Ako zostať oddelený od sveta

 1. Čo Ježiš zdôraznil v poslednú noc, ktorú strávil ako človek na zemi?

JEŽIŠ v poslednú noc, ktorú strávil na zemi ako človek, prejavil hlboký záujem o budúce blaho svojich nasledovníkov. Dokonca sa v tejto veci modlil k svojmu Otcovi: „Neprosím ťa, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si nad nimi bdel kvôli tomu zlému. Nie sú časťou sveta, tak ako ja nie som časťou sveta.“ (Ján 17:15, 16) Touto vrúcnou prosbou Ježiš ukázal, akú hlbokú lásku má k svojim nasledovníkom a aké dôležité sú slová „nie ste časťou sveta“, ktoré v tú noc krátko predtým povedal niektorým z nich. (Ján 15:19) Je zjavné, že Ježiš považoval za veľmi dôležité, aby jeho učeníci zostali oddelení od sveta!

 2. Čo je „svet“, o ktorom hovoril Ježiš?

² „Svet“, o ktorom sa Ježiš zmienil, sa vzťahuje na celé ľudstvo, ktoré je odcudzené Bohu, je pod vládou Satana a je ovládané duchom sebectva a pýchy, ktorého Satan šíri. (Ján 14:30; Efezanom 2:2; 1. Jána 5:19) „Priateľstvo [s týmto] svetom je nepriateľstvo s Bohom.“ (Jakub 4:4) Ale ako môžu tí, ktorí chcú zostať v Božej láske, žiť vo svete a zároveň byť od neho oddelení? Existuje päť spôsobov, ktoré si teraz rozoberieme: je potrebné zostať lojálny Božiemu Kráľovstvu na čele s Kristom a neutrálny v politických záležitostiach sveta, odolávať duchu sveta, vhodne sa obliekať a upravovať svoj zovňajšok, zachovať si prosté oko a mať oblečenú duchovnú výzbroj.

 3. a) Aký postoj Ježiš zaujímal k politickým záležitostiam svojej doby? b) Prečo možno povedať, že Ježišovi pomazaní nasledovníci slúžia ako vyslanci? (Zahrň aj poznámku pod čiarou.)

³ Ježiš sa nezapájal do politických záležitostí svojej doby, ale zameriaval sa na zvestovanie o Božom Kráľovstve, budúcej nebeskej vláde, v ktorej mal byť Kráľom. (Daniel 7:13, 14; Lukáš 4:43; 17:20, 21) Preto mohol pred rímskym miestodržiteľom Pontským Pilátom povedať: „Moje kráľovstvo nie je časťou tohto sveta.“ (Ján 18:36) Jeho verní nasledovníci napodobňujú jeho príklad, keď jemu i jeho Kráľovstvu prejavujú lojálnosť a ohlasujú toto Kráľovstvo svetu. (Matúš 24:14) Apoštol Pavol napísal: „Sme vyslancami zastupujúcimi Krista... Ako Kristovi zástupcovia prosíme: ‚Zmierte sa s Bohom.‘“a — 2. Korinťanom 5:20.

 4. Ako všetci praví kresťania prejavujú lojálnosť Božiemu Kráľovstvu? (Pozri rámček „Neutralita raných kresťanov“.)

⁴ Keďže vyslanci zastupujú panovníka alebo vládu krajiny, ktorá ich vyslala, nemiešajú sa do vnútorných záležitostí krajín, v ktorých slúžia — zostávajú neutrálni. Ich úlohou je hájiť záujmy vlády tej krajiny, ktorú zastupujú. To isté platí o Kristových pomazaných nasledovníkoch, ktorých „občianstvo je v nebesiach“. (Filipanom 3:20) Svojím horlivým zvestovaním o Kráľovstve pomohli už miliónom Kristových „iných oviec“, aby sa ‚zmierili s Bohom‘. (Ján 10:16; Matúš 25:31–40) Tieto „iné ovce“ slúžia, obrazne povedané, ako Kristovi poslovia, čím podporujú Ježišových pomazaných bratov. Obe skupiny sa ako zjednotené stádo zastávajú mesiášskeho Kráľovstva a zostávajú prísne neutrálne v politických záležitostiach sveta. — Izaiáš 2:2–4.

