Prečo sa o tom treba rozprávať

„Železo sa ostrí železom. Tak ostrí jeden muž tvár druhého.“ — Príslovia 27:17, Biblia.

ČEPELE nožov sa neostria narážaním jednej na druhú. Ostrenie je jemnejší proces. Podobne existujú správne i nesprávne spôsoby, ako si ostriť myseľ pomocou konverzácie, zvlášť pokiaľ ide o takú citlivú tému, ako je náboženstvo.

V prvom rade musíme rešpektovať dôstojnosť toho druhého a dať to najavo svojimi slovami a správaním. „Nech je vaša reč vždy ľúbezná, okorenená soľou,“ hovorí Biblia. (Kolosanom 4:6) Ľúbezná, príjemná reč nemá dogmatický tón, a to ani vtedy, keď je ten, kto hovorí, presvedčený, že on má pravdu a ten druhý sa mýli.

Ľúbeznosť či láskavosť sa odráža aj v tom, ako počúvame. Pri počúvaní nie sme láskaví, ak niekoho prerušujeme alebo ak sa na to, čo hovorí, nesústreďujeme, pretože si pripravujeme svoj ďalší argument. Ten, kto hovorí, veľmi pravdepodobne vycíti náš zjavný nezáujem o jeho stanovisko a možno rozhovor ukončí. Nemali by sme tiež nikdy nútiť druhých k tomu, aby svoje názory zmenili, ani ich zastrašovať. Napokon, je to ‚Boh, ktorý dáva vzrast semenu pravdy‘ v srdci vnímavého poslucháča. — 1. Korinťanom 3:6.

Máme znamenitý príklad apoštola Pavla, ktorý vo svojej službe využíval ‚dokazovanie‘ a ‚presviedčanie‘. (Skutky 17:17; 28:23, 24, Reference Bible) Pavol sa o náboženstve rozprával s ľuďmi všade, kde ich našiel, napríklad na trhovisku alebo v ich domovoch. (Skutky 17:2, 3; 20:20) Jehovovi svedkovia sa usilujú napodobňovať tento príklad a chodia všade, kde možno ľudí nájsť, a rozprávajú sa s nimi na základe Písiem.

Vyhnúť sa nedorozumeniam

Hneď ako sa izraelský národ usadil v Zasľúbenej krajine, jedno nedorozumenie v súvislosti s oltárom ho priviedlo na pokraj občianskej vojny. Tí, ktorí osídlili oblasť východne od rieky Jordán, postavili oltár a ostatné kmene sa mylne domnievali, že je to oltár na falošné uctievanie. Preto sa pripravili na vojenský zásah, aby svojich bratov potrestali. Ale zvíťazila rozvaha. Kmene, ktoré sa pripravovali na útok, poslali najprv delegáciu, aby zistili, prečo bol oltár postavený. Veľmi sa im uľavilo, keď sa dozvedeli, že je to len pamätník — „svedectvo“ —, ktorý mal všetkým kmeňom pripomínať ich jednotu pred Jehovom Bohom. Rozhovor zabránil v ten deň konfliktu — a strate mnohých životov! — Jozua 22:9–34.

Rovnako dnes vedú nedorozumenia často k odcudzeniu sa, či dokonca k predsudkom. Napríklad niektorí ľudia považujú Jehovových svedkov za náboženských fanatikov, lebo počuli, že odmietajú krvné transfúzie. No tí, ktorí sa svedkov osobne spýtajú na túto vec, sú často príjemne prekvapení, keď sa dozvedia, že takýto postoj má biblický podklad a že existujú bezpečné, účinné alternatívne spôsoby liečby. (3. Mojžišova 17:13, 14; Skutky 15:28, 29) V skutočnosti pre problémy s obstarávaním krvi jeden novinár napísal: „Vďaka Bohu, že Jehovovi svedkovia sú priekopníkmi vo výskume krvných náhradiek.“

Podobne sa niektorí odmietajú rozprávať so svedkami preto, lebo im bolo povedané, že Jehovovi svedkovia neveria v Ježiša Krista. Ako ďaleko je to od pravdy! Svedkovia v skutočnosti zdôrazňujú úlohu Ježiša v našej záchrane a vysvetľujú, že je Božím Synom, ktorého Boh poslal na zem, aby vykúpil ľudstvo z hriechu a smrti. Keď sa ľudia rozprávajú so svedkami na túto tému, nedorozumenia sa objasňujú. — Matúš 16:16; 20:28; Ján 3:16; 14:28; 1. Jána 4:15.

