Praktická kniha pre súčasný život
Knihy, ktoré ponúkajú rady, sú v dnešnom svete veľmi populárne. Rýchlo však zastarajú a zakrátko sú revidované alebo nahradené inými. Ako je to s Bibliou? Jej písanie bolo dokončené takmer pred 2000 rokmi. No jej pôvodné posolstvo nikdy nebolo vylepšované ani aktualizované. Mohla by taká kniha obsahovať praktické vedenie pre našu dobu?
NIEKTORÍ hovoria, že nie. „Nikto by nebol za to, aby sa učebnica chémie z roku 1924 používala na dnešných hodinách chémie,“ napísal Dr. Eli S. Chesen vo vysvetlení, prečo si myslí, že Biblia je zastaraná.1 Tento argument je zdanlivo rozumný. Napokon, odvtedy, čo bola Biblia napísaná, sa človek dozvedel veľa nového o duševnom zdraví a ľudskom správaní. Teda ako by mohla byť nejaká staroveká kniha aktuálna pre súčasný život?
Nadčasové zásady
Hoci je pravda, že časy sa menia, základné ľudské potreby zostávajú rovnaké. Ľudia v celej histórii mali potrebu lásky a náklonnosti. Chceli byť šťastní a viesť zmysluplný život. Potrebovali rady, ako sa vyrovnať s ekonomickými tlakmi, ako dosiahnuť šťastie v manželstve a ako vštepiť dobré morálne a etické hodnoty svojim deťom. Biblia obsahuje rady, ktoré sa zaoberajú týmito základnými potrebami. — Kazateľ 3:12, 13; Rimanom 12:10; Kolosanom 3:18–21; 1. Timotejovi 6:6–10.
Biblické rady odzrkadľujú hlboké pochopenie ľudskej povahy. Pouvažujme o niekoľkých príkladoch jej špecifických, nadčasových zásad, ktoré sú praktické pre súčasný život.
Praktické vedenie v manželstve
Rodina, hovorí časopis UN Chronicle, „je najstaršia a najzákladnejšia jednotka ľudskej organizácie; najdôležitejšie spojenie medzi generáciami“. Toto „najdôležitejšie spojenie“ sa však alarmujúcou rýchlosťou rozpadá. „V dnešnom svete,“ uvádza Chronicle, „stojí mnoho rodín pred ohromujúcimi problémami, ktoré ohrozujú ich schopnosť fungovať a vlastne prežiť.“2 Aké rady ponúka Biblia, aby pomohla rodinnej jednotke prežiť?
Predovšetkým, Biblia veľa hovorí o tom, ako by sa manžel a manželka mali k sebe správať. O manželoch napríklad hovorí: „Takisto majú manželia milovať svoje manželky ako vlastné telá. Kto miluje svoju manželku, miluje seba, lebo nikto nikdy nemal v nenávisti svoje telo; ale živí ho a starostlivo opatruje.“ (Efezanom 5:28, 29) Manželka dostáva radu, „nech má hlbokú úctu k svojmu manželovi“. — Efezanom 5:33.
Pouvažujme o výsledkoch uplatňovania týchto biblických rád. Manžel, ktorý miluje svoju manželku ,ako vlastné telo‘, nie je k nej nenávistný ani surový. Fyzicky ju nenapáda a neubližuje jej slovne ani emocionálne. Naopak, prejavuje jej rovnakú úctu a ohľaduplnosť, akú prejavuje sám sebe. (1. Petra 3:7) Jeho manželka sa tak cíti milovaná a manželstvo je pre ňu bezpečným miestom. Manžel takto poskytuje svojim deťom dobrý príklad, ako by sa mali správať k ženám. Na druhej strane manželka, ktorá má „hlbokú úctu“ k svojmu manželovi, ho neoberá o dôstojnosť tak, že by ho neustále kritizovala alebo ponižovala. Pretože má k nemu úctu, manžel cíti, že má jej dôveru, že je prijímaný a oceňovaný.