 5. Čím sa líši kresťanský zbor od starovekého Izraela a ako sa tento rozdiel prejavuje?

⁵ Lojálnosť Kristovi nie je jediným dôvodom, prečo praví kresťania zostávajú neutrálni. Na rozdiel od starovekého Izraela, ktorý dostal od Boha pridelené určité územie, my sme súčasťou medzinárodného bratstva. (Matúš 28:19; 1. Petra 2:9) A tak keby sme podporovali miestne politické strany, mohli by sme stratiť voľnosť reči vo zvestovaní posolstva o Kráľovstve a mohli by sme tiež vážne narušiť našu kresťanskú jednotu. (1. Korinťanom 1:10) Navyše v čase vojny by sme bojovali proti našim spoluveriacim, ktorých máme milovať. (Ján 13:34, 35; 1. Jána 3:10–12) Teda Ježiš mal opodstatnený dôvod povedať svojim učeníkom, aby odložili meč. A dokonca im povedal, že majú milovať aj svojich nepriateľov. — Matúš 5:44; 26:52; pozri rámček „Zostávam neutrálny?“

 6. Ako tvoja oddanosť Bohu ovplyvňuje tvoj vzťah k cézarovi?

⁶ Ako praví kresťania sme oddali svoj život Bohu, nie nejakému človeku, ľudskej inštitúcii či národu. V 1. Korinťanom 6:19, 20 sa píše: „Nepatríte sebe, lebo ste boli kúpení za cenu.“ Preto hoci Ježišovi nasledovníci dávajú „cézarovi“ to, čo mu patrí, či už ide o česť, dane, alebo relatívnu podriadenosť, „Božie veci [dávajú] Bohu“. (Marek 12:17; Rimanom 13:1–7) K tomu patrí uctievanie, obetavá láska a lojálna poslušnosť. Ak by to bolo potrebné, Ježišovi nasledovníci sú ochotní pre Boha aj zomrieť. — Lukáš 4:8; 10:27; Skutky 5:29; Rimanom 14:8.

7, 8. Čo je „duch sveta“ a ako tento duch „pôsobí“ v človeku?

⁷ Kresťania zostávajú oddelení od sveta aj tým, že odolávajú jeho zlému duchu. „Neprijali sme však ducha sveta, ale ducha, ktorý je od Boha,“ uviedol Pavol. (1. Korinťanom 2:12) A Efezanom napísal: „Kedysi [ste] chodili podľa... tohto sveta, podľa vládcu s mocou nad vzduchom, ducha, ktorý teraz pôsobí v synoch neposlušnosti.“ — Efezanom 2:2, 3.

⁸ „Vzduch“ alebo duch tohto sveta je neviditeľná sila, ktorá podnecuje ľudí k neposlušnosti Bohu a podporuje v nich „žiadosť tela a žiadosť očí“. (1. Jána 2:16; 1. Timotejovi 6:9, 10) „Moc“ tohto ducha spočíva v tom, že je príťažlivý pre hriešne telo, je rafinovaný, pôsobí bez ustania a tak ako vzduch preniká všade. „Pôsobí“ v človeku tak, že v ňom postupne živí bezbožné vlastnosti a postoje, ako je sebectvo, povýšenosť, chamtivá ctižiadosť a duch mravnej nezávislosti a vzbury.b Jednoducho povedané, duch sveta spôsobuje, že v srdci človeka sa postupne rozvíjajú Diablove črty. — Ján 8:44; Skutky 13:10; 1. Jána 3:8, 10.

 9. Ako sa môže duch sveta dostať do našej mysle a srdca?

⁹ Mohol by duch sveta zapustiť korene aj v tvojej mysli a v tvojom srdci? Áno, ale len ak mu to dovolíš — ak poľavíš v ostražitosti. (Príslovia 4:23) Jeho vplyv sa často začína nebadane, možno prostredníctvom spoločníkov, ktorí sa javia ako dobrí, ale v skutočnosti nemilujú Jehovu. (Príslovia 13:20; 1. Korinťanom 15:33) Týmto zlým duchom môžeš nasiaknuť aj prostredníctvom nevhodnej literatúry, pornografických a odpadlíckych internetových stránok, nezdravej zábavy a športov vyznačujúcich sa tvrdým súperením — teda cez kohokoľvek, u koho sa prejavuje zmýšľanie Satana a jeho sveta, alebo cez čokoľvek, v čom sa toto zmýšľanie odráža.

