Radujte sa v Jehovovi!

„Vždy sa radujte v Pánovi. Ešte raz hovorím: Radujte sa!“ — FILIPANOM 4:4.

 1. Prečo sa možno pýtame, čo tým Pavol myslel, keď povedal, že kresťania by sa mali stále radovať?

V SÚČASNOSTI sa môže zdať, že dôvodov na radosť je veľmi málo. Ľudia z prachu, aj keď sú pravými kresťanmi, sa dostávajú do situácií, ktoré spôsobujú žiaľ — nezamestnanosť, chatrné zdravie, smrť milovaných, osobné problémy alebo odpor zo strany neveriacich členov rodiny, či bývalých priateľov. Teda ako máme chápať Pavlovo nabádanie: „Vždy sa radujte“? Je to, vzhľadom na nepríjemné a vyčerpávajúce okolnosti, s ktorými musíme všetci zápasiť, vôbec možné? Rozbor kontextu týchto slov pomôže túto vec objasniť.

Radujte sa — prečo a ako?

 2, 3. Aká dôležitá je radosť, ako je to znázornené na prípadoch Ježiša a starovekých Izraelitov?

² „Vždy sa radujte v Pánovi. Ešte raz hovorím: Radujte sa!“ Možno nám to pripomína slová adresované Izraelitom asi pred 24 storočiami: „Jehovova radosť je vašou pevnosťou,“ alebo podľa Evanjelického prekladu: „Radosť z Hospodina je vaša sila.“ (Nehemiáš 8:10) Radosť dáva silu a je ako pevnosť, do ktorej môže človek ísť po útechu a ochranu. Radosť pomáhala vytrvávať dokonca aj dokonalému človekovi Ježišovi. „Pre radosť, ktorá mu bola predložená, zniesol mučenícky kôl, pohrdol pohanou a posadil sa po pravici Božieho trónu.“ (Hebrejom 12:2) Schopnosť radovať sa zoči-voči ťažkostiam je pre záchranu nepochybne životne dôležitá.

³ Izraelitom bolo pred vstupom do Zasľúbenej krajiny prikázané: „Budeš plesať nad všetkým dobrým, čo dal Jehova, tvoj Boh, tebe a tvojej domácnosti, ty a Lévita a cudzí usadlík, ktorý je v tvojom strede.“ Ak by zlyhali a neslúžili Jehovovi s radosťou, dôsledky mali byť vážne. „Všetky tieto zlorečenia istotne prídu na teba a budú ťa prenasledovať a dostihnú ťa, kým nebudeš vyhladený... pretože si pre hojnosť všetkého neslúžil Jehovovi, svojmu Bohu, s plesaním a radosťou srdca.“ — 5. Mojžišova 26:11; 28:45–47.

 4. Prečo by sa mohlo stať, že by sme sa neradovali?

⁴ Je preto naliehavé, aby sa pomazaný ostatok i jeho spoločníci, „iné ovce“, dnes radovali! (Ján 10:16) Tým, že Pavol svoju radu zopakoval — „ešte raz hovorím“ — zdôraznil, že je dôležité radovať sa zo všetkého dobra, ktoré pre nás Jehova urobil. Radujeme sa? Alebo sa tak ponárame do každodenného životného kolobehu, že niekedy zabúdame na to, že máme mnoho dôvodov na radosť? Kopia sa nám problémy do takej výšky, že nám zastierajú výhľad na Kráľovstvo a jeho požehnania? Dovoľujeme, aby nás iné veci — neposlúchanie Božích zákonov, ignorovanie božských zásad či zanedbávanie kresťanských povinností — oberali o radosť?

