Oblečme si miernosť!

„Ako Boží vyvolení, svätí a milovaní, si teda oblečte nežnú náklonnosť súcitu, láskavosť, pokoru mysle, miernosť a zhovievavosť.“ — KOLOSANOM 3:12.

 1.–3. Čo povedal apoštol Pavol v liste Kolosanom 3:12–14 o miernosti a iných zbožných vlastnostiach?

JEHOVA dáva svojmu ľudu to najlepšie obrazné oblečenie. Skutočne, všetci, čo túžia po jeho priazni, musia byť oblečení do odevu, v ktorom sú pevné vlákna miernosti. Táto vlastnosť je upokojujúca, pretože znižuje napätie v stresových situáciách. Je aj ochraňujúca, pretože odvracia spor.

² Apoštol Pavol nabádal pomazaných spolukresťanov: „Ako Boží vyvolení, svätí a milovaní, si teda oblečte nežnú náklonnosť súcitu, láskavosť, pokoru mysle, miernosť a zhovievavosť.“ (Kolosanom 3:12) Slovesný spôsob gréckeho slova prekladaného ako „oblečte si“ ukazuje potrebu pustiť sa do určitej činnosti s pocitom naliehavosti. Pomazaní, ktorí boli vyvolení, svätí a Bohom milovaní, nemali odkladať obliekanie takých vlastností, ako je miernosť.

³ Pavol dodal: „Ďalej sa navzájom znášajte a ochotne si vzájomne odpúšťajte, ak má niekto proti inému dôvod na sťažnosť. Podobne ako Jehova ochotne odpustil vám, tak robte aj vy. Ale okrem toho všetkého si oblečte lásku, lebo je dokonalým putom jednoty.“ (Kolosanom 3:13, 14) Láska, miernosť a iné zbožné vlastnosti umožňujú Jehovovým svedkom, aby ‚bývali spolu v jednote‘. — Žalm 133:1–3.

Potrebujeme pastierov miernej povahy

 4. Z akých vlastností je utkaný obrazný odev, ktorý nosia praví kresťania?

⁴ Praví kresťania sa snažia ‚umŕtvovať svoje telesné údy, čo sa týka smilstva, nečistoty, pohlavných vášní, škodlivej žiadosti a žiadostivosti‘, a pracujú na tom, aby odstránili akýkoľvek starý odev, v ktorom sa nachádza tkanina zlosti, hnevu, zla, utŕhačnej reči a oplzlých rečí. (Kolosanom 3:5–11) Vyzliekajú si „starú osobnosť“ (doslova „starého človeka“) a obliekajú si „novú osobnosť“ (alebo „nového človeka“), čo je vhodný odev. (Efezanom 4:22–24, Medziriadkový preklad Kráľovstva) Ich nový odev utkaný zo súcitu, láskavosti, pokory mysle, miernosti a zhovievavosti im pomáha riešiť problémy a žiť zbožným životom. — Matúš 5:9; 18:33; Lukáš 6:36; Filipanom 4:2, 3.

 5. Čo robí činnosť kresťanského zboru takou, že je radosť byť jeho časťou?

⁵ Ľudia, ktorí sa považujú za úspešných v tomto svete, sú často tvrdí, dokonca krutí. (Príslovia 29:22) Aký osviežujúci rozdiel nachádzame medzi Jehovovým ľudom! Činnosť kresťanského zboru nie je taká, ako keď niektorí ľudia vedú nejaký podnik — výkonným, ale drsným spôsobom, ktorý možno robí ľudí nešťastnými. Naopak, byť časťou zboru je skôr radosťou. Jedným z dôvodov je to, že mierna povaha je črtou múdrosti, ktorú prejavujú kresťania vo všeobecnosti, a obzvlášť muži spôsobilí vyučovať spoluveriacich. Áno, radosť vyplýva z poučenia a rady od menovaných starších, ktorí vyučujú „s miernosťou, ktorá patrí k múdrosti“. — Jakub 3:13.

