Všetci praví kresťania musia byť evanjelistami
„Konaj dielo evanjelistu [alebo misionára].“ — 2. TIMOTEJOVI 4:5, poznámka pod čiarou v Preklade nového sveta Svätých písiem s odkazmi (angl.).
1. Čo bolo dobrým posolstvom, ktoré zvestovali evanjelisti v prvom storočí?
ČO DNES znamená byť evanjelistom? Si ním? Slovo „evanjelista“ pochádza z gréckeho slova euaggelistés, ktoré znamená „zvestovateľ dobrého posolstva“. Od založenia kresťanského zboru v roku 33 n. l. bol kresťanským dobrým posolstvom zdôrazňovaný Boží prostriedok záchrany a bolo hlásané, že Ježiš Kristus sa neskôr vráti, aby začal svoju vládu Kráľovstva nad ľudstvom. — Matúš 25:31, 32; 2. Timotejovi 4:1; Hebrejom 10:12, 13.
2. a) Ako bol obsah dobrého posolstva obohatený v našich dňoch? b) Akú povinnosť majú všetci praví kresťania dnes?
2 Od roku 1914 začali pribúdať doklady o tom, že znamenie, ktoré dal Ježiš a ktoré sa týka jeho návratu a neviditeľnej prítomnosti, sa spĺňa. (Matúš 24:3–13, 33) Dobré posolstvo mohlo opäť obsahovať vyjadrenie, že ‚Božie kráľovstvo je blízko‘. (Lukáš 21:7, 31; Marek 1:14, 15) Skutočne, nastal čas, aby sa veľkolepo splnilo Ježišovo proroctvo zaznamenané v Matúšovi 24:14: „Toto dobré posolstvo o kráľovstve sa bude zvestovať po celej obývanej zemi na svedectvo všetkým národom; a potom príde koniec.“ Preto k evanjelizačnej práci dnes patrí horlivé ohlasovanie zriadeného Božieho Kráľovstva a požehnaní, ktoré zakrátko prinesie poslušnému ľudstvu. Všetci kresťania majú prikázané konať toto dielo a „robiť učeníkov“. — Matúš 28:19, 20; Zjavenie 22:17.
3. a) Aký ďalší význam má slovo „evanjelista“? (Pozri Hlbší pohľad na Písma, 1. zväzok, strana 770, 2. stĺpec, 2. odsek.) b) Aké otázky v súvislosti s tým vznikajú?
3 Okrem zvestovania dobrého posolstva vo všeobecnosti Biblia používa výraz „evanjelista“ vo zvláštnom zmysle v súvislosti s tými, ktorí opúšťajú svoje domovské územie, aby zvestovali dobré posolstvo v neprepracovaných oblastiach. V prvom storočí bolo veľa evanjelistov misionárov, napríklad Filip, Pavol, Barnabáš, Sílas a Timotej. (Skutky 21:8; Efezanom 4:11) Ale ako je to v našom mimoriadnom období od roku 1914? Dávajú sa dnes členovia Jehovovho ľudu k dispozícii ako miestni evanjelisti a evanjelisti misionári?
Pokrok od roku 1919
4, 5. Aké boli vyhliadky evanjelizačného diela krátko po roku 1914?
4 Keď sa v roku 1918 chýlila prvá svetová vojna ku koncu, Boží služobníci zakúsili narastajúci odpor zo strany odpadlíkov, ako aj duchovných kresťanstva a ich politických spojencov. Pravá kresťanská evanjelizácia sa v júni roku 1918 takmer zastavila, keď vedúci predstavitelia Spoločnosti Strážna veža v Spojených štátoch boli odsúdení na základe falošných obvinení na dvadsaťročné väzenie. Podarilo sa Božím nepriateľom zastaviť zvestovanie dobrého posolstva?
