavovať skutky tela. — Galaťanom 5:22–26; Efezanom 4:22–27.

Rozhodné kroky na prekonanie duchovnej slabosti

Zistiť príznaky duchovnej slabosti je jedna vec. Ale jednoznačne sa k tomu postaviť a urobiť kroky na nápravu je niečo celkom iné. Žiaľ, mnohí majú sklon vyhovárať sa, rozumovo si zdôvodňovať a podceňovať daný problém alebo popierať, že vôbec existuje. Aké je to nebezpečné — akoby ísť do boja oblečený vo výzbroji, ktorej chýbajú niektoré časti! Také niečo by nás urobilo ľahkými obeťami Satanovho útoku. Mali by sme teda podniknúť rozhodné kroky, aby sme rýchlo napravili akékoľvek nedostatky, ktoré si možno všimneme. Čo môžeme robiť? — Rimanom 8:13; Jakub 1:22–25.

Keďže sa zúčastňujeme na duchovnom boji — boji, v ktorom ide aj o ovládnutie kresťanovej mysle i srdca —, musíme urobiť všetko, čo môžeme, aby sme chránili svoje vnútro. Spomeňme si, že medzi časti našej duchovnej výzbroje patrí „pancier spravodlivosti“, ktorý chráni naše srdce, a „prilba záchrany“, ktorá chráni našu myseľ. Od toho, či sa naučíme efektívne využívať tieto prostriedky, závisí naše víťazstvo. — Efezanom 6:14–17; Príslovia 4:23; Rimanom 12:2.

Nosiť „pancier spravodlivosti“ správne si vyžaduje, aby sme neustále dávali pozor, či máme lásku k spravodlivosti a nenávisť k nezákonnosti. (Žalm 45:7; 97:10; Ámos 5:15) Znižujú sa naše normy spolu s normami sveta? Považujeme za zábavné — či už v skutočnom živote, alebo v televízii, na plátne v kine, v knihách a časopisoch — veci, ktoré nás kedysi možno šokovali alebo urážali? Láska k spravodlivosti nám pomôže pochopiť, že to, čo sa oslavuje vo svete ako sloboda a intelekt, je v skutočnosti promiskuita a zamaskovaná namyslenosť. — Rimanom 13:13, 14; Títovi 2:12.

Nasadiť si „prilbu záchrany“ znamená mať živo v mysli budúce úžasné požehnania a nedovoliť, aby sme boli odvlečení preč leskom a čarom sveta. (Hebrejom 12:2, 3; 1. Jána 2:16) Mať takýto pohľad nám pomôže klásť duchovné záujmy pred hmotný zisk či pred osobné výhody. (Matúš 6:33) Teda aby sme si boli istí, že máme tento kus výzbroje správne na svojom mieste, musíme sa sami seba čestne spýtať: O čo sa v živote usilujem? Mám konkrétne duchovné ciele? Čo robím pre to, aby som ich dosiahol? Či už patríme k zostávajúcim pomazaným kresťanom, alebo k početnému „veľkému zástupu“, mali by sme napodobňovať Pavla, ktorý povedal: „Ešte o sebe neuvažujem, akoby som to už bol uchopil. Ide však o jedno: Zabúdam na veci za sebou a siaham po veciach pred sebou, snažím sa o cieľ.“ — Zjavenie 7:9; Filipanom 3:13, 14.

Pavlov opis našej duchovnej výzbroje sa končí týmto nabádaním: „Pri každej príležitosti v duchu [sa ďalej modlite] každým druhom modlitby a pokornej prosby. A preto zostaňte bdelí s celou stálosťou a s pokornou prosbou za všetkých svätých.“ (Efezanom 6:18) To poukazuje na dva rozhodné kroky potrebné na prekonanie duchovnej slabosti alebo na to, aby sme jej predišli: Vypestuj si dobrý vzťah k Bohu a vytvor si silné puto so spolukresťanmi.

Keď máme vo zvyku obracať sa k Jehovovi s modlitbami ‚každého druhu‘ (vyznanie našich hriechov, prosba o odpustenie, žiadosť o vedenie, vďaka za požehnania, chvála zo srdca) a „pri každej príležitosti“ (verejne, súkromne, osobne, spontánne), môžeme získať dôverný vzťah s Jehovom. To je najväčšia ochrana, akú môžeme mať. — Rimanom 8:31; Jakub 4:7, 8.

