Ako sme dostali Bibliu — tretia časť

BARMA, rok 1824 — kráľovi úradníci práve prehľadali misionársky dom Adonirama a Ann Judsonovcov a vzali všetko, čo malo nejakú hodnotu. Ale nenašli ten najdrahocennejší poklad — rukopis preloženej Biblie, ktorý Ann tajne zahrabala pod dom. Adoniram, prekladateľ, leží sputnaný reťazami v žalári zamorenom moskytmi na základe obvinenia zo špionáže. Teraz hrozí, že vlhko zničí rukopis. Ako ho zachrániť? Ann ho zašíva do tvrdého vankúša a posiela ho svojmu manželovi do väzenia. Vankúš sa zachová a jeho obsah sa stáva časťou prvej barmskej Biblie.

Biblia prešla v priebehu dejín už mnohými takými nebezpečnými situáciami. V predchádzajúcich číslach sme rozoberali prekladanie a rozširovanie Biblie od času, keď bolo dokončené jej písanie, až do začiatku 17. storočia. Ako sa Biblii darilo odvtedy až do súčasnosti? Bude niekedy dostupná všetkým ľuďom? Akú úlohu v tom hrala spoločnosť Watch Tower?

Misionári a biblické spoločnosti

V mnohých krajinách sa 17. a 18. storočie vyznačovalo silným rozmachom čítania Biblie. V tomto období bolo Bibliou hlboko ovplyvnené najmä Anglicko. Biblické príbehy a učenie prenikli do povedomia takmer každého človeka v krajine, od kráľa až po sedliaka. Ale vplyv Biblie siahal ešte ďalej. Anglicko bolo vtedy námornou, obchodnou a koloniálnou mocnosťou a niektorí Angličania si brali Bibliu so sebou na cesty. To položilo základ pre rozsiahlu biblickú kampaň.

Na sklonku 18. storočia podnietila Biblia niektorých ľudí v Anglicku, aby uvažovali o duchovných potrebách domorodých ľudí vo vzdialených krajinách Britského impéria. Tento záujem však rozhodne nebol všeobecný. Mnohí členovia cirkvi verili v predurčenie, a preto si mysleli, že je Božou vôľou, aby niektorí ľudia neboli zachránení. Keď budúci misionár William Carey predniesol zápalistú reč, aby povzbudil k podpore jednej misie do Indie, niekto ho nahlas pokarhal: „Sadni si, mladý muž; keď Boh bude chcieť obrátiť pohanov na vieru, urobí to bez tvojej pomoci!“ Carey sa napriek tomu vydal v roku 1793 loďou do Indie. Napokon vykonal niečo úžasné, keď preložil celú Bibliu alebo jej časti do 35 indických jazykov.

Títo misionári si uvedomovali, že ich najzákladnejším nástrojom je Biblia v miestnom jazyku. No kto tieto Biblie zaobstará? Je zaujímavé, že iskru pre vznik hnutia, vďaka ktorému sa potom Biblia šírila po celom svete, nevedomky zapálilo 16-ročné waleské dievča Mary Jonesová. V roku 1800 prešla Mary bosá 40 kilometrov, aby si kúpila waleskú Bibliu od jedného duchovného. Mary si na to šesť rokov šetrila peniaze, a preto keď sa dozvedela, že všetky Biblie sú predané, horko sa rozplakala. Na duchovného to tak hlboko zapôsobilo, že dal Mary jednu zo svojich vlastných Biblií.

Tento duchovný potom uvažoval o mnohých ďalších ľuďoch, ktorí potrebujú Bibliu, a tento problém rozoberal s priateľmi v Londýne. Výsledkom bolo to, že v roku 1804 bola založená Britská a zahraničná biblická spoločnosť. Jej účel bol prostý: Poskytnúť ľuďom Bibliu v ich vlastnom jazyku, ktorú by si mohli dovoliť kúpiť, vytlačenú „bez poznámok a komentárov“. Zakladatelia tejto spoločnosti dúfali, že vynechaním komentárov na okrajoch sa vyhnú náukovým sporom. V Biblickej spoločnosti však niekoľkokrát vznikli rozpory kvôli apokryfom, krstu ponorením a náuke o Trojici.

