„Upierajte svoju myseľ na veci hore“

1., 2. a) Prečo bol koloský zbor v nebezpečenstve? b) Akú radu dostali kresťania v koloskom zbore?

KOLOSKÝ zbor v prvom storočí bol v nebezpečenstve. Bola ohrozená jeho jednota. Niektorí členovia zboru tvrdili, že je potrebné dodržiavať mojžišovský Zákon. Iní obhajovali asketizmus, pohanskú filozofiu, ktorá propaguje prísne odriekavý spôsob života. Apoštol Pavol chcel kresťanov v Kolosách varovať pred týmito nesprávnymi názormi. Preto im poslal povzbudzujúci list, v ktorom napísal: „Dajte si pozor, aby vás azda niekto neodviedol ako svoju korisť filozofiou a prázdnym klamom podľa ľudskej tradície, podľa základných vecí sveta, a nie podľa Krista.“ ​(Kol. 2:8)

² Keby títo pomazaní kresťania upierali svoju myseľ na „základné veci sveta“, čiže na ľudské názory, dávali by najavo, že nechcú byť Božími synmi. (Kol. 2:20–23) Pavol im chcel pomôcť, aby si udržali svoj drahocenný vzťah k Bohu, a preto ich nabádal: „Upierajte svoju myseľ na veci hore, nie na veci na zemi.“ ​(Kol. 3:2) Títo Kristovi bratia museli stále upierať svoju myseľ na výnimočnú nádej, ktorú mali — na večný život v nebi. (Kol. 1:4, 5)

 3. a) Na akú nádej upierajú svoju myseľ pomazaní kresťania? b) Čo sa dozvieme v tomto článku?

³ Aj dnes pomazaní kresťania upierajú svoju myseľ na Božie nebeské Kráľovstvo a na nádej, že v ňom budú vládnuť ako „spoludedičia s Kristom“. (Rim. 8:14–17) Ale čo „iné ovce“, ktoré majú nádej na večný život na zemi? (Ján 10:16) Ako sa Pavlove slová týkajú ich? Ako môžu upierať svoju myseľ na „veci hore“? V tomto článku sa dozvieme odpoveď. Dozvieme sa tiež, čo sa môžeme naučiť z príkladu Abraháma a Mojžiša. Hoci títo verní muži prežívali rôzne ťažkosti, aj oni upierali svoju myseľ na veci hore.

 4. Ako môžu iné ovce upierať svoju myseľ na veci hore?

⁴ Aj kresťania, ktorí nemajú nebeskú nádej, môžu upierať svoju myseľ na veci hore. Ako? Tak, že vo svojom živote dávajú na prvé miesto Boha Jehovu a jeho Kráľovstvo. (Luk. 10:25–27) V tom nám dal príklad Ježiš. (1. Petra 2:21) Podobne ako bratia v prvom storočí, aj my sme obklopení ľuďmi, ktorí majú nesprávne názory, presadzujú svetské filozofie a najdôležitejšie sú pre nich peniaze. (Prečítajte 2. Korinťanom 10:5.) Preto musíme napodobňovať Ježiša a dávať si pozor na čokoľvek, čo by mohlo narušiť náš vzťah k Jehovovi.

 5. Ako môžeme zistiť, či máme správny pohľad na peniaze a majetok?

⁵ Dovoľujeme, aby nás ovplyvňoval pohľad tohto sveta na peniaze a majetok? To, čo máme radi, sa obyčajne odrazí v tom, čo robíme a o čom premýšľame. Ježiš povedal: „Kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce.“ ​(Mat. 6:21) Ak chceme zistiť, k čomu má sklon naše srdce, je dobré preskúmať sa. Polož si otázky: Ako často premýšľam o peniazoch a o tom, čo si za ne kúpim? Uvažujem neustále o nejakom lepšom zamestnaní, o tom, do čoho investovať či ako si zariadiť pohodlnejší život? Alebo sa snažím žiť jednoducho a zameriavam sa na duchovné veci? (Mat. 6:22) Ježiš povedal, že tí, ktorých hlavným cieľom je „ukladať si poklady na zemi“, sú vo vážnom nebezpečenstve. Hrozí im, že prídu o svoj vzťah k Jehovovi. (Mat. 6:19, 20, 24)

 6. Ako môžeme vyhrať boj so sklonom nášho nedokonalého tela?

⁶ Sme nedokonalí, a preto máme sklon robiť to, čo je nesprávne. (Prečítajte Rimanom 7:21–25.) Keby sme sa nenechali viesť Božím svätým duchom, mohli by sme sa zapliesť do „skutkov, ktoré patria tme“. Môžu to byť divoké večierky, opilstvo, nemravnosť či bezočivé správanie. (Rim. 13:12, 13) Proti sklonu nášho nedokonalého tela musíme stále bojovať. Ak máme vyhrať boj s „vecami na zemi“, musíme svoju myseľ stále upierať na veci hore. To si vyžaduje veľké úsilie. Preto apoštol Pavol povedal: „Bijem svoje telo a vediem ho ako otroka.“ ​(1. Kor. 9:27) Z toho vyplýva, že na seba musíme byť prísni. Pozrime sa teraz, čo robili dvaja verní muži zo staroveku, aby sa páčili Bohu. (Hebr. 11:6)

7., 8. a) Aké ťažkosti museli prekonávať Abrahám a Sára? b) Na čo Abrahám upieral svoju myseľ?