Sú také rady praktické v tomto modernom svete? Je zaujímavé, že tí, ktorí sa profesionálne zaoberajú štúdiom rodiny, prichádzajú dnes k podobným záverom. Organizátorka jedného rodinného poradenského programu uviedla: „Najzdravšie rodiny, ktoré poznám, sú tie, v ktorých matka a otec majú medzi sebou silný, láskyplný vzťah... Tento silný základný vzťah, ako sa zdá, vyvoláva v deťoch pocit bezpečia.“3
V priebehu rokov sa biblické rady týkajúce sa manželstva ukázali oveľa spoľahlivejšie ako rady nespočetných dobromyseľných rodinných poradcov. Napokon, nebolo to tak dávno, čo mnohí odborníci obhajovali rozvod ako rýchle a ľahké riešenie, ak sú ľudia v manželstve nespokojní. Dnes mnohí z nich ľudí nabádajú, aby, ak je to len možné, urobili svoje manželstvo trvalým. Ale táto zmena nastala až po tom, čo už došlo k veľkým škodám.
V protiklade k tomu Biblia dáva v otázke manželstva spoľahlivé, vyrovnané rady. Uznáva, že za niektorých mimoriadnych okolností je rozvod prípustný. (Matúš 19:9) Zároveň však odsudzuje ľahkovážny rozvod. (Malachiáš 2:14–16) Odsudzuje aj manželskú neveru. (Hebrejom 13:4) Manželstvo, hovorí Biblia, zahrnuje záväzok: „Preto muž opustí svojho otca a svoju matku a pridrží sa svojej manželky a stanú sa jedným telom.“a — 1. Mojžišova 2:24; Matúš 19:5, 6.
Biblické rady týkajúce sa manželstva sú dnes rovnako aktuálne ako vtedy, keď bola Biblia napísaná. Keď sa manžel a manželka správajú k sebe s láskou a úctou a považujú manželstvo za uzavretý vzťah, je väčšia pravdepodobnosť, že ich manželstvo prežije — a s ním aj rodina.
Praktické vedenie pre rodičov
Pred niekoľkými desaťročiami si mnohí rodičia — pobádaní „modernými názormi“ na výchovu detí — mysleli, že je „zakázané zakazovať“.8 Báli sa, že by určovanie hraníc spôsobilo deťom traumu a frustráciu. Dobromyseľní poradcovia v otázke výchovy detí trvali na tom, aby rodičia upustili od všetkého, čo by presahovalo i to najmiernejšie usmernenie detí. Ale mnohí takí odborníci teraz znova zvažujú úlohu disciplíny a starostliví rodičia hľadajú nejaké objasnenie tohto námetu.
Biblia však od začiatku predkladala jasné, rozumné rady, čo sa týka výchovy detí. Takmer pred 2000 rokmi uviedla: „Otcovia, nedráždite svoje deti, ale ich vychovávajte v kázni a v Jehovovom myšlienkovom usmerňovaní.“ (Efezanom 6:4) Grécke podstatné meno prekladané ako „kázeň“ znamená „výchovu, školenie, poučovanie“.9 Biblia hovorí, že taká disciplína alebo poučovanie je dokladom rodičovskej lásky. (Príslovia 13:24) Deťom prospieva, keď majú jasne vyznačené mravné meradlá a vypestovaný zmysel pre to, čo je správne a nesprávne. Disciplinovanie im hovorí, že ich rodičia sa zaujímajú o ne i o človeka, ktorý z nich vyrastá.
Ale rodičovské uplatňovanie autority — „prút kázne“ — by nemalo byť nikdy kruté.b (Príslovia 22:15; 29:15) Biblia upozorňuje rodičov: „Nenaprávajte svoje deti príliš, lebo im vezmete všetku odvahu.“ (Kolosanom 3:21, Phillips) Uznáva aj to, že telesný trest obyčajne nie je najúčinnejšou výchovnou metódou. Príslovia 17:10 hovoria: „Hlbšie zapôsobí káranie na toho, kto má porozumenie, ako sto rán na hlupáka.“ Okrem toho, Biblia odporúča preventívne disciplinovanie. V 5. Mojžišovej 11:19 sú rodičia nabádaní, aby využívali bežné príležitosti na vštepovanie morálnych hodnôt svojim deťom. — Pozri aj 5. Mojžišovu 6:6, 7.