Počiatočný entuziazmus sa rýchlo šíril a do roku 1813 vznikli pridružené spoločnosti v Nemecku, Holandsku, Dánsku a Rusku. Po čase boli pripojené aj biblické spoločnosti v iných krajinách. Keď tieto rané biblické spoločnosti formulovali svoje ciele, mysleli si, že väčšina sveta používa len niekoľko hlavných jazykov. Ani sa im nesnívalo, že ich existujú tisíce! Pomerne málo prekladateľov poznalo hebrejčinu a gréčtinu tak, aby mohli prekladať priamo do miestneho jazyka. Preto keď Britská a zahraničná biblická spoločnosť sponzorovala preklady, prekladatelia veľmi často zakladali svoju prácu na anglickom preklade King James Version.

Skúšky jedného prekladateľa

Veľká časť Biblie pozostáva z príbehov a znázornení založených na každodenných skúsenostiach. Preklad je teda jednoduchší, než keby bola napísaná v abstraktných filozofických pojmoch. Ako sa však dalo očakávať, prvé snahy misionárov niekedy viedli k mätúcim alebo k humorným prekladom. Napríklad jeden preklad vnukol ľuďom v určitej časti Indie predstavu, že Boh je bytosť modrastej farby. Pre slovo „nebeský“ vo vyjadrení „nebeský Otec“ bolo použité slovo, ktoré znamenalo „majúci farbu oblohy“ — doslovných nebies!

V roku 1819 napísal Adoniram Judson o prekážkach, s ktorými sa stretáva prekladateľ, toto: ,Keď sa učíme jazyk, ktorým hovoria ľudia na druhej strane zemegule, ktorých spôsoby vyjadrovania sú celkom nové a písmenám a slovám chýba aj tá najmenšia podobnosť s akýmkoľvek jazykom, s ktorým sme sa kedy stretli, keď nemáme nijaký slovník ani nijakého tlmočníka a musíme pochopiť niečo z jazyka skôr, ako môžeme poprosiť o pomoc nejakého domáceho učiteľa — to znamená prácu!‘ A práca takých prekladateľov, ako bol Judson, veľmi prispela k väčšej dostupnosti Biblie. — Pozri tabuľku na strane 12.

Ann Judsonová pomáhala svojmu manželovi zvládnuť ťažkú úlohu prekladania. Ale Judsonovci sa nestretávali len s vedomostnými skúškami. Keď kráľovi úradníci odvliekli Adonirama do väzenia, Ann čakala dieťa. Dvadsaťjeden mesiacov odvážne prosila nepriateľsky naladených úradníkov o prepustenie svojho manžela. Toto trápenie spolu s chorobou si vyžiadalo svoju daň. Onedlho po tom, ako bol Adoniram prepustený, jeho statočná Ann a ich malá dcérka zomreli na horúčku. Adoniram bol zúfalý. No vzhliadal k Bohu o silu a pokračoval v preklade, až kým v roku 1835 nedokončil celú barmskú Bibliu. Medzitým sa začali pripravovať ďalšie zákerné útoky proti Biblii.

Biblia predmetom sporov

V 19. storočí došlo k veľkému spoločenskému a politickému sporu, v ktorom Biblia hrala niekedy hlavnú úlohu. Napríklad, hoci Ruská biblická spoločnosť bola spočiatku pod patronátom cára a ruskej pravoslávnej cirkvi, po čase túto spoločnosť rozpustili a zakázali. (Tisíce Biblií už asi rok predtým spálili odporcovia tejto spoločnosti.) Pravoslávne duchovenstvo sa teraz horlivo snažilo skoncovať s tým, čo raní kresťania tak nadšene začali — s celosvetovým rozširovaním Biblie. Pravoslávni vodcovia v 19. storočí trvali na tom, že Biblia ohrozuje autoritu cirkvi i štátu. Iróniou bolo, že rodiace sa politické revolučné hnutie sa začalo na Bibliu pozerať nie ako na hrozbu pre autority, ale ako na zbraň cirkvi a štátu, ktorou držali masy v poddajnosti. Biblia bola vystavená útokom z oboch strán!

Nasledujúce roky boli svedkom aj silnejúcich „intelektuálnych“ útokov na Bibliu. V roku 1831 sa Charles Darwin vydal loďou na expedíciu, ktorá viedla k jeho evolučnej teórii. V roku 1848 Marx a Engels vydali Komunistický manifest, v ktorom vykreslili kresťanstvo ako nástroj útlaku. Okrem toho, vyššia kritika v tomto období spochybnila vierohodnosť Písiem a historickú existenciu biblických postáv — dokonca samotného Ježiša! Ale niektorí uvažujúci ľudia rozoznali klamlivosť teórií, ktoré zamietali Boha a Bibliu, a hľadali vedecké cesty potvrdenia spoľahlivosti Biblie. Jedným z nich bol Konstantin von Tischendorf, nadaný nemecký lingvista.

