Zjednotení v dokonalom zväzku lásky
‚Buďte harmonicky spojení v láske.‘ — KOLOSANOM 2:2.
1, 2. Aký rozdeľujúci vplyv cítiť najmä dnes?
POČÚVAJ! Silný hlas sa ozýva v nebi hovoriac: „Beda zemi a moru, lebo k vám zostúpil Diabol, majúc veľký hnev, vediac, že má krátky čas.“ (Zjavenie 12:12) Každý rok sa toto posolstvo stáva pre obyvateľov zeme čoraz hrozivejším.
2 Jehovov veľký protivník bol dlho známy ako odporca (Satan) a ohovárač (Diabol). Ale tento podvodník teraz vystupuje v ďalšej zlovestnej úlohe — stal sa rozhnevaným bohom! Prečo? Pretože bol Michaelom a jeho anjelmi vyhodený z neba vo vojne, ktorá sa začala v nebi roku 1914. (Zjavenie 12:7–9) Diabol vie, že má len krátky čas na to, aby dokázal svoje vyzývavé tvrdenie, že môže všetkých ľudí odvrátiť od uctievania Boha. (Jób 1:11; 2:4, 5) On a jeho démoni sa podobajú rozzúrenému roju včiel, ktorý sa nemá kde obrátiť, aby unikol, a ktorý si vybíja svoju zúrivosť na nepokojných masách ľudstva. — Izaiáš 57:20.
3. K čomu viedlo zvrhnutie Satana v našej dobe?
3 Tieto udalosti, ľudským očiam neviditeľné, vysvetľujú, prečo teraz ľudstvo zaznamenáva všeobecný mravný úpadok. Vysvetľujú tiež horúčkovité úsilie ľudí dať dokopy rozpadávajúce sa národy, ktoré jednoducho nedokážu žiť v harmónii. Kmeňové a etnické skupiny navzájom proti sebe zlomyseľne útočia, a produkujú tak milióny bezdomovcov a vysťahovalcov. Nie div, že v nebývalej miere vzrastá nezákonnosť! Ako predpovedal Ježiš, ‚chladne láska mnohých ľudí‘. Kdekoľvek sa pozrieš, pre dnešné nepokojné ľudstvo je charakteristický nesúlad a nedostatok lásky. — Matúš 24:12.
4. Prečo je Boží ľud v mimoriadnom nebezpečenstve?
4 Vzhľadom na svetovú situáciu nadobúda hlbší význam Ježišova modlitba za jeho nasledovníkov: „Neprosím ťa, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si nad nimi bdel kvôli tomu zlému. Nie sú časťou sveta, tak ako ja nie som časťou sveta.“ (Ján 17:15, 16) Dnes si „ten zlý“ zvlášť vylieva svoj hnev na tých, ktorí „zachovávajú Božie prikázania a konajú dielo vydávania svedectva pre Ježiša“. (Zjavenie 12:17) Keby nebolo Jehovovej bdelej a láskyplnej starostlivosti, jeho verní svedkovia by boli vyhladení. Náš život závisí od toho, či využívame všetky opatrenia, ktoré Boh robí pre našu duchovnú bezpečnosť a blaho. To si vyžaduje, aby sme vyvíjali úsilie v súlade s pôsobením jeho sily prostredníctvom Krista, ako k tomu nabádal apoštol v Kolosanom 1:29.
5, 6. Čo apoštol Pavol cítil ku koloským kresťanom a prečo je text na rok 1995 vhodný?
5 Pavol miloval svojich bratov v Kolosách, hoci sa s nimi pravdepodobne nikdy osobne nestretol. Povedal im: „Želám si, aby ste mohli pochopiť, akú hlbokú úzkosť mám o vás.“ (Kolosanom 2:1, The New Testament in Modern English od J. B. Phillipsa) Keďže Ježišovi nasledovníci nie sú časťou sveta, „ten zlý“ sa stále usiluje rozbiť jednotu bratov tak, že zasieva medzi nich ducha sveta. Správy, ktoré Epafras priniesol z Kolos, naznačili, že sa to do určitej miery dialo.
