Buďte premenení v mysli a osvietení v srdci
„Preto o tom hovorím a svedčím v Pánovi, aby ste už ďalej nechodili tak, ako chodia tiež národy.“ — EFEZANOM 4:17.
1. Čo pre nás robí naša myseľ a naše srdce?
MYSEĽ a srdce patria k najobdivuhodnejším danostiam, aké ľudia majú. Hoci vykonávajú nespočetné množstvo činností, sú u každého jednotlivca jedinečné. Naša osobnosť, naša reč, naše správanie, naše city a náš rebríček hodnôt — to všetko je hlboko ovplyvnené spôsobom, akým pracuje naša myseľ a naše srdce.
2, 3. a) Ako Biblia používa výrazy „srdce“ a „myseľ“? b) Prečo sa musíme starať o srdce a myseľ?
2 V Biblii sa pojem „srdce“ zvyčajne vzťahuje na pohnútky, emócie a vnútorné city a „myseľ“ na intelekt a schopnosti myslenia. Napriek tomu sa srdce a myseľ navzájom nevylučujú. Napríklad Mojžiš nabádal Izraelitov: „Privoláš späť do svojho srdca [poznámka pod čiarou v Biblii s odkazmi: „privoláš si späť do mysle“], že Jehova je pravý Boh.“ (5. Mojžišova 4:39) A Ježiš povedal znalcom Písma, ktorí proti nemu strojili úklady: „Prečo myslíte na zlé vo svojich srdciach?“ — Matúš 9:4; Marek 2:6, 7.
3 To ukazuje, že myseľ a srdce sú tesne späté. Navzájom na seba pôsobia; niekedy sa navzájom posilňujú, aby pracovali ako zjednotený tím, avšak často proti sebe bojujú o prevahu. (Matúš 22:37; porovnaj Rimanom 7:23.) Preto ak máme získať Božiu priazeň, musíme si byť istí nielen stavom našej mysle a nášho srdca, ale musíme ich aj cvičiť, aby harmonicky spolupracovali, aby pôsobili tým istým smerom. Musíme byť premenení v mysli a osvietení v srdci. — Žalm 119:34; Príslovia 3:1.
‚Ako chodia národy‘
4. Ako Satan ovplyvňuje mysle a srdcia ľudí a aké to má dôsledky?
4 Satan je majstrom podvodu a machinácií. Vie, že na to, aby mohol ovládať ľudí, musí zapôsobiť na ich mysle a srdcia. Už od začiatku ľudských dejín používa rôzne úskoky, aby dosiahol tento cieľ. A výsledkom je, že „celý svet leží v moci toho zlého“. (1. Jána 5:19) Satan ovplyvňuje srdcia a mysle ľudí vo svete tak úspešne, že Biblia opisuje týchto ľudí ako ‚pokrivené a prevrátené pokolenie‘. (Filipanom 2:15) Apoštol Pavol živo opisuje stav srdca a mysle tohto pokriveného a prevráteného pokolenia a jeho slová nám všetkým dnes slúžia ako varovanie. Prečítaj si, prosím, napríklad Efezanom 4:17–19 a porovnaj to s Pavlovými slovami v Rimanom 1:21–24.
5. Prečo Pavol napísal Efezanom dôraznú radu?
5 Dokážeme pochopiť, prečo Pavol napísal také silné slová kresťanom v Efeze, ak si pripomenieme, že toto mesto bolo známe svojím mravným úpadkom a pohanským modlárskym uctievaním. Hoci Gréci mali vychýrených mysliteľov a filozofov, zdá sa, že grécka vzdelanosť mnohým ľuďom viac umožnila konať zlo a ich kultúra ich urobila iba rafinovanejšími v nerestiach. Pavol si robil vážne starosti o svojich spolukresťanov, ktorí žili v takom prostredí. Vedel, že mnohí z nich boli kedysi ľuďmi z národov a „chodili podľa systému vecí tohto sveta“. Ale potom prijali pravdu. Ich mysle boli premenené a ich srdcia boli osvietené. Pavol si nadovšetko prial, aby „chodili hodní povolania“. — Efezanom 2:2; 4:1.
6. Prečo by sme sa mali zaujímať o Pavlove slová?
6 Dnešná situácia je podobná. Aj my žijeme vo svete prevrátených hodnôt, úpadkovej morálky a falošných náboženských zvykov. Mnohí z nás kedysi žili podľa systému vecí tohto sveta. Ďalší sú deň čo deň v priamom kontakte so svetskými ľuďmi. Niektorí z nás žijú v domácnostiach, v ktorých prevláda svetský duch. Je preto naliehavé, aby sme pochopili význam Pavlových slov a mali úžitok z jeho rád.
