Môžeš prekonať osamelosť

KTO môže tvrdiť, že nikdy nezažil bolesť, ktorú prináša osamelosť? K pocitu osamelosti môžu prispievať mnohé činitele. Tento pocit môže byť zvlášť intenzívny u žien, ktoré sa nikdy nevydali alebo ktoré ovdoveli, či sa rozviedli.

Napríklad mladá kresťanka menom Frances rozpráva: „Keď som dosiahla vek 23 rokov, zdalo sa mi, že všetky moje priateľky sa vydali a ja som zostala sama.“a S pribúdajúcimi rokmi a stále menšími vyhliadkami na uzavretie manželstva sa pocit opustenosti môže zintenzívňovať. „Nikdy som nemala v úmysle zostať slobodná a stále by som sa rada vydala, ak by sa naskytla príležitosť,“ priznáva Sandra, ktorá má teraz už takmer 50 rokov. Angela, ktorá má vyše 50 rokov, podotýka: „Nebolo mojím vedomým rozhodnutím zostať slobodná, ale tak sa veci vyvinuli. V oblasti, do ktorej som bola pridelená ako zvláštna priekopníčka, bolo veľmi málo slobodných bratov.“

Je chvályhodné, že mnohé kresťanské ženy lojálne dbajú na Jehovovu radu vstupovať do manželstva „iba v Pánovi“, a tak sa radšej nevydali. (1. Korinťanom 7:39) Niektoré sa prispôsobia slobodnému stavu, ale iné zisťujú, že ich túžba vydať sa a mať deti rokmi silnie. „Stále pociťujem citové vákuum vyplývajúce z toho, že nemám manželského partnera,“ priznáva Sandra.

K pocitu osamelosti môžu prispievať aj ďalšie činitele, ako je napríklad starostlivosť o zostarnutých rodičov. „Keďže nie som vydatá, rodina očakáva, že sa o našich zostarnutých rodičov budem starať ja,“ hovorí Sandra. „Dvadsať rokov bola väčšia časť tejto zodpovednosti na mojich pleciach, hoci je nás šesť súrodencov. Život by bol oveľa ľahší, keby som mala manžela, ktorý by ma mohol podporovať.“

Frances sa zmieňuje o ďalšom činiteli, ktorý zosilňuje pocit osamelosti. Rozpráva: „Niekedy sa ma ľudia priamo opýtajú: ‚Prečo si sa nevydala?‘ Takáto otázka vyvoláva vo mne pocit, že je to akosi moja chyba, že som slobodná. Takmer na každej svadbe, ktorej sa zúčastním, mi niekto položí obávanú otázku: ‚Kedy sa už aj ty budeš vydávať?‘ A ja začnem uvažovať: ‚Keď duchovne zmýšľajúci bratia nemajú o mňa záujem, možno nemám potrebné kresťanské vlastnosti alebo jednoducho nie som príťažlivá.‘“

Ako možno pocit opustenosti a osamelosti prekonať? Môžu v tom nejako pomôcť iní? Ak áno, ako?

Spoliehaj sa na Jehovu

Žalmista spieval: „Uvrhni svoje bremeno na Jehovu, a on ťa sám podporí. Nikdy nedovolí, aby sa spravodlivý potácal.“ ​(Žalm 55:22) Slovo „bremeno“ v hebrejskom texte doslovne znamená „údel“ a vzťahuje sa na starosti a úzkosť, ktoré môžeme pociťovať pre svoj životný údel. Jehova pozná tieto naše bremená lepšie než ktokoľvek iný a môže nám dať silu zvládnuť ich. Práve spoliehanie sa na Jehovu Boha pomáha Angele vyrovnávať sa s pocitmi osamelosti. V súvislosti so svojou službou celým časom si spomína: „Keď som začala slúžiť ako priekopníčka, so spoločníčkou sme bývali ďaleko od najbližšieho zboru. Naučili sme sa úplne spoliehať na Jehovu a toto uvedomovanie si závislosti od neho mi pomáha po celý môj život. Keď mám negatívne myšlienky, rozprávam sa s Jehovom a on mi pomáha. Veľkou útechou je pre mňa vždy 23. žalm, ktorý si často čítam.“

Aj apoštol Pavol musel znášať značné bremeno. Najmenej pri troch príležitostiach ‚úpenlivo prosil Pána, aby od neho vzdialil osteň, ktorý mal v tele‘. Pavol nedostal zázračnú pomoc, ale dostal sľub, že Božia nezaslúžená láskavosť ho bude podporovať. (2. Korinťanom 12:7–9) Pavol tiež odhalil tajomstvo spokojnosti. Neskôr napísal: „Vo všetkom a za každých okolností som sa naučil tajomstvu, ako byť sýty aj ako hladovať, ako mať hojnosť aj ako trpieť núdzu. Na všetko mám silu prostredníctvom toho, ktorý mi ju prepožičiava.“ — Filipanom 4:12, 13.

Ako môže človek získať silu od Boha, keď sa cíti skľúčený či osamelý? Pavol napísal: „O nič sa úzkostlivo nestarajte, ale nech sa vaše prosebné žiadosti oznamujú Bohu modlitbou a pokornou prosbou spolu s vďakou; a Boží pokoj, ktorý prevyšuje každé myslenie, bude strážiť vaše srdce a vaše myšlienkové sily prostredníctvom Krista Ježiša.“ ​(Filipanom 4:6, 7) Sandra uplatňuje túto radu. Vysvetľuje: „Ako slobodná trávim množstvo času sama. To mi poskytuje hojnosť príležitostí modliť sa k Jehovovi. Cítim k nemu veľmi blízky vzťah a dokážem sa s ním voľne rozprávať o svojich problémoch i radostiach.“ A Frances hovorí: „Prekonávanie vlastných negatívnych myšlienok je náročný boj. No keď otvorene hovorím o svojich pocitoch Jehovovi, nesmierne mi to pomáha. Som presvedčená, že Jehova sa zaujíma o čokoľvek, čo by mohlo ovplyvniť moje duchovné a citové blaho.“ — 1. Timotejovi 5:5.

