Napodobňuj Jehovovo milosrdenstvo

„Staňte sa milosrdnými, ako je milosrdný váš Otec.“ — LUKÁŠ 6:36.

 1. Ako farizeji svojím správaním dávali najavo, že sú nemilosrdní?

HOCI ľudia boli vytvorení na obraz Boha, často nedokážu napodobňovať jeho milosrdenstvo. (1. Mojžišova 1:27) Všimnime si napríklad farizejov. Ako skupina sa nedokázali radovať, keď Ježiš v sabat milosrdne uzdravil istému mužovi uschnutú ruku. Naopak, radili sa proti Ježišovi, „aby ho zničili“. (Matúš 12:9–14) Pri inej príležitosti Ježiš uzdravil muža, ktorý bol slepý od narodenia. A opäť, „niektorí z farizejov“ nevideli v Ježišovom súcite žiaden dôvod na radosť. Naopak, sťažovali sa: „To nie je človek od Boha, lebo nezachováva Sabat.“ — Ján 9:1–7, 16.

2, 3. Čo chcel Ježiš povedať slovami: „Majte sa na pozore pred kvasom farizejov“?

² Bezcitný postoj, aký mali farizeji, bol zločinom proti ľudskosti a hriechom proti Bohu. (Ján 9:39–41) Ježiš opodstatnene varoval svojich učeníkov: „Majte sa na pozore pred kvasom“ tejto elitárskej skupiny a predstaviteľov iných náboženstiev, ako boli saduceji. (Matúš 16:6) Kvas sa v Biblii používa na znázornenie hriechu alebo skazenosti. Teda Ježiš hovoril, že učenie „znalcov Písma a farizejov“ by mohlo skaziť čisté uctievanie. Ako by ho mohlo skaziť? Tak, že učilo ľudí pozerať sa na Boží Zákon výlučne v pojmoch vymyslených pravidiel a rituálov, zatiaľ čo prehliadalo „závažnejšie veci“ vrátane milosrdenstva. (Matúš 23:23) Táto ritualistická forma náboženstva robila uctievanie Boha neznesiteľným bremenom.

³ V druhej časti podobenstva o márnotratnom synovi Ježiš odhalil skazené zmýšľanie židovských náboženských vodcov. Otec v tomto podobenstve, ktorý predstavuje Jehovu, ihneď odpustil svojmu kajúcnemu synovi. Ale jeho starší brat, ktorý znázorňoval „farizejov a znalcov Písma“, mal na túto vec úplne odlišný názor. — Lukáš 15:2.

Bratov hnev

4, 5. V akom zmysle bol brat márnotratného syna „stratený“?

⁴ „Jeho starší syn bol na poli, a keď prichádzal a priblížil sa k domu, počul hudbu a tanec. Preto si zavolal jedného zo sluhov a vypytoval sa, čo to znamená. Povedal mu: ‚Prišiel tvoj brat, a tvoj otec zabil vykŕmeného mladého býka, lebo sa mu vrátil zdravý.‘ Ale on sa rozhneval a nechcel vojsť dnu.“ — Lukáš 15:25–28.

⁵ Je zrejmé, že márnotratný syn nebol v Ježišovom podobenstve jedinou problémovou postavou. „Obaja synovia, o ktorých je tu zmienka, sú stratení,“ hovorí jedno referenčné dielo. „Jeden pre nespravodlivosť, ktorá ho kazí, druhý pre samospravodlivosť, ktorá ho zaslepuje.“ Všimnime si, že brat márnotratného syna nielenže odmietol radovať sa, ale sa dokonca „rozhneval“. Koreň gréckeho slova pre „hnev“ nenaznačuje ani tak výbuch hnevu, ako trvalý stav mysle. Je zjavné, že brat márnotratného syna živil hlboko vo svojom vnútri nevraživosť, a preto považoval za nevhodné oslavovať návrat niekoho, kto v prvom rade nikdy nemal z domu odísť.