6 Jedno z najväčších želaní, aké mal apoštol Pavol v súvislosti so svojimi kresťanskými bratmi, by sa dalo zhrnúť slovami: ‚Buďte harmonicky spojení v láske.‘ Dnes, vo svete naplnenom nejednotou a nedostatkom lásky, majú jeho slová zvláštny význam. Keď si zoberieme k srdcu Pavlovu radu, zakúsime Jehovovu starostlivosť. Zakúsime tiež v našom živote silu jeho ducha, ktorá nám pomôže odolávať tlaku sveta. Aká múdra je táto rada! List Kolosanom 2:2 bude preto naším ročným textom na rok 1995.
7. Aká harmónia by mala byť medzi pravými kresťanmi?
7 V skoršom liste Korinťanom použil apoštol ako znázornenie ľudské telo. Napísal, že v zbore pomazaných kresťanov ‚by nemalo byť rozdelenie‘, ale že ‚jeho údy by sa mali o seba navzájom rovnako starať‘. (1. Korinťanom 12:12, 24, 25) Aké nádherné prirovnanie! Naše údy sú navzájom závislé, každý je pripojený k ostatnému telu. To isté platí o našom celosvetovom spoločenstve bratov, zloženom z pomazaných kresťanov a z miliónov tých, ktorí majú nádej na život na rajskej zemi. Nesmieme sa odtrhnúť od ‚tela‘ spolukresťanov a žiť nezávisle! Boží duch, pôsobiaci prostredníctvom Krista Ježiša, prúdi na nás vo veľkej miere v spoločenstve s našimi bratmi.
Harmónia spojená s poznaním
8, 9. a) Čo je nevyhnutné na to, aby sme prispievali k harmónii v zbore? b) Ako si získal poznanie o Kristovi?
8 Jedna z Pavlových kľúčových myšlienok bola tá, že kresťanská harmónia je spojená s poznaním, najmä s poznaním o Kristovi. Pavol napísal, že kresťania by mali byť „harmonicky spojení v láske a s ohľadom na celé bohatstvo plnej istoty svojho porozumenia, s ohľadom na presné poznanie Božieho svätého tajomstva, totiž Krista“. (Kolosanom 2:2) Odkedy sme začali študovať Božie Slovo, nadobudli sme poznanie — poznanie faktov. Pri získavaní porozumenia toho, ako mnohé z týchto faktov zapadajú do Božieho predsavzatia, začíname vidieť rozhodujúcu úlohu Ježiša. „V ňom sú starostlivo skryté všetky poklady múdrosti a poznania.“ — Kolosanom 2:3.
9 Máš aj ty takýto názor na Ježiša a na jeho úlohu v Božom predsavzatí? Mnohí v cirkvách kresťanstva sa pohotovo zmieňujú o Ježišovi, tvrdiac, že ho prijali a boli spasení. Ale naozaj ho poznajú? Sotva, lebo väčšinou veria nebiblickej náuke o Trojici. Ty nielenže poznáš pravdu v tomto ohľade, ale pravdepodobne máš aj dosť obsiahle poznanie o tom, čo Ježiš povedal a urobil. Milióny v tom dostali pomoc na základe poučného štúdia knihy Najväčší človek, ktorý kedy žil. No poznanie o Ježišovi a jeho cestách si musíme stále prehlbovať.
10. Ako je skryté poznanie pre nás dostupné?
10 Výrok, že „všetky poklady múdrosti a poznania“ sú „starostlivo skryté“ v Ježišovi, neznamená, že také poznanie je nad naše chápanie. Skôr sa to tak trochu podobá otvorenej bani. Nemusíme prehľadať veľkú oblasť, uvažujúc, kde začať s dolovaním. Už to vieme — skutočné poznanie sa začína tým, čo Biblia odhaľuje o Ježišovi Kristovi. Ako začíname plnšie chápať Ježišovu úlohu pri uskutočňovaní Jehovovho predsavzatia, získavame poklady pravej múdrosti a presného poznania. A tak potrebujeme iba dolovať stále hlbšie a vyberať viac drahokamov či drahocenných vecí, dostupných z toho zdroja, kde už istý čas dolujeme. — Príslovia 2:1–5.
11. Ako si môžeme rozjímaním o Ježišovi rozšíriť poznanie a múdrosť? (Znázorni tým, ako Ježiš umyl učeníkom nohy, alebo použi iné príklady.)
