Stojte pevne v kresťanskej slobode!
Vrcholné myšlienky z listu Galaťanom
JEHOVA je Bohom slobody. (2. Korinťanom 3:17) Jeho syn Ježiš Kristus povedal: „Spoznáte pravdu a pravda vás oslobodí.“ (Ján 8:32) Apoštol Pavol podľa vzoru Krista hlásal dobré posolstvo slobody. — Rimanom 6:18; 8:21.
Hlásajúc túto oslobodzujúcu správu, Pavol počas svojej prvej misijnej cesty (47–48 n. l.) založil zbory v Galácii (čo bola rímska provincia v Malej Ázii). Galaťania vedeli o rozhodnutí vedúceho zboru, že sa od kresťanov nevyžaduje obriezka. (Skutky 15:22–29) Ale judaisti sa ich snažili zotročiť, trvajúc na tom, že sa musia dať obrezať. Preto Pavol dáva taký dôraz na kresťanskú slobodu v liste, ktorý napísal Galaťanom z Korintu alebo zo sýrskej Antiochie asi roku 50–52 n. l. Hovorí tu napríklad: „Pre... slobodu nás oslobodil Kristus. Preto stojte pevne a nedajte sa znovu zapriahnuť do jarma otroctva.“ — Galaťanom 5:1.
Pavol obhajuje svoje apoštolstvo
Pavol najprv poukázal na to, že jeho apoštolstvo je „skrze Ježiša Krista a Boha“. (1:1–2:14) Pavol prišiel (s Barnabášom a Títom) do Jeruzalema kvôli vyjasneniu otázky o obriezke. Vtedy Jakob, Kéfaš (Peter) a Ján uznali, že bol splnomocnený byť apoštolom pre národy. Keď sa Peter neskôr oddelil od nežidovských veriacich v Antiochii, pretože sa bál židovských kresťanov z Jeruzalema, Pavol ho pokarhal.
Ako možno byť vyhlásený za spravodlivého?
Apoštol Pavol veľmi presvedčivo poukázal aj na to, že len pomocou viery v Ježiša Krista môže byť človek vyhlásený za spravodlivého. (2:15–3:29) Galaťania prijali Božieho ducha nie na základe skutkov zákona, ale pretože s vierou prijali dobré posolstvo. Praví Abrahámovi synovia majú vieru, ale jednotlivci, ktorí sa pokúšajú preukázať sa spravodlivými pomocou ‚skutkov zákona, sú pod kliatbou‘. Prečo? Pretože nemôžu dokonale dodržať Zákon. V skutočnosti Zákon jasne ukázal previnenia a bol „vychovávateľom, vedúcim ku Kristovi“.
Stojte pevne
Kristus svojou smrťou ‚oslobodil tých, ktorí boli pod zákonom‘. No jeho nasledovníci musia pevne stáť v kresťanskej slobode. (4:1–6:18) Preto Galaťania museli vzdorovať každému, kto sa ich snažil ovplyvniť, aby prijali jarmo otroctva. Popritom však nesmeli túto svoju slobodu zneužívať, ale museli sa vyhýbať „skutkom tela“ a prejavovať ovocie Božieho ducha. Tí, ktorí sa ich snažili uviesť do otroctva Zákona, chceli „byť pekní v tele“, vyhnúť sa prenasledovaniu, a pritom mať dôvod chváliť sa. Pavol však ukázal, že aj obriezka, aj neobriezka je nič. Iba „nové stvorenie je niečo“. Modlil sa, aby pokoj a milosrdenstvo bolo nad duchovným Izraelom, tými, ktorí patria k tomu novému stvoreniu.
Pavlov list pomohol Galaťanom vzdorovať tým, ktorí sa ich snažili duchovne zotročiť. Kiež pomôže aj nám prejavovať ovocie ducha a stáť pevne v kresťanskej slobode.
[Rámček/obrázok na strane 23]
Vypálené znamenia: „Nech ma nikto netrápi,“ napísal Pavol, „lebo ja nesiem na svojom tele vypálené znamenia Ježišovho otroka“. (Galaťanom 6:17) V staroveku bývalo medzi niektorými pohanmi zvykom, že otroci boli značkovaní, aby bolo možné určiť ich majiteľov. Na tele mali vypálené alebo napísané rôzne značky. Množstvo telesného týrania, ktoré Pavol zakúsil pre svoju kresťanskú službu, nepochybne zanechalo na jeho tele jazvy, dosvedčujúce, že je verným otrokom, patriacim Kristovi a prenasledovaným pre Krista. (2. Korinťanom 11:23–27) To mohli byť „vypálené znamenia“, o ktorých sa Pavol zmieňoval, alebo tým možno myslel život, ktorý prežil ako kresťan, v ktorom prejavoval ovocie ducha a vykonával svoju službu.
[Obrázok]
Rímski otroci boli nútení slúžiť svojim pánom, ale Pavol slúžil dobrovoľne a nadšene ako otrok Ježiša Krista.