Ctiť si zostarnutých rodičov prináša odmenu

ÚPRIMNÍ ctitelia Boha si svojich zostarnutých rodičov vážia a ctia a starajú sa o nich, pretože ich milujú. Patrí to k ich uctievaniu. Biblia uvádza: „Nech sa [deti alebo vnúčatá] najprv učia, ako prejavovať zbožnú oddanosť v svojej domácnosti a splácať patričnú náhradu svojim rodičom a starým rodičom, lebo to je v Božích očiach prijateľné.“ (1. Timotejovi 5:4) Či už sme mladí alebo starí, je vhodné, keď poskytujeme „patričnú náhradu“ svojim rodičom a starým rodičom. Tak prejavujeme ocenenie za ich lásku, za ich namáhavú prácu a za ich starostlivosť o nás počas mnohých rokov. Veď svojim rodičom vďačíme i za svoj život!

Všimnite si, že splácanie patričnej náhrady rodičom a starým rodičom je „v Božích očiach prijateľné“. Súvisí to s našou ‚zbožnou oddanosťou‘. Teda keď uplatňujeme túto radu, sme odmenení vedomím, že robíme to, čo sa páči Bohu. To nám prináša radosť.

Radosť vyplýva i z dávania iným, najmä ak dávame tým, ktorí štedro dávali nám. (Skutky 20:35) Teda akou je to len odmenou, keď konáme v súlade s biblickou zásadou: „Dávaj svojmu otcovi a svojej matke dôvod na potešenie, nech sa raduje tá, ktorá ťa porodila“! — Príslovia 23:25, The New English Bible.

Ako môžeme splácať patričnú náhradu svojim rodičom a starým rodičom? Trojako: v hmotnom, citovom a duchovnom ohľade. A každý z nich prináša svoju odmenu.

Dávať v hmotnom ohľade

Ľudia, ktorí slúžia Bohu, vedia, že je dôležité hmotne sa starať o blízkych členov rodiny. Apoštol Pavol napomínal: „Ak sa niekto nestará o tých, ktorí sú jeho vlastní, a zvlášť o tých, ktorí sú členmi jeho domácnosti, istotne zaprel vieru a je horší ako človek bez viery.“ — 1. Timotejovi 5:8.

Tunji a Joy žijú v západnej Afrike. Hoci sú pod ťažkým finančným tlakom, pozvali Joiných zostarnutých rodičov, aby sa k nim nasťahovali. Join otec bol chorý a napokon zomrel. Tunji spomína: „Keď otecko zomrel, mamička objala moju manželku a povedala: ‚Urobila si všetko, čo bolo v ľudských silách. Vôbec nemusíš mať nijaký pocit viny v súvislosti s oteckovou smrťou.‘ Hoci nám otecko chýba, vieme, že sme preňho kúpili ten najlepší liek a vždy sme sa snažili, aby sa cítil žiaduci a potrebný; urobili sme, čo sme mohli, aby sme si splnili zodpovednosť, ktorú máme od Boha. To nás uspokojuje.“

Pravdaže, nie každý je v takej situácii, aby mohol pomáhať iným po hmotnej stránke. Istý muž, ktorý žije v Nigérii, povedal: „Ak sa muž nedokáže postarať sám o seba, ako sa potom môže postarať o iného človeka?“ V mnohých krajinách sa môže táto situácia v prichádzajúcich rokoch ešte zhoršiť. Podľa jednej prognózy Spojených národov bude čoskoro polovica obyvateľstva subsaharskej Afriky žiť v absolútnej chudobe.

Ak ste v biednej ekonomickej situácii, môžete čerpať útechu z pravdivého príbehu o chudobnej vdove. Keď bol Ježiš na zemi, všimol si, že akási vdova prispieva malým darom do chrámovej pokladnice. Dala iba „dve malé mince veľmi malej hodnoty“. Jednako Ježiš, ktorý vedel o jej situácii, povedal: „Pravdivo vám hovorím: Táto vdova, hoci je chudobná, vhodila viac ako všetci ostatní. Lebo všetci vhodili dary zo svojho prebytku, ale táto žena vhodila zo svojho nedostatku všetky prostriedky na živobytie, ktoré mala.“ — Lukáš 21:1–4.

Podobne ak aj my robíme, čo môžeme, pokiaľ ide o hmotnú starostlivosť o našich rodičov či starých rodičov, i keď je to azda málo, Jehova si to všíma a cení si to. Neočakáva od nás, že budeme robiť viac, ako sme schopní urobiť. Naši rodičia či starí rodičia budú pravdepodobne zmýšľať rovnako.