5 V marci roku 1919 boli predstavitelia Spoločnosti neočakávane prepustení a neskôr zbavení falošných obvinení, na základe ktorých sa dostali do väzenia. Títo pomazaní kresťania si s nadobudnutím slobody uvedomili, že je ešte veľa práce, ktorú treba vykonať skôr, ako budú zhromaždení k svojej nebeskej odmene ako spoludedičia v Božom Kráľovstve. — Rimanom 8:17; 2. Timotejovi 2:12; 4:18.
6. Aký pokrok evanjelizačného diela nastal medzi rokmi 1919 a 1939?
6 V roku 1919 bolo tých, ktorí podali správu o účasti na šírení dobrého posolstva, menej ako 4 000. Počas nasledujúcich dvoch desaťročí sa mnohí muži ponúkli ako evanjelisti misionári a niektorí boli poslaní do krajín Afriky, Ázie a Európy. Do roku 1939, po dvadsiatich rokoch zvestovania Kráľovstva, vzrástol počet Jehovových svedkov na vyše 73 000. Tento vynikajúci vzrast dosiahnutý napriek veľkému prenasledovaniu sa podobal vzrastu v prvých rokoch kresťanského zboru. — Skutky 6:7; 8:4, 14–17; 11:19–21.
7. Aká podobná situácia bola v kresťanskom evanjelizačnom diele v rokoch 47 n. l. a 1939?
7 No väčšina Jehovových svedkov bola vtedy sústredená v anglicky hovoriacich protestantských krajinách. Viac ako 75 percent zo 73 000 zvestovateľov Kráľovstva bolo z Austrálie, Británie, Kanady, Nového Zélandu a zo Spojených štátov. Podobne ako okolo roku 47 n. l., bolo teraz potrebné evanjelistov nejako povzbudiť, aby venovali viac pozornosti menej prepracovaným krajinám sveta.
8. Čo dosiahla škola Gileád do roku 1992?
8 Obmedzenia a prenasledovanie počas vojny nemohli Jehovovmu mocnému svätému duchu zabrániť, aby podnecoval Božích služobníkov k príprave na väčší vzrast. V roku 1943, keď vrcholila druhá svetová vojna, Božia organizácia založila biblickú školu Strážnej veže Gileád, so zámerom ešte viac rozšíriť dobré posolstvo. Do marca roku 1992 vyslala táto škola 6 517 misionárov do 171 rôznych krajín. Okrem toho boli školení muži, aby sa starali o odbočky Spoločnosti Strážna veža v cudzích krajinách. Do roku 1992 bolo z 97 koordinátorov výborov odbočiek 75 školených v Gileáde.
9. Aké školiace programy zohrali úlohu v pokroku evanjelizačného diela a diela robenia učeníkov?
9 Okrem školy Gileád aj iné školiace programy pripravujú Jehovov ľud na rozširovanie a zlepšovanie evanjelizačnej práce. Napríklad v zboroch Jehovových svedkov na celej zemi prebieha škola teokratickej služby. Toto usporiadanie spolu s týždenným služobným zhromaždením vyškolilo milióny zvestovateľov Kráľovstva, aby ich verejná zvestovateľská služba bola účinná. Existuje tiež škola služby Kráľovstva, ktorá poskytuje hodnotné školenie pre starších a služobných pomocníkov, aby sa mohli lepšie starať o rastúce zbory. Škola priekopníckej služby pomohla mnohým evanjelistom celým časom stať sa produktívnejšími vo zvestovateľskej činnosti. Odnedávna prebieha v rôznych krajinách škola dodatočného služobného vzdelávania, ktorá pomáha neženatým starším a služobným pomocníkom stať sa novodobými Timotejmi.
10. Aký bol výsledok všetkého toho vynikajúceho školenia, poskytnutého prostredníctvom Božej organizácie? (Zahrň informácie v rámčeku.)