 6. Koho znázorňuje brat márnotratného syna a prečo?

⁶ Brat márnotratného syna dobre znázorňuje tých, ktorých pohoršoval súcit a pozornosť, akú Ježiš venoval hriešnikom. Na týchto samospravodlivých ľudí nezapôsobilo Ježišovo milosrdenstvo; nedávali najavo ani radosť, ktorá je v nebi, keď je odpustené jednému hriešnikovi. Naopak, Ježišovo milosrdenstvo v nich vyvolalo hnev a začali ,myslieť na zlé‘ vo svojich srdciach. (Matúš 9:2–4) Raz bol hnev niektorých farizejov taký veľký, že si predvolali muža, ktorého Ježiš uzdravil, a „vyhodili ho“ zo synagógy — očividne ho z nej vylúčili! (Ján 9:22, 34) Tak ako brat márnotratného syna, ktorý „nechcel vojsť dnu“, židovskí náboženskí vodcovia sa bránili, keď mali príležitosť ,radovať sa s tými, ktorí sa radujú‘. (Rimanom 12:15) Ježiš vo svojom podobenstve ďalej odhaľoval ich skazené zmýšľanie.

Nesprávne zmýšľanie

7, 8. a) V akom ohľade brat márnotratného syna nechápal, čo znamená vzťah medzi otcom a synom? b) V čom bol starší syn odlišný od svojho otca?

⁷ „Jeho otec však vyšiel a naliehavo ho prosil. Odpovedal a riekol otcovi: ‚Toľko rokov ti slúžim ako otrok a ani raz som neprestúpil tvoje prikázania, a predsa si mi ani raz nedal kozľa, aby som sa veselil so svojimi priateľmi. Ale sotva prišiel tento tvoj syn, ktorý premárnil tvoje prostriedky na živobytie so smilnicami, zabil si preňho vykŕmeného mladého býka.‘“ — Lukáš 15:28–30.

⁸ Týmito slovami brat márnotratného syna jasne ukázal, že nechápe, čo v skutočnosti znamená vzťah medzi otcom a synom. Slúžil svojmu otcovi asi tak, ako zamestnanec slúži svojmu zamestnávateľovi. Otcovi povedal: „Slúžim [ti] ako otrok.“ Je pravda, že tento starší syn nikdy neodišiel z domu ani neprestúpil otcove prikázania. Ale bola jeho poslušnosť motivovaná láskou? Našiel skutočnú radosť v službe svojmu otcovi, alebo naopak postupne skĺzol do stavu samoľúbej spokojnosti a bol presvedčený, že je dobrým synom len preto, že si vykonáva svoje povinnosti „na poli“? Ak bol naozaj oddaným synom, prečo nemal podobné zmýšľanie ako jeho otec? Prečo v jeho srdci nebolo miesto pre súcit, keď dostal príležitosť prejaviť svojmu bratovi milosrdenstvo? — Porovnaj Žalm 50:20–22.

 9. Vysvetli, ako sa židovskí náboženskí vodcovia podobali staršiemu synovi.

⁹ Židovskí náboženskí vodcovia sa podobali tomuto staršiemu synovi. Boli presvedčení, že sú lojálni Bohu, lebo sa striktne držali nejakej zbierky zákonov. Samozrejme, poslušnosť je životne dôležitá. (1. Samuelova 15:22) Ale ich prílišné zdôrazňovanie skutkov zmenilo uctievanie Boha na mechanickú rutinu, na obyčajné rúško oddanosti bez pravej duchovnosti. Ich myseľ bola posadnutá tradíciami. Ich srdcia boli bez lásky. Veď obyčajných ľudí považovali za zem pod svojimi nohami, dokonca o nich opovržlivo hovorili ako o ,prekliatych‘. (Ján 7:49) Veru, ako by na Boha mohli zapôsobiť skutky takých vodcov, keď ich srdcia boli od neho ďaleko vzdialené? — Matúš 15:7, 8.

10. a) Prečo boli slová: „Milosrdenstvo chcem, a nie obeť“ vhodnou radou? b) Nakoľko závažný je nedostatok milosrdenstva?

¹⁰ Ježiš povedal farizejom, aby ,išli a učili sa, čo to znamená: „Milosrdenstvo chcem, a nie obeť.“‘ (Matúš 9:13; Hozeáš 6:6) Nemali správne poradie hodnôt, lebo bez milosrdenstva boli všetky ich obete bezcenné. To je naozaj závažné, lebo Biblia hovorí, že „nemilosrdní“ sú zarátaní medzi tých, ktorí si z pohľadu Boha „zasluhujú smrť“. (Rimanom 1:31, 32) Preto neprekvapujú Ježišove slová, že títo náboženskí vodcovia ako trieda boli odsúdení na večné zničenie. Je zrejmé, že k tomuto rozsudku veľkou mierou prispel ich nemilosrdný postoj. (Matúš 23:33) Ale jednotlivcom z tejto triedy zrejme bolo možné pomôcť. V závere podobenstva sa Ježiš slovami otca k jeho staršiemu synovi snažil napraviť zmýšľanie týchto Židov. Pozrime sa ako.

