Ceňme si „dary v podobe ľudí“
„Vážte si tých, ktorí medzi vami tvrdo pracujú a... prejavujte im mimoriadnu pozornosť v láske pre ich prácu.“ — 1. TESALONIČANOM 5:12, 13.
1. Akú moc má podľa Skutkov 20:35 dávanie? Znázorni to.
„VIAC šťastia je v dávaní ako v prijímaní.“ (Skutky 20:35) Vieš si spomenúť, kedy si naposledy pocítil pravdivosť týchto Ježišových slov? Možno to bolo vtedy, keď si dal niekomu, koho vrúcne miluješ, nejaký dar. Starostlivo si ho vyberal, lebo si chcel, aby to bolo niečo, čo tvojho blízkeho naozaj poteší. Ako sa tvoje srdce rozohrialo, keď si videl na tvári blízkeho človeka radosť! Keď je dávanie podnietené správnou pohnútkou, je prejavom lásky. A prejavovanie lásky má moc obšťastniť nás.
2, 3. a) Prečo môžeme povedať, že nikto nie je šťastnejší ako Jehova, a ako opatrenie ‚darov v podobe ľudí‘ rozradostňuje jeho srdce? b) Ako by sme nechceli zaobchádzať s darom od Boha?
2 Kto môže byť šťastnejší ako Jehova, Darca ‚všetkého dobrého, čo dostaneme‘? (Jakub 1:17; 1. Timotejovi 1:11) Každý dar, ktorý dáva, je motivovaný láskou. (1. Jána 4:8) To určite platí aj o dare, ktorý Boh prostredníctvom Krista dal zboru — a tým sú „dary v podobe ľudí“. (Efezanom 4:8) Opatrenie starších, ktorí sa starajú o stádo, je prejavom Božej hlbokej lásky k jeho ľudu. Títo muži sú starostlivo vyberaní — musia spĺňať biblické požiadavky spôsobilosti. (1. Timotejovi 3:1–7; Títovi 1:5–9) Vedia, že musia „nežne zaobchádzať so stádom“, lebo vtedy budú mať ovce dôvod byť vďačné za takých láskyplných pastierov. (Skutky 20:29; Žalm 100:3) Keď Jehova vidí, že jeho ovce majú srdce naplnené takou vďačnosťou, určite to rozradostňuje aj jeho srdce. — Príslovia 27:11.
3 Iste by sme nechceli znižovať hodnotu daru od Boha ani by sme nechceli prejavovať nedostatok ocenenia pre jeho dary. A tak vznikajú dve otázky: Ako by sa starší mali pozerať na svoju úlohu v zbore? A ako môže zvyšok stáda prejavovať ocenenie pre tieto „dary v podobe ľudí“?
‚Sme vaši spolupracovníci‘
4, 5. a) K čomu Pavol pripodobnil zbor a prečo je to vhodné znázornenie? b) Čo sa učíme z Pavlovho znázornenia o tom, ako by sme sa mali jeden na druhého pozerať a ako by sme sa k sebe mali správať?
4 Jehova zveril tým, ktorí slúžia v zbore ako „dary v podobe ľudí“, určitú mieru autority. Samozrejme, starší nechcú svoju autoritu používať nesprávne, ale vedia, že ako nedokonalým ľuďom sa im to môže ľahko stať. Teda ako by sa mali na seba pozerať vo vzťahu k ostatným členom stáda? Všimnime si znázornenie, ktoré použil apoštol Pavol. Po úvahe, prečo sú dané „dary v podobe ľudí“, Pavol napísal: „Vyrastajme láskou vo všetkom v toho, ktorý je hlavou, Krista. Z neho celé telo, harmonicky spojené a utvorené, aby spolupracovalo prostredníctvom každého kĺbu, ktorý dáva, čo treba, podľa pôsobenia každého jednotlivého údu v patričnej miere, pôsobí na vzrast tela, na jeho budovanie v láske.“ (Efezanom 4:15, 16) Teda Pavol tu pripodobnil zbor vrátane starších a ostatných členov zboru k ľudskému telu. Prečo je to vhodné znázornenie?
