Čo je kľúčom ku skutočnému kresťanstvu?

KU KRESŤANSTVU sa dnes hlási viac ľudí ako k akejkoľvek inej náboženskej skupine. Avšak náuky týchto kresťanov, ako sa sami nazývajú, si odporujú. Títo kresťania nemajú medzi sebou jednotu a niekedy dokonca jeden druhého zabíjajú. Je nesporné, že mnohí nie sú skutočnými kresťanmi. Ježiš povedal, že v našich dňoch mu budú mnohí hovoriť „Pane, Pane“, inými slovami, budú tvrdiť, že sú kresťania, no napriek tomu im povie: „Nikdy som vás nepoznal! Odstúpte odo mňa, páchatelia nezákonnosti.“ (Matúš 7:21, 23) Určite nikto z nás by nechcel byť medzi nimi! Ako teda môžeme vedieť, či sme skutočnými kresťanmi?

Je pravda, že je potrebné mnohé na to, aby bol niekto skutočným kresťanom. Skutočný kresťan musí mať pevnú vieru, pretože „bez viery nie je možné páčiť sa [Bohu]“. (Hebrejom 11:6) Túto pevnú vieru musia sprevádzať náležité skutky. Učeník Jakub upozorňoval, že „viera bez skutkov [je] mŕtva“. (Jakub 2:26) Okrem toho musí kresťan uznať poverenie „verného a rozvážneho otroka“. (Matúš 24:45–47) Ale kľúčom ku skutočnému kresťanstvu je niečo iné ako tieto veci.

Čo je tým kľúčom? Apoštol Pavol vo svojom prvom liste Korinťanom vysvetlil: „Ak hovorím ľudskými a anjelskými jazykmi, ale nemám lásku, stal som sa zvučiacim kusom mosadze alebo zuniacim činelom. A ak mám dar prorokovania a som oboznámený so všetkými svätými tajomstvami a všetkým poznaním a ak mám všetku vieru, aby som premiestňoval vrchy, ale nemám lásku, nie som nič. A ak dám celý svoj majetok, aby som nakŕmil iných, a ak vydám svoje telo, aby som sa chválil, ale nemám lásku, vôbec mi to neprospieva.“ — 1. Korinťanom 13:1–3.

Láska je teda kľúčom ku skutočnému kresťanstvu. Viera, skutky a vhodné spoločenstvo sú životne dôležité, nevyhnutné. Ale bez lásky sa ich hodnota neuplatní. Prečo?

V zásade pre to, aký je Boh, ktorého uctievame. Apoštol Ján opísal Jehovu, Boha pravého kresťanstva, týmito slovami: „Boh je láska.“ (1. Jána 4:8) Boh Jehova má mnoho ďalších vlastností, ako je napríklad moc, zmysel pre právo a múdrosť, ale keďže je predovšetkým Bohom lásky, akými ľuďmi by podľa jeho priania mali byť jeho ctitelia? Určite by to mali byť jednotlivci, ktorí ho napodobňujú a pestujú lásku. — Matúš 5:44, 45; 22:37–39.

Správna pohnútka

Láska vedie kresťanov k tomu, aby boli takí, ako je Boh, ktorého uctievajú. To znamená, že ich pohnútky sú podobné Božím pohnútkam. Čo predovšetkým podnietilo Boha Jehovu k tomu, aby poslal Ježiša na zem, a dal nám tak možnosť získať večný život? Láska. „Tak veľmi Boh miloval svet, že dal svojho jednosplodeného Syna, aby nikto, kto v neho prejavuje vieru, nebol zničený, ale mal večný život.“ (Ján 3:16) Čo by teda malo byť našou pohnútkou pri konaní Božej vôle? Opäť, láska. „V tom spočíva láska k Bohu, že zachovávame jeho prikázania.“ — 1. Jána 5:3.

Je možné slúžiť Bohu s nesprávnou pohnútkou? Áno. Pavol sa zmienil o niektorých v jeho dobe, ktorí slúžili zo závisti a súperenia. (Filipanom 1:15–17) To by sa mohlo stať aj nám. Dnešný svet je plný súperenia, a tento duch by nás mohol ovplyvniť. Môžeme byť pyšní pri pomyslení, že sme lepšími rečníkmi alebo že sme schopní rozšíriť viac literatúry ako druhí. Môžeme porovnávať svoje prednosti služby s tými, z ktorých sa teší niekto iný, a stať sa pyšnými — alebo závistlivými. Nejaký starší môže žiarlivo chrániť svoje postavenie, a to až natoľko, že schopnému mladému mužovi bráni v robení pokroku. Túžba po osobnom zisku nás môže podnietiť k tomu, aby sme vyhľadávali priateľstvo bohatších kresťanov, zatiaľ čo chudobnejších by sme si nevšímali.