Otcovo milosrdenstvo

11, 12. Ako sa otec v Ježišovom podobenstve snažil prehovoriť svojho staršieho syna a čo by mohlo byť významné vo vyjadrení „tvoj brat“?

¹¹ „Potom mu povedal: ‚Dieťa, vždy si bol so mnou a všetko, čo je moje, je tvoje; ale my sme sa jednoducho museli veseliť a radovať, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, ale ožil, a bol stratený, ale našiel sa.‘“ — Lukáš 15:31, 32.

¹² Všimnime si, že otec použil výraz „tvoj brat“. Prečo? Spomeňme si, že keď tento starší chlapec hovoril so svojím otcom, nazval márnotratného syna „tvojím synom“ — nie „mojím bratom“. Zdalo sa, akoby neuznával rodinné puto, ktoré bolo medzi ním a jeho súrodencom. Preto teraz otec akoby hovorí staršiemu chlapcovi: ,To nie je len môj syn. Je to tvoj brat, tvoje telo a krv. Máš rozhodne dôvod tešiť sa z jeho návratu!‘ Židovskí vodcovia mohli jasne vidieť, čo im chce Ježiš povedať. Hriešnici, ktorými opovrhovali, boli v skutočnosti ich „bratia“. Veď „niet spravodlivého človeka na zemi, ktorý stále koná dobro a nehreší“. (Kazateľ 7:20) Významní Židia mali teda veľa dôvodov radovať sa, keď sa hriešnici kajali.

13. Aká závažná otázka pre nás vyplýva z náhle ukončeného Ježišovho podobenstva?

¹³ Po otcovej naliehavej prosbe sa podobenstvo náhle končí. Ježiš akoby vyzval svojich poslucháčov, aby napísali svoj vlastný koniec príbehu. Nech bola reakcia staršieho syna akákoľvek, každý poslucháč bol postavený pred otázku: ,Budeš sa aj ty radovať tak, ako sa radujú v nebi, keď sa hriešnik kaja?‘ Aj kresťania dnes majú príležitosť ukázať, aká je ich odpoveď na túto otázku. Ako?

Napodobňujme dnes Božie milosrdenstvo

14. a) Ako môžeme uplatniť Pavlovu radu v Efezanom 5:1, pokiaľ ide o milosrdenstvo? b) Pred akým chybným vysvetlením Božieho milosrdenstva by sme sa mali chrániť?

¹⁴ Pavol nabádal Efezanov: „Staňte sa... napodobňovateľmi Boha ako milované deti.“ (Efezanom 5:1) Teda ako kresťania by sme si mali vážiť Božie milosrdenstvo, vštepiť si ho hlboko do sŕdc a potom prejavovať túto vlastnosť v našom zaobchádzaní s druhými. Namieste je však opatrnosť. Božie milosrdenstvo by nemalo byť chybne vysvetľované ako zľahčovanie hriechu. Napríklad niektorých by to mohlo viesť k ľahostajnému postoju: ,Ak aj spácham nejaký hriech, ešte vždy sa môžem modliť k Bohu o odpustenie, a on bude voči mne milosrdný.‘ Taký postoj by sa rovnal tomu, čo biblický pisateľ Júda označil za ,obracanie nezaslúženej láskavosti nášho Boha na ospravedlnenie voľného správania‘. (Júda 4) Hoci Jehova je milosrdný, nekajúcnych previnilcov „určite neponecháva bez trestu“. — 2. Mojžišova 34:7; porovnaj Jozuu 24:19; 1. Jána 5:16.

15. a) Prečo by si zvlášť starší mali zachovávať vyrovnaný názor na milosrdenstvo? b) Hoci starší netolerujú svojvoľné nesprávne konanie, o čo by sa mali snažiť a prečo?