⁷ Keď Jehova povedal Abrahámovi, aby sa presťahoval so svojou domácnosťou do kanaanskej krajiny, ochotne poslúchol. Jehova ho za jeho vieru a poslušnosť odmenil tým, že s ním uzavrel zmluvu. Povedal mu: „Urobím z teba veľký národ a požehnám ťa.“ ​(1. Mojž. 12:2) Roky však plynuli a Abrahám so Sárou boli stále bezdetní. Zabudol Jehova na svoj sľub? Navyše ani život v Kanaane nebol jednoduchý. Abrahám so svojimi blízkymi opustil domov a príbuzných. Odišli z Uru, prosperujúceho mesta v Mezopotámii, a kým prišli do Kanaanu, precestovali vyše 1 600 kilometrov. Žili v stanoch, museli znášať hlad a ohrozovali ich lupiči. (1. Mojž. 12:5, 10; 13:18; 14:10–16) Napriek tomu sa netúžili vrátiť do Uru. (Prečítajte Hebrejom 11:8–12, 15.)

⁸ Abrahám sa nesústredil na „veci na zemi“, ale upieral svoju myseľ na veci hore. Ako? „Uveril Jehovovi“ a vždy mal pred očami sľuby, ktoré od neho dostal. (1. Mojž. 15:6) Jehova preto odmenil jeho vieru. Zjavil sa mu a povedal: „‚Vzhliadni, prosím, k nebesiam a spočítaj hviezdy, ak si ich schopný spočítať.‘ A povedal mu ďalej: ‚Takým sa stane tvoje semeno.‘“ ​(1. Mojž. 15:5) Ako to muselo Abraháma posilniť! Vedel, že Jehova naňho nezabudol. Vždy, keď sa zahľadel na oblohu posiatu hviezdami, spomenul si na Jehovov sľub, že rozmnoží jeho potomstvo. A keď prišiel ten správny čas, Boh splnil svoj sľub a Abrahámovi sa narodil syn. (1. Mojž. 21:1, 2)

 9. V čom môžeme napodobňovať Abraháma?

⁹ Rovnako ako Abrahám, aj my čakáme na splnenie Božích sľubov. (2. Petra 3:13) Keby sme neupierali svoju myseľ na veci hore, mohlo by sa nám zdať, že už čakáme dlho a mohli by sme poľaviť v duchovných činnostiach. Vzdal si sa v minulosti niečoho, aby si mohol byť priekopníkom alebo aby si mohol nejako inak rozšíriť svoju službu? Ak áno, zaslúžiš si pochvalu. A ako je to dnes? Si ako Abrahám, ktorý robil pre Jehovu všetko, čo bolo v jeho silách, a sústredil sa na odmenu, ktorú mal v budúcnosti dostať? (Hebr. 11:10) Tento verný muž „prejavoval vieru v Jehovu“ a Jehova ho považoval za svojho priateľa. (Rim. 4:3)

10. Aké vzdelanie dostal Mojžiš?

¹⁰ Ďalší muž, ktorý upieral svoju myseľ na veci hore, je Mojžiš. „Bol vyučený v celej egyptskej múdrosti“ a to nebolo obyčajné vzdelanie. Egypt bol v tom čase svetovou veľmocou a Mojžiš žil v kráľovskej rodine. S takýmto vzdelaním sa stal „mocným v svojich slovách a skutkoch“. (Sk. 7:22) Predstav si, aké možnosti sa mu otvárali! Ale pre Mojžiša bol dôležitejší iný druh vzdelania.

11., 12. Aké vzdelanie si Mojžiš najviac cenil a ako to vieme?

¹¹ Keď bol Mojžiš malý, jeho mama Jochebed ho učila o Bohu Hebrejov. To, čo sa o Jehovovi dozvedel, malo preňho oveľa väčšiu cenu než čokoľvek iné. Preto sa ochotne vzdal výhod a možností, ktoré ponúkal život vo faraónovej domácnosti. (Prečítajte Hebrejom 11:24–27.) Vďaka viere a duchovnému vzdelaniu, ktoré dostal ako dieťa, upieral svoju myseľ na veci hore.

¹² Mojžiš získal to najlepšie vzdelanie, aké vtedajší svet ponúkal. Ako ho využil? Urobil v Egypte kariéru? Stal sa slávnym a bohatým? Nie. V Biblii čítame, že „sa odmietol nazývať synom faraónovej dcéry a radšej si zvolil zlé zaobchádzanie spolu s Božím ľudom, namiesto toho, aby mal dočasný pôžitok z hriechu“. Mojžiš využil svoje duchovné vzdelanie, aby podporoval Jehovovo predsavzatie.

13., 14. a) Čo Mojžiš potreboval, aby dokázal oslobodiť Jehovov ľud? b) Na čom musíme pracovať my?