10 Aký je výsledok všetkého tohto školenia? V roku 1991 dosiahli Jehovovi svedkovia vrcholný počet hodne nad štyri milióny zvestovateľov Kráľovstva, ktorí sú činní v 212 krajinách. Ale na rozdiel od situácie v roku 1939 bolo vyše 70 percent z nich z katolíckych, ortodoxných, nekresťanských a iných krajín, kde angličtina nie je prevládajúcim jazykom. — Pozri rámček „Rast od roku 1939“.
Prečo sú úspešní
11. Komu pripísal apoštol Pavol svoj úspech Božieho služobníka?
11 Jehovovi svedkovia si nepripisujú zásluhu za tento vzrast. Skôr sa na svoju prácu pozerajú tak ako apoštol Pavol, ktorý to vysvetlil vo svojom liste Korinťanom. „Kto je teda Apollo? A kto je Pavol? Služobníci, prostredníctvom ktorých ste sa stali veriacimi, tak ako to každému udelil Pán. Ja som sadil, Apollo polieval, ale Boh dával vzrast; takže ani ten, kto sadí, ani ten, kto polieva, nie je nič, ale Boh, ktorý dáva vzrast. Lebo sme Božími spolupracovníkmi. Vy ste Božie obrábané pole, Božia stavba.“ — 1. Korinťanom 3:5–7, 9.
12. a) Akú úlohu hrá Božie slovo v úspešnej kresťanskej evanjelizácii? b) Kto bol ustanovený za Hlavu kresťanského zboru a čo je jedným z dôležitých spôsobov, ako prejaviť podriadenosť jeho vedeniu?
12 Je nesporné, že k tomuto mimoriadnemu rastu, ktorý zažili Jehovovi svedkovia, dochádza vďaka Božiemu požehnaniu. Je to Božie dielo. Uvedomujú si túto skutočnosť a naďalej sa pravidelne venujú štúdiu Božieho slova. Všetko, čo vyučujú v evanjelizačnom diele, zakladajú na Biblii. (1. Korinťanom 4:6; 2. Timotejovi 3:16) Ďalším kľúčom ich úspešnej evanjelizácie je, že úplne uznávajú Toho, koho Boh ustanovil za Hlavu zboru, Pána Ježiša Krista. (Efezanom 5:23) V prvom storočí to kresťania prejavili tak, že spolupracovali s tými, ktorých Ježiš ustanovil za apoštolov. Títo muži spolu s ďalšími staršími jeruzalemského zboru tvorili kresťanský vedúci zbor prvého storočia. Pán Ježiš Kristus z nebies používal túto skupinu zrelých kresťanov na riešenie sporných otázok a na usmerňovanie tohto evanjelizačného diela. Výsledkom Pavlovej horlivej spolupráce s týmto božským usporiadaním bol vzrast zborov, ktoré navštevoval. (Skutky 16:4, 5; Galaťanom 2:9) Rovnako aj dnes sú kresťanskí evanjelisti uistení, že budú mať úspech v svojej službe, ak sa budú pevne držať Božieho slova a horlivo spolupracovať s vedením, ktoré prichádza z vedúceho zboru. — Títovi 1:9; Hebrejom 13:17.
Považovať ostatných za vyšších od seba
13, 14. a) Akú radu dal apoštol Pavol, ako je to zaznamenané v liste Filipanom 2:1–4? b) Prečo je dôležité pamätať na túto radu, keď sa zúčastňujeme evanjelizačného diela?
13 Apoštol Pavol preukazoval ľuďom hľadajúcim pravdu pravú lásku a neprejavoval žiaden nadradený alebo rasistický postoj. A tak mohol spoluveriacim radiť, aby ‚považovali ostatných za vyšších od seba‘. — Filipanom 2:1–4.
