Nie despota

Ako by mal manžel uplatňovať svoju autoritu? Tým, že sa riadi znamenitým príkladom Božieho Syna. Biblia hovorí: „Manžel je hlavou svojej manželky, ako je aj Kristus hlavou zboru, on, ktorý je záchrancom tohto tela. Manželia, stále milujte svoje manželky, podobne ako aj Kristus miloval zbor a vydal sa zaň.“ (Efezanom 5:23, 25) To, ako uplatňoval svoje postavenie hlavy Ježiš Kristus, bolo pre zbor požehnaním. Nebol despota. Jeho učeníci sa nemuseli cítiť obmedzovaní alebo utláčaní. Naopak, získal si úctu všetkých tým, že s nimi zaobchádzal láskyplne a súcitne. Aký je to znamenitý príklad pre manželov, aby sa ním riadili pri zaobchádzaní so svojimi manželkami.

Niektorí manželia sa týmto znamenitým príkladom však neriadia. Postavenie hlavy, ktoré im dal Boh, používajú skôr sebecky, ako na dobro svojich manželiek. Vládnu nad manželkami despotickým spôsobom, vyžadujú úplnú podriadenosť a často im nedovoľujú, aby nejaké rozhodnutie urobili samy. Je pochopiteľné, že manželky takýchto manželov sú často v živote nešťastné. A trpí aj takýto manžel, pretože si nezískava milujúcu úctu svojej manželky.

Je pravda, že Boh vyžaduje, aby manželka rešpektovala postavenie, ktoré má jej manžel ako hlava rodiny. Ale ak manžel túži mať jej úprimnú úctu k nemu ako k človeku, musí si túto úctu získať; a najlepším spôsobom to dosiahne, keď koná zodpovedne a rozvíja znamenité, zbožné vlastnosti ako hlava domácnosti.

Podriadenosť je relatívna

Právomoc manžela nad manželkou nie je absolútna. V istom zmysle môže byť podriadenosť manželky prirovnaná k podriadenosti kresťana svetskému vládcovi. Boh prikazuje, že kresťan musí byť ‚podriadený nadriadeným vrchnostiam‘. (Rimanom 13:1) Napriek tomu musí byť táto podriadenosť vždy v rovnováhe s tým, čo sme dlžní Bohu. Ježiš povedal: „Splácajte cézarove veci cézarovi, ale Božie veci Bohu.“ (Marek 12:17) Ak cézar (svetská vláda) žiada, aby sme mu dali to, čo patrí Bohu, máme na pamäti slová apoštola Petra: „Ako vládcu musíme viac poslúchať Boha ako ľudí.“ — Skutky 5:29.

Manžel si zachová lásku a úctu svojej manželky, keď bude odzrkadľovať zbožné vlastnosti svojej hlavy, Ježiša Krista, ktorý prikázal svojim nasledovníkom, aby sa navzájom milovali. (Ján 13:34) I napriek tomu, že je manžel omylný a nedokonalý, ak uplatňuje svoju autoritu v súlade s nadradeným postavením hlavy Krista, uľahčuje tak svojej manželke radovať sa z toho, že je jej hlavou. (1. Korinťanom 11:3) Ak manželka pestuje také kresťanské vlastnosti ako skromnosť a milujúcu láskavosť, nie je pre ňu ťažké podriadiť sa manželovi.

Taký postoj by sa mal pestovať v zbore. A obzvlášť by sa mal pestovať medzi manželom a manželkou v kresťanskej domácnosti. Manžel môže prejaviť nežnú náklonnosť a miernosť tým, že venuje pozornosť návrhom svojej manželky. Predtým ako urobí rozhodnutie, ktoré sa dotkne celej rodiny, mal by vziať do úvahy manželkin názor. Kresťanské manželky nie sú hlúpe. Často môžu dať svojim manželom cenné návrhy, tak ako Sára svojmu manželovi Abrahámovi. (1. Mojžišova 21:12) Na druhej strane kresťanská manželka nebude mať na svojho manžela nerozumné požiadavky. Prejaví svoju láskavosť a pokoru mysle tým, že sa bude riadiť jeho vedením a podporovať jeho rozhodnutia, i keď sa možno niekedy odlišujú od toho, čomu by ona dala prednosť.

Rozumný manžel, tak ako rozumný starší, je prístupný a láskavý. Milujúca manželka na to reaguje tým, že je súcitná a zhovievavá a vyjadruje uznanie za úsilie, ktoré manžel vynakladá, aby spĺňal svoje zodpovednosti napriek nedokonalosti a tlaku, ktorý prináša život. Ak takýto postoj pestuje manžel i manželka, podriadenosť v manželstve sa nestane problémom. Je skôr zdrojom radosti, pocitu bezpečia a trvalej spokojnosti.