To všetko sa môže stať, pretože sme nedokonalí. Ak však — tak ako Jehova — urobíme svojou hlavnou pohnútkou lásku, budeme proti takýmto sklonom bojovať. Sebectvo, túžba osláviť samých seba alebo opovážlivá pýcha môžu lásku vytlačiť, takže nám to ‚vôbec neprospieva‘. — Príslovia 11:2; 1. Korinťanom 13:3.

Láska v sebeckom svete

Ježiš povedal, že jeho nasledovníci nebudú „časťou sveta“. (Ján 17:14) Ako sa môžeme vyhnúť tomu, že by nás pohltil vplyv sveta okolo nás? Láska nám pomôže. Ľudia dnes napríklad ‚viac milujú rozkoše ako Boha‘. (2. Timotejovi 3:4) Ján nás varoval, aby sme neboli ako oni. Povedal: „Nemilujte svet ani veci vo svete. Ak niekto miluje svet, niet v ňom Otcovej lásky, pretože všetko vo svete — žiadosť tela a žiadosť očí a honosné vystavovanie prostriedkov na živobytie — nepochádza od Otca, ale pochádza zo sveta.“ — 1. Jána 2:15, 16.

Obrátiť sa chrbtom k „žiadosti tela“ a „žiadosti očí“ však nie je ľahké. Práve tieto veci máme veľmi radi, pretože sú pre naše telo také príťažlivé! Okrem toho je dnes v porovnaní s Jánovou dobou dostupných oveľa viac a rozličných pôžitkov; ak bola teda žiadosť očí problémom vtedy, je ním obzvlášť teraz.

Je zaujímavé, že mnohé z novodobých pôžitkov, ktoré ponúka svet, nie sú samy osebe zlé. Nie je nič zlé mať veľký dom, pekné auto, televízor alebo stereozariadenie. Ani to neznamená porušenie nejakého biblického zákona, keď niekto podniká dlhé, zaujímavé cesty a vzrušujúce dovolenky. V čom je teda zmysel Jánovho varovania? Jednak to, že ak sa takéto veci stanú pre nás príliš dôležitými, rozvíjajú v nás ducha sebectva, hmotárstva a pýchy. A úsilie zarobiť si peniaze, aby sme tie veci získali, nám môže byť prekážkou v službe Jehovovi. Ba aj tešiť sa z užívania takýchto vecí zaberá čas. I keď rozumná miera odpočinku prináša osvieženie, čas, ktorý máme, je obmedzený vzhľadom na záväzok študovať Bibliu, stretávať sa so spolukresťanmi k uctievaniu a zvestovať dobré posolstvo o Kráľovstve. — Žalm 1:1–3; Matúš 24:14; 28:19, 20; Hebrejom 10:24, 25.

Na to, aby sme ‚dávali Božiemu kráľovstvu prvé miesto‘ a nepodľahli ‚užívaniu tohto sveta naplno‘, je potrebné v tejto hmotárskej dobe odhodlanie. (Matúš 6:33; 1. Korinťanom 7:31) Pevná viera pomôže. Ale predovšetkým je to úprimná láska k Jehovovi a k našim blížnym, ktorá nás posilní, aby sme odolali lákadlám, ktoré, i keď samy osebe nie sú zlé, by nám mohli brániť ‚v dôkladnom dovŕšení našej služby‘. (2. Timotejovi 4:5) Bez takejto lásky by sa naša služba mohla ľahko zmeniť iba na symbolické úsilie.

Láska v zbore

Ježiš vyzdvihol dôležitosť lásky, keď povedal: „Podľa toho všetci poznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku medzi sebou.“ (Ján 13:35) Prečo by starší trávili tak veľa času pasením a pomocou spolukresťanom, ak by ich nemilovali? Prečo by sa kresťania v zbore vyrovnávali so slabosťami svojich druhov — včítane starších — ak nie z lásky? Láska podnecuje kresťanov k tomu, aby si navzájom pomáhali v hmotnom ohľade, keď sa dopočujú, že druhí sú v núdzi. (Skutky 2:44, 45) V dobe prenasledovania kresťania jeden druhého chránia a dokonca jeden za druhého zomierajú. Prečo? Z lásky. — Ján 15:13.