¹⁵ Na druhej strane, rovnako pozorne by sme sa mali chrániť pred opačným extrémom — pred sklonom stať sa strnulými a odsudzovačnými voči tým, ktorí prejavujú úprimné pokánie a zbožný zármutok nad svojimi hriechmi. (2. Korinťanom 7:11) Keďže starší sú poverení starostlivosťou o Jehovove ovce, je nevyhnutné, aby si v tomto ohľade zachovávali vyrovnaný postoj, najmä keď riešia právne záležitosti. Kresťanský zbor musí zostať čistý a z biblického hľadiska je správne ,odstrániť zlého človeka‘ vylúčením. (1. Korinťanom 5:11–13) Zároveň je vynikajúce prejavovať milosrdenstvo tam, kde je na to jasný podklad. Teda hoci starší netolerujú svojvoľné nesprávne konanie, usilujú sa o láskyplný a milosrdný prístup v rámci spravodlivých hraníc. Vždy si uvedomujú túto biblickú zásadu: „Ten, kto neprejavuje milosrdenstvo, bude súdený bez milosrdenstva. Milosrdenstvo víťazne jasá nad súdom.“ — Jakub 2:13; Príslovia 19:17; Matúš 5:7.

16. a) Pomocou Biblie ukáž, že Jehova si naozaj želá, aby sa previnilci k nemu vrátili. b) Ako môžeme ukázať, že aj my vítame návrat kajúcnych hriešnikov?

¹⁶ Podobenstvo o márnotratnom synovi jasne ukazuje, že Jehova túži, aby sa hriešnici k nemu vrátili. Áno, predkladá im pozvanie dovtedy, kým sa neukáže, že už pre nich niet nádeje. (Ezechiel 33:11; Malachiáš 3:7; Rimanom 2:4, 5; 2. Petra 3:9) A tak ako otec márnotratného syna, Jehova dôstojne zaobchádza s tými, ktorí sa vrátia, a prijíma ich ako plnoprávnych členov rodiny. Napodobňuješ Jehovu v tomto ohľade? Ako reaguješ, keď je znovu prijatý spoluveriaci, ktorý bol nejaký čas vylúčený? Vieme, že ,v nebi je radosť‘. (Lukáš 15:7) Ale je radosť aj na zemi, vo vašom zbore, áno, v tvojom srdci? Alebo je tu tak ako u staršieho syna v podobenstve určitá nevraživosť, akoby si taký človek nezaslúžil privítanie, lebo v prvom rade nemal opustiť Božie stádo?

17. a) Aká situácia vznikla v Korinte v prvom storočí a čo Pavol radil členom zboru? b) Prečo bolo Pavlovo nabádanie praktické a ako ho môžeme dnes uplatniť? (Pozri aj rámček „,Potvrďte mu svoju lásku‘“.)

¹⁷ Skúsme teraz preskúmať sami seba v tomto ohľade a zamyslime sa nad tým, čo sa stalo okolo roku 55 n. l. v Korinte. Istý muž, ktorý bol vylúčený z tamojšieho zboru, nakoniec očistil svoj život. Čo mali bratia urobiť? Mali sa pozerať na jeho pokánie skepticky a ďalej sa mu vyhýbať? Pavol povzbudzoval Korinťanov k opaku: „Aby ste mu naopak teraz láskavo odpustili a potešili ho, aby taký človek nebol nejako pohltený svojím prílišným smútkom. Preto vás nabádam, aby ste mu potvrdili svoju lásku.“ (2. Korinťanom 2:7, 8) Kajúcni previnilci často podliehajú pocitom hanby a zúfalstva. Preto potrebujú uistenie, že spoluveriaci a Jehova ich milujú. (Jeremiáš 31:3; Rimanom 1:12) Je to životne dôležité. Prečo?

18, 19. a) Ako Korinťania predtým ukázali, že sú príliš zhovievaví? b) Ako mohol nemilosrdný postoj spôsobiť, že by Korinťania boli „oklamaní Satanom“?

¹⁸ Keď Pavol nabádal Korinťanov, aby odpúšťali, uviedol ako jeden z dôvodov to, „aby sme neboli oklamaní Satanom, lebo nie sme v nevedomosti o jeho zámeroch“. (2. Korinťanom 2:11) Čo tým myslel? Už predtým musel Pavol pokarhať korintský zbor za to, že je príliš zhovievavý. Dovolili, aby ten istý muž beztrestne páchal svoj hriech. Tým zbor — a najmä starší zboru — nahrával Satanovi, ktorý by s veľkou radosťou zničil dobrú povesť zboru. — 1. Korinťanom 5:1–5.