14 Podobne aj dnes praví kresťanskí evanjelisti sa nesprávajú nadradene k ľuďom z rôznych rás a prostredí. Istý Jehovov svedok zo Spojených štátov, ktorý bol pridelený pracovať ako misionár v Afrike, hovorí: „Jednoducho viem, že nie sme o nič lepší. Možno máme viac peňazí a toho, čo sa nazýva formálne vzdelanie, ale oni [miestni ľudia] majú vlastnosti, ktoré prevyšujú naše vlastnosti.“
15. Ako môžu tí, ktorým bola pridelená práca v cudzích krajinách, prejavovať pravú úctu budúcim učeníkom?
15 Keď prejavujeme pravú úctu tým, s ktorými sa delíme o dobré posolstvo, určite im uľahčíme prijatie biblického posolstva. Pomáha aj to, keď evanjelista misionár dáva najavo, že je šťastný, že žije medzi ľuďmi, ktorým bol pridelený pomáhať. Jedna úspešná misionárka, ktorá strávila posledných 38 rokov v Afrike, vysvetľuje: „Hlboko vnútri cítim, že toto je môj domov a že ľudia v zbore, do ktorého som pridelená, sú moji bratia a sestry. Keď som na dovolenke naspäť v Kanade, v skutočnosti sa necítim ako doma. Asi tak posledný týždeň pobytu v Kanade už nesmierne túžim vrátiť sa späť. Vždy to tak cítim. Tým, s ktorými študujem Bibliu, a tiež bratom a sestrám, hovorím, aká som šťastná, že som znova späť, a oni si vážia, že chcem byť s nimi.“ — 1. Tesaloničanom 2:8.
16, 17. a) Na akú náročnú úlohu sa podujali mnohí misionári a miestni evanjelisti, aby bola ich služba účinnejšia? b) Akú skúsenosť mala jedna misionárka, pretože rozprávala miestnym jazykom?
16 Niektorí, keď nájdu na miestnom území veľkú cudzojazyčnú enklávu, vynakladajú úsilie, aby sa príslušný jazyk naučili, čím dávajú najavo, že považujú druhých za vyšších od seba. „V južnej Afrike,“ poznamenáva jeden misionár, „je niekedy medzi ľuďmi afrického pôvodu a ľuďmi európskeho pôvodu pocit nedôvery. Ale rozprávanie miestnym jazykom takýto pocit rýchlo rozptýli.“ Rozprávanie jazykom tých, s ktorými sa delíme o dobré posolstvo, je veľkou pomocou pri dosahovaní ich srdca. Vyžaduje to tvrdú prácu a pokornú vytrvalosť. Jedna misionárka v istej ázijskej krajine hovorí: „Ak sa neustále smejú na tvojich chybách, pretože sa ustavične mýliš, môže to byť skúška. Môže sa zdať ľahšie vzdať sa.“ Láska k Bohu a k blížnemu však pomohla tejto misionárke vytrvať. — Marek 12:30, 31.
17 Je pochopiteľné, že na ľudí zapôsobí, keď sa cudzinec usiluje podeliť sa s nimi o dobré posolstvo v ich jazyku. Niekedy z toho vyplynú neočakávané požehnania. Jedna misionárka v africkej krajine Lesotho sa rozprávala jazykom sesotho so ženou, ktorá pracovala vo výrobni tapisérií. Istý minister z inej africkej krajiny si prezeral prevádzku a začul ich rozhovor. Prišiel k nim a srdečne misionárku pochválil, načo sa ona ihneď začala s ministrom rozprávať v jeho jazyku. „Prečo neprídete [do mojej krajiny] a nepracujete medzi našimi ľudmi, keď viete aj po svahilsky?” spýtal sa. Misionárka mu taktne odpovedala: „To by bolo veľmi dobré. Ale ja som Jehovova svedkyňa a v súčasnosti je vo vašej krajine naše dielo zakázané.“ „Prosím vás,“ odpovedal, „nemyslite si, že všetci sme proti vašej činnosti. Mnohí z nás sympatizujú s Jehovovými svedkami. Azda raz budete môcť slobodne vyučovať medzi našimi ľuďmi.“ O nejaký čas bola táto misionárka dojatá, keď sa dozvedela, že v tej krajine bola Jehovovým svedkom daná sloboda uctievania.