10. Ako môžeme odolávať duchu sveta?

¹⁰ Ako môžeme odolávať zákernému duchu sveta a zachovávať sa v Božej láske? Len tak, že budeme plne využívať Jehovove duchovné opatrenia a neustále sa modliť o jeho svätého ducha. Jehova je oveľa väčší, čiže mocnejší, než Diabol či skazený svet, ktorému Diabol vládne. (1. Jána 4:4) Aké dôležité je preto zostať blízko pri Jehovovi prostredníctvom modlitby!

11. Ako duch sveta ovplyvnil normy v oblasti obliekania?

¹¹ To, akým duchom je človek ovplyvnený, sa navonok prejavuje v jeho obliekaní, úprave zovňajšku a osobnej hygiene. V mnohých krajinách úroveň obliekania klesla natoľko, že podľa jedného televízneho komentátora onedlho už nezostane nič, čo by si mohli obliecť prostitútky. V jednej novinovej správe sa uvádzalo, že tomuto trendu, „odhaľ telo, zahaľ cudnosť“, prepadli aj dievčatá, ktoré nie sú ešte ani v puberte. Ďalším trendom je nedbalé oblečenie, ktoré odzrkadľuje ducha vzbury, ako aj nedostatok sebaúcty.

12, 13. Akými zásadami by sme sa mali riadiť pri výbere oblečenia a pri úprave zovňajšku?

¹² Ako Jehovovi služobníci chceme, samozrejme, vyzerať čo najlepšie, teda chceme, aby naše oblečenie bolo upravené, čisté, vkusné a vhodné na danú príležitosť. V našom vzhľade by sa vždy mala odrážať ‚skromnosť a zdravá myseľ‘, ktorá spolu s „dobrými skutkami“ pristane všetkým — mužom i ženám —‚ ktorí „vyznávajú, že si hlboko ctia Boha“. Pravdaže, naším cieľom je v prvom rade ‚zachovávať sa v Božej láske‘, nie pútať pozornosť na seba. (1. Timotejovi 2:9, 10; Júda 21) Áno, chceme, aby našou najväčšou ozdobou bol „skrytý človek srdca... ktorý má veľkú hodnotu v Božích očiach“. — 1. Petra 3:3, 4.

¹³ Pamätajme tiež, že náš štýl obliekania a úpravy zovňajšku môže mať vplyv na to, ako sa druhí pozerajú na pravé uctievanie. Grécke slovo pre „skromnosť“, ak je použité v mravnom zmysle, vyjadruje myšlienku úcty a rešpektovania pocitov či názorov druhých. Preto by malo byť naším cieľom považovať svedomie iných za dôležitejšie než naše domnelé práva. V prvom rade však chceme prinášať česť Jehovovi a jeho ľudu a odporúčať sa ako Boží služobníci tým, že ‚všetko robíme na Božiu slávu‘. — 1. Korinťanom 4:9; 10:31; 2. Korinťanom 6:3, 4; 7:1.

14. Aké otázky by sme si mali položiť v súvislosti s naším vzhľadom a osobnou hygienou?

¹⁴ Výber nášho oblečenia, úprava zovňajšku a čistota sú zvlášť dôležité, keď ideme do zvestovateľskej služby alebo na kresťanské zhromaždenie. Polož si otázky: ‚Pútam na seba nevhodným spôsobom pozornosť svojím výzorom a osobnou hygienou? Privádzam iných do rozpakov? Považujem svoje práva v tejto oblasti za dôležitejšie než možnosť byť spôsobilý na služobné výsady v zbore?‘ — Žalm 68:6; Filipanom 4:5; 1. Petra 5:6.