11 Napríklad, možno vieme, že Ježiš umyl nohy svojim apoštolom. (Ján 13:1–20) Rozjímali sme však o poučení, ktoré tým dal, a o postoji, ktorý prejavoval? Ak to urobíme, môžeme vydolovať poklad múdrosti, ktorý nám umožní — áno, bude nás poháňať — urobiť zmenu v našom zaobchádzaní s bratom alebo so sestrou, ktorých osobnosť nás už dlho dráždi. Alebo keď dostaneme úlohu, ktorá sa nám nie veľmi páči, môžeme reagovať iným spôsobom, keď sme pochopili plný význam Jána 13:14, 15. Práve taký účinok má na nás poznanie a múdrosť. Aký účinok by to mohlo mať na druhých, keď sa starostlivejšie riadime rozšíreným poznaním o Kristovi? Stádo pravdepodobne ‚bude harmonickejšie spojené v láske‘.a
Veci, ktoré odvracajú našu pozornosť, môžu narušiť harmóniu
12. Pred akým poznaním musíme byť na stráži?
12 Ak presné poznanie umožňuje naše ‚harmonické spojenie v láske‘, čo prináša to, čo je ‚falošne nazývané „poznaním“‘? Pravý opak — spory, nesúlad a odchýlenie sa od viery. Takže ako Pavol varoval Timoteja, musíme sa strážiť pred takým falošným poznaním. (1. Timotejovi 6:20, 21) Pavol tiež napísal: „Hovorím to, aby vás nikto neoklamal výrečnými argumentami. Dajte si pozor, aby vás azda niekto neodviedol ako svoju korisť filozofiou a prázdnym klamom podľa ľudskej tradície, podľa základných vecí sveta, a nie podľa Krista.“ — Kolosanom 2:4, 8.
13, 14. a) Prečo boli koloskí bratia ohrození v súvislosti s poznaním? b) Prečo by sa dnes mohli niektorí domnievať, že im podobné nebezpečenstvo nehrozí?
13 Koloskí kresťania boli obklopení zákerným vplyvom toho, čo naozaj bolo falošne nazývané poznaním. Mnohí ľudia v meste Kolosy a jeho okolí si vysoko vážili grécke filozofie. Boli tam tiež ľudia presadzujúci judaizmus, ktorí od kresťanov chceli, aby dodržiavali mojžišovský Zákon, ako napríklad sviatočné dni a požiadavky v súvislosti s pokrmom. (Kolosanom 2:11, 16, 17) Pavol nebol proti tomu, aby jeho bratia získavali pravé poznanie, ale mali dávať pozor, aby ich nikto neodviedol ako svoju korisť tým, že by ich výrečnými argumentmi presvedčil, aby si osvojili čisto ľudský pohľad na život a konanie. Dá sa pochopiť, že ak niekto v zbore dovolí, aby jeho myslenie a rozhodovanie bolo riadené takými nebiblickými predstavami a prístupmi k životu, pôsobilo by to proti harmónii a láske medzi členmi zboru.
14 Mohol by si si pomyslieť: ‚Áno, chápem, akému nebezpečenstvu Kolosania čelili, ale mne nehrozí, že by som bol ovplyvnený gréckymi predstavami, napríklad predstavou o nesmrteľnej duši či o trojjedinom bohu; a nevidím ani žiadne nebezpečenstvo, že by som mohol byť zvedený pohanskými sviatkami falošného náboženstva, z ktorého som unikol.‘ Výborne. Je dobré byť pevne presvedčený o nadradenosti jednoduchej pravdy zjavenej prostredníctvom Ježiša a dostupnej v Písmach. Ale nemohlo by sa stať, že by nás ohrozovali iné filozofie alebo ľudské názory, ktoré sú rozšírené dnes?
15, 16. Aký názor na život by mohol ovplyvniť kresťanovo zmýšľanie?