Nadčasové biblické rady pre rodičov sú jasné. Deti potrebujú dôslednú a láskyplnú disciplínu. Praktické skúsenosti ukazujú, že takéto rady sú naozaj účinné.c
Prekonávanie bariér, ktoré rozdeľujú ľudí
Ľudia sú dnes rozdelení rasovými, národnostnými a etnickými bariérami. Také umelé múry prispeli k zabíjaniu nevinných ľudí vo vojnách na celom svete. Ak sú dejiny náznakom budúcnosti, potom vyhliadka na svet mužov a žien rôznych rás a národov, ktorí sa navzájom považujú za rovnocenných a takto aj jeden s druhým zaobchádzajú, je naozaj slabá. „Riešenie,“ hovorí jeden africký štátnik, „je v našich srdciach.“11 Ale zmeniť ľudské srdcia nie je ľahké. Všimnime si však, ako posolstvo Biblie pôsobí na srdcia a podporuje postoj rovnocennosti.
Biblické učenie o tom, že Boh „vytvoril z jedného človeka každý ľudský národ“, vylučuje akúkoľvek myšlienku rasovej nadradenosti. (Skutky 17:26) Ukazuje, že v skutočnosti je len jedna rasa — ľudská rasa. Biblia nás ďalej povzbudzuje, aby sme sa ,stali napodobňovateľmi Boha‘, o ktorom hovorí: „[On] nie je predpojatý, ale v každom národe je mu prijateľný ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivosť.“ (Efezanom 5:1; Skutky 10:34, 35) Na tých, ktorí berú Bibliu vážne a ktorí sa naozaj usilujú žiť podľa jej učenia, má toto poznanie zjednocujúci vplyv. Pôsobí na najhlbšej úrovni, v ľudskom srdci, a láme bariéry vytvorené človekom, ktoré ľudí rozdeľujú. Všimnime si jeden príklad.
Keď Hitler viedol v celej Európe vojnu, bola tu jedna skupina kresťanov — Jehovovi svedkovia —, ktorí pevne odmietali zapojiť sa do zabíjania nevinných ľudí. ,Nepozdvihli meč‘ proti svojmu blížnemu. Tento postoj zaujali preto, lebo túžili páčiť sa Bohu. (Izaiáš 2:3, 4; Micheáš 4:3, 5) Naozaj verili tomu, čo učí Biblia — že nijaký národ ani rasa nie sú lepšie ako iné. (Galaťanom 3:28) Pre svoj mierumilovný postoj boli Jehovovi svedkovia medzi prvými obyvateľmi koncentračných táborov. — Rimanom 12:18.
Ale nie všetci, ktorí tvrdili, že sa držia Biblie, zaujali taký postoj. Krátko po druhej svetovej vojne Martin Niemöller, nemecký protestantský duchovný, napísal: „Ten, kto chce obviňovať Boha za [vojny], nepozná alebo nechce poznať Božie Slovo... Kresťanské cirkvi sa počas stáročí vždy prepožičiavali žehnaniu vojen, armád a zbraní a... modlili sa za zničenie svojich nepriateľov vo vojne, čo je veľmi nekresťanské. Všetko toto je naša vina a vina našich otcov, ale nijakým spôsobom nie je za to zodpovedný Boh. A my kresťania dnes stojíme zahanbení pred takzvanou sektou, ako sú vážni bádatelia Biblie [Jehovovi svedkovia], ktorí šli po stovkách a tisícoch do koncentračných táborov a [dokonca] zomierali, pretože odmietali slúžiť vo vojne a nechceli strieľať do ľudí.“12
Dodnes sú Jehovovi svedkovia známi svojím bratstvom, ktoré zjednocuje Arabov a Židov, Chorvátov a Srbov, Hutuov a Tutsiov. No svedkovia pohotovo uznávajú, že taká jednota je možná nie preto, že by boli lepší ako iní, ale preto, že sú motivovaní silou biblického posolstva. — 1. Tesaloničanom 2:13.
