‚Vytrvávajte v usmerňovaní‘

„STE si istý, že to neminieme?“ pýta sa pasažierka prvého dôstojníka lode. Ako sa malá loďka hojdala a kolísala v zovretí povestného „kapského vlnobitia“ južného Atlantiku, zdá sa jej, že to bude hotový zázrak dosiahnuť drobný bod na mape, ktorý bol ich cieľom.

Prvý dôstojník ju pozval na mostík a vysvetlil jej, ako pracujú navigačné prístroje — gyroskopické kompasy, radar, satelitný prijímač signálov a obyčajný sextant. Hoci technické vysvetlenie presahovalo jej chápavosť, pochopila základný princíp navigácie, opravu kurzu. S pomocou navigačných prístrojov kapitán mohol vyrovnať vplyvy morského prúdenia a vetra stálym usmerňovaním. Bez takéhoto usmerňovania by minuli svoj cieľ o veľa míl.

Kresťania sú ako lode v oceáne ľudstva. Naším cieľom je, „aby [nás] nakoniec [Jehova] našiel nepoškvrnených a bezchybných v pokoji“. (2. Petra 3:14) A tak ako v prípade lode, existujú sily – vonkajšie i vnútorné — ktoré nás môžu vychýliť z nášho smeru. Aké vhodné sú teda slová apoštola Pavla Korinťanom: „Za to sa modlíme, aby ste boli usmernení... vytrvávajte v... usmerňovaní.“ — 2. Korinťanom 13:9, 11.

Čo patrí k usmerňovaniu

Grécky výraz, ktorý je tu preložený ako „usmerniť“ znamená niečo „správne nastaviť“. (Pozri poznámku pod čiarou v Biblii s odkazmi.) V niektorých biblických textoch sa používa na opis privedenia niečoho do správneho stavu. Napríklad v Matúšovi 4:21 je použitý podobný výraz na opis „opravy“ sietí. (Medziriadkový preklad kráľovstva) Čo teda znamená pre kresťanov byť usmerňovaní?

Uvažujme o kresťanoch v Korinte, ktorým Pavol písal. V predchádzajúcom liste, ktorý im napísal, poukázal na niekoľko nežiadúcich okolností, ktoré sa vyskytovali v zbore: sektárstvo, zhovievavosť k pohlavnej nemravnosti, súdne spory medzi bratmi, neúcta voči jedlu Pánovej večere a neporiadne zhromaždenia. (1. Korinťanom 1:10–13; 5:1; 6:1; 11:20, 21; 14:26–33) Korinťania preto potrebovali „opravu“ situácie, to znamená „správne ju nastaviť“ pomocou božských zásad.

Pavlov druhý list Korinťanom ukazuje, že to urobili. (2. Korinťanom 7:11) Pavol však vedel, že tlak sveta, satana a ich vlastných telesných sklonov ich bude stále z času na čas vychyľovať zo smeru. Preto im vhodne radil ‚vytrvávať v usmerňovaní‘.

Potreba usmerňovania dnes

Jehovovi svedkovia musia dnes podobne vytrvávať v usmerňovaní. Satan diabol s nami ‚vedie vojnu‘, horúčkovito pracuje, aby rozbil našu rýdzosť. (Zjavenie 12:17; Efezanom 6:12) Sme tiež obklopení celosvetovým systémom vecí, ktorý pracuje „podľa panovníka s mocou nad vzduchom“. Naši kolegovia z práce a zo školy sa môžu ‚správať v súlade so žiadosťami svojho tela a robia to, čo chce telo i myšlienky‘. (Efezanom 2:2, 3) Aj my bojujeme nepretržitý boj s našimi zdedenými nedokonalými sklonmi. (Rimanom 7:18–25) Bez stáleho usmerňovania by sme mohli ľahko vybočiť zo smeru.

Skúsenosť apoštola Petra to dobre znázorňuje. Keď Peter správne označil Ježiša za „Krista, Syna živého Boha“, bol pochválený slovami: „Si šťastný, Šimon, Jonášov syn, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je v nebesiach.“ (Matúš 16:16, 17) Petrovo myslenie bolo jasne nasmerované. A predsa, sotva uplynul čas opisovaný v nasledujúcich šiestich veršoch, musel byť prísne pokarhaný Ježišom! Keď sa dozvedel, že Kristus musí „vytrpieť mnoho... a že musí byť zabitý“, Peter naliehal na Ježiša: „Buď k sebe láskavý, Pane, to sa ti vôbec nestane.“ Ježiš rázne odpovedal: „Choď za mnou, satan! Si mi dôvodom na potknutie, lebo nemyslíš ako Boh, ale ako človek.“ — Matúš 16:21–23.

Peter uvažoval z telesného hľadiska. Jeho myšlienky a postoj bolo treba usmerniť. Nepotrebujeme to z času na čas aj my všetci? Nemáme sklon pozerať sa na veci z nášho pohľadu namiesto z Božieho? Príležitostne potrebujeme usmernenie ako loď na mori. Takéto usmernenie môže byť malé, skoro bezvýznamné. Môže však znamenať rozdiel medzi dosiahnutím nášho cieľa a duchovným stroskotaním. Naozaj, malé usmernenie teraz nás môže ochrániť pred veľkými — azda bolestivými — usmerneniami v budúcnosti.