Tie najväčšie dôkazy lásky prichádzajú niekedy v malých veciach. K staršiemu, ktorý je už i tak pod tlakom z veľkého množstva práce, možno pristúpi spolukresťan a znovu predloží sťažnosť, ktorá sa staršiemu zdá nepodstatná. Mal by sa starší nahnevať? Namiesto toho, aby pripustil, že by sa to stalo dôvodom k nezhode, správa sa k svojmu bratovi trpezlivo a láskavo. Hovoria spolu o tejto záležitosti a stávajú sa lepšími priateľmi ako predtým. (Matúš 5:23, 24; 18:15–17) Namiesto toho, aby každý trval na svojich právach, snažia sa všetci pestovať veľkorysosť, ako to radil Ježiš, a sú ochotní odpustiť svojim bratom „sedemdesiatsedem ráz“. (Matúš 18:21, 22) A tak kresťania vyvíjajú veľké úsilie, aby si obliekli lásku, „lebo je dokonalým putom jednoty“. — Kolosanom 3:14.

Zväčšovať lásku jedného k druhému

Áno, láska je tou pravou pohnútkou pre službu Jehovovi. Láska nás posilní, aby sme zostávali oddelení od sveta, a láska zabezpečí, aby zbor zostával naozaj kresťanský. Hoci neuberá na výkonnosti, pomôže tým, ktorí zastávajú zodpovedné postavenie, aby sa nezamerali na výkonnosť natoľko, že by pri zaobchádzaní s inými zabudli na láskavosť a miernosť. Láska pomáha každému z nás ‚poslúchať tých, ktorí sa ujímajú vedenia, a podriaďovať sa im‘. — Hebrejom 13:17.

Apoštol Peter nás nabádal, aby sme mali jeden k druhému „vrúcnu lásku“, lebo „láska prikrýva množstvo hriechov“. (1. Petra 4:8) Ako to môžeme dosiahnuť? Človek bol vytvorený na obraz Boha, a tak má prirodzenú schopnosť mať rád. Ale ten druh lásky, o ktorom tu hovoríme, vyžaduje niečo viac. Je hlavným druhom ovocia Božieho ducha. (Galaťanom 5:22) A tak, aby sme pestovali lásku, musíme na seba nechať pôsobiť Božieho ducha. Ako? Tým, že študujeme Bibliu, ktorá bola inšpirovaná Jehovovým duchom. (2. Timotejovi 3:16) Tým, že sa modlíme o Jehovovho ducha, aby sme budovali svoju lásku k Jehovovi a k našim bratom. A tým, že sa zhromažďujeme s kresťanským zborom, kde duch pôsobí bez zábran.

Musíme sa tiež preskúmať, aby sme odhalili akékoľvek skutky alebo myšlienky, v ktorých chýba láska. Pamätajme, že láska je záležitosťou srdca a „srdce je zradnejšie ako čokoľvek iné a je na zúfanie“. (Jeremiáš 17:9) Napriek všetkej pomoci, ktorú nám Jehova dáva, niekedy budeme konať spôsobom, v ktorom láska nie je. Môžeme hovoriť zbytočne ostro so spolukresťanom, alebo sa môžeme nahnevať a uraziť pre niečo, čo je povedané. A tak robíme dobre, keď sa modlíme tak ako Dávid: „Preskúmaj ma, ó, Bože, a spoznaj moje srdce. Vyskúšaj ma a spoznaj moje znepokojujúce myšlienky a hľaď, či je vo mne nejaká boľavá cesta, a veď ma cestou neurčitého času.“ — Žalm 139:23, 24.

Ako hovorí Biblia, „láska nikdy nezlyháva“. (1. Korinťanom 13:8) Ak si navzájom prejavujeme lásku, nikdy nám nebude v čase skúšky nič chýbať. Láska jestvujúca medzi Božím ľudom prispieva veľkou mierou k duchovnému raju, ktorý dnes existuje. Iba tí, ktorí si navzájom prejavujú vrúcnu, zo srdca plynúcu lásku, sa budú tešiť zo života v novom svete. Napodobňujme preto Jehovu v prejavovaní takej lásky a upevňujme tak puto jednoty. Pestujme lásku, a majme kľúč ku skutočnému kresťanstvu.