 5. Prečo je pre nerozumného človeka ťažké radovať sa?

⁵ „Nech sa vaša rozumnosť stane známou všetkým ľuďom. Pán je blízko.“ (Filipanom 4:5) Nerozumnému človeku chýba vyrovnanosť. Možno sa riadne nestará o svoje zdravie, čím zbytočne vystavuje svoje telo neprimeranému napätiu alebo úzkosti. Možno sa nenaučil prijať svoje obmedzenia a podľa toho aj žiť. Možno si stanovuje príliš vysoké ciele a snaží sa ich dosiahnuť bez ohľadu na cenu. Alebo možno využíva svoje obmedzenia ako ospravedlnenie spomaľovania či ochabovania v úsilí. Keďže mu chýba vyrovnanosť a je nerozumný, je preňho ťažké radovať sa.

 6. a) Čo by v nás mali spolukresťania vidieť a iba kedy to tak bude? b) Ako nám Pavlove slová v 2. Korinťanom 1:24 a v Rimanom 14:4 pomáhajú byť rozumnými?

⁶ I keď nás odporcovia považujú za fanatikov, spolukresťania by mali mať vždy možnosť vidieť našu rozumnosť. Bude to tak, ak budeme vyrovnaní a nebudeme od seba ani od druhých očakávať dokonalosť. A predovšetkým sa musíme vyhýbať tomu, že by sme druhým nakladali bremená, ktoré idú nad to, čo vyžaduje Božie Slovo. Apoštol Pavol povedal: „Nie že by sme boli pánmi nad vašou vierou, ale sme spolupracovníkmi na vašu radosť.“ (2. Korinťanom 1:24) Ako bývalý farizej Pavol dobre vedel, že strnulé pravidlá, ktoré stanovujú a zavádzajú tí, čo majú autoritu, potláčajú radosť, zatiaľ čo užitočné návrhy spolupracovníkov ju prehlbujú. Skutočnosť, že „Pán je blízko“, by mala rozumnému človeku pripomínať, že nemáme ‚súdiť domáceho sluhu iného. Svojmu vlastnému pánovi stojí alebo padá.‘ — Rimanom 14:4.

 7, 8. Prečo musia kresťania očakávať, že budú mať problémy, a ako je napriek tomu možné, aby sa naďalej radovali?

⁷ „O nič sa úzkostlivo nestarajte, ale nech sa vaše prosebné žiadosti oznamujú Bohu modlitbou a pokornou prosbou spolu s vďakou.“ (Filipanom 4:6) V súčasnosti prežívame ‚kritické časy, s ktorými sa dá ťažko vyrovnať‘, ako o tom písal Pavol. (2. Timotejovi 3:1–5) Preto kresťania musia očakávať, že sa budú stretávať s problémami. Pavlove slová „vždy sa radujte“ nevylučujú, že lojálny kresťan môže mať občas chvíle veľkej tiesne či skľúčenosti. Pavol aj vzhľadom na seba realisticky uznal: „Sme tiesnení vo všetkom, ale nie nehybne zovretí; sme zmätení, ale nie celkom bez východiska; sme prenasledovaní, ale nie zanechaní napospas; sme zrážaní, ale nie zničení.“ (2. Korinťanom 4:8, 9) Kresťanova radosť však zmierňuje a napokon preváži dočasné obdobia úzkosti a žiaľu. Dodáva silu, ktorá je nevyhnutná, aby sme naďalej postupovali vpred a nikdy nestrácali z očí mnohé dôvody na radosť.

⁸ Keď vzniknú problémy, nech sú akejkoľvek povahy, radujúci sa kresťan pokorne prosí Jehovu o pomoc prostredníctvom modlitby. Nepoddáva sa prílišnej úzkosti. Keď urobí to, čo v rozumnej miere môže urobiť, aby problém vyriešil, ponechá výsledok v Jehovových rukách v súlade s výzvou: „Uvrhni svoje bremeno na Jehovu, a on ťa sám podporí.“ Medzitým kresťan naďalej ďakuje Jehovovi Bohu za všetku jeho dobrotu. — Žalm 55:22; pozri aj Matúša 6:25–34.