Praktické vedenie, ktoré podporuje dobré duševné zdravie
Telesné zdravie človeka je často ovplyvňované stavom jeho duševného a emocionálneho zdravia. Vedecké štúdie napríklad hovoria o škodlivých účinkoch hnevu. „Väčšina dostupných dokladov ukazuje, že u nepriateľsky naladených ľudí je vyššie riziko kardiovaskulárnych chorôb (aj iných ochorení), a to z rôznych príčin, vrátane zníženej spoločenskej podpory, vyššej biologickej reaktivity, keď sa rozhnevajú, a väčšieho sklonu k zdravotne rizikovému správaniu,“ uvádza Dr. Redford Williams, riaditeľ behaviorálneho výskumu v lekárskom centre Dukeovej univerzity, a jeho manželka Virginia Williamsová v knihe Anger Kills (Hnev zabíja).13
Tisícročia pred takými vedeckými štúdiami Biblia jednoduchými, ale jasnými výrokmi ukázala spojitosť medzi naším emocionálnym stavom a fyzickým zdravím: „Pokojné srdce je životom celému telu, ale žiarlivosť je hnilobou kostiam.“ (Príslovia 14:30; 17:22) Biblia múdro radí: „Opusť hnev a zanechaj zúrivý hnev“ a „neunáhľuj sa v svojom duchu, aby si sa urazil [alebo „zlostil“, Preklad Svätého písma podľa Novej Vulgáty]“. — Žalm 37:8; Kazateľ 7:9.
Biblia obsahuje tiež rozumnú radu, ako ovládať hnev. Napríklad Príslovia 19:11 hovoria: „Pochopenie človeka určite zmierni jeho hnev a je od neho pekné, ak prejde ponad priestupok.“ Hebrejské slovo pre „pochopenie“ je odvodené od slovesa, ktoré upozorňuje na „poznanie dôvodu“ niečoho.14 Múdra rada znie: „Rozmýšľaj a potom konaj.“ Snaha pochopiť hlbšie príčiny, prečo druhí hovoria alebo konajú určitým spôsobom, môže človeku pomôcť, aby bol tolerantnejší — a menej náchylný hnevať sa. — Príslovia 14:29.
Ďalšia praktická rada sa nachádza v Kolosanom 3:13, kde sa hovorí: „Ďalej sa navzájom znášajte a ochotne si vzájomne odpúšťajte.“ Menšie prípady podráždenia sú súčasťou života. Výraz ,ďalej sa znášajte‘ naznačuje tolerovanie vecí, ktoré sa nám u druhých nepáčia. „Odpúšťajte“ znamená zbaviť sa rozhorčenia. Niekedy je múdre zanechať pocity horkosti, a nie ich živiť; prechovávanie hnevu len pridá k nášmu bremenu. — Pozri rámček „Praktické vedenie v medziľudských vzťahoch“.
Dnes je veľa zdrojov rád a vedenia. Ale Biblia je naozaj jedinečná. Jej rady nie sú len teóriou a nikdy nám nespôsobia škodu. Naopak, jej múdrosť sa dokázala ako ,veľmi dôveryhodná‘. (Žalm 93:5) Okrem toho, biblické rady sú nadčasové. Hoci bolo jej písanie dokončené takmer pred 2000 rokmi, jej slová sú stále aktuálne. A platia bez ohľadu na farbu našej pleti alebo krajinu, v ktorej žijeme. Biblické slová majú tiež moc — moc meniť ľudí k lepšiemu. (Hebrejom 4:12) Preto čítanie tejto knihy a uplatňovanie jej zásad môže zlepšiť kvalitu vášho života.
[Poznámky pod čiarou]
a Hebrejské slovo davak, ktoré sa tu prekladá ako „pridrží sa“, „nesie význam lipnutia k niekomu s náklonnosťou a lojálnosťou“.6 Grécke slovo prekladané v Matúšovi 19:5 ako „bude sa pridržiavať“ súvisí so slovom, ktoré znamená „zlepiť“, „stmeliť“, „pevne spojiť dohromady“.7
b V biblických časoch slovo „prút“ (po hebrejsky ševet) znamenalo „palicu“, akú používal napríklad pastier.10 V tomto kontexte prút autority naznačuje láskyplné vedenie, nie drsnú surovosť. — Porovnaj Žalm 23:4.
c Pozri kapitoly „Vychovávajte svoje dieťa od útleho detstva“, „Pomôžte svojmu dieťaťu zdarne dospieť“, „Máte doma rebela?“ a „Chráňte rodinu pred skazonosnými vplyvmi“ v knihe Rodinné šťastie — aké je jeho tajomstvo?, ktorú vydali Jehovovi svedkovia.
