Kresťanská jednota oslavuje Boha

‚Vážne sa usilujte o zachovanie jednoty ducha.‘ (EF. 4:3)

 1. Ako oslavovali Boha efezskí kresťania v prvom storočí?

JEDNOTA kresťanského zboru v starovekom Efeze oslavovala pravého Boha, Jehovu. V tomto prosperujúcom stredisku obchodu boli niektorí kresťanskí bratia zjavne bohatí majitelia otrokov, zatiaľ čo ďalší boli otroci a pravdepodobne boli veľmi chudobní. (Ef. 6:5, 9) Niektorí boli Židia, ktorí spoznali pravdu v priebehu troch mesiacov, keď apoštol Pavol prednášal v ich synagóge. A ďalší predtým uctievali Artemis a zapodievali sa magickým umením. (Sk. 19:8, 19, 26) Je zrejmé, že pravé kresťanstvo spojilo ľudí z rôzneho prostredia. Pavol si uvedomoval, že jednota zboru oslavuje Jehovu. Napísal: „Nech je jemu sláva prostredníctvom zboru.“ ​(Ef. 3:21)

 2. Čo ohrozovalo jednotu zboru v Efeze?

² Požehnaná jednota efezského zboru však bola ohrozená. Pavol starších tohto zboru vystríhal: „Z vás samých povstanú muži a budú hovoriť prevrátené veci, aby odviedli za sebou učeníkov.“ ​(Sk. 20:30) Navyše niektorí bratia sa celkom nezbavili rozdeľujúceho ducha, ktorý ako upozornil Pavol, „pôsobí v synoch neposlušnosti“. (Ef. 2:2; 4:22)

List, ktorý vyzdvihuje jednotu

3., 4. Ako Pavlov list Efezanom vyzdvihuje jednotu?

³ Pavol si uvedomoval, že ak majú kresťania ďalej harmonicky spolupracovať, každý z nich musí v podporovaní jednoty vynakladať vážne úsilie. Boh Pavla inšpiroval napísať list Efezanom, v ktorom bola dôležitou témou jednota. Pavol napríklad napísal o Božom predsavzatí „opäť zhromaždiť všetky veci v Kristovi“. (Ef. 1:10) Okrem toho prirovnal kresťanov k jednotlivým kameňom, z ktorých sa skladá stavba. „Celá harmonicky spojená stavba [rastie] v svätý chrám pre Jehovu.“ ​(Ef. 2:20, 21) Navyše Pavol zdôraznil jednotu židovských a nežidovských kresťanov a bratom tiež pripomenul, že majú spoločný pôvod. O Jehovovi povedal, že je „Otcom, ktorému každá rodina v nebi a na zemi vďačí za svoje meno“. (Ef. 3:5, 6, 14, 15)

⁴ Pri skúmaní štvrtej kapitoly Efezanom uvidíme, prečo si udržanie jednoty vyžaduje úsilie, ako nám Jehova pomáha dosahovať jednotu a aké postoje nám pomôžu, aby sme zostali jednotní. Keď si prečítaš celú kapitolu, budeš mať z tohto štúdia väčší úžitok.

Prečo si jednota vyžaduje vážne úsilie

 5. Prečo dokážu Boží anjeli slúžiť jednotne, ale prečo môže byť pre nás náročnejšie zachovávať jednotu?

⁵ Pavol úpenlivo prosil efezských bratov, aby sa „vážne... usilovali o zachovanie jednoty ducha“. (Ef. 4:3) Aby sme pochopili, prečo je na to potrebné vynakladať úsilie, zamyslime sa nad Božími anjelmi. Keďže na zemi nie sú ani dve živé bytosti úplne rovnaké, môžeme usúdiť, že Jehova obdaril každého z miliónov svojich anjelov jedinečnou osobnosťou. (Dan. 7:10) A predsa dokážu slúžiť Jehovovi jednotne, lebo ho všetci poslúchajú a konajú jeho vôľu. (Prečítajte Žalm 103:20, 21.) Zatiaľ čo verní anjeli majú rôzne vlastnosti, kresťania majú okrem rôznych vlastností aj rôzne chyby. To môže sťažovať zachovávanie jednoty.