5 Ľudské telo sa skladá z mnohých údov, ale má len jednu hlavu. No nič v tele — ani jeden sval, nerv alebo cieva — nie je zbytočné. Každý úd je cenný a nejako prispieva k zdraviu a kráse celku. Podobne aj zbor sa skladá z mnohých rôznych členov, avšak každý člen — mladý či starý, silný či slabý — môže nejako prispieť k celkovému duchovnému zdraviu zboru a k jeho kráse. (1. Korinťanom 12:14–26) Nikto nemusí mať pocit, že je príliš nevýznamný, než aby na ňom záležalo. Na druhej strane by sa nikto nemal cítiť nadradený, lebo my všetci — pastieri aj ovce — sme časťou tela a je len jedna hlava, Kristus. Tak Pavol vykreslil vrúcny obraz lásky, starostlivosti a úcty, ktoré by sme si mali navzájom prejavovať. Keď si to starší uvedomujú, pomôže im to mať pokorný, vyrovnaný pohľad na ich úlohu v zbore.
6. Ako prejavoval Pavol pokorného ducha, hoci mal apoštolskú autoritu?
6 Tieto „dary v podobe ľudí“ sa nesnažia ovládať život svojich spoluctiteľov ani panovať nad ich vierou. Hoci mal Pavol apoštolskú autoritu, pokorne Korinťanom napísal: „Nie že by sme boli pánmi nad vašou vierou, ale sme spolupracovníkmi na vašu radosť, pretože stojíte svojou vierou.“ (2. Korinťanom 1:24) Pavol nechcel panovať nad vierou svojich bratov ani ovládať ich spôsob života. Vôbec to nepovažoval za potrebné, lebo vyjadril dôveru, že sú to verní muži a ženy, ktorí sú v Jehovovej organizácii preto, lebo chcú robiť to, čo je správne. Teda keď Pavol hovoril o sebe a o svojom cestujúcom spoločníkovi Timotejovi, v podstate povedal: ‚Našou úlohou je spolupracovať s vami a radostne slúžiť Bohu.‘ (2. Korinťanom 1:1) Aký pokorný duch!
7. Čo si pokorní starší uvedomujú, pokiaľ ide o ich úlohu v zbore, a akú majú dôveru vzhľadom na svojich spolupracovníkov?
7 Dnes majú „dary v podobe ľudí“ rovnakú úlohu. Sú ‚spolupracovníkmi na našu radosť‘. Starší si uvedomujú, že nie je na nich, aby rozhodovali, koľko sú iní schopní robiť v službe Bohu. Vedia, že hoci môžu iných povzbudzovať, aby rozšírili alebo skvalitnili svoju službu, služba Bohu by mala vyvierať z ochotného srdca. (Porovnaj 2. Korinťanom 9:7.) Majú dôveru, že keď budú ich spolupracovníci pociťovať radosť, budú robiť, čo môžu. Teda ich vrúcnou túžbou je pomáhať bratom, aby ‚slúžili Jehovovi s plesaním‘. — Žalm 100:2.
Pomáhať všetkým, aby slúžili s radosťou
8. Ako môžu starší pomôcť svojim bratom, aby slúžili Jehovovi s radosťou?
8 Starší, ako môžete pomáhať svojim bratom, aby slúžili s radosťou? Môžete ich povzbudzovať svojím príkladom. (1. Petra 5:3) Nech druhí vidia vašu horlivosť a radosť v službe. To ich môže povzbudiť, aby napodobňovali váš príklad. Chváľte druhých za ich úsilie, ktoré prejavujú v službe z celej duše. (Efezanom 4:29) Vrúcna a úprimná pochvala pomáha iným, aby sa cítili užitoční a potrební. Povzbudzuje ovce, aby chceli robiť v službe Bohu, čo môžu. Vyhýbajte sa negatívnemu porovnávaniu. (Galaťanom 6:4) Také porovnávanie skôr skľučuje a sotva motivuje k zlepšeniu. Okrem toho Jehovove ovce sú individualitami — s rozdielnymi okolnosťami a schopnosťami. Napodobňujte Pavla a vyjadrujte svojim bratom dôveru. Láska „všetkému verí“, preto je správne, ak veríme, že naši bratia milujú Boha a chcú sa mu páčiť. (1. Korinťanom 13:7) Keď iným ‚prejavujete úctu‘, môžete ich podnietiť k tomu, aby zo seba vydali to najlepšie. (Rimanom 12:10) Môžete si byť istí, že keď sú ovce povzbudené a osviežené, väčšina z nich bude robiť v službe Bohu všetko, čo môže, a nájde radosť v tejto službe. — Matúš 11:28–30.