Neužitočné a zatemnené mysle
7. Čo Pavol mienil výrazom ‚neužitočnosť ich mysle‘?
7 Svoje nabádanie, aby kresťania „už ďalej nechodili tak, ako chodia tiež národy“, Pavol mocne podporil tým, že sa najprv zmienil o ‚neužitočnosti ich mysle‘. (Efezanom 4:17) Čo to znamená? Podľa The Anchor Bible slovo preložené ako „‚neužitočnosť‘ zahŕňa prázdnotu, bezcennosť, márnosť, pochabosť, bezúčelnosť a frustráciu“. Pavol poukazoval na to, že povesť a sláva gréckeho a rímskeho sveta sa môžu zdať pôsobivé, ale usilovať sa o ne je skutočne prázdne, pochabé a bezúčelné. Tí, ktorí bažia po povesti a sláve, zažijú nakoniec frustráciu a sklamanie. Ten istý princíp platí i v dnešnom svete.
8. V akých smeroch sú snaženia sveta neužitočné?
8 Svet má svoju elitu a svojich intelektuálov, od ktorých ľudia očakávajú odpovede na také závažné otázky, ako je pôvod a zmysel života a osud ľudstva. Ale aké porozumenie majú a aké vedenie môžu poskytnúť? Ateizmus, agnosticizmus, evolúciu a množstvo ďalších mätúcich a odporujúcich si predstáv a teórií, ktoré neprinášajú viac osvietenia než rituály a povery minulosti. Mnohé svetské snaženia, ako sa to javí, poskytujú určitú mieru uspokojenia a pocitu naplnenia. Ľudia hovoria o úspechu a veľkých výkonoch vo vede, umení, hudbe, športe, politike a tak ďalej. Vychutnávajú prchavé momenty slávy. Napriek tomu sú dejinné anály i súčasné knihy zaznamenávajúce rekordy plné zabudnutých hrdinov. Všetko toto nie je nič iné než prázdnota, bezcennosť, márnosť, pochabosť, bezúčelnosť a frustrácia.
9. K akým neužitočným činnostiam sa mnohí ľudia obracajú?
9 Mnohí ľudia, ktorí uznávajú, že takéto snaženia sú neužitočné, sa obracajú k hmotárskym činnostiam — k hromadeniu peňazí a nadobúdaniu vecí, ktoré možno za peniaze kúpiť — a robia si z týchto činností cieľ svojho života. Sú presvedčení, že šťastie pramení z bohatstva, majetku a vyhľadávania rozkoší. Nielenže do toho vkladajú svoju myseľ, ale sú ochotní obetovať tomu všetko — zdravie, rodinu, ba aj svedomie. Aký výsledok to prináša? Namiesto dosiahnutia spokojnosti „celí sa prebodali mnohými bolesťami“. (1. Timotejovi 6:10) Nie div, že Pavol nabádal spolukresťanov, aby prestali chodiť tak, ako chodia národy, pretože taký spôsob myslenia je neužitočný.
10. Ako sú ľudia vo svete „myšlienkovo v tme“?
10 Aby ukázal, že svet nemá nič závideniahodné alebo hodné napodobňovania, Pavol ďalej povedal, že „sú myšlienkovo v tme“. (Efezanom 4:18) Samozrejme, v takmer každej oblasti snaženia má svet inteligentných ľudí s rozsiahlymi vedomosťami. A predsa Pavol povedal, že sú myšlienkovo v tme. Prečo? To, čo povedal, sa netýka odborných vedomostí a schopností ich mysle. Výraz „myseľ“ sa môže vzťahovať aj na centrum vnímania, sídlo pochopenia, na vnútorného človeka. Sú v tme, lebo nemajú svetlo, ktoré by ich viedlo, čiže nemajú zmysel na usmerňovanie svojich snažení. Možno to vidieť z ich otupeného zmyslu pre správne a nesprávne. Ľudia si môžu myslieť, že dnešný neodsudzujúci a všetko prijímajúci myšlienkový postoj je osvietený, ale podľa Pavla je skutočne zatemnený. Po duchovnej stránke tápajú v úplnej tme. — Jób 12:25; 17:12; Izaiáš 5:20; 59:6–10; 60:2; porovnaj Efezanom 1:17, 18.
11. Čo je príčinou myšlienkovej tmy vo svete?
11 Prečo je to tak, že ľudia môžu byť inteligentní, ba dokonca vynikajúci v toľkých veciach, a predsa sú v duchovnej tme? V 2. liste Korinťanom 4:4 nám na to Pavol dal odpoveď: „Boh tohto systému vecí zaslepil mysle neveriacich, aby nepresvietilo osvietenie slávnym dobrým posolstvom o Kristovi, ktorý je obrazom Boha.“ Aké je to drahocenné požehnanie, že tí, ktorí prijímajú slávne dobré posolstvo, sa stali premenenými v mysli a osvietenými v srdci!