 6. Aké postoje nám pomôžu v tom, aby spolupráca s bratmi, ktorí majú iné chyby ako my, bola príjemná?

⁶ Keď sa nedokonalí ľudia snažia spolupracovať, ľahko sa môžu vyskytnúť ťažkosti. Čo sa napríklad stane, keď mierny brat, ktorý často chodí neskoro, slúži Jehovovi s bratom, ktorý je dochvíľny, ale ľahko sa rozčúli? Každý z nich môže mať pocit, že problém je v tom druhom, pričom si neuvedomujú, že problém majú obaja. Ako by mohli takí dvaja bratia slúžiť vo vzájomnom súlade? Všimnime si, ako by im v tom mohli pomôcť postoje, ktoré odporúča apoštol Pavol v nasledujúcich slovách, a potom sa zamyslime, ako môžeme podporovať jednotu tým, že si budeme také postoje rozvíjať. Pavol napísal: „Úpenlivo [vás] prosím, aby ste chodili... s celou pokorou mysle a miernosťou, so zhovievavosťou, aby ste sa navzájom znášali v láske, vážne sa usilovali o zachovanie jednoty ducha v zjednocujúcom zväzku pokoja.“ ​(Ef. 4:1–3)

 7. Prečo je životne dôležité usilovať sa o jednotu s ďalšími nedokonalými kresťanmi?

⁷ Učiť sa slúžiť Bohu jednotne s ďalšími nedokonalými ľuďmi je veľmi dôležité, lebo existuje len jedna organizácia pravých ctiteľov Boha. „Je jedno telo a jeden duch, tak ako ste boli povolaní v jednej nádeji, ku ktorej ste boli povolaní; jeden Pán, jedna viera, jeden krst; jeden Boh a Otec všetkých.“ ​(Ef. 4:4–6) Toto jedno spoločenstvo bratov, ktoré Boh používa, má Jehovovho ducha a Jehovovo požehnanie. A aj keby sa stalo, že nás niekto zo zboru nahnevá, nie je žiadna iná organizácia, kam by sme mohli ísť. Nikde inde nemôžeme počuť slová večného života. (Ján 6:68)

„Dary v podobe ľudí“ podporujú jednotu

 8. Prostredníctvom koho nás Kristus posilňuje, aby sme dokázali odolávať rozdeľujúcim vplyvom?

⁸ Pavol na základe jedného zvyku bežného medzi vojakmi v staroveku ukázal, ako dal Ježiš „dary v podobe ľudí“, aby pomáhali zjednocovať zbor. Vojak, ktorý zvíťazil v nejakej bitke, mohol priviesť domov zajatého cudzinca ako otroka, ktorý potom pomáhal jeho manželke s prácami v domácnosti. (Žalm 68:1, 12, 18) Podobne aj Ježiš svojím víťazstvom nad svetom získal mnoho ochotných otrokov. (Prečítajte Efezanom 4:7, 8.) Ako používal týchto obrazných zajatcov? „Dal niektorých za apoštolov, niektorých za prorokov, niektorých za evanjelistov, niektorých za pastierov a učiteľov so zreteľom na vyškolenie svätých pre služobné dielo, pre vybudovanie Kristovho tela, kým všetci nedospejeme k jednote vo viere.“ ​(Ef. 4:11–13)

 9. a) Ako nám „dary v podobe ľudí“ pomáhajú udržiavať si jednotu? b) Prečo by mal k jednote zboru prispievať každý jeho člen?

⁹ Tieto „dary v podobe ľudí“ v úlohe láskavých pastierov nám pomáhajú udržať si jednotu. Napríklad ak si zborový starší všimne, že dvaja bratia ‚sa vzájomne popudzujú k súpereniu‘, môže veľmi prispieť k jednote zboru tým, že im súkromne dá radu, aby ich napravil „v duchu miernosti“. (Gal. 5:26–6:1) V úlohe učiteľov nám tieto „dary v podobe ľudí“ pomáhajú rozvíjať si pevnú vieru založenú na učení Biblie. Tak podporujú jednotu a pomáhajú nám spieť ku kresťanskej zrelosti. Pavol napísal, že to je preto, „aby sme už neboli deťmi, ktoré sú zmietané ako na vlnách a unášané sem a tam každým vetrom učenia, úskočnosťou ľudí a prefíkanosťou vo vymýšľaní omylov“. (Ef. 4:13, 14) K jednote bratstva by mal prispievať každý kresťan, rovnako ako každá časť tela podporuje ostatné tým, že pomáha poskytovať, čo je potrebné. (Prečítajte Efezanom 4:15, 16.)