15 Jeden takýto postoj existuje už dlho: „Čo sa stalo s jeho prisľúbeným príchodom? Veď otcovia naši zosnuli a všetko ostáva tak, ako bolo od počiatku sveta!“ (2. Petra 3:4, Preklad Štefana Porúbčana) Táto myšlienka sa dá vyjadriť aj inými slovami, ale názor je ten istý. Napríklad niekto by mohol argumentovať: ‚Keď som pred desaťročiami prvý raz počul o pravde, koniec bol „už predo dvermi“. Ale ešte stále tu nie je a kto vie, kedy príde?‘ Je pravda, že žiaden človek nevie, kedy príde koniec. Ale všimni si, k akému postoju nás povzbudzoval Ježiš: „Stále pozorujte a bdejte, lebo neviete, kedy nastane ustanovený čas.“ — Marek 13:32, 33.
16 Aké nebezpečné by bolo prijať názor, že vzhľadom na to, že nevieme, kedy príde koniec, mali by sme si plánovať plný a „normálny“ život! Taký prístup by sa mohol odzrkadľovať v uvažovaní: ‚Mohol by som hádam podniknúť kroky, ktoré umožnia mne (alebo mojim deťom) mať slušné zamestnanie, ktoré veľmi dobre vynáša a umožní mi tešiť sa z pohodlného života. Samozrejme, budem navštevovať kresťanské zhromaždenia a mať nejaký podiel na kazateľskej práci, ale nevidím dôvod na to, aby som sa nejako zvlášť namáhal alebo prinášal veľké obete.‘ — Matúš 24:38–42.
17, 18. K akému postoju nás nabáda Ježiš i apoštoli?
17 Nedá sa však poprieť, že Ježiš a jeho apoštoli nám radia, aby sme žili s pocitom naliehavosti vzhľadom na kázanie dobrého posolstva, aby sme sa veľmi namáhali a boli ochotní prinášať obete. Pavol napísal: „Hovorím, bratia, že zostávajúci čas je skrátený. Nech sú odteraz tí, čo majú manželky, ako keby žiadne nemali... a tí, čo kupujú, ako takí, ktorí nevlastnia, a tí, čo užívajú svet, ako takí, ktorí ho neužívajú naplno; lebo scéna tohto sveta sa mení.“ — 1. Korinťanom 7:29–31; Lukáš 13:23, 24; Filipanom 3:13–15; Kolosanom 1:29; 1. Timotejovi 4:10; 2. Timotejovi 2:4; Zjavenie 22:20.
18 Pavol ani v najmenšom nenaznačoval, že si máme dať za cieľ pohodlný život, keď pod inšpiráciou napísal: „Nič sme si nepriniesli na svet a ani si nemôžeme nič odniesť. Preto ak máme živobytie a niečo na seba, budeme s tým spokojní... Bojuj znamenitý boj viery, pevne uchop večný život, pre ktorý si bol povolaný a o ktorom si pred mnohými svedkami predložil znamenité verejné vyhlásenie.“ — 1. Timotejovi 6:7–12.
19. Aký vplyv to má na zbor, keď tí, ktorí sú jeho časťou, prijímajú taký názor na život, k akému povzbudzoval Ježiš?
19 Keď zbor pozostáva z horlivých kresťanov, ktorí sa intenzívne usilujú ‚predkladať znamenité verejné vyhlásenie‘, harmónia je prirodzená. Takíto kresťania sa nepodvolia postoju: ‚Nahromadil si si veľa dobrých vecí na dlhé roky; urob si pohodu, jedz, pi a teš sa.‘ (Lukáš 12:19) Naopak, sú zjednotení v rovnakom úsilí, ochotní prinášať obete, aby mali čo najplnšiu účasť na tomto diele, ktoré sa už nikdy nebude opakovať. — Porovnaj Filipanom 1:27, 28.
Dávaj si pozor na výrečné argumenty
20. Čo je ďalšou oblasťou, v ktorej by kresťania mohli byť zvedení?
20 Sú tu, pravda, aj iné spôsoby, ako by kresťania mohli byť ‚oklamaní výrečnými argumentmi‘ alebo prázdnym klamom, ktoré prekážajú ‚harmonickému spojeniu v láske‘. Kancelária spoločnosti Watch Tower v Nemecku napísala: „Jeden prípad viedol ku kontroverzii, keď zvestovatelia, dokonca i starší, podporovali rôzne názory na spôsoby liečby, ktorú používal jeden brat.“ Ďalej bolo uvedené: „Vzhľadom na širokú škálu používaných metód a veľké množstvo pacientov je to oblasť, ktorá sa môže stať predmetom sporov; a ak majú liečebné metódy špiritistický podtón, môže to byť takisto nebezpečné.“ — Efezanom 6:12.