 9. Ako prináša poznanie pravdy pokoj mysle a aký dobrý účinok to má na kresťana?

⁹ „Boží pokoj, ktorý prevyšuje každé myslenie, bude strážiť vaše srdce a vaše myšlienkové sily prostredníctvom Krista Ježiša.“ (Filipanom 4:7) Poznanie biblickej pravdy oslobodzuje myseľ kresťana od lži a pomáha mu rozvíjať si zdravý spôsob myslenia. (2. Timotejovi 1:13) To mu pomáha vyhýbať sa nesprávnemu alebo nemúdremu správaniu, ktoré by mohlo ohroziť pokojné vzťahy k iným. Namiesto toho, že by zažíval frustráciu z nespravodlivosti a zla, dôveruje Jehovovi, že vyrieši problémy ľudstva prostredníctvom Kráľovstva. Takýto pokoj mysle stráži jeho srdce, udržuje jeho pohnútky čisté a vedie jeho myslenie po ceste spravodlivosti. A čisté pohnútky a správne zmýšľanie dávajú nespočetné dôvody na radosť, a to i napriek problémom a tlaku, ktoré vyvoláva chaotický svet.

10. Iba o čom máme hovoriť a uvažovať, aby sme mohli prežívať pravú radosť?

¹⁰ „Konečne, bratia, všetko, čo je pravé, čo si zasluhuje vážny záujem, čo je spravodlivé, čo je cudné, čo je hodné lásky, o čom sa dobre hovorí, každá cnosť a každá vec hodná chvály, o tom ďalej uvažujte.“ (Filipanom 4:8) Kresťan nenachádza potešenie v hovorení alebo v uvažovaní o zlých veciach. To automaticky vylučuje veľkú časť zábavy, ktorú poskytuje svet. Nikto si nemôže udržať kresťanskú radosť, ak si napĺňa myseľ a srdce lžami, pochabým žartovaním a vecami, ktoré sú nespravodlivé, nemravné, ktorým chýba cnosť, ktoré sú ohavné a odporné. Otvorene povedané, nikto nemôže nájsť pravú radosť, ak si napĺňa myseľ a srdce špinou. V Satanovom skazenom svete je veľmi budujúce vedieť, že kresťania môžu uvažovať a rozprávať sa o množstve dobrých vecí!

Nespočetné dôvody na radosť

11. a) Čo by sa nikdy nemalo brať na ľahkú váhu a prečo? b) Aký účinok mala účasť na medzinárodnom zjazde na jedného delegáta a jeho manželku?

¹¹ Keď hovoríme o dôvodoch na radosť, nezabudnime na naše medzinárodné bratstvo. (1. Petra 2:17) Zatiaľ čo svetské národné a etnické skupiny si navzájom vyjadrujú silnú nenávisť, Boží ľud sa ešte tesnejšie spája v láske. Jeho jednotu vidno najmä na medzinárodných zjazdoch. O zjazde, ktorý sa konal v roku 1993 v Kyjeve na Ukrajine, istý delegát zo Spojených štátov napísal: „Slzy radosti, žiariace oči, neustávajúca záplava objatí ako v rodine a pozdravy, ktoré ponad hraciu plochu posielali skupiny ľudí mávajúce pestrofarebnými dáždnikmi a vreckovkami, jasne vyjadrovali teokratickú jednotu. Naše srdcia prekypujú hrdosťou na to, čo Jehova zázračne uskutočnil v tomto celosvetovom bratstve. Na moju manželku i na mňa to hlboko zapôsobilo a pridalo to našej viere nový rozmer.“

12. Ako sa pred našimi očami spĺňa proroctvo z Izaiáša 60:22?

¹² Akým posilnením viery je to dnes pre kresťanov, keď vidia, ako sa im pred očami spĺňajú biblické proroctvá! Uvažuj napríklad o slovách v Izaiášovi 60:22: „Z maličkého sa stane tisíc a z malého mocný národ. Ja, Jehova, to urýchlim v patričnom čase.“ Pri zrode Kráľovstva v roku 1914 iba 5100 ľudí — maličký — bolo činných v kázaní. No v priebehu uplynulých piatich rokov celosvetové bratstvo rástlo priemernou rýchlosťou 5628 novopokrstených svedkov za každý týždeň! V roku 1993 bol dosiahnutý vrcholný počet 4 709 889 činných služobníkov. Len si to predstav! Znamená to, že „maličký“ z roku 1914 je doslovne blízko k tomu, že sa z neho stane „tisíc“!