Ochota zrieknuť sa práv
18, 19. a) V akom dôležitom smere sa Pavol usiloval napodobňovať svojho Pána, Ježiša Krista? b) Porozprávaj skúsenosť (z odseku alebo svoju vlastnú), ktorá poukazuje na dôležitosť vyhnúť sa akejkoľvek príčine na potknutie tých, s ktorými sa delíme o dobré posolstvo.
18 Bezprostredne predtým ako apoštol Pavol napísal: „Staňte sa mojimi napodobňovateľmi, ako som i ja Kristov,“ hovoril o nutnosti neprivádzať druhých k potknutiu. Povedal: „Či jete alebo pijete alebo robíte čokoľvek iné, všetko robte na Božiu slávu. Nestaňte sa dôvodom na potkýnanie Židom ani Grékom ani Božiemu zboru, tak ako ja vo všetkom potešujem všetkých ľudí a nehľadám svoju vlastnú výhodu, ale výhodu mnohých, aby boli zachránení.“ — 1. Korinťanom 10:31–33; 11:1.
19 Evanjelisti ako Pavol, ktorí sú ochotní prinášať obete v záujme tých, ktorým zvestujú, žnú požehnania. Napríklad v jednej africkej krajine istý misionársky pár prišiel do miestneho hotela na večeru osláviť výročie svojej svadby. Najprv si chceli objednať k jedlu víno, pretože mierne užívanie alkoholických nápojov Biblia neodsudzuje. (Žalm 104:15) Potom sa však tento pár rozhodol, že to neurobí, aby to azda nepohoršilo miestnych ľudí. „Po nejakom čase,“ spomína manžel, „sme sa stretli s mužom, ktorý bol v tom hoteli šéfkuchárom, a zaviedli sme s ním biblické štúdium. Oveľa neskôr nám povedal: ‚Pamätáte sa na to, ako ste prišli do hotela na večeru? Všetci sme stáli za kuchynskými dverami a sledovali vás. Viete, cirkevní misionári nám povedali, že je nesprávne, aby sme pili. No keď prišli do hotela, bez zábran si objednali víno. Preto sme sa rozhodli, že ak si objednáte niečo na pitie, nebudeme vás počúvať, keď nám prídete zvestovať.‘“ Tento šéfkuchár i niektorí ďalší, ktorí pracovali v hoteli, sú dnes pokrstenými svedkami.
Stále je hojnosť práce
20. Prečo je nutné, aby sme vytrvávali ako horliví evanjelisti, a akej radostnej prednosti sa mnohí ujímajú?
20 Koniec tohto zlého systému sa rýchlo približuje a mnohí ešte túžia počuť dobré posolstvo; teraz je naliehavejšie ako kedykoľvek predtým, aby každý kresťan vytrval ako verný evanjelista. (Matúš 24:13) Môžeš rozšíriť svoju účasť na tomto diele tak, že sa staneš evanjelistom vo zvláštnom zmysle, ako Filip, Pavol, Barnabáš, Sílas a Timotej? Mnohí robia niečo podobné tak, že sa pripájajú k radom priekopníkov a dávajú sa k dispozícii, aby slúžili na miestach, kde je väčšia potreba.
21. Ako sú pred Jehovovým ľudom otvorené „veľké dvere vedúce k činnosti“?
21 Nedávno sa otvorili obrovské polia pre evanjelizáciu v krajinách Afriky, Ázie a východnej Európy, kde bolo dielo Jehovových svedkov predtým obmedzené. Tak ako to bolo v prípade apoštola Pavla, pre Jehovov ľud „boli otvorené veľké dvere vedúce k činnosti“. (1. Korinťanom 16:9) Evanjelisti misionári, ktorí nedávno prišli do africkej krajiny Mozambik, nemôžu zvládnuť to množstvo ľudí, ktorí si prajú biblické štúdium. Akí môžeme byť šťastní, že 11. februára 1991 bolo dielo Jehovových svedkov v tejto krajine legalizované.