Objavy pomáhajú ustáliť biblický text

Tischendorf cestoval po celom Strednom východe a hľadal staroveké biblické rukopisy, ktorými chcel s konečnou platnosťou ustáliť pôvodný text Biblie. V roku 1859, v tom istom roku, keď Darwin vydal dielo O vzniku druhov, Tischendorf našiel najstarší známy kompletný odpis Kresťanských gréckych Písiem v kláštore na úpätí vrchu Sinaj. Dnes je známy ako Codex Sinaiticus a pravdepodobne vznikol asi 50 rokov predtým, ako Hieronym dokončil latinskú Vulgátu. Hoci sa ešte stále polemizuje o tom, či Tischendorf urobil správne, keď vzal kódex z kláštora, fakt je, že ho vydal, a tým ho sprístupnil učencom.a

Keďže Sinaiticus patril k najstarším rukopisom v pôvodnom jazyku, nielenže ukázal, že Grécke Písma zostali v podstate nezmenené, ale aj pomohol učencom odhaliť chyby, ktoré sa vlúdili do neskorších rukopisov. Napríklad zmienka o Ježišovi v 1. Timotejovi 3:16 v kódexe Sinaiticus znie: „On sa stal zjavným v tele.“ Väčšina vtedajších známych rukopisov namiesto „on“ uvádzala skratku pre „Boh“, ktorá vznikla malou úpravou gréckeho slova pre „on“. No Sinaiticus vznikol mnoho rokov pred ktorýmkoľvek gréckym rukopisom, v ktorom sa vyskytuje „Boh“. Tým sa odhalilo, že text bol zmenený neskôr, zjavne s cieľom podporiť náuku o Trojici.

Od čias Tischendorfa vyšli na svetlo ďalšie rukopisy. Dnes je celkovo známych asi 6000 rukopisov Hebrejských Písiem a vyše 13 000 rukopisov Gréckych Písiem. Porovnávacie štúdium týchto rukopisov viedlo k vytvoreniu textu v pôvodnom jazyku, ktorému možno s istotou dôverovať. Ako sa vyjadril učenec F. F. Bruce: „Rozličné spôsoby vyjadrovania... neovplyvňujú žiadnu podstatnú otázku historického faktu alebo kresťanskej viery a praxe.“ Keďže prekladanie Biblie do mnohých ďalších jazykov pokračovalo, ako mohlo toto rastúce poznanie priniesť ľuďom úžitok?

Spoločnosť Watch Tower a Biblia

V roku 1881 jedna malá, ale horlivá skupina učiteľov a študentov Biblie vytvorila to, čo sa neskôr stalo spoločnosťou Watch Tower Bible and Tract Society. Spočiatku rozširovala Biblie, ktoré vydávali iné biblické spoločnosti, vrátane Tischendorfových Gréckych Písiem. V roku 1890 sa však zapojila priamo do vydávania Biblie, keď sa stala sponzorom prvého z viacerých biblických vydaní. V roku 1926 Spoločnosť začala tlačiť Bibliu na vlastných tlačiarenských strojoch. Ale stále viac sa vynárala potreba aktualizovaného prekladu Biblie. Mohli byť poznatky získané z objavov a výskumov v predchádzajúcom storočí začlenené do zrozumiteľnej, dostupnej Biblie? S týmto cieľom začali členovia Spoločnosti v roku 1946 pracovať na novom preklade Písiem.