15. Prečo Božie Slovo neuvádza zoznam pravidiel, ako sa obliekať, upravovať svoj zovňajšok a udržiavať osobnú hygienu?

¹⁵ Biblia neuvádza zoznam pravidiel, ako sa majú kresťania obliekať, upravovať svoj zovňajšok a udržiavať osobnú hygienu. Jehova nám nechce odoprieť možnosť slobodne sa rozhodovať či používať schopnosť premýšľať. Naopak, chce, aby sa z nás stali zrelí ľudia, ktorí uvažujú o biblických zásadách a ktorí „cvičili svoju vnímavosť používaním, aby rozlišovali medzi správnym a nesprávnym“. (Hebrejom 5:14) A predovšetkým chce, aby sme sa nechali viesť láskou — láskou k nemu a k blížnemu. (Marek 12:30, 31) V rámci týchto hraníc je možná veľká rozmanitosť v obliekaní i v úprave zovňajšku. Dôkazom toho sú aj radostné, pestro oblečené zástupy Jehovových ctiteľov po celej zemi.

16. Ako duch sveta odporuje Ježišovmu učeniu a aké otázky by sme si mali položiť?

¹⁶ Duch sveta je klamlivý a milióny ľudí podnecuje, aby hľadali šťastie v peniazoch a hmotných veciach. Ježiš však povedal: „Aj keď má niekto hojnosť, jeho život nevyplýva z toho, čo má.“ (Lukáš 12:15) Hoci Ježiš nepropagoval asketizmus ani extrémne sebazapieranie, učil, že život a pravé šťastie získajú tí, ktorí si „uvedomujú svoje duchovné potreby“ a zachovávajú si „prosté“ oko, teda také, ktoré je zamerané na jeden cieľ, je zaostrené na duchovné veci. (Matúš 5:3; 6:22, 23) Polož si otázky: ‚Skutočne verím tomu, čo Ježiš učil, alebo som ovplyvnený „otcom lži“? (Ján 8:44) Čo odhaľujú moje slová, ciele, poradie hodnôt a môj spôsob života?‘ — Lukáš 6:45; 21:34–36; 2. Jána 6.

17. Aké požehnania zažívajú tí, ktorí si zachovávajú prosté oko?

¹⁷ Ježiš povedal: „Múdrosť dokáže, že je spravodlivá, svojimi skutkami.“ (Matúš 11:19) Zamysli sa len nad niekoľkými z mnohých požehnaní, z ktorých sa tešia tí, ktorí si zachovávajú prosté oko. Služba pre Kráľovstvo im prináša skutočné občerstvenie. (Matúš 11:29, 30) Sú ušetrení od zbytočnej úzkosti, a tým aj od mnohej citovej a duševnej bolesti. (1. Timotejovi 6:9, 10) Keďže sa uspokoja so základnými vecami potrebnými pre život, majú viac času na svoju rodinu a spolukresťanov. Môžu tiež lepšie spávať. (Kazateľ 5:12) Zažívajú väčšiu radosť z dávania, lebo sa rozdávajú, ako len môžu. (Skutky 20:35) ‚Rozhojňuje sa im nádej‘ a pociťujú vnútorný pokoj a spokojnosť. (Rimanom 15:13; Matúš 6:31, 32) To sú skutočne neoceniteľné požehnania!

18. Ako Biblia opisuje nášho nepriateľa, jeho metódy a charakter nášho boja?

¹⁸ Tí, ktorí zostávajú v Božej láske, zažívajú tiež duchovnú ochranu pred Satanom, ktorý chce kresťanov pripraviť nielen o šťastie, ale aj o večný život. (1. Petra 5:8) Pavol povedal: „Nezápasíme s krvou a telom, ale s vrchnosťami, s mocami, so svetovládcami tejto tmy, so zlými duchovnými silami v nebeských miestach.“ (Efezanom 6:12) Slovo ‚zápasiť‘ naznačuje, že nebojujeme na diaľku — akoby z bezpečia nejakého skrytého bunkra —, ale tvárou v tvár. Navyše výrazy „vrchnosti“, „moci“ a „svetovládcovia“ naznačujú, že útoky z duchovnej ríše sú veľmi dobre organizované a premyslené.