¹⁹ Keby sa teraz uchýlili k opačnému extrému a odmietli by odpustiť kajúcnikovi, Satan by ich dobehol v inom smere. V akom? V tom, že by mohol využiť ich tvrdosť a nemilosrdnosť. Keby bol kajúcny hriešnik „pohltený svojím prílišným smútkom“ — alebo ako to prekladá Today’s English Version, bol by „taký smutný, že by sa celkom vzdal“ —, akú vážnu zodpovednosť by títo starší niesli pred Jehovom! (Porovnaj Ezechiela 34:6; Jakub 3:1) Po tom, ako Ježiš varoval svojich nasledovníkov, aby nepriviedli k potknutiu ,jedného z týchto maličkých‘, oprávnene povedal: „Dávajte na seba pozor. Ak zhreší tvoj brat, pokáraj ho, a ak robí pokánie, odpusť mu.“a — Lukáš 17:1–4.

20. Prečo je v nebi i na zemi radosť, keď sa kaja nejaký hriešnik?

²⁰ Tisíce tých, ktorí sa každoročne vracajú k čistému uctievaniu, sú vďační za milosrdenstvo, ktoré im Jehova prejavil. „Nespomínam si, že by mi niekedy niečo spôsobilo takú radosť,“ hovorí jedna kresťanská sestra o svojom znovuprijatí. Samozrejme, takúto radosť majú aj anjeli. Kiež sa aj my pripojíme k ,radosti, ktorá je v nebi‘, keď sa kaja hriešnik. (Lukáš 15:7) Tak budeme napodobňovať Jehovovo milosrdenstvo.

[Poznámka pod čiarou]

Na zopakovanie

◻ V akom ohľade sa židovskí náboženskí vodcovia podobali bratovi márnotratného syna?

◻ V akom ohľade bratovi márnotratného syna unikol pravý význam vzťahu medzi otcom a synom?

◻ Akým dvom extrémom sa musíme vyhýbať, keď uvažujeme o Božom milosrdenstve?

◻ Ako môžeme dnes napodobňovať Božie milosrdenstvo?

[Rámček na strane 17]

,POTVRĎTE MU SVOJU LÁSKU‘

O vylúčenom previnilcovi, ktorý prejavil pokánie, povedal Pavol korintskému zboru toto: „Nabádam [vás], aby ste mu potvrdili svoju lásku.“ (2. Korinťanom 2:8) Grécke slovo prekladané ako „potvrdiť“ je právnym termínom, ktorý znamená „robiť platným“. Áno, kajúcnici, ktorí sú znovu prijatí, potrebujú cítiť, že sú milovaní a že sú opäť vítaní ako členovia zboru.

Musíme však pamätať na to, že väčšina členov zboru nevie o konkrétnych okolnostiach, ktoré viedli k vylúčeniu určitej osoby alebo k jej znovuprijatiu. Okrem toho v zbore môžu byť niektorí, ktorých sa nesprávne konanie kajúcnika osobne dotklo alebo ktorým ublížilo — možno s dlhodobými následkami. Vzhľadom na to budeme chcieť prejaviť citlivosť tým, že pri oznamovaní znovuprijatia sa pochopiteľne zdržíme prejavov verejného uvítania a dotyčného potom privítame osobne.

Ako veľmi posilňuje vieru tých, ktorí boli znovu prijatí, vedomie, že sú vítaní opäť ako členovia kresťanského zboru! Takých kajúcnikov môžeme povzbudiť tým, že sa s nimi porozprávame a budeme sa tešiť z ich spoločnosti v sále Kráľovstva, v službe a pri iných vhodných príležitostiach. Takým potvrdením platnosti našej lásky k týmto blízkym v žiadnom ohľade neznižujeme závažnosť hriechov, ktorých sa dopustili. Namiesto toho sa spolu s nebeskými zástupmi tešíme zo skutočnosti, že zavrhli hriešny spôsob života a vrátili sa k Jehovovi. — Lukáš 15:7.

[Obrázok na strane 15]

Starší syn odmietol tešiť sa z návratu svojho brata