 6. Prečo musia byť kresťanskí starší miernej povahy?

⁶ Duch čiže prevládajúci postoj Božieho ľudu vyžaduje, aby muži, ktorým je zverený dohľad nad zborom, boli miernej povahy, rozumní a chápajúci. (1. Timotejovi 3:1–3) Jehovovi služobníci sú ako krotké ovce, nie ako tvrdošijné capy, vzdorovité mulice alebo draví vlci. (Žalm 32:9; Lukáš 10:3) Keďže sú podobní ovciam, musí sa s nimi zaobchádzať s miernosťou a nežnosťou. (Skutky 20:28, 29) Skutočne, Boh očakáva od starších, že budú k jeho ovciam mierni, láskaví, milujúci a trpezliví. — Ezechiel 34:17–24.

 7. Ako by mali starší poučovať iných alebo pomáhať duchovne chorým?

⁷ Starší ako „Pánov otrok... má byť ku všetkým jemný, spôsobilý vyučovať, ktorý sa ovláda za zlých okolností a s miernosťou poúča tých, čo nie sú priaznivo naklonení. Azda im dá Boh pokánie, ktoré vedie k presnému poznaniu pravdy.“ (2. Timotejovi 2:24, 25) Kresťanskí pastieri by mali prejavovať nežný ohľad, keď sa snažia pomôcť duchovne chorým, lebo ovce patria Bohu. Starší nesmú s nimi zaobchádzať tak, ako by to robil nádenník, ale musia byť miernej povahy ako znamenitý pastier, Ježiš Kristus. — Ján 10:11–13.

 8. Čo sa stalo Mojžišovi, ktorý mal miernu povahu, a prečo?

⁸ Pre staršieho môže byť niekedy ťažké zachovať si mierneho ducha. „Mojžiš bol ďaleko najmiernejší zo všetkých ľudí, ktorí boli na zemskom povrchu.“ (4. Mojžišova 12:3) Keď však Izraelčania trpeli nedostatkom vody v Kádeši, hádali sa s Mojžišom a obviňovali ho z toho, že ich vyviedol z Egypta do vyprahnutej pustatiny. Napriek všetkému tomu, čo Mojžiš predtým zniesol s miernosťou, teraz hovoril unáhlene, drsne. Spolu s Áronom sa postavili pred ľud a upriamili pozornosť na seba, keď Mojžiš povedal: „Počujte teraz, vy buriči! Máme vám vyviesť vodu z tohto skalného útesu?“ Mojžiš potom dvakrát udrel svojím prútom do skalného útesu a Boh spôsobil, že vyšlo „mnoho vody“ pre ľud a jeho zvieratá. Jehovovi sa to znepáčilo, pretože Mojžiš a Áron ho neposvätili, a tak Mojžiš nedostal prednosť voviesť Izraelčanov do Zasľúbenej krajiny. — 4. Mojžišova 20:1–13; 5. Mojžišova 32:50–52; Žalm 106:32, 33.

 9. Ako môže byť miernosť staršieho podrobená skúške?

⁹ Miernosť kresťanského staršieho môže byť podrobená skúške rozličnými spôsobmi. Pavol napríklad varoval Timoteja, že by mohol povstať niekto „nadutý pýchou“ a „duševne chorý vypytovaním sa a škriepkami o slová“. Pavol dodal: „Z toho pramení závisť, spor, utŕhačné reči, zlé podozrenia, prudké sváry o maličkosti zo strany ľudí, ktorí majú skazenú myseľ a sú olúpení o pravdu.“ Dozorca Timotej nemal konať drsne, ale mal ‚utiecť od týchto vecí‘ a usilovať sa „o spravodlivosť, zbožnú oddanosť, vieru, lásku, vytrvalosť, miernu povahu“. — 1. Timotejovi 6:4, 5, 11.

10. Čo mal Títus pripomínať zborom?