22. Čo musíme byť všetci rozhodnutí robiť bez ohľadu na to, či je náš miestny obvod dobre prepracovaný, alebo nie?
22 Z pokračujúceho vzrastu sa tešia aj naši bratia v krajinách, kde sme mali vždy slobodu uctievania. Áno, nech žijeme kdekoľvek, všade je ešte stále „hojnosť práce v Pánovom diele“. (1. Korinťanom 15:58) Keďže je to tak, stále múdro využívajme zostávajúci čas a všetci ‚konajme dielo evanjelistu a úplne dovŕšme svoju službu‘. — 2. Timotejovi 4:5; Efezanom 5:15, 16.
Vieš vysvetliť?
◻ Kto je evanjelista?
◻ Ako bol obsah dobrého posolstva obohatený po roku 1914?
◻ Ako postupovalo evanjelizačné dielo od roku 1919?
◻ Aké kľúčové činitele prispeli k úspechu evanjelizačnej práce?
[Rámček na strane 19]
Rast od roku 1939
Uvažuj o príkladoch z troch svetadielov, kam boli poslaní misionári vyškolení v škole Gileád. V roku 1939 podalo správu zo západnej Afriky len 636 zvestovateľov Kráľovstva. Do roku 1991 vzrástol tento počet na vyše 200 000 zvestovateľov v dvanástich krajinách západnej Afriky. Misionári prispeli k mimoriadnemu vzrastu aj v krajinách Južnej Ameriky. Jednou z nich je Brazília, kde počet zvestovateľov Kráľovstva vzrástol zo 114 v roku 1939 na vrcholný počet 335 039 v apríli 1992. Podobný vzrast nastal po príchode misionárov do ázijských krajín. Počas druhej svetovej vojny bola malá skupina Jehovových svedkov v Japonsku kruto prenasledovaná a ich dielo sa zastavilo. Potom, v roku 1949, prišlo 13 misionárov, aby pomohli reorganizovať dielo. V tom služobnom roku podalo správu o zvestovateľskej službe za celé Japonsko menej než 10 domorodých zvestovateľov, kým v apríli 1992 celkový počet zvestovateľov dosiahol počet 167 370.
[Rámček na strane 21]
Kresťanstvo a jazykový problém
Niektorí misionári kresťanstva vyvinuli skutočné úsilie, aby sa naučili cudzí jazyk, ale mnohí očakávali, že miestni ľudia budú rozprávať ich európskym jazykom. Geoffrey Moorhouse v knihe The Missionaries vysvetľuje:
„Problémom bolo, že znalosť domorodého jazyka sa príliš často považovala iba za prostriedok na prekladanie Písma. Jednotlivci či spoločnosti, ktoré ich zamestnávali, vynaložili pomerne malé úsilie na zabezpečenie toho, aby sa misionár mohol rozprávať s domorodcom v jeho vlastnom jazyku s takou plynulosťou, ktorá umožňuje dosiahnuť hlboké porozumenie medzi dvoma ľudskými bytosťami. Každý misionár sa naučil niečo málo z miestnej slovnej zásoby... Inak dorozumievanie zvyčajne prebiehalo v otrasnom a zosmiešňujúcom znení lámanej angličtiny so samozrejmým predpokladom, že africký domorodec sa musí podriadiť normám anglického návštevníka. A čo je najhoršie, bol to ďalší prejav rasovej nadradenosti.“
V roku 1922 Škola orientálnych a afrických štúdií v Londýne podala správu o tomto jazykovom probléme. „Sme toho názoru,“ hovorí sa v správe, „že priemerná úroveň znalostí, ktorú dosiahli misionári v domorodom jazyku... je poľutovaniahodne, ba nebezpečne nízka.“
Misionári Spoločnosti Strážna veža pokladali vždy za nevyhnutné naučiť sa miestny jazyk, čo pomáha vysvetliť ich úspech na misionárskom poli.