Nevedomé a necitlivé srdcia
12. V akom zmysle je svet „odcudzený životu, ktorý patrí Bohu“?
12 Aby nám Pavol pomohol lepšie pochopiť, prečo musíme byť premenení v mysli a osvietení v srdci, upriamil našu pozornosť na skutočnosť, že cesta sveta je ‚odcudzená životu, ktorý patrí Bohu‘. (Efezanom 4:18) To neznamená, že by ľudia už vôbec neverili v Boha alebo že by sa stali úplne bezbožnými. Jeden novinový komentátor to vyjadril takto: „Namiesto slova bezbožný zaveďme nový výraz: nezbožný. Nezbožní ľudia chcú byť uznávaní za to, že veria v Boha, no súčasne si ho držia v skrinke a pustia ho von len v nedeľu dopoludnia a nikdy mu nedovolia, aby ovplyvňoval ich politický názor na svet alebo aby ovplyvňoval ich osobný život medzi nedeľami. Viac-menej veria v Boha, ale nemyslia si, že by mal veľmi čo povedať súčasnej spoločnosti.“ Pavol to vyjadril v liste Rimanom takto: „Hoci poznali Boha, neoslavovali ho ako Boha, ani mu neďakovali.“ (Rimanom 1:21) Každý deň stretávame ľudí, ktorí prechádzajú životom bez toho, že by vôbec pomysleli na Boha. Naozaj, nevzdávajú mu česť či vďaku.
13. Čo je „život, ktorý patrí Bohu“?
13 Výraz „život, ktorý patrí Bohu“ je významný, pretože lepšie ukazuje, ako myšlienková a duchovná tma kazí zmysel ľudí pre hodnoty. Grécke slovo tu preložené ako „život“ nie je bios (z ktorého pochádzajú slová ako „biológia“, „biografia“), ktoré znamená spôsob života čiže životný štýl. Miesto toho je tam slovo zoe (z ktorého pochádzajú slová ako „zoologická záhrada“, „zoológia“). Podľa Vine’s Expository Dictionary of Old and New Testament Words to znamená „život ako princíp, život v absolútnom zmysle, život, ako ho má Boh... Tomuto životu sa človek v dôsledku Pádu odcudzil.“ Pavol nám teda povedal, že myšlienková a duchovná tma priviedla ľudí vo svete nielen k porušenosti v tele, ale ich aj oddelila od nádeje na večný život, ktorý dáva Boh. (Galaťanom 6:8) Prečo je to tak? Pavol nám ďalej uviedol príčiny.
14. Čo je jednou z príčin toho, že svet je odcudzený životu, ktorý patrí Bohu?
14 Ponajprv povedal, že je to „pre nevedomosť, ktorá je v nich“. (Efezanom 4:18) Vyjadrenie „ktorá je v nich“ zdôrazňuje, že to nie je nevedomosť pre nedostatok príležitostí, ale pre úmyselné zavrhnutie poznania Boha. Iné preklady tejto pasáže hovoria: „ich vlastné odmietnutie poznať Boha“ (The Anchor Bible); „bez poznania, pretože si pred ním uzavreli srdce“ (Jerusalem Bible). Keďže zavrhli presné poznanie Boha, čiže svojvoľne ním pohrdli, nemajú žiaden základ pre získanie takého života, aký Jehova ponúka tým, čo prejavujú vieru v jeho Syna, ktorý povedal: „To znamená večný život, že prijímajú poznanie o tebe, jedinom pravom Bohu, a o tom, ktorého si vyslal, o Ježišovi Kristovi.“ — Ján 17:3; 1. Timotejovi 6:19.
15. Čo prispieva k tomu, že tento svet je odcudzený životu, ktorý patrí Bohu?
15 Ďalšou príčinou toho, že svet vo všeobecnosti je odcudzený životu, ktorý patrí Bohu, je podľa Pavlových slov „necitlivosť [ich] srdca“. (Efezanom 4:18) „Necitlivosť“ tu v podstate znamená zatvrdnutie, akoby pokrytie mozoľmi. Všetci vieme, ako sa tvoria mozole. Koža môže byť spočiatku jemná a citlivá, ale keď je opakovane vystavovaná určitému tlaku alebo treniu, tvrdne a hrubne a vytvára sa mozoľ. Koža už nie je citlivá na podráždenie. Takisto ľudia sa nerodia so zatvrdnutým alebo mozoľnatým srdcom, takže by boli automaticky necitliví voči Bohu. Ale tým, že žijeme vo svete a sme vystavení jeho duchu, netrvá to dlho a srdce zmozoľnatie alebo zatvrdne, ak nie je chránené. Preto Pavol varoval: „Dajte si pozor... aby sa nikto z vás nezatvrdil klamlivou mocou hriechu.“ (Hebrejom 3:7–13; Žalm 95:8–10) Aké je preto naliehavé, aby sme zostali premenení v mysli a osvietení v srdci!
