„Nedráždite svoje deti“
„OTCOVIA, nedráždite svoje deti.“ Tak to povedal apoštol Pavol. (Efezanom 6:4) V západných krajinách, kde sú rodičia vystavení stresom a vypätiu priemyselne vyspelej spoločnosti, nie je pre nich vždy ľahké láskavo zaobchádzať so svojimi deťmi. A nemenej náročnou úlohou je aj výchova detí v rozvojových krajinách. Je pravdou, že životné tempo je možno pomalšie ako na Západe. Ale dávno zaužívané zvyky a tradície môžu ovplyvňovať rodičov, aby zaobchádzali s deťmi spôsobom, ktorý ich takmer naisto bude znechucovať a dráždiť.
Deti sú v niektorých rozvojových krajinách umiestnené na najnižšiu priečku rebríčka uznania a vážnosti. V niektorých spoločenstvách dostávajú deti príkazy výhražným a autoritatívnym tónom, kričí sa na ne a sú urážané. Môže byť zriedkavé počuť dospelého povedať láskavé slovo dieťaťu, nehovoriac už o takých zdvorilostiach ako „prosím“ a „ďakujem“. Otcovia zastávajú názor, že autoritu si musia získať použitím silnej ruky; tvrdé slová získavajú na váhe tvrdými ranami.
V niektorých afrických krajinách sa dokonca považuje za nevychovanosť, ak by dieťa pozdravilo dospelého samo od seba. Nie je zriedkavé vidieť mladých, nesúcich ťažké bremená na hlavách, ako trpezlivo čakajú na dovolenie pozdraviť skupinu dospelých. Dospelí pritom pokračujú v bezstarostnom rozhovore, nevšímajúc si čakajúcich mladých, kým sa im nezachce dovoliť mladým, aby ich pozdravili. Iba po vyslovení týchto pozdravov môžu deti prejsť.
Chudoba je ďalším faktorom, ktorý môže poškodzovať blaho detí. Deti sú vykorisťované ako detská pracovná sila na úkor ich zdravia a školského vzdelania. Dokonca aj doma možno na deti naložiť nerozumne veľké bremená práce. A keď rodiny z vidieckych oblastí pošlú svoje deti do veľkých miest, aby sa o nich starali príbuzní, kým navštevujú školu, častokrát sa s nimi zaobchádza ako so skutočnými otrokmi. Všetko toto nečestné zaobchádzanie určite deti dráždi!
Čo znamená ‚dráždiť ich‘
Niektorí rodičia sa nechávajú unášať vlnami populárnych, stále sa meniacich zvyklostí pri výchove detí, a len málo myslia na dôsledky. Existuje však závažný dôvod, prečo Božie slovo nabáda rodičov, aby nedráždili svoje deti. Pôvodný grécky výraz prekladaný ako „nedráždite“ doslova znamená „neprovokujte k hnevu“. (Medziriadkový preklad Kráľovstva) V liste Rimanom 10:19 je to isté sloveso preložené ako ‚podnietiť k prudkému hnevu‘.
V Roháčkovom preklade sa preto hovorí: „Nepopudzujte svojich detí k hnevu.“ Porúbčanov preklad hovorí podobne: „Nerozdrážďujte svoje deti.“ V Biblii sa teda nehovorí o drobných podráždeniach, ktoré môže rodič neúmyselne spôsobiť svojmu dieťaťu z nedokonalosti, ani sa tam neodsudzuje oprávnene uplatňované káznenie. Podľa diela Lange’s Commentary on the Holy Scriptures, ktoré komentuje Bibliu, hovorí tento biblický verš o „unáhlenom, drsnom a náladovom zaobchádzaní s deťmi, takže... sú odpudzované a podnecované k odporu, vzdoru a zatrpknutosti“.
Ako poznamenal pedagóg J. S. Farrant: „Skutočnosťou je, že deti sú ľudia. Neodpovedajú na podnety zo svojho okolia iba pasívne ako rastliny. Ony reagujú.“ A reakcia na nespravodlivé zaobchádzanie má častokrát za následok duchovnú a citovú skazu. V knihe Kazateľ 7:7 sa hovorí: „Lebo samotný útlak môže spôsobiť, že múdry koná pomätene.“
Vychovávať deti v Božej kázni
Rodičia, ktorí túžia, aby ich deti chodili v pravde, nesmú dovoliť, aby spoločenské normy a tradície bežné v ich prostredí boli jedinými určujúcimi faktormi toho, ako budú vychovávať svoje deti. (Porovnaj 3. Jána 4.) Po varovaní rodičov vzhľadom na dráždenie svojich detí, Pavol dodal: „Vychovávajte [ich] v kázni a v Jehovovom myšlienkovom usmerňovaní.“ (Efezanom 6:4) Jehovove meradlá sú tak nadradené miestnym zvykom a názorom.
Hoci môže byť v niektorých krajinách bežné, že sa s deťmi zaobchádza ako s podradnými a ako s otrockou pracovnou silou, Biblia hovorí v Žalme 127:3: „Hľa, synovia sú dedičstvom od Jehovu; plod brucha je odmena.“ Mohol by si rodič udržať dobrý vzťah k Bohu, ak by zaobchádzal so svojím dedičstvom nevhodne? Sotva. Ani niet dôvodu na názor, že deti existujú výlučne na to, aby vyhoveli potrebám svojich rodičov. V 2. liste Korinťanom 12:14 nám Biblia pripomína: „Lebo deti nemajú zhromažďovať pre svojich rodičov, ale rodičia pre svoje deti.“
To neznamená, že by deti mali byť ospravedlnené z vykonávania svojho podielu domácich prác a povinností. Ale či by sa nemalo brať do úvahy to, čo je v najlepšom záujme dieťaťa? Keď napríklad Yaa, kresťanské dievča z Afriky, dostala otázku, čo by si najviac priala, aby pre ňu rodičia urobili, odpovedala: „Želám si, aby sa ubralo z mojich domácich prác v tie dni, keď mám naplánovanú zvestovateľskú službu.“ A tak ak je pre dieťa ťažké byť načas v škole, alebo navštevovať zhromaždenia pre veľké zaťaženie domácimi prácami, nebolo by najlepšie urobiť nejaké úpravy?