13. a) Čo sa deje od roku 1914? b) Ako sa Jehovovi svedkovia riadia zásadou v Pavlových slovách v 2. Korinťanom 9:7?

¹³ Od roku 1914 mesiášsky Kráľ postupuje vpred, podmaňujúc si uprostred svojich nepriateľov. Jeho vládu podporujú ochotní ľudskí nasledovníci, ktorí venujú svoj čas, silu a peniaze konaniu celosvetového kazateľského diela, ako aj medzinárodnému staviteľskému ťaženiu. (Žalm 110:2, 3) Jehovovi svedkovia sa radujú, že peňažné dary umožňujú uskutočňovať túto činnosť, i keď na ich zhromaždeniach sú zriedkakedy zmienky o peniazoch.a (Porovnaj 1. Paralipomenon 29:9.) Praví kresťania nemusia byť poháňaní k dávaniu; považujú za výsadu podporovať svojho Kráľa do tej miery, nakoľko im to okolnosti dovoľujú, každý „tak, ako sa rozhodol v svojom srdci, nie s nevôľou alebo z donútenia“. — 2. Korinťanom 9:7.

14. Aký stav sa stal zjavným medzi Jehovovým ľudom od roku 1919 a aký dôvod na radosť im bol tým daný?

¹⁴ Predpovedané obnovenie pravého uctievania medzi Božím ľudom viedlo k vytvoreniu duchovného raja, ktorý od roku 1919 postupne rozširuje svoje hranice. (Žalm 14:7; Izaiáš 52:9, 10) S akými výsledkami? Praví kresťania zažívajú „jasanie a plesanie“. (Izaiáš 51:11) Z toho vyplývajúce dobré ovocie je dokladom toho, čo je Boží svätý duch schopný uskutočniť pomocou nedokonalých ľudí. Všetky zásluhy a česť patria Jehovovi, ale aká väčšia výsada by mohla existovať, než stať sa Božím spolupracovníkom? (1. Korinťanom 3:9) Jehova je natoľko mocný, že by mohol spôsobiť, ak by to bolo treba, aby kamene kričali posolstvo pravdy. Napriek tomu považoval za vhodné nepoužiť tento spôsob, ale namiesto toho podnietiť ochotných tvorov vytvorených z prachu, aby vykonali jeho vôľu. — Lukáš 19:40.

15. a) Aké súčasné udalosti so záujmom sledujeme? b) Na akú udalosť sa tešíme?

¹⁵ Jehovovi služobníci, naplnení úctivou bázňou, teraz sledujú svetové udalosti a ich súvislosť s významnými biblickými proroctvami. Národy sa intenzívne pokúšajú dosiahnuť trvalý mier — ale márne. Udalosti ich nútia vyzývať Organizáciu Spojených národov ku konaniu v tých častiach sveta, kde sú konflikty. (Zjavenie 13:15–17) A Boží ľud už s veľkým očakávaním hľadí vpred na jednu z najradostnejších udalostí, aká sa kedy odohrá, na udalosť, ktorá sa zo dňa na deň viac a viac približuje. „Radujme sa, prekypujme radosťou a vzdajme mu slávu, lebo prišla svadba Baránka a jeho manželka sa pripravila.“ — Zjavenie 19:7.

Kázanie — bremeno, či radosť?

16. Objasni, ako by mohol byť kresťan pripravený o radosť, keby nekonal to, čo sa naučil.

¹⁶ „Konajte to, čo ste sa naučili a tiež prijali, počuli a videli v spojitosti so mnou, a Boh pokoja bude s vami.“ (Filipanom 4:9) Ak kresťania konajú to, čo sa naučili, môžu očakávať, že dostanú Božie požehnanie. Jednou z najdôležitejších vecí, ktoré sa naučili, je nutnosť kázať dobré posolstvo ostatným ľuďom. Skutočne, kto by sa mohol tešiť z pokoja mysle alebo mať radosť, ak by neposkytol informácie ľuďom s úprimným srdcom, ktorých život je závislý od toho, či sa tieto informácie dozvedia? — Ezechiel 3:17–21; 1. Korinťanom 9:16; 1. Timotejovi 4:16.