¹⁰ Hoci starší potrebujú byť mierni, musia byť pevní v tom, čo je správne. Títus bol taký a pripomínal tým, čo boli spojení so zbormi na Kréte, aby „o nikom nehovorili urážlivo, neboli bojovní, ale rozumní a prejavovali miernosť v každom ohľade všetkým ľuďom“. (Títovi 3:1, 2) Aby ukázal, prečo by kresťania mali byť miernej povahy voči všetkým, Títus mal upriamiť pozornosť na to, aký bol Jehova láskavý a milujúci. Boh nezachránil veriacich pre nejaké spravodlivé skutky, ktoré snáď vykonali, ale podľa svojho milosrdenstva prostredníctvom Ježiša Krista. Jehovova miernosť a trpezlivosť znamená záchranu aj pre nás. Preto dnešní starší, podobne ako Títus, by mali pripomínať zborom, aby boli v podriadenosti Bohu a napodobňovali ho tak, že budú zaobchádzať s inými miernym spôsobom. — Títovi 3:3–7; 2. Petra 3:9, 15.

Miernosť vedie múdreho radcu

11. Ako by mala byť dávaná rada podľa listu Galaťanom 6:1, 2?

¹¹ Ale čo ak sa obrazná ovca previnila? Pavol povedal: „Bratia, aj keď človek urobí dajaký chybný krok, skôr ako si to uvedomí, usilujte sa vy, čo ste duchovne spôsobilí, obnoviť takého človeka v duchu miernosti, zatiaľ čo sám na seba dávaš pozor, aby si tiež nebol pokúšaný. Neste bremená jedni druhých, a tak naplňte Kristov zákon.“ (Galaťanom 6:1, 2) Rada je účinnejšia, ak sa dáva v duchu miernosti. Dokonca aj keď sa starší snažia dať radu rozhnevanému človeku, mali by prejavovať sebaovládanie a uvedomovať si, že „mierny jazyk, ten môže zlomiť kosť“. (Príslovia 25:15) Niekto tvrdý ako kosť môže byť obmäkčený miernym výrokom a jeho tvrdosť môže byť polámaná.

12. Ako pomáha radcovi mierny duch?

¹² Jehova je Učiteľ miernej povahy a jeho mierny spôsob vyučovania je v zbore účinný. Je to tak najmä vtedy, keď starší považujú za nutné poradiť tým, ktorí potrebujú duchovnú pomoc. Učeník Jakub napísal: „Kto je múdry a má porozumenie medzi vami? Nech dokáže svojím znamenitým správaním svoje skutky s miernosťou, ktorá patrí k múdrosti.“ Miernosť pramení z úcty a vďačnosti za „múdrosť zhora“ a z toho, že si človek skromne uvedomuje vlastné obmedzenia. Mierny a pokorný duch chráni radcu, aby nerobil škodlivé poznámky a chyby, a jeho radu robí ľahšie prijateľnou. — Jakub 3:13, 17.

13. Ako „miernosť, ktorá patrí k múdrosti“, ovplyvňuje spôsob, akým je dávaná rada?

¹³ „Miernosť, ktorá patrí k múdrosti“, zabraňuje radcovi, aby bol bezmyšlienkovite necitlivý alebo drsný. Avšak starosť o udržanie priateľstva alebo o to, ako mať od niekoho uznanie, nesmie podnietiť staršieho, aby zámerne hovoril niečo, čo by sa páčilo, namiesto toho, že by mierne predložil priamu radu založenú na Božom slove. (Príslovia 24:24–26; 28:23) Rada, ktorú dostal Amnón od svojho bratranca, síce uspokojila jeho túžbu, ale stála ho život. (2. Samuelova 13:1–19, 28, 29) Dnešní starší preto nesmú riediť biblické zásady len preto, aby niekomu upokojili svedomie, lebo to by mohlo ohroziť jeho život. Podobne ako Pavol, starší sa nesmú zdráhať udeľovať iným „celú Božiu radu“. (Skutky 20:26, 27; 2. Timotejovi 4:1–4) Zrelý kresťanský radca prejavuje zbožnú bázeň a dáva oprávnenú radu s miernosťou, ktorá patrí k múdrosti.