9. Aký názor na spolustarších pomôže každému staršiemu slúžiť s radosťou?
9 Keď sa budeš na seba pokorne pozerať ako na ‚spolupracovníka‘, pomôže to aj tebe slúžiť s radosťou a oceňovať jedinečné dary tvojich spolustarších. Každý starší má svoje vlastné talenty a schopnosti, ktoré môže používať na úžitok zboru. (1. Petra 4:10) Jeden môže byť nadaným učiteľom. Iný môže byť dobrým organizátorom. A ešte ďalší môže byť výnimočne prístupný, lebo vie prejaviť vrúcnosť a súcit. Skutočnosťou je, že ani jeden starší nemá každý dar v rovnakej miere. Robí vari skutočnosť, že jeden starší má nejaký dar — napríklad dar vyučovania —, tohto staršieho nadradeným nad iného staršieho? Určite nie! (1. Korinťanom 4:7) Naproti tomu nikto by nemal závidieť dar, ktorý má niekto iný, ani sa cítiť nedostatočný, keď si iný starší vyslúži pre svoje schopnosti od druhých pochvalu. Pamätaj, ty sám máš dary, ktoré Jehova u teba vidí. A on ti môže pomôcť tieto dary rozvíjať a používať ich na úžitok tvojich bratov. — Filipanom 4:13.
‚Poslúchajte a podriaďujte sa‘
10. Prečo je len správne, že vyjadrujeme ocenenie pre „dary v podobe ľudí“?
10 Keď dostaneme dar, je len správne, že preň vyjadríme ocenenie. „Buďte vďační,“ píše sa v Kolosanom 3:15. Ako je to v prípade ‚darov v podobe ľudí‘, vzácneho daru, ktorý nám dal Jehova? V prvom rade sme, prirodzene, vďační Jehovovi, štedrému Darcovi. Ale čo samy „dary v podobe ľudí“? Ako môžeme dať najavo, že si ich ceníme?
11. a) Ako môžeme prejaviť ocenenie pre „dary v podobe ľudí“? b) Aký význam majú výrazy „poslúchajte“ a „podriaďujte sa“?
11 Ocenenie pre tieto „dary v podobe ľudí“ môžeme prejaviť tak, že sa pohotovo riadime ich biblickými radami a rozhodnutiami. Biblia nám radí: „Poslúchajte tých, ktorí sa medzi vami ujímajú vedenia, a podriaďujte sa im, lebo oni stále bdejú nad vašimi dušami ako takí, ktorí budú skladať účty, aby to robili s radosťou, a nie so vzdychaním, lebo by vám to bolo na škodu.“ (Hebrejom 13:17) Všimni si, že musíme nielen ‚poslúchať‘ tých, ktorí sa ujímajú vedenia, ale sa im aj ‚podriaďovať‘. Grécke slovo pre „podriaďujte sa“ doslova znamená „buďte poddajní“. Biblista R. C. H. Lenski v komentári o výrazoch „poslúchajte“ a „podriaďujte sa“ napísal: „Človek poslúcha, keď súhlasí s tým, čo sa od neho žiada, a keď je presvedčený, že je to správne a užitočné; človek sa podriaďuje... keď má opačný názor.“ Keď rozumieme usmerneniam tých, ktorí sa ujímajú vedenia, a súhlasíme s nimi, poslušnosť môže byť ľahká. No čo ak nerozumieme dôvodu na určité rozhodnutie?
12. Prečo by sme mali prejavovať podriadenosť či poddajnosť, aj keď úplne nerozumieme dôvodom na niektoré konkrétne rozhodnutie?
12 To je prípad, keď potrebujeme prejaviť podriadenosť či poddajnosť. Prečo? V prvom rade musíme mať dôveru, že títo duchovne spôsobilí muži chcú pre nás to najlepšie. Napokon, dobre vedia, že musia Jehovovi skladať účty za ovce, ktoré im zveril do starostlivosti. (Jakub 3:1) Okrem toho je správne pamätať na to, že možno nepoznáme všetky dôverné skutočnosti, ktoré ich viedli k informovanému rozhodnutiu. — Príslovia 18:13.
13. Čo nám pomôže prejaviť podriadenosť v prípade právnych rozhodnutí, ktoré urobia starší?