„Stratili celý mravný zmysel“
16. Čo je dôsledkom myšlienkovej tmy a odcudzenia sveta od života, ktorý patrí Bohu?
16 Dôsledok takejto tmy a odcudzenia je zhrnutý v ďalších Pavlových slovách: „Pretože stratili celý mravný zmysel, oddali sa voľnému správaniu, aby chamtivo páchali nečistotu každého druhu.“ (Efezanom 4:19) Vyjadrenie „stratili celý mravný zmysel“ doslovne znamená „prestali cítiť bolesť“, mravnú bolesť. A takto vzniká zatvrdnuté srdce. Keď prestane cítiť hryzenie svedomia a zmysel pre zodpovednosť pred Bohom, už nejestvuje žiadne obmedzenie. Preto Pavol povedal, že „sa oddali“ voľnému správaniu a nečistote. Je to úmyselný, svojvoľný krok. Výraz „voľné správanie“, ako sa používa v Biblii, označuje bezočivý, nehanebný postoj pohŕdania zákonom a autoritou. Podobne „nečistota každého druhu“ zahŕňa nielen sexuálne zvrátenosti, ale aj nemravné veci robené v mene náboženstva, ako boli napríklad obrady plodnosti a rituály vykonávané v Artemidinom chráme v Efeze, ktoré Pavlovi čitatelia dobre poznali. — Skutky 19:27, 35.
17. Prečo Pavol povedal, že ľudia, ktorí stratili celý mravný zmysel, hrešia „chamtivo“?
17 Akoby neviazané oddávanie sa voľnému správaniu a nečistote každého druhu nebolo ešte dosť zlé, takíto ľudia, ako Pavol dodáva, konajú „chamtivo“. Keď ľudia, ktorí do istej miery ešte majú mravný zmysel, spáchajú nejaký hriech, môžu aspoň cítiť ľútosť a veľmi sa snažiť neurobiť to znovu. Ale tí, ktorí „stratili celý mravný zmysel“, hrešia „chamtivo“ („a ešte si žiadajú viac“, The Anchor Bible). Dychtivo sa púšťajú po bludnej klesajúcej špirále, až kým neklesnú do hĺbok skazenosti — a nič si z toho nerobia. Aký je to presný opis „vôle národov“! — 1. Petra 4:3, 4.
18. Ak by sme to zhrnuli, aký obraz myšlienkového a duchovného stavu sveta predkladá Pavol?
18 Pavol takto iba v troch veršoch, v Efezanom 4:17–19, odhaľuje skutočný mravný a duchovný stav sveta. Poukazuje na to, že predstavy a teórie predkladané svetskými mysliteľmi a neustále úsilie o bohatstvo a rozkoše sú úplne neužitočné. Objasňuje, že svet je pre myšlienkovú a duchovnú tmu v morálnom bahne a klesá stále hlbšie. Pre nevedomosť a necitlivosť z vlastnej vôle sa svet napokon beznádejne odcudzil životu, ktorý patrí Bohu. Istotne máme dobré dôvody, aby sme nechodili ďalej tak, ako chodia národy!
19. O akých základných otázkach ešte musíme uvažovať?
19 Keďže tma v mysli a v srdci spôsobuje, že svet sa odcudzil Jehovovi Bohu, ako môžeme odstrániť všetku tmu z mysle a srdca? Čo by sme mali robiť, aby sme mohli ďalej chodiť ako deti svetla a aby sme si udržali Božiu priazeň? Tým sa bude zaoberať nasledujúci článok.
Vieš vysvetliť?
◻ Čo bolo podnetom pre Pavlovu dôraznú radu v Efezanom 4:17–19?
◻ Prečo sú cesty sveta neužitočné a v tme?
◻ Čo sa mieni výrazom „odcudzení životu, ktorý patrí Bohu“?
◻ Aké sú dôsledky zatemnenej mysle a necitlivého srdca?
[Obrázky na strane 9]
Efez bol známy mravným úpadkom a modlárskym uctievaním
1. Rímsky gladiátor v Efeze
2. Trosky Artemidinho chrámu
3. Divadlo v Efeze
4. Efezská Artemis, bohyňa plodnosti
[Obrázok na strane 10]
Aké porozumenie môže poskytnúť elita sveta?
Nero
[Prameň ilustrácie]
Musei Capitolini, Roma