Rozvíjaj si nové postoje

10. Ako môže nemravné konanie ohroziť našu jednotu?

¹⁰ Všimol si si, že v štvrtej kapitole Pavlovho listu Efezanom sa uvádza, že kľúčovým predpokladom jednoty, ktorú majú medzi sebou zrelí kresťania, je prejavovanie lásky? Ďalej sa tam poukazuje na to, čo láska zahŕňa. Prejavovanie lásky napríklad vylučuje smilstvo a voľné správanie. Pavol nabádal svojich bratov, aby „nechodili tak, ako chodia tiež národy“. Ľudia z národov „stratili celý mravný zmysel“ a „oddali sa voľnému správaniu“. (Ef. 4:17–19) Nemravný svet, v ktorom žijeme, ohrozuje našu jednotu. Ľudia hovoria o smilstve vo vtipoch, spievajú o ňom, radi sa naň pozerajú vo filmoch a dopúšťajú sa ho tajne alebo neskrývane. Ale od Jehovu a od zboru ťa môže odviesť dokonca aj flirtovanie, pod ktorým sa môže rozumieť konanie vytvárajúce dojem, že ťa niekto sexuálne priťahuje, i keď nemáš v úmysle vstúpiť s ním do manželstva. Prečo? Lebo flirtovanie môže veľmi ľahko viesť k smilstvu. Navyše, keď flirtuje niekto, kto je v manželstve, môže to viesť k cudzoložstvu, ktoré neľútostne oddelí deti od rodičov a nevinného človeka od manželského partnera. Teda flirtovanie naozaj rozdeľuje! Nie div, že Pavol napísal: „Krista ste takého nepoznali“! (Ef. 4:20, 21)

11. Aké zmeny by mali kresťania podľa Biblie urobiť?

¹¹ Pavol zdôraznil, že máme zanechať rozdeľujúce spôsoby uvažovania a miesto nich si rozvíjať postoje, ktoré nám umožnia žiť s druhými vo vzájomnom súlade. Uviedol: „Máte odložiť starú osobnosť, ktorá zodpovedala vášmu predchádzajúcemu spôsobu správania a ktorá sa kazí podľa svojich klamných žiadostí; ale buďte obnovení v sile, ktorá podnecuje vašu myseľ, a oblečte si novú osobnosť, ktorá bola stvorená podľa Božej vôle v pravej spravodlivosti a vernej oddanosti.“ ​(Ef. 4:22–24) Ako môžeme byť „obnovení v sile, ktorá podnecuje [našu] myseľ“? Keď s vďačnosťou rozjímame nad tým, čo sa učíme z Božieho Slova a z vynikajúceho príkladu zrelých kresťanov, a keď sa usilujeme to uplatniť, môžeme si osvojiť novú osobnosť, ktorá je „stvorená podľa Božej vôle“.

Rozvíjaj si nové spôsoby reči

12. Ako prispieva k jednote to, že hovoríme pravdu, a prečo je pre niektorých ťažké hovoriť pravdu?

¹² Hovoriť pravdu je životne dôležité pre tých, ktorí patria k sebe, či už je to v rodine, alebo v zbore. Úprimná, otvorená a láskavá reč môže ľudí zbližovať. (Ján 15:15) Ale čo sa stane, keď niekto klame svojmu bratovi? Keď si to oklamaný brat uvedomí, dôvera medzi nimi zoslabne. Preto iste chápeš dôvod, prečo Pavol napísal: „Hovorte každý pravdu so svojím blížnym, lebo sme údmi, ktoré patria k sebe.“ ​(Ef. 4:25) Pre niekoho, kto je zvyknutý klamať, možno preto, lebo s tým začal už ako dieťa, môže byť ťažké začať hovoriť pravdu. Ale Jehova si bude ceniť úsilie, ktoré vynaloží na to, aby sa zmenil, a pomôže mu.

13. Čo pomôže prestať s utŕhačnou rečou?

