„A NECHCEME, BRATIA, ABY STE BOLI V NEVEDOMOSTI O TÝCH, ČO SPIA V SMRTI, ABY STE NEŽIALILI AKO OSTATNÍ, KTORÍ NEMAJÚ NIJAKÚ NÁDEJ.“ — 1. TESALONIČANOM 4:13.

BIBLIA ponúka nádej pre tých, ktorí zomreli. Vzkriesenia, ktoré vykonal Ježiš, ako aj jeho učenie poukazovali na čas, keď budú mŕtvi privedení späť k životu. (Matúš 22:23–33; Marek 5:35, 36, 41, 42; Lukáš 7:12–16) Ako by nás mala ovplyvňovať táto nádej? Vyššie citované slová apoštola Pavla naznačujú, že táto nádej môže byť útechou, keď nám zomrie niekto blízky.

Ak vám zomrel niekto blízky, nepochybne cítite bolesť, ktorá je sprievodným javom takej tragédie. Theresa, ktorej 42-ročný manžel zomrel krátko po operácii srdca, hovorí: „Bol to šok! Spočiatku som bola úplne zdesená. Potom som pocítila nesmiernu bolesť, ktorá sa postupom času zväčšovala. Veľa som plakala.“ Naznačujú tieto reakcie nedostatok viery v Jehovov sľub vzkriesiť mŕtvych? Značia Pavlove slová, že je nesprávne trúchliť?

Biblické príklady trúchliacich

Odpoveď na tieto otázky nájdeme v Biblii, keď preskúmame prípady trúchliacich ľudí. Ako vyplýva z mnohých týchto správ, po smrti najbližšieho člena rodiny nasledovalo obdobie smútku. (1. Mojžišova 27:41; 50:7–10; Žalm 35:14) Pocity súvisiace s týmto trúchlením boli často veľmi silné.

Napriek tomu, že ako kresťania určite pre smrť smútime, nežialime „ako ostatní, ktorí nemajú nijakú nádej“. (1. Tesaloničanom 4:13) Vo svojom žiali nezachádzame do nerozumných extrémov, lebo nie sme zmätení, pokiaľ ide o stav mŕtvych. Vieme, že mŕtvi necítia bolesť ani sa netrápia, ale že sú v stave podobnom hlbokému, pokojnému spánku. (Kazateľ 9:5; Marek 5:39; Ján 11:11–14) Máme tiež úplnú istotu, že Ježiš, „vzkriesenie a život“, bude konať v súlade so svojím sľubom a privedie k životu ‚všetkých v pamätných hrobkách‘. — Ján 5:28, 29; 11:24, 25.