Jeden preklad, veľa jazykov

Bol zorganizovaný prekladateľský výbor zložený zo skúsených pomazaných kresťanov, ktorí mali vytvoriť Preklad nového sveta Svätých písiem v angličtine. Tento preklad bol vydávaný od roku 1950 do roku 1960 v šiestich zväzkoch počnúc Kresťanskými gréckymi Písmami. Od roku 1963 bol preložený do ďalších 27 jazykov a na ďalších sa pracuje. Cieľom prekladu do iných jazykov bolo to isté, čo v anglickom preklade. Po prvé, preklad by mal byť presný, mal by čo najpresnejšie vystihovať pôvodné myšlienky. Zmysel nesmie byť ohýbaný tak, aby vyhovel určitému náukovému porozumeniu. Po druhé, mala by sa zachovať konzistentnosť, čiže preklad by mal každé závažnejšie slovo prekladať jedným spôsobom, pokiaľ to kontext v rozumnej miere pripúšťa. Taký prístup pomáha čitateľom vidieť, ako biblickí pisatelia používali určité slová. Po tretie, preklad by mal byť čo najdoslovnejší a nemal by zastierať zmysel. Doslovnosť dáva čitateľovi možnosť lepšie precítiť osobitosť pôvodných jazykov a tým aj spôsob uvažovania. A po štvrté, mal by byť ľahko čitateľný a dobre zrozumiteľný aj pre obyčajných ľudí.

Skôr doslovný štýl anglického Prekladu nového sveta uľahčuje aj preklad do iných jazykov. Za týmto účelom prekladateľské tímy Spoločnosti používajú v súčasnosti pokrokové počítačové pomôcky, ktoré urýchľujú ich prácu a umožňujú presnejší preklad. Tento systém pomáha prekladateľom kompilovať zoznamy miestnych ekvivalentov pre každé dôležitejšie slovo. Umožňuje im aj študovať anglické preklady každého hebrejského a gréckeho slova v Biblii.

Prekladanie z angličtiny namiesto práce priamo z hebrejčiny a gréčtiny má veľké výhody. Okrem skrátenia času prekladu to umožňuje väčšiu jednotnosť výrazov vo všetkých jazykoch. Prečo? Lebo je oveľa ľahšie prekladať presne z jedného súčasného jazyka do iného ako prekladať zo starovekého jazyka do rôznych súčasných. Napokon, prekladatelia môžu dnes konzultovať svoje otázky s tými, čo hovoria súčasnými jazykmi, ale nie s tými, ktorí hovorili jazykmi používanými pred tisícročiami.

Dobré posolstvo pre všetky národy

O odhodlaných mužoch a ženách, ktorí pomohli urobiť Bibliu tou najdostupnejšou knihou na zemi, by sa dalo napísať ešte oveľa viac. V priebehu storočí boli vytlačené najmenej štyri miliardy Biblií a častí Biblie vo vyše dvoch tisícoch jazykov, ktorými hovorí vyše 90 percent svetovej populácie!

Biblia predpovedala na našu dobu celosvetové oznamovanie Božieho Kráľovstva. Práve preto Jehova Boh sám zjavne dohliadol na to, aby Biblia bola dostupná teraz už takmer na celom svete. (Matúš 13:47, 48; 24:14) Nebojácni prekladatelia a vydavatelia Biblie v minulosti riskovali všetko, len aby nám dali Božie Slovo — jediný zdroj duchovného svetla v morálne temnom svete. Kiež vás ich príklad podnieti, aby ste čítali toto Slovo, žili podľa neho a hovorili o ňom druhým s rovnakým presvedčením, aké prejavovali oni. Áno, každý deň majte plný úžitok z hodnovernej Biblie, ktorú máte v rukách! — Izaiáš 40:6–8.

[Poznámka pod čiarou]

[Graf na strane 12]

Rast počtu biblických prekladov

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Počet jazykov

 1 Židia začínajú prekladať Hebrejské Písma do gréčtiny, asi r.

280 pred n. l.

12 Hieronym dokončuje latinskú Vulgátu, asi r. 400 n. l.

35 Gutenberg dokončuje prvú tlačenú Bibliu, asi r. 1455

81 Založenie Britskej a zahraničnej biblickej spoločnosti,

r. 1804

Odhadovaný počet jazykov podľa rokov

522

1900

600

700

800

900

1 049

1950

1 100

1 200

1 300

1 471

1970

2 123

1996

2 200

2 300

2 400

[Prameň ilustrácie]

Zdroje: Christianity Today, Spojené biblické spoločnosti

[Prameň ilustrácie na strane 9]

Mountain High Maps® Copyright © 1995 Digital Wisdom, Inc.

[Obrázok na strane 8]

Judson bol sputnaný a odvlečený

[Prameň ilustrácie]

Z knihy Judson the Hero of Burma (Judson, hrdina Barmy) od Jesseho Pagea

[Obrázky na strane 10]

Tischendorf vyslobodil hodnotný rukopis z tohto kláštora na úpätí vrchu Sinaj

[Prameň ilustrácie]

Pictorial Archive (Near Eastern History) Est.