Božské normy

Ak sú navigačné prístroje lode zle nastavené, nemožno urobiť patričné opravy kurzu. Podobne, ak si má náš život udržať svoj smer, potrebujeme vhodné vedenie Božieho slova, Biblie. „Celé Písmo inšpiroval Boh a je užitočné na učenie, na karhanie, na nápravu vecí, na výchovu v spravodlivosti.“ (2. Timotejovi 3:16) Toto inšpirované Slovo predkladá Božie normy správania a myslenia. Jeho pravidelné čítanie je základom nasledovania „stôp spravodlivosti.“ — Žalm 23:3.

Ďalšie usmerňovanie pochádza od triedy „verného a rozvážneho otroka“ pomazaných kresťanov. Im pomáha svätý Jehovov duch porozumieť jeho vôli. (Matúš 24:45–47; Príslovia 4:18) Keď usmerňovanie pochádza od Jehovovej organizácie, môžeme sa mu múdro podriadiť, lebo veľmi dobre vieme, že len Jehova nás môže viesť po ceste, ktorá je na náš večný úžitok. — Izaiáš 48:17.

Potrebujeme však osobnú pomoc, aby sme mohli ostať na správnej ceste. Pavol povzbudzoval v Galaťanom 6:1: „Bratia, i keď človek urobí dajaký chybný krok, skôr ako si to uvedomí, usilujte sa vy, čo ste duchovne spôsobilí, obnoviť takého človeka v duchu miernosti.“ Starší a služobní pomocníci majú takúto duchovnú spôsobilosť. Často priamo poukazujú na niektoré oblasti, v ktorých potrebujeme usmernenie.

Je potrebné úsilie

Nie je vždy ľahké urobiť nevyhnutné zmeny v našom živote. Znovu uvažujme o Petrovi. Narodil sa ako Žid, vyrástol v prostredí s prevažne negatívnym postojom voči ľuďom iných rás. Povedal pohanovi Kornéliovi: „Dobre viete, že je pre Žida nezákonné, aby sa pripojil alebo priblížil k niekomu z inej rasy.“ Ale keď si uvedomil, že je Božou vôľou, aby sa podelil o kresťanskú pravdu s týmto mužom a jeho rodinou, Peter dochádza k záveru: „S istotou chápem, že Boh nie je stranícky, ale v každom národe je mu prijateľný ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivosť.“ – Skutky 10:28, 34, 35.

Peter urobil podivuhodnú zmenu vo svojom myslení a vo svojom postoji k iným rasám! Ale zrejme potreboval byť naďalej usmerňovaný v tejto veci, lebo o pár rokov neskôr Peter podľahol tlaku a začal podceňovať nežidovských veriacich. Apoštol Pavol ho pokarhal, použijúc najsilnejšie výrazy, aby mu pomohol usmerniť jeho zmýšľanie! — Galaťanom 2:11–14.

Podobne aj dnes môže kresťan vyrásť v prostredí rasovej diskriminácie. Keď spozná pravdu, môže sa dozvedieť, že Boh nie je stranícky, ale stále ešte môže pociťovať rasové predsudky. Hoci nie je nepriateľský voči inej rase, môže automaticky prijať názor, že majú neželateľné vlastnosti pre ich rasovú dedičnosť. Môže skúšať ich trpezlivosť nevhodnými vtipmi, alebo stále obracať pozornosť na rasu alebo rasové rozdiely. Môže odmietať aj duchovné napomínanie od spolukresťana, ktorý pre vzdelanostný alebo spoločenský handicap sa nevie vyjadriť určitým spôsobom. Pre takého jednotlivca môže byť skutočne namáhavé usmerňovať svoje myslenie v súlade s Jehovom!a

Ale či je problém v predsudkoch, v hmotárstve, v spoločenskej aktivite v škole a práci alebo v nutnosti navštevovať kresťanské zhromaždenia, musíme byť prístupní vedeniu prostredníctvom Božieho slova a Božej organizácie. Nikdy by sme si nemali myslieť, že hodnotná biblická rada sa nedá uplatniť na nás, a ignorovať ju. Spomeňme si, že neverní Izraelčania povedali: „Jehovova cesta nie je správne urovnaná.“ Ale nie sme to my, ktorí sa musíme prispôsobiť Jehovovým cestám? — Ezechiel 18:25.

Tešíme sa, že Jehova má o nás vrelý záujem v tom, ako chodíme pred ním, a že stále opravuje smer svojho ľudu. Tak ako predpovedal Izaiáš: „A tvoje uši počujú za tebou slovo, ktoré hovorí: ‚To je tá cesta. Choďte po nej,‘ keby ste šli doprava alebo keby ste šli doľava.“ Máme byť citliví na takéto láskyplné usmerňovanie od Jehovu a „pripravení poslúchnuť“. (Izaiáš 30:21; Jakob 3:17) Áno, vytrvávajme v usmerňovaní, aby nás naša cesta doviedla do cieľa večnosti v Božej priazni! Tak ako sa smer lode upravuje navigačnými prístrojmi, aj cesta kresťana sa usmerňuje normami Božieho slova.

[Poznámka pod čiarou]