¹³ Jehova nás učí, aby sme podporovali vzájomnú úctu a jednotu v zbore i v rodine tým, že si dávame veľký pozor na svoju reč. „Nech z vašich úst nevychádza žiadna skazená reč... Nech je od vás vzdialená každá zlomyseľná horkosť a hnev a zlosť a krik a utŕhačná reč spolu so všetkým zlom.“ ​(Ef. 4:29, 31) Jeden spôsob, ako sa vyhýbať urážlivej reči, je osvojiť si úctivejší postoj k druhým. Napríklad muž, ktorý hovorí utŕhačne so svojou manželkou, by sa mal snažiť zmeniť svoj postoj k nej, zvlášť keď spoznáva, akú úctu preukazuje ženám Jehova. Boh dokonca pomazáva niektoré ženy svätým duchom, čím im dáva vyhliadku, že budú vládnuť s Kristom ako králi. (Gal. 3:28; 1. Petra 3:7) Podobne aj žena, ktorá má vo zvyku kričať na svojho manžela, by mala zmeniť svoj postoj k manželovi, keď spoznáva, ako Ježiš prejavoval sebaovládanie, keď ho provokovali. (1. Petra 2:21–23)

14. Prečo je nebezpečné podľahnúť hnevu?

¹⁴ S utŕhačnou rečou úzko súvisí neovládaný hnev. Aj ten môže rozdeľovať ľudí, ktorí patria k sebe. Hnev je ako oheň. Ľahko sa môže vymknúť spod kontroly a spôsobiť nešťastie. (Prísl. 29:22) Niekto, kto má oprávnený dôvod vyjadriť nespokojnosť, si musí dať záležať na tom, aby ovládol svoj hnev, a tak nenarušil drahocenné vzťahy. Kresťania by sa mali usilovať odpúšťať, neprechovávať nevraživosť a nemali by sa k veci opakovane vracať. (Žalm 37:8; 103:8, 9; Prísl. 17:9) Pavol Efezanom poradil: „Hnevajte sa, a predsa nehrešte; nech slnko nezapadne nad vašou podráždenou náladou, ani nedávajte miesto Diablovi.“ ​(Ef. 4:26, 27) Keby človek neovládol svoj hnev, dal by Diablovi príležitosť zasiať do zboru nejednotu, ba dokonca konflikt.

15. K čomu môže viesť to, že si niekto vezme, čo mu nepatrí?

¹⁵ K jednote zboru prispieva rešpektovanie vlastníckych práv druhých. Čítame: „Zlodej nech už nekradne.“ ​(Ef. 4:28) Členovia Jehovovho ľudu si navzájom dôverujú. Keby kresťan zneužil túto dôveru tým, že by vzal niečo, čo mu nepatrí, narušil by túto šťastnú jednotu.

Zjednocuje nás láska k Bohu

16. Ako môžeme budujúcou rečou posilňovať našu jednotu?

¹⁶ Jednota kresťanského zboru je výsledok toho, že láska k Bohu všetkých podnecuje, aby sa k druhým správali s láskou. Vďačnosť za Jehovovu láskavosť nás podnecuje vážne sa usilovať uplatňovať túto radu: „[Nech z vašich úst vychádza] každá reč, ktorá je dobrá na budovanie podľa potreby, aby odovzdala poslucháčom to, čo je užitočné... Staňte sa voči sebe navzájom láskavými, plnými nežného súcitu, ochotne si vzájomne odpúšťajte, podobne ako aj vám Boh ochotne odpustil prostredníctvom Krista.“ ​(Ef. 4:29, 32) Jehova nám láskavo odpúšťa, hoci sme nedokonalí. Nemali by sme aj my podobne odpúšťať druhým, keď vidíme ich chyby?

17. Prečo by sme sa mali vážne usilovať podporovať jednotu?

¹⁷ Jednota Božieho ľudu oslavuje Jehovu. Jehovov duch nás rôznymi spôsobmi podnecuje podporovať jednotu. Istotne by sme sa nechceli vzpierať tomu, ako nás vedie svätý duch. Pavol napísal: „Nezarmucujte Božieho svätého ducha.“ ​(Ef. 4:30) Jednota je poklad, ktorý stojí za to chrániť. Všetkým, ktorí ju zažívajú, robí radosť a Jehovovi prináša slávu. „Staňte sa preto napodobňovateľmi Boha ako milované deti a ďalej choďte v láske.“ ​(Ef. 5:1, 2)

Ako by si odpovedal?

• Aké postoje podporujú jednotu medzi kresťanmi?

• Ako môžeme svojím konaním podporovať jednotu zboru?

• Ako môžeme svojou rečou prispieť k tomu, aby sme dokázali spolupracovať s druhými?

[Obrázok na strane 17]

Ľudia z rôzneho prostredia sú zjednotení

[Obrázok na strane 18]

Chápeš, aké nebezpečné je flirtovať?