19. Opíš duchovnú výzbroj kresťana.

¹⁹ Napriek tomu, že ako ľudia máme svoje slabosti a obmedzenia, v tomto boji môžeme zvíťaziť. Ako? Tak, že si oblečieme „úplnú výzbroj od Boha“. (Efezanom 6:13) V Efezanom 6:14–18 o tejto výzbroji čítame: „Stojte preto pevne s bedrami prepásanými pravdou a majte na sebe pancier spravodlivosti a na nohy si obujte výstroj dobrého posolstva pokoja. Predovšetkým uchopte veľký štít viery, ktorým budete schopní uhasiť všetky ohnivé strely toho zlého. Prijmite tiež prilbu záchrany [čiže nádej na záchranu] a meč ducha čiže Božie slovo, zatiaľ čo sa budete pri každej príležitosti v duchu ďalej modliť každým druhom modlitby a pokornej prosby.“

20. Ako sa naša situácia líši od situácie doslovného vojaka?

²⁰ Keďže duchovná výzbroj je opatrením od Boha, nemusíme sa báť, že by nás neochránila — samozrejme, pod podmienkou, že ju budeme stále nosiť. Na rozdiel od doslovných vojakov, ktorí v období medzi vojnami môžu na dlhší čas odložiť zbrane, kresťania sú v neutíchajúcom boji na život a na smrť, ktorý sa neskončí, kým Boh nezničí Satanov svet a neuväzní všetkých zlých duchovných tvorov v priepasti. (Zjavenie 12:17; 20:1–3) Preto ak bojuješ s nejakými slabosťami či s nesprávnymi túžbami, nevzdávaj sa! Veď všetci musíme ‚biť‘ svoje telo, aby sme zostali verní Jehovovi. (1. Korinťanom 9:27) Práve keby sme nezápasili, mali by sme dôvod na znepokojenie!

21. Len ako môžeme v našom duchovnom boji zvíťaziť?

²¹ Okrem toho, tento boj nemôžeme vyhrať vlastnými silami. Preto nám Pavol pripomína, že sa potrebujeme „pri každej príležitosti v duchu“ modliť k Jehovovi. Zároveň by sme mali počúvať Jehovu tak, že budeme študovať jeho Slovo a pri každej príležitosti sa stretávať so svojimi ‚spolubojovníkmi‘ — v tomto boji predsa nie sme sami! (Filémonovi 2; Hebrejom 10:24, 25) Tí, ktorí sú vo všetkých týchto oblastiach verní, vyjdú z tohto boja ako víťazi a budú tiež schopní úspešne obhájiť svoju vieru zoči-voči útoku.

22, 23. a) Prečo musíme byť stále pripravení na obhajobu svojej viery a aké otázky by sme si mali položiť? b) O čom budeme uvažovať v nasledujúcej kapitole?

²² Ježiš povedal: „Nie ste časťou sveta... preto vás svet nenávidí.“ (Ján 15:19) Kresťania musia byť preto stále pripravení na obhajobu svojej viery a robiť to s úctou a miernosťou. (1. Petra 3:15) Polož si otázky: ‚Chápem, prečo Jehovovi svedkovia niekedy zaujímajú postoj, ktorý je v rozpore so všeobecne prijímaným postojom? Keď som v situácii, v ktorej by som mal zaujať takýto postoj, som úplne presvedčený, že to, čo hovorí Biblia a trieda verného otroka, je správne? (Matúš 24:45; Ján 17:17) A keď mám urobiť to, čo je správne v Jehovových očiach, som nielen pripravený odlišovať sa, ale som na to aj hrdý?‘ — Žalm 34:2; Matúš 10:32, 33.

²³ Naša túžba zostať oddelení od sveta je však často skúšaná spôsobmi, ktoré nie sú na prvý pohľad až také zrejmé. Napríklad, ako sme sa už zmienili, Diabol sa snaží zlákať Jehovových služobníkov do sveta pomocou svetskej zábavy. Ako si môžeme vybrať vhodnú zábavu, po ktorej sa budeme cítiť osviežení a zároveň si zachováme čisté svedomie? O tomto námete budeme hovoriť v nasledujúcej kapitole.