„Neste bremená jedni druhých“

V kresťanskom bratstve nemusíme niesť bremená sami. „Neste bremená jedni druhých, a tak naplňte Kristov zákon,“ nabádal apoštol Pavol. (Galaťanom 6:2) Prostredníctvom nášho spoločenstva so spolukresťanmi môžeme získať „dobré slovo“ povzbudenia, ktoré nám môže uľahčiť naše bremeno osamelosti. — Príslovia 12:25.

Uvažuj tiež, čo Písma hovoria o dcére izraelského sudcu Jeftu. Pred víťazstvom nad nepriateľskými vojskami Ammónčanov Jefta slávnostne sľúbil, že dá Jehovovi prvého zo svojej domácnosti, ktorý mu vyjde v ústrety zablahoželať. Ukázalo sa, že prvá mu vyšla v ústrety jeho dcéra. (Sudcovia 11:30, 31, 34–36) Hoci to pre Jeftovu dcéru znamenalo, že zostane slobodná a vzdá sa svojej prirodzenej túžby mať rodinu, ochotne sa podriadila otcovmu slávnostnému sľubu a zvyšok svojho života slúžila vo svätyni v Šíle. Zostala jej obeť nepovšimnutá? Nie: „Rok čo rok chodievali dcéry Izraela vzdávať chválu dcére Gileádčana Jeftu, štyri dni v roku.“ ​(Sudcovia 11:40) Áno, pochvala môže povzbudiť tých, ktorým je určená. Preto nezabúdajme chváliť tých, ktorí si to zaslúžia.

Urobíme dobre, ak pouvažujeme aj o Ježišovom príklade. Napriek tomu, že nebolo židovským zvykom, aby sa muži rozprávali so ženami, Ježiš venoval čas Márii a Marte. Tieto ženy boli pravdepodobne buď vdovami, alebo boli nevydaté. Ježiš chcel, aby obe mali duchovný úžitok z jeho priateľstva. (Lukáš 10:38–42) Môžeme napodobňovať Ježišov príklad tak, že budeme pamätať na naše nevydaté duchovné sestry pri spoločenských udalostiach a naplánujeme si tiež, že s nimi budeme chodiť do kazateľskej služby. (Rimanom 12:13) Cenia si tieto sestry takúto pozornosť? Jedna sestra sa vyjadrila: „Viem, že ma bratia majú radi a cenia si ma, ale som vďačná, keď mi prejavia viac osobného záujmu.“

„Keďže nemáme nikoho, ku komu by sme patrili,“ vysvetľuje Sandra, „viac potrebujeme cítiť lásku a spolupatričnosť zo strany rodiny duchovných bratov a sestier.“ Jehova sa zjavne stará o osamelých a my s ním spolupracujeme, ak im dávame najavo, že sú žiaduci a milovaní. (1. Petra 5:6, 7) Takýto záujem nezostane nepovšimnutý, lebo „kto prejavuje priazeň poníženému, požičiava Jehovovi a On [Jehova Boh] mu odplatí jeho zaobchádzanie“. — Príslovia 19:17.

„Každý ponesie svoj vlastný náklad“

Hoci druhí môžu pomáhať a ich podpora môže byť veľkým povzbudením, „každý ponesie svoj vlastný náklad“. (Galaťanom 6:5) Keď však nesieme náklad osamelosti, musíme si dávať pozor na určité nebezpečenstvá. Napríklad ak sa po citovej stránke stiahneme do ulity, osamelosť nás môže premôcť. Naproti tomu pomocou lásky môžeme my zvíťaziť nad osamelosťou. (1. Korinťanom 13:7, 8) Dávať druhým a deliť sa s nimi je najlepšia cesta, ako nájsť šťastie — bez ohľadu na okolnosti. (Skutky 20:35) „Nemám veľa času na uvažovanie o tom, že som osamelá,“ hovorí jedna usilovná priekopníčka. „Keď sa cítim užitočná a som plne zamestnaná, necítim sa osamelá.“

Musíme byť tiež opatrní, aby nás osamelosť nepodnietila nadviazať nejaký nemúdry vzťah. Napríklad aké by bolo smutné, keby sme pre túžbu po manželstve boli slepí voči mnohým problémom, ktoré prináša manželstvo s neveriacim, a zvlášť voči biblickej rade, aby sme sa takémuto jarmu vyhýbali! (2. Korinťanom 6:14) Jedna rozvedená kresťanka povedala: „Jedna vec je oveľa horšia ako slobodný stav. Je to manželstvo s nesprávnym človekom.“

Problém, ktorý nemôžeme vyriešiť, azda musíme vydržať, prinajmenšom nejaký čas. S Božou pomocou môžeme vydržať pocit osamelosti. Kiež ďalej slúžime Jehovovi s dôverou, že jedného dňa budú všetky naše potreby uspokojené tým najlepším možným spôsobom. — Žalm 145:16.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázky na strane 28]

Osamelosť možno prekonať tým, že budeme dávať druhým a deliť sa s nimi