„Bratia, nariaďujeme vám... aby ste sa vyhýbali každému bratovi, ktorý chodí neporiadne, a nie podľa tradície, ktorú ste prijali od nás. Bratia, vy však nepoľavujte v konaní toho, čo je správne. Ak teda niekto neposlúcha naše slovo v tomto liste, označte si takého a prestaňte sa s ním stýkať, aby sa zahanbil. A predsa ho nepovažujte za nepriateľa, ale naďalej ho napomínajte ako brata.“ — 2. Tesaloničanom 3:6, 13–15.

Situácia, ktorá je rozoberaná v 2. Tesaloničanom a ktorá sa týka „neporiadnych“, sa odlišuje od troch uvedených situácií. Pavol napísal, že „neporiadni“ sú stále ‚bratmi‘ a ako takí majú byť napomínaní a má sa s nimi podľa toho zaobchádzať. Problém s ‚neporiadnymi‘ bratmi teda nebol len osobnou záležitosťou medzi kresťanmi a nebol ani natoľko závažný, aby zboroví starší museli pristúpiť k vylúčeniu, ako to Pavol prikázal v súvislosti s nemravnosťou v Korinte. Títo ‚neporiadni‘ sa neprevinili vážnym hriechom tak ako vylúčený muž v Korinte.

Oznámil tiež zboru, že by bolo vhodné, aby si osobne týchto neporiadnych ‚označili‘. To znamenalo, že členovia zboru si mali všimnúť ľudí, ktorých konanie zodpovedalo spôsobu konania, pred ktorým bol zbor verejne varovaný. Pavol radil, aby sa „vyhýbali každému bratovi, ktorý chodí neporiadne“. To určite nemohlo znamenať úplne sa vyhýbať takému človeku, lebo ho mali ‚ďalej napomínať ako brata‘. Naďalej sa s ním mali ako kresťania stretávať na zhromaždeniach a možno v službe. Mohli dúfať, že ich brat na napomínanie zareaguje a zmení svoje správanie, ktoré druhých znepokojuje.