¹³ Mojžiš miloval Jehovu a jeho ľud, ktorý bol v tom čase v otroctve v Egypte. Keď mal 40 rokov, myslel si, že je pripravený oslobodiť Izraelitov zo zajatia. (Sk. 7:23–25) No Jehova vedel, že Mojžišovi ešte niečo chýba. Čakali ho náročné situácie a potreboval školenie, aby ich dokázal zvládnuť. Musel sa naučiť prejavovať pokoru, trpezlivosť, miernosť a sebaovládanie. (Prísl. 15:33) Štyridsať rokov v úlohe pastiera bolo presne to, čo potreboval.

¹⁴ Využil Mojžiš toto školenie? O tom niet pochýb. Z Božieho Slova sa dozvedáme, že sa stal „najmiernejším zo všetkých ľudí, ktorí boli na zemskom povrchu“. (4. Mojž. 12:3) Naučil sa pokore, a tak dokázal trpezlivo zaobchádzať s rôznymi ľuďmi a pomáhať im pri riešení ich problémov. (2. Mojž. 18:26) Aj my musíme pracovať na vlastnostiach, ktoré potrebujeme, aby sme prešli cez „veľké súženie“ do Božieho spravodlivého nového sveta. (Zjav. 7:14) Ako dokážeme vychádzať s inými, napríklad s tými, ktorí sú prchkí či urážliví? Dbajme na slová apoštola Petra, ktorý kresťanom radil: „Ctite ľudí každého druhu, milujte celé spoločenstvo bratov.“ ​(1. Petra 2:17)

15., 16. a) Prečo je životne dôležité upierať svoju myseľ na správne veci? b) Prečo si kresťania musia udržiavať dobré správanie?

¹⁵ Posledné dni, v ktorých žijeme, sú v Biblii právom označené ako „kritické časy, s ktorými sa bude dať ťažko vyrovnať“. (2. Tim. 3:1) Preto ak máme zostať duchovne bdelí, musíme upierať svoju myseľ na správne veci. (1. Tes. 5:6–9) Pozrime sa na tri oblasti, v ktorých to môžeme robiť.

¹⁶ Naše správanie: Peter si uvedomoval, aké dôležité je dobré správanie. Povedal: „Udržte si znamenité správanie medzi národmi, aby... v dôsledku vašich znamenitých skutkov, ktorých sú očitými svedkami, oslavovali Boha.“ ​(1. Petra 2:12) Či už sme doma, v práci, v škole, v službe alebo oddychujeme, robme všetko pre to, aby sme svojím dobrým správaním chválili Jehovu. Je pravda, že sme nedokonalí a robíme chyby. (Rim. 3:23) Ale nedajme sa tým skľúčiť. S Jehovovou pomocou môžeme ďalej „bojovať znamenitý boj viery“ a zvíťaziť nad sklonom nášho nedokonalého tela. (1. Tim. 6:12)

17. Ako môžeme napodobňovať Ježišov postoj? (Pozri obrázok v úvode článku.)

¹⁷ Náš postoj: S dobrým správaním ide ruka v ruke správny postoj. Apoštol Pavol povedal: „Zachovajte si také zmýšľanie, aké mal aj Kristus Ježiš.“ ​(Fil. 2:5) Aký postoj mal Ježiš? Bol pokorný, a preto chcel Jehovovi dávať to najlepšie. Vždy myslel v prvom rade na zvestovanie dobrého posolstva o Božom Kráľovstve. (Mar. 1:38; 13:10) Na Božie Slovo sa pozeral ako na najvyššiu autoritu. (Ján 7:16; 8:28) Usilovne ho študoval, aby z neho dokázal citovať, obhajovať ho a vysvetľovať. Aj my budeme zmýšľať ako Kristus, ak budeme pokorní a horliví či už v službe, alebo pri osobnom štúdiu Biblie.

18. Čo od nás Jehova očakáva?

¹⁸ Naše úsilie: Súčasťou Jehovovho predsavzatia je, „aby sa v Ježišovom mene skláňalo každé koleno tých v nebi a tých na zemi“. (Fil. 2:9–11) Aj keď má Ježiš veľmi vysoké postavenie, pokorne sa podriaďuje svojmu Otcovi. (1. Kor. 15:28) To by sme mali robiť i my. Jehova od nás očakáva, že budeme ochotne venovať čas a úsilie úlohe, ktorú nám dal — „robiť učeníkov z ľudí všetkých národov“. (Mat. 28:19) Chceme tiež „robiť dobro všetkým“, tak našim bratom, ako aj iným ľuďom. (Gal. 6:10)

19. Čo si rozhodnutý robiť?

¹⁹ Sme veľmi vďační, že nám Jehova pripomína, aby sme svoju myseľ vždy upierali na veci hore. Ak to chceme dokázať, musíme „s vytrvalosťou bežať preteky, ktoré sú nám predložené“. (Hebr. 12:1) Teda usilovne pracujme „celou dušou ako pre Jehovu“ a náš nebeský Otec nás bohato odmení. (Kol. 3:23, 24)