17. Prečo by naša kazateľská činnosť mala byť vždy zdrojom radosti?

¹⁷ Akou radosťou je nachádzať ľudí podobných ovciam, ktorí sú ochotní učiť sa o Jehovovi! Pre tých, čo slúžia so správnymi pohnútkami, bude služba Kráľovstvu vždy zdrojom radosti. Je to preto, že hlavným dôvodom, prečo je človek svedkom Jehovu, je chváliť jeho meno a podporovať jeho postavenie Zvrchovaného Vládcu. (1. Paralipomenon 16:31) Kto uznáva túto skutočnosť, bude sa radovať aj vtedy, keď ľudia nemúdro odmietajú dobré posolstvo, ktoré prináša. Vie, že kázanie neveriacim sa jedného dňa skončí, ale chválenie Jehovovho mena bude trvať navždy.

18. Čo podnecuje kresťana ku konaniu Jehovovej vôle?

¹⁸ Pravé náboženstvo podnecuje tých, čo ho praktizujú, aby robili to, čo Jehova vyžaduje, nie preto, že musia, ale preto, že chcú. (Žalm 40:8; Ján 4:34) Pre mnohých ľudí je ťažké to pochopiť. Istá pani raz povedala svedkyni, ktorá ju navštívila: „Viete, musím vás pochváliť. Ja by som určite nechodila z domu domu, aby som kázala o svojom náboženstve, tak ako to robíte vy.“ Svedkyňa na to s úsmevom povedala: „Chápem vaše pocity. Pred tým, než som sa stala Jehovovou svedkyňou, by ste ma nedokázali prinútiť, aby som chodila za druhými ľuďmi a rozprávala o náboženstve. Ale teraz to chcem robiť.“ Pani chvíľu uvažovala a potom povedala: „Vaše náboženstvo zrejme poskytuje niečo také, čo moje neposkytuje. Možno by som to mala preskúmať.“

19. Prečo je teraz čas radovať sa ako nikdy predtým?

¹⁹ Ročný text na rok 1994, ktorý je v našich sálach Kráľovstva umiestnený na čelnom mieste, nám pravidelne pripomína: „Dôveruj Jehovovi celým svojím srdcom.“ (Príslovia 3:5) Mohol by existovať väčší dôvod na radosť než to, že môžeme vkladať svoju dôveru v Jehovu, našu pevnosť, v ktorej nachádzame útočište? Žalm 64:10 vysvetľuje: „Spravodlivý bude plesať v Jehovovi a naozaj ho urobí svojím útočišťom.“ Teraz nie je čas kolísať alebo sa vzdávať. Každý uplynulý mesiac nás približuje k realite toho, čo Jehovovi služobníci túžili vidieť už odo dní Ábela. Teraz je čas dôverovať Jehovovi celým svojím srdcom, uvedomujúc si, že nikdy predtým sme nemali toľko dôvodov na radosť!

[Poznámka pod čiarou]

Ako by si odpovedal?

◻ Prečo by sme sa podľa Nehemiáša 8:10 mali radovať?

◻ Ako poukazuje 5. Mojžišova 26:11 a 28:45–47 na to, že je dôležité radovať sa?

◻ Ako nám môžu slová z Filipanom 4:4–9 pomôcť vždy sa radovať?

◻ Aký dôvod radovať sa nám dáva ročný text na rok 1994?

[Obrázok na strane 16]

Ruskí a nemeckí svedkovia sa radujú, že sú súčasťou medzinárodného bratstva

[Obrázok na strane 17 ]

Deliť sa o pravdu s inými je dôvodom na radosť