Prirodzene, s mladými môže byť ťažké vychádzať. Ako môžu rodičia vychádzať s nimi spôsobom, ktorý nie je urážlivý a ani nespôsobuje podráždenie? V Prísloviach 19:11 sa hovorí: „Pochopenie človeka určite zmierni jeho hnev.“ Áno, najprv sa môžeš pokúsiť porozumieť svojmu dieťaťu ako osobnosti. Každé dieťa je jedinečné so svojimi záujmami, schopnosťami a potrebami. Ktoré sú to? Našiel si si čas, aby si spoznal svoje dieťa a dozvedel sa odpoveď na túto otázku? Spoločná práca a uctievanie, účasť na rodinnej rekreácii — to všetko poskytne rodičom príležitosti zblížiť sa so svojimi deťmi.
V 2. liste Timotejovi 2:22 Pavol zaznamenal iný zaujímavý postreh, keď povedal Timotejovi: „Utekaj pred žiadosťami, ktoré súvisia s mladosťou.“ Pavol chápal, že mladosť môže byť búrlivým obdobím. Dejú sa dramatické telesné a citové zmeny. Rastie príťažlivosť k opačnému pohlaviu. V tomto čase potrebujú mladí zrelé a milujúce vedenie, aby sa vyhli vážnym nástrahám. Ale nemalo by sa s nimi zaobchádzať, ako by boli nemravní. Popudená dcéra jedného kresťana sa ponosovala: „Otec ma obviňuje zo smilstva takým spôsobom, že keby som sa ho naozaj dopustila, nemohlo by to už byť horšie.“ Namiesto pripisovania zlých pohnútok daj najavo, že svojmu dieťaťu dôveruješ. (Porovnaj 2. Tesaloničanom 3:4.) Namiesto kritického postoja buď schopný vcítiť sa do jeho situácie a prejavuj rozlišovaciu schopnosť milujúcim, dôsledným spôsobom.
Mnoho problémov však možno odvrátiť, ak rodičia vopred pohovoria o morálnych nebezpečenstvách, ktorým dieťa čelí. Pamätaj, že Boh ukladá rodičom povinnosť školiť a vzdelávať svoje potomstvo v Božom slove. (5. Mojžišova 6:6, 7) To môže vyžadovať značný čas a úsilie. Nanešťastie niektorí rodičia zlyhávajú pri vykonávaní svojho učiteľského poverenia, pretože im chýba trpezlivosť. Iným rodičom zasa prekáža negramotnosť, čo je obrovským problémom v mnohých rozvojových krajinách.
V niektorých prípadoch možno požiadať o pomoc zrelého kresťana. Možno bude stačiť iba dať návrhy menej skúsenému rodičovi. (Príslovia 27:17) Alebo to môže zahrnovať pomoc pri vedení samotného rodinného štúdia. Ale to nezbavuje rodiča jeho zodpovednosti vyučovať svoje potomstvo Božie slovo. (1. Timotejovi 5:8) Môže vyvíjať úsilie, aby spolupracoval so svojimi deťmi vo zvestovateľskej službe a rozprával sa o duchovných záležitostiach pri jedle alebo pri iných vhodných príležitostiach.
Dospievajúci mladý človek môže celkom prirodzene túžiť po väčšej nezávislosti. Rodičia si to častokrát zle vykladajú ako neposlušnosť alebo drzosť. Aké by to bolo popudzujúce, ak by jeho rodičia reagovali tak, že by s ním zaobchádzali ako s malým dieťaťom a odmietli mu dať viac voľnosti v jeho konaní! Rovnako dráždiace by bolo pre nich, keby rozhodovali o každej stránke jeho života — vzdelaní, povolaní, manželstve — bez toho, aby sa o tom s ním porozprávali pokojným a úctivým spôsobom. (Príslovia 15:22) Apoštol Pavol nabádal spolukresťanov, aby sa stali „plne dospelými v schopnosti porozumenia“. (1. Korinťanom 14:20) Či by si rodičia nemali želať, aby ich deti dospievali — citovo a duchovne? „Vnímavosť“ mladého človeka sa však môže cvičiť iba „používaním“. (Hebrejom 5:14) Aby ju mohol používať, musí mu byť poskytnutá určitá miera slobody výberu.
Vychovávať deti v týchto ťažkých dňoch nie je ľahké. Ale rodičia, ktorí sa riadia Božím slovom, nedráždia ani nepopudzujú svoje deti, „aby neboli skľúčené“. (Kolosanom 3:21) Radšej sa snažia zaobchádzať s nimi s vrúcnosťou, porozumením a dôstojnosťou. Ich deti sú vedené, nie hnané; vychovávané, nie ignorované; podnecované k láske, nie provokované k hnevu alebo pocitu márnosti.
[Obrázok na strane 31]
Hranie „oware“, miestnej spoločenskej hry v Ghane, dáva týmto rodičom príležitosť pestovať spoločenstvo so svojimi deťmi