13 Ako je to s prejavením podriadenosti v prípade právnych rozhodnutí? Iste to nemusí byť ľahké, najmä ak bolo rozhodnuté o vylúčení niekoho, koho milujeme — nášho príbuzného alebo blízkeho priateľa. V takom prípade je opäť najlepšie podriadiť sa úsudku ‚darov v podobe ľudí‘. Vďaka svojmu postaveniu môžu byť objektívnejší ako my a môžu poznať viac skutočností. Také rozhodnutia robia títo bratia často veľmi ťažko; ‚súdiť za Jehovu‘ je závažná zodpovednosť. (2. Paralipomenon 19:6) Robia, čo môžu, aby boli milosrdní, lebo pamätajú na to, že Boh je „pripravený odpúšťať“. (Žalm 86:5) No zároveň musia udržiavať zbor čistý a Biblia nariaďuje, aby vylúčili nekajúcnych previnilcov. (1. Korinťanom 5:11–13) V mnohých prípadoch sám previnilec prijme toto rozhodnutie. Také disciplinovanie môže byť práve to, čo potrebuje, aby sa spamätal. Ak my, jeho blízki, sa podriadime tomuto rozhodnutiu, môžeme mu tým pomôcť, aby mal z disciplinovania úžitok. — Hebrejom 12:11.
„Prejavujte im mimoriadnu pozornosť“
14, 15. a) Prečo si podľa slov v 1. Tesaloničanom 5:12, 13 starší zaslúžia našu pozornosť? b) Prečo je možné povedať, že starší ‚medzi nami tvrdo pracujú‘?
14 Ocenenie pre „dary v podobe ľudí“ môžeme dať najavo aj tým, že im prejavujeme pozornosť. Keď Pavol písal zboru v Tesalonikách, jeho členov nabádal: „Vážte si tých, ktorí medzi vami tvrdo pracujú a ktorí vám predsedajú v Pánovi a napomínajú vás, a prejavujte im mimoriadnu pozornosť v láske pre ich prácu.“ (1. Tesaloničanom 5:12, 13) „Tvrdo pracujú“ — vari to neopisuje oddaných starších, ktorí sa nesebecky vydávajú v náš prospech? Uvažuj chvíľu o ťažkom náklade, ktorý títo drahí bratia nesú.
15 Starší sú často hlavami rodín a musia pracovať vo svetskom zamestnaní, aby sa postarali o svoju rodinu. (1. Timotejovi 5:8) Ak má starší deti, aj tie potrebujú, aby im otec venoval čas a pozornosť. Možno im musí pomáhať s domácimi úlohami a musí si s nimi tiež naplánovať nejaký čas na zdravé uvoľnenie, aby mohli vybiť svoju mladistvú energiu. (Kazateľ 3:1, 4) A čo je najdôležitejšie, stará sa o duchovné potreby svojej rodiny, pravidelne vedie domáce biblické štúdium, spolupracuje so svojou rodinou vo zvestovateľskej službe a privádza ju na kresťanské zhromaždenia. (5. Mojžišova 6:4–7; Efezanom 6:4) Nezabúdajme, že okrem týchto zodpovedností, ktoré majú možno aj mnohí z nás, starší majú aj ďalšie povinnosti, ako je príprava na body programu na zhromaždeniach, pastierske návštevy, starostlivosť o duchovné blaho zboru, a keď je to nutné, riešenie právnych prípadov. Niektorí majú aj ďalšie úlohy súvisiace s krajskými a oblastnými zjazdmi, s výstavbou sál Kráľovstva alebo pracujú vo výboroch pre styk s nemocnicami. Títo bratia naozaj „tvrdo pracujú“!