Pravda — populárna, či nepopulárna?

Mnohých možno prekvapí, že pokiaľ ide o náboženstvo, populárne je obvykle to, čo je nesprávne. Sám Ježiš Kristus učil: „Vchádzajte tesnou bránou; lebo je široká a priestranná cesta vedúca do skazy a mnoho je tých, ktorí ňou vchádzajú; ale je tesná brána a úzka cesta vedúca do života a málo je tých, ktorí ju nachádzajú.“ — Matúš 7:13, 14.

V Noachových dňoch len osem ľudí hovorilo duchovnú pravdu — Noach, jeho manželka, jeho traja synovia a manželky jeho synov. Pre varovné posolstvo a prácu na stavbe korábu boli nepochybne terčom posmechu, a dokonca zlého zaobchádzania. Ale Noach a jeho rodina neboli zastrašení; pokračovali v kázaní i v stavbe. (1. Mojžišova 6:13, 14; 7:21–24; 2. Petra 2:5) Podobne len traja ľudia poslúchli Božie pokyny a prežili zničenie Sodomy a Gomory. — 1. Mojžišova 19:12–29; Lukáš 17:28–30.

A ako je to v našich dňoch? „Keby sa dnes Kristus vrátil v tele, ľudia by ho pravdepodobne opäť zabili,“ povedal jeden domáci pán Jehovovmu svedkovi. Tento človek videl, že Ježišovo učenie a vznešené mravné normy by dnes boli rovnako nepopulárne ako pred 2000 rokmi. Súhlasíte s tým?

Ak áno, máte pravdu, pretože Ježiš svojich učeníkov upozorňoval: „Budete predmetom nenávisti všetkých národov pre moje meno.“ Táto predpoveď sa dokázala ako pravdivá. (Matúš 24:9) Židovskí vodcovia v Ríme apoštolovi Pavlovi o kresťanstve povedali: „O tejto sekte je nám naozaj známe, že sa všade hovorí proti nej.“ (Skutky 28:22) No Kristovi nasledovníci sa neprestali deliť o svoju vieru s ďalšími len preto, že kresťanstvo bolo nepopulárne. Ani ľuďom s úprimným srdcom to nebránilo rozprávať sa s kresťanmi. — Skutky 13:43–49.

Dnes je Ježišovo posolstvo ešte dôležitejšie než kedykoľvek v minulosti. Prečo? Pretože situácia vo svete naznačuje, že teraz žijeme v „posledných dňoch“ tohto systému a že tieto dni vyústia do očistenia zeme od zla. Ježiš prirovnal naše dni k Noachovým dňom. (2. Timotejovi 3:1–5; Matúš 24:37–39) Preto nie je čas považovať svoje náboženské názory za nedotknuteľné, lebo večný život dostanú len tí, ktorí poznajú Boha a ktorí ‚ho uctievajú duchom a pravdou‘. — Ján 4:24; 2. Tesaloničanom 1:6–9.

Ako nájsť správnu cestu

Francis Bacon, anglický filozof, esejista, právnik a štátnik 17. storočia, ľuďom hľadajúcim pravdu radil, aby „zvažovali a premýšľali“. A jeden z prvých amerických prezidentov, Thomas Jefferson, povedal: „Rozprávať sa a voľne sa pýtať, to sú jediné účinné prostriedky proti omylu... Sú to prirodzení nepriatelia omylu.“ Preto ak úprimne hľadáme pravdu, budeme ‚zvažovať a premýšľať‘ a snažiť sa ‚rozprávať a voľne sa pýtať‘.