14. Prečo by si mal starší dávať pozor, aby nerobil rozhodnutia, ktoré by si iní mali urobiť sami?

¹⁴ Miernosť spojená s nebeskou múdrosťou zabráni staršiemu, aby mal tvrdé požiadavky. Mal by si tiež uvedomiť, že je pre neho nemúdre a nevhodné, aby urobil rozhodnutie, ktoré by si mal ten druhý urobiť sám. Starší by bol zodpovedný za následky, ak by urobil rozhodnutia za iných, a mal by svoj podiel viny na akomkoľvek zlom výsledku. Starší môže upriamiť pozornosť na to, čo hovorí Biblia, ale ak nemožno uplatniť v tej záležitosti žiadny biblický zákon, o tom, čo niekto bude alebo nebude robiť, musí rozhodnúť jeho vlastný úsudok a svedomie. Tak ako povedal Pavol: „Každý ponesie svoj vlastný náklad.“ (Galaťanom 6:5; Rimanom 14:12) Tomu, kto sa pýta, však možno pomôcť k správnemu rozhodnutiu tak, že starší kladie otázky, ktoré pomôžu tomuto človeku uvažovať o textoch súvisiacich s možnosťami voľby, čo sa mu snáď naskytajú.

15. Čo by mal starší robiť, ak nepozná odpoveď na nejakú otázku?

¹⁵ Ak starší nepozná odpoveď na otázku, nemal by odpovedať len preto, aby si zachoval tvár. Miernosť, ktorá patrí k múdrosti, mu bude brániť, aby nevyjadroval domnienky, a tak nedal možno nesprávnu odpoveď, ktorá by neskôr mohla spôsobiť ťažkosti. Je „čas mlčať a čas hovoriť“. (Kazateľ 3:7; porovnaj Príslovia 21:23.) Starší by mal „hovoriť“, len keď pozná odpoveď na otázku alebo keď dostatočne skúmal, aby mohol dať presnú odpoveď. Je múdre nechať špekulatívne otázky bez odpovede. — Príslovia 12:8; 17:27; 1. Timotejovi 1:3–7; 2. Timotejovi 2:14.

Akú cenu má množstvo radcov

16, 17. Prečo je vhodné, aby sa starší spolu radili?

¹⁶ Modlitba a štúdium pomôžu starším odpovedať na otázky a zvládnuť ťažké problémy, ale malo by sa pamätať na to, že „v množstve radcov je uskutočnenie“. (Príslovia 15:22) Radiť sa s inými staršími vedie k hodnotnému nazhromaždeniu múdrosti. (Príslovia 13:20) Nie všetci starší majú rovnaké skúsenosti alebo biblické poznanie. Preto miernosť, ktorá patrí k múdrosti, by mala podnietiť menej skúseného staršieho, aby sa radil so staršími, ktorí majú väčšie poznanie a viac skúseností, zvlášť keď sa treba zaoberať vážnou záležitosťou.

¹⁷ Keď sú vybraní starší, aby sa zaoberali vážnou záležitosťou, stále môžu s dôverou hľadať pomoc. Na pomoc pri súdení Izraelčanov si Mojžiš vybral „schopných mužov bojacich sa Boha, dôveryhodných mužov, ktorí nenávidia nepoctivý zisk“. Aj keď boli staršími, nemali toľko poznania a skúseností ako Mojžiš. Preto ‚veľký prípad prinesú k Mojžišovi, ale každý malý prípad prejednajú sami ako sudcovia‘. (2. Mojžišova 18:13–27) Ak je to teda potrebné, starší zaoberajúci sa dnes ťažkým prípadom môžu príhodne vyhľadať pomoc skúsených dozorcov, aj keď konečné rozhodnutie urobia oni sami.

18. Ktoré faktory sú rozhodujúce pre zaistenie správnych rozhodnutí pri riešení právnych záležitostí?

¹⁸ Židovská Mišna hovorí, že počet tých, ktorí v Izraeli tvorili dedinské súdy, sa menil podľa vážnosti prípadu. Množstvo radcov má skutočne veľkú cenu, hoci samotný počet nezaručuje správnosť, lebo aj väčšina sa môže mýliť. (2. Mojžišova 23:2) Rozhodujúcimi faktormi, ktoré zaisťujú, že sa urobia správne rozhodnutia, sú Písma a Boží duch. Múdrosť a miernosť podnieti kresťanov, aby sa im podriadili.