Na druhej strane sme povzbudzovaní, aby sme sa modlili „za všetkých svätých“ čiže za našich spolukresťanov. V modlitbách môžeme pamätať na našich duchovných bratov vo vzdialených krajinách, ktorí znášajú prenasledovanie alebo iné ťažkosti. Ale čo v prípade kresťanov, s ktorými deň čo deň spolupracujeme a stretávame sa? Je správne modliť sa aj za nich, tak ako sa Ježiš modlil za svojich učeníkov. (Ján 17:9; Jakub 5:16) Takéto modlitby nás navzájom zbližujú a posilňujú nás, aby sme vydržali útoky „toho zlého“. — 2. Tesaloničanom 3:1–3.

A vždy pamätajme na láskavé povzbudenie apoštola Petra: „Koniec všetkých vecí sa priblížil. Buďte preto zdravej mysle a buďte bdelí na modlitbách. Predovšetkým majte jeden k druhému vrúcnu lásku, lebo láska prikrýva množstvo hriechov.“ (1. Petra 4:7, 8) Je veľmi ľahké dovoliť ľudským nedokonalostiam — iných ľudí i našim vlastným —, aby nám prenikli do srdca a mysle a stali sa prekážkami, kameňmi potknutia. Satan dobre pozná túto ľudskú slabosť. Rozdeľuj a panuj — to je jedna z jeho ľstivých taktík. Preto musíme byť ochotní rýchlo prikryť také hriechy vzájomnou vrúcnou láskou a ‚nedať miesto Diablovi‘. — Efezanom 4:25–27.

Zostaň v tomto čase duchovne silný

Keď si všimneš, že si strapatý alebo že máš nakrivo viazanku, čo urobíš? Pravdepodobne sa čo najskôr učešeš a viazanku si narovnáš. Len málokto by to nechal tak a myslel by si, že takéto chyby výzoru nie sú podstatné. Pokiaľ ide o naše duchovné slabiny, reagujme rovnako rýchlo. Neupravený vzhľad môže vyvolať nesúhlasné pohľady ľudí, ale duchovné kazy, ktoré nie sú odstránené, môžu viesť k Jehovovmu neschváleniu. — 1. Samuelova 16:7.

Jehova nám láskavo dáva všetko, čo potrebujeme, aby sme mohli vykoreniť nejakú duchovnú slabosť a aby sme zostali duchovne silní. Prostredníctvom kresťanských zhromaždení, biblických publikácií a zrelých a starostlivých spolukresťanov nám neustále dáva pripomienky a ukazovatele, pokiaľ ide o to, čo musíme robiť. Je na nás, či ich prijmeme a uplatníme. To si vyžaduje úsilie a sebadisciplínu. Ale spomeňme si, čo čestne povedal apoštol Pavol: „Spôsob, ktorým bežím, nie je neistý; svojimi údermi mierim tak, aby som nebil do vzduchu; ale bijem svoje telo a vediem ho ako otroka, aby som sa potom, keď som zvestoval iným, sám nejako nestal neschváleným.“ — 1. Korinťanom 9:26, 27.

Buď ostražitý a nikdy nedovoľ, aby sa u teba vyvinula duchovná Achillova päta. Naopak, pokorne a odvážne robme to, čo je potrebné, aby sme rozoznali a prekonali akúkoľvek duchovnú slabosť, ktorú máme.

[Zvýraznený text na strane 19]

„STÁLE SKÚŠAJTE, ČI STE VO VIERE, DOKAZUJTE, ČÍM STE VY SAMI.“ — 2. Korinťanom 13:5.

[Zvýraznený text na strane 21]

„BUĎTE BDELÍ NA MODLITBÁCH. PREDOVŠETKÝM MAJTE JEDEN K DRUHÉMU VRÚCNU LÁSKU, LEBO LÁSKA PRIKRÝVA MNOŽSTVO HRIECHOV.“ — 1. Petra 4:7, 8.

[Rámček/obrázok na strane 20]

OPÝTAJ SA SÁM SEBA...

◆ Som ochotný venovať toľko času príprave na zhromaždenia ako nákupom alebo pozeraniu televízie?

◆ Závidím druhým ľuďom ich takzvaný pohodlný život?

◆ Keď iní urobia alebo povedia niečo, čo sa mi nepáči, rýchlo ma to podráždi?

◆ Je pre mňa ťažké prijať radu alebo mám pocit, že druhí do mňa vždy zapárajú?

◆ Je pre mňa ťažké vychádzať s druhými?

◆ Znižujú sa moje normy spolu s normami sveta?

◆ Mám konkrétne duchovné ciele?

◆ Čo robím na dosiahnutie svojich duchovných cieľov?

[Pramene ilustrácií na strane 18]

Achilles: Z knihy Great Men and Famous Women; rímski vojaci a strana 21: Historic Costume in Pictures/​Dover Publications, Inc., New York