Britský vedec Sir Hermann Bondi poznamenal, prečo je takýto prístup veľmi dôležitý: „Keďže nanajvýš jedna viera môže byť tou pravou, vyplýva z toho, že ľudia veľmi pravdepodobne pevne a úprimne veria niečomu nepravdivému, pokiaľ ide o zjavené náboženstvo. Človek by očakával, že táto zjavná skutočnosť bude viesť k určitej pokore, k určitému uvažovaniu nad tým, že bez ohľadu na to, nakoľko hlboká je niečia viera, človek sa môže mýliť.“

Teda ako môže človek rozpoznať, či je naozaj na ‚úzkej ceste vedúcej do života‘? Ježiš učil, že Boha musíme uctievať „pravdou“. Rozum nás núti uznať, že ak si dve učenia navzájom odporujú, nemôžu byť obe pravdivé. Napríklad buď ľudia majú dušu, ktorá prežíva smrť, alebo ju nemajú. Buď Boh zasiahne do záležitostí ľudí, alebo nie. Buď je Boh Trojicou, alebo nie je. Tí, ktorí hľadajú pravdu, chcú faktické odpovede na takéto dôležité otázky. Jehovovi svedkovia veria, že Boh nám dáva odpovede vo svojom Slove, Biblii.a

Keďže „celé Písmo je inšpirované Bohom“, hlavný spôsob, ako preveriť rôzne učenia, je porovnať ich s Bibliou. (2. Timotejovi 3:16) Tým ‚sa sami presvedčíte, aká je dobrá a prijateľná a dokonalá Božia vôľa‘. (Rimanom 12:2) Môžete sa ‚sami presvedčiť‘, či sú vaše náboženské názory založené na Biblii? Je to dôležité, pretože Boh nechce, aby ste boli zvádzaní spolu s ‚celou obývanou zemou‘. — Zjavenie 12:9.

Sú potrební učitelia?

Ježiš nedal svojim učeníkom do rúk niekoľko zvitkov a nepovedal: „Všetky odpovede na vaše otázky sú v nich. Choďte domov a nájdite si ich sami.“ Namiesto toho ich trpezlivo a láskavo učil Božie slovo. Potom tí, ktorí prijali jeho učenie, si osvojili jeho spôsoby pri vyučovaní ďalších. Zoberme si ako príklad učeníka Filipa. Rozprával sa s úprimným etiópskym úradníkom, ktorý bol už predtým oboznámený s Písmami, pretože sa stýkal so Židmi. Ale tento muž potreboval pomoc. A tak bol Filip — zástupca kresťanského zboru — usmernený, aby mu pomohol. Keby nebol tento úradník ochotný rozprávať sa o náboženstve, nedozvedel by sa o Ježišovej úlohe v Božom predsavzatí. Akým znamenitým príkladom je tento Etiópčan pre všetkých, ktorí hľadajú pravdu! — Skutky 8:26–39.

Ste ochotný rozprávať sa o svojich náboženských názoroch a klásť otázky tak ako tento Etiópčan? Určite tým veľa získate. Jehovovi svedkovia sú radi, keď sa môžu rozprávať o Biblii s tými, ktorí sa úprimne chcú dozvedieť, čo Biblia hovorí. Svedkovia nepredkladajú svoje vlastné názory. Snažia sa skôr ľuďom ukázať, čo hovorí sama Biblia.

Etiópsky úradník sa dozvedel niektoré pozoruhodné veci o Ježišovi Kristovi, napríklad akú úlohu mu dal Boh v súvislosti s našou záchranou. Dnes je dovŕšenie Božieho predsavzatia oveľa bližšie. Priamo tu na zemi sa majú udiať úžasné veci vzbudzujúce bázeň. Nasledujúci článok ukáže, že sa to dotkne každého človeka na zemi. Samozrejme, ako sa nás to dotkne, bude závisieť od nášho postoja a od nášho konania.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 7]

Etiópsky úradník uvítal rozhovor o Biblii