16. V akých ohľadoch môžeme prejavovať starším pozornosť?
16 Ako im môžeme prejavovať pozornosť? Jedno biblické príslovie hovorí: „Aké dobré je slovo v pravý čas!“ (Príslovia 15:23; 25:11) Teda slovami úprimného ocenenia a povzbudenia im môžeme dať najavo, že nepovažujeme ich tvrdú prácu za samozrejmosť. Mali by sme byť tiež rozumní v tom, čo od nich očakávame. No na druhej strane by sme ich mali s voľnosťou osloviť, keď potrebujeme pomoc. Niekedy môže byť naše srdce „v krutej bolesti“ a potrebujeme biblické povzbudenie, vedenie alebo radu od tých, ktorí sú ‚spôsobilí vyučovať‘ z Božieho Slova. (Žalm 55:4; 1. Timotejovi 3:2) Zároveň chceme pamätať na to, že starší nám môže venovať iba určité množstvo času, lebo nesmie zanedbávať potreby svojej rodiny ani potreby iných členov zboru. Keď budeme prejavovať týmto tvrdo pracujúcim bratom „súcit“, vyhneme sa tomu, že by sme mali na nich nerozumné požiadavky. (1. Petra 3:8) Skôr prejavujme ocenenie za čas a pozornosť, ktoré nám môžu rozumne venovať. — Filipanom 4:5.
17, 18. Aké obete prinášajú mnohé manželky starších a ako môžeme ukázať, že tieto verné sestry nepovažujeme za samozrejmosť?
17 A čo manželky starších? Či si aj ony nezaslúžia našu pozornosť? Veď sa delia o svojich manželov so zborom. To si často od nich vyžaduje obete. Niekedy musia starší tráviť večerné hodiny starostlivosťou o zborové záležitosti, hoci inak by trávili tento čas so svojimi rodinami. Verné kresťanské ženy v mnohých zboroch ochotne prinášajú takéto obete, aby sa ich manželia mohli starať o Jehovove ovce. — Porovnaj 2. Korinťanom 12:15.
18 Ako môžeme dať najavo, že tieto verné kresťanské sestry nepovažujeme za samozrejmosť? Určite tak, že nebudeme voči ich manželom nerozumne nároční. No nezabudnime ani na silu prostých slov ocenenia. Príslovia 16:24 hovoria: „Príjemné reči sú plásty medu, sladké duši a uzdravením pre kosti.“ Uvažujme o jednej skúsenosti. Po skončení kresťanského zhromaždenia oslovili manželia jedného staršieho a požiadali ho, či by sa s nimi nemohol porozprávať o ich dospievajúcom synovi. Kým sa starší s nimi rozprával, jeho manželka trpezlivo čakala. Potom matka dospievajúceho syna podišla k manželke staršieho a povedala jej: „Chcem sa ti poďakovať za čas, ktorý tvoj manžel venoval tomu, aby pomohol našej rodine.“ Tieto prosté, láskavé slová ocenenia veľmi zapôsobili na srdce manželky staršieho.
19. a) Aké úlohy si starší ako skupina verne plnia? b) Čo by sme mali byť všetci rozhodnutí robiť?
19 Opatrenie starších, ktorí sa starajú o ovce, je jedným z Jehovových ‚dobrých darov‘. (Jakub 1:17) Nie, títo muži nie sú dokonalí; tak ako my všetci, aj oni robia chyby. (1. Kráľov 8:46) No ako skupina si starší v zboroch na celom svete verne plnia úlohy, ktoré im Jehova dal — usmerňovať, budovať, zjednocovať a chrániť stádo. Kiež je každý starší rozhodnutý ďalej sa nežne starať o Jehovove ovce, a tak sa prejavovať ako dar alebo požehnanie pre svojich bratov. A kiež sme my všetci rozhodnutí prejavovať ocenenie pre tieto „dary v podobe ľudí“ tým, že ich budeme poslúchať, podriaďovať sa im a prejavovať im pozornosť za ich tvrdú prácu. Akí môžeme byť vďační, že Jehova nám vo svojej láske dal mužov, ktorí jeho ovciam v podstate hovoria: ‚Našou úlohou je pomáhať vám radostne slúžiť Bohu‘!
Ako by si odpovedal?
◻ Prečo je vhodné prirovnanie zboru k telu?
◻ Ako môžu starší pomôcť svojim bratom slúžiť Jehovovi s radosťou?
◻ Prečo by sme mali byť nielen poslušní, ale aj podriadení tým, ktorí sa ujímajú vedenia?
◻ V akých ohľadoch môžeme starším prejavovať pozornosť?
[Obrázok na strane 16]
Starší, chváľte druhých za ich úsilie, ktoré prejavujú v službe z celej duše
[Obrázok na strane 17]
Horlivým príkladom v službe môžu starší pomôcť rodine aj iným slúžiť s radosťou
[Obrázky na strane 18]
Ceníme si našich tvrdo pracujúcich starších