Svedčiť s miernosťou

19. Ako miernosť pomáha Jehovovmu ľudu svedčiť iným?

¹⁹ Miernosť tiež pomáha Jehovovým služobníkom, aby svedčili ľuďom rôznych pováh. (1. Korinťanom 9:22, 23) Pretože Ježiš vyučoval s miernosťou, pokorní ľudia sa ho nebáli, tak ako sa báli drsných náboženských vodcov. (Matúš 9:36) Prirodzene, jeho mierne spôsoby priťahovali „ovce“, nie zlých „capov“. (Matúš 25:31–46; Ján 3:16–21) Hoci Ježiš používal silné výrazy, keď mal do činenia s pokrytcami podobnými capom, Jehovovi svedkovia musia byť mierni, keď dnes oznamujú Božie súdne posolstvá, pretože nemajú také isté porozumenie a právomoc, aké mal Ježiš. (Matúš 23:13–36) Ako počúvajú posolstvo o Kráľovstve zvestované s miernosťou, ‚tí, ktorí sú správne naklonení k večnému životu, uveria‘, tak ako ľudia podobní ovciam, ktorí počuli zvestovať Ježiša. — Skutky 13:48.

20. Keď ten, kto študuje Bibliu, je vyučovaný s miernosťou, aký má z toho prospech?

²⁰ Dobré výsledky sa dosahujú vydávaním svedectva a poučovaním iných s miernosťou a pôsobením na nich na základe logiky, biblických zásad a pravdy. „V svojom srdci posväcujte Krista ako Pána,“ napísal Peter, „vždy pripravení na obhajobu pred každým, kto od vás žiada dôvod nádeje, ktorá je vo vás, ale robte to s miernosťou a hlbokou úctou.“ (1. Petra 3:15) Študujúci, ktorý je vyučovaný miernym spôsobom, sa môže sústrediť na látku, namiesto toho, aby ho drsný, hádavý spôsob rozptyľoval, alebo sa na ňom možno dokonca potkol. Služobníci, ktorí poučujú s miernosťou, môžu podobne ako Pavol povedať: „Nijako nedávame dôvod na potknutie, aby sa nenašiel na našej službe nedostatok.“ (2. Korinťanom 6:3) Dokonca i protivníci niekedy reagujú priaznivo, keď sú poučovaní s miernosťou.

Miernosť sa vyžaduje od všetkých

21, 22. Aký prospech z miernosti má každý z Jehovovho ľudu?

²¹ Kresťanská miernosť sa nesmie obliekať len preto, aby sa zapôsobilo na tých, čo sú mimo Jehovovej organizácie. Táto vlastnosť je životne dôležitá tiež vo vzťahoch medzi Božím ľudom. (Kolosanom 3:12–14; 1. Petra 4:8) Zbory sú duchovne budované, keď starší a služobní pomocníci, ktorí sú miernej povahy, spolupracujú v súlade. Prejavovanie miernosti a iných zbožných vlastností je dôležité pre každého jednotlivca z Božieho ľudu, pretože je „jeden zákon“ pre všetkých. — 2. Mojžišova 12:49; 3. Mojžišova 24:22.

²² Miernosť prispieva k pokoju a šťastiu Božieho ľudu. Mala by preto byť časťou tkaniny vlastností tvoriacich odev, ktorý nosia všetci kresťania doma, v zbore a kdekoľvek inde. Áno, všetci Jehovovi služobníci musia byť oblečení miernosťou.

Ako by si odpovedal?

◻ Prečo musia byť kresťanskí starší miernej povahy?

◻ Ako miernosť vedie múdreho radcu?

◻ Akú cenu má množstvo radcov?

◻ Prečo je užitočné svedčiť s miernosťou?

[Obrázok na strane 17]

Jehovov ľud je podobný ovciam a musí sa s ním zaobchádzať s miernosťou

[Prameň ilustrácie]

Garo Nalbandian

[Obrázok na strane 19]

Miernosť umožňuje Jehovovmu ľudu svedčiť ľuďom najrôznejších pováh