21. Ako by kresťan dnes mohol stratiť správne zameranie?
21 Kresťania chcú zostať živí a zdraví, aby mohli uctievať Boha. No v tomto systéme podliehame starnutiu a chorobám, ktoré vyplývajú z nedokonalosti. Namiesto toho, aby sme zdôrazňovali zdravotné otázky, mali by sme sa sústreďovať na skutočné riešenie pre nás i pre iných. (1. Timotejovi 4:16) Kristus je ústredným bodom tohto riešenia, tak ako bol ústredným bodom v Pavlovej rade Kolosanom. Ale pamätaj, Pavol naznačil, že niekto môže prísť s „výrečnými argumentami“ a odvrátiť našu pozornosť od Krista, možno na diagnostické metódy, spôsoby liečby či diéty. — Kolosanom 2:2–4.
22. Aký vyrovnaný postoj by sme mali mať vzhľadom na početné tvrdenia, čo sa týka metód určovania diagnózy a spôsobov liečby?
22 Ľudia na celej zemi sú bombardovaní reklamami a svedeckými výpoveďami o všetkých druhoch liečby a spôsoboch určovania diagnózy. Niektoré z nich sú veľmi rozšírené a uznávané; iné sú všeobecne kritizované alebo sa na ne pozerá s podozrením.b Každý človek je zodpovedný za to, ako sa rozhodne v otázke svojho zdravia. Ale tí, ktorí prijímajú Pavlovu radu z Kolosanom 2:4, 8, budú chránení pred tým, aby boli oklamaní „výrečnými argumentami“ či „prázdnym klamom“, ktoré odvádzajú mnohých, čo bez nádeje na Kráľovstvo zúfalo hľadajú úľavu. Aj keď je kresťan presvedčený o tom, že určitý spôsob liečby je pre neho dobrý, nemal by ho propagovať v kresťanskom bratstve, lebo by sa to mohlo stať predmetom rozsiahlej diskusie a sporov. Takto môže dať najavo, že si vysoko váži dôležitosť harmónie v zbore.
23. Najmä prečo máme dôvod na radosť?
23 Pavol zdôraznil, že kresťanská harmónia je základom skutočnej radosti. V Pavlovej dobe bol počet zborov určite menší ako dnes. A predsa Pavol mohol napísať Kolosanom: „Hoci som telesne neprítomný, predsa som v duchu s vami a radujem sa a vidím vaše dobré usporiadanie a pevnosť vašej viery v Krista.“ (Kolosanom 2:5; pozri aj Kolosanom 3:14.) O čo väčší dôvod na radosť máme my! Môžeme vidieť skutočné doklady harmónie, dobrého poriadku a pevnej viery v našom zbore, čo je odrazom všeobecného stavu Božieho ľudu na celej zemi. A tak v tom krátkom čase, ktorý zostáva súčasnému systému, nech sme všetci rozhodnutí ‚byť harmonicky spojení v láske‘.
[Poznámky pod čiarou]
a Zatiaľ čo možnosti sú takmer nekonečné, zamysli sa, čo sa o Ježišovi môžeš osobne naučiť z nasledujúcich príkladov a ako by to mohlo prispieť k harmónii v tvojom zbore: Matúš 12:1–8; Lukáš 2:51, 52; 9:51–55; 10:20; Hebrejom 10:5–9.
b Pozri Strážnu vežu č. 21, 1982, články „‚Buďte zdraví!‘“ a „‚Buďte zdraví‘ a kresťanská rozumnosť“.
Všimol si si?
◻ Aký je ročný text Jehovových svedkov na rok 1995?
◻ Prečo koloskí kresťania potrebovali byť harmonicky spojení v láske a prečo to potrebujeme dnes my?
◻ Pred akým rafinovaným názorom na život zvlášť dnes musia byť kresťania na stráži?
◻ Prečo by mali byť kresťania bdelí, aby neboli zvedení výrečnými argumentmi, pokiaľ ide o zdravie a diagnostické prostriedky?
[Obrázky na strane 17]
Sústreďujú sa tvoje plány do budúcnosti na Ježišovu prítomnosť?