[Zvýraznený text na strane 24]
Biblia predkladá jasné, rozumné rady pre rodinný život
[Rámček na strane 23]
Charakteristické črty zdravých rodín
Pred niekoľkými rokmi vykonala jedna pedagogička a špecialistka na rodinu rozsiahlu štúdiu, v ktorej bolo viac než 500 profesionálov, ktorí pracujú s rodinami, požiadaných, aby uviedli charakteristické črty, ktoré pozorovali u „zdravých“ rodín. Je zaujímavé, že medzi najčastejšie uvádzanými črtami boli veci, ktoré už dávno odporúča Biblia.
Ako prvá v zozname bola dobrá komunikácia a účinné spôsoby urovnávania nezhôd. Bežným zvykom v zdravých rodinách je, že „nikto nejde spať nahnevaný na druhého“, hovorí autorka prieskumu.4 No už pred 1900 rokmi Biblia radila: „Hnevajte sa, a predsa nehrešte; nech slnko nezapadne nad vašou podráždenou náladou.“ (Efezanom 4:26) V biblických časoch sa dni počítali od západu slnka do ďalšieho západu. Takže dávno predtým ako moderní experti študovali rodiny, Biblia múdro radila: Rozdeľujúce veci riešte rýchlo — skôr ako sa skončí deň a začne sa druhý.
Zdravé rodiny „nezačínajú s potenciálne výbušnými námetmi tesne pred tým, ako odchádzajú preč alebo idú spať,“ zistila autorka. „Znova a znova sme počuli slová ,pravý čas‘.“5 Také rodiny nevedomky opakovali biblické príslovie zaznamenané pred vyše 2700 rokmi: „Ako zlaté jablká v strieborných ozdobách, také je slovo povedané v pravý čas.“ (Príslovia 15:23; 25:11) Toto prirovnanie sa môže vzťahovať na zlaté ozdoby v tvare jabĺk položené na ryté strieborné tácne — cenený a krásny majetok v biblických časoch. Vyjadruje krásu a hodnotu slov vyrieknutých vo vhodnom čase. Za stresujúcich okolností sú pravé slová povedané v pravý čas neoceniteľné. — Príslovia 10:19.
[Rámček na strane 26]
Praktické vedenie v medziľudských vzťahoch
„Buďte znepokojení, ale nehrešte. Vyrozprávajte sa vo svojom srdci, na lôžku, a mlčte.“ (Žalm 4:4) Vo väčšine prípadov, keď ide len o menšie urážky, môže byť múdre zadržať slová, a tak sa vyhnúť citovej konfrontácii.
„Je ten, ktorý hovorí bezmyšlienkovito, akoby bodal mečom, ale jazyk múdrych je uzdravením.“ (Príslovia 12:18) Najprv premýšľaj a potom hovor. Bezmyšlienkovité slová môžu druhých zraniť a zničiť priateľstvá.
„Odpoveď, keď je mierna, odvracia zúrivý hnev, ale slovo, ktoré spôsobuje bolesť, budí hnev.“ (Príslovia 15:1) Reagovať s miernosťou si vyžaduje sebaovládanie, ale taký spôsob počínania často urovná problémy a podporí pokojné vzťahy.
„Začiatok sporu je ako vypúšťanie vôd; preto sa vzdiaľ skôr, ako vypukne hádka.“ (Príslovia 17:14) Ak nastane výbušná situácia, je múdre odísť skôr, ako sa rozhneváš.
„Neunáhľuj sa v svojom duchu, aby si sa urazil, pretože urážlivosť spočíva v náručí hlupákov.“ (Kazateľ 7:9) Emócie často predchádzajú skutkom. Človek, ktorý sa rýchlo urazí, je hlúpy, lebo jeho postoj môže viesť k unáhleným slovám alebo skutkom.
[Obrázok na strane 25]
Jehovovi svedkovia boli medzi prvými obyvateľmi koncentračných táborov