Dávať v citovom ohľade

K starostlivosti o našich rodičov a starých rodičov patrí viac než iba starostlivosť o ich hmotné potreby. Všetci máme citové potreby. Každý človek, včítane starších ľudí, túži byť milovaný, cítiť sa potrebný, žiaduci a byť ceneným členom rodiny.

Mary, ktorá žije v Keni, sa už tri roky stará o svoju zostarnutú svokru. Mary hovorí: „Okrem starostlivosti o jej hmotné potreby sa s ňou stále rozprávame. Mama nedokáže veľa urobiť okolo domu, ale rozprávame sa a stali sme sa blízkymi priateľkami. Niekedy sa rozprávame o Bohu, niekedy o ľuďoch, medzi ktorými sme predtým žili. Hoci má vyše 90 rokov, má veľmi dobrú pamäť. Pamätá si ešte život pred rokom 1914, keď bola malé dievčatko, a rozpráva o ňom.“

Mary pokračuje: „Nie je ľahké starať sa o starého človeka, ale to, že je medzi nami, nám prinieslo bohatú odmenu. V našej rodine je pokoj a súlad. Moje dávanie svokre roznietilo ducha dávania aj v ďalších členoch rodiny. Môj manžel si ma viac váži. A keď mama počuje, že niekto so mnou hovorí drsne, rýchlo sa ozve, aby ma bránila. Keď je mama nablízku, nikto mi nemôže povedať nijaké ostré slovo!“

Dávať v duchovnom ohľade

Práve tak ako dávanie v hmotnom a citovom ohľade prináša odmenu tomu, kto dáva, prináša ju aj dávanie v duchovnom ohľade. Apoštol Pavol napísal kresťanskému zboru v Ríme: „Túžim [vás] vidieť, aby som vám odovzdal nejaký duchovný dar, aby ste boli upevnení, alebo skôr aby ste sa vzájomne povzbudili, každý vierou druhého, tak vašou, ako aj mojou.“ — Rimanom 1:11, 12.

Takisto aj v prípade duchovného dávania zostarnutým osobám, ktoré slúžia Bohu, povzbudenie je často vzájomné. Osondu, ktorý žije v Nigérii, rozpráva: „Na mojich starých rodičoch je pre mňa najzaujímavejšie to, že mi dávajú príležitosť nahliadnuť do minulosti. Môj starý otec vám bude s rozžiarenými očami rozprávať o obvode, v ktorom pracoval ako služobník celým časom v 50. a 60. rokoch. Súčasné zborové usporiadanie porovnáva s usporiadaním, aké bolo vtedy, keď sa stal svedkom. Tieto skúsenosti mi pomáhajú v mojej priekopníckej službe.“

S dávaním starším ľuďom môžu pomôcť aj iní členovia kresťanského zboru. Tunji, ktorého sme už spomínali, rozprával, ako to bolo u nich v zbore: „Jeden mladý priekopník, ktorý bol poverený predniesť verejnú prednášku, priniesol osnovu oteckovi, aby si ju mohli pripraviť spolu. A prišiel aj vedúci štúdia Strážnej veže a povedal oteckovi: ‚Ty si skúsený. Ako by si mi pomohol zlepšiť sa?‘ Otecko mohol dať tomuto staršiemu niekoľko dobrých rád. Bratia niekoľkokrát spomenuli oteckovo meno v zborových modlitbách. To všetko prispelo k tomu, že sa cítil žiaduci.“

Znamenité správanie priťahuje ľudí k Bohu

Keď prejavujeme svojim rodičom a starým rodičom úctu a lásku, niekedy tým priťahujeme ľudí k Bohu. Apoštol Peter napísal: „Udržte si znamenité správanie medzi národmi, aby v tom, v čom proti vám hovoria ako proti zločincom, v dôsledku vašich znamenitých skutkov, ktorých sú očitými svedkami, oslavovali Boha.“ — 1. Petra 2:12.

Andrew, kresťanský starší v západnej Afrike, cestoval 95 kilometrov dvakrát týždenne, aby sa postaral o svojho chorého otca, ktorý nebol veriaci. Andrew rozpráva: „Keď som sa stal Jehovovým svedkom, môj otec bol silne proti tomu. Ale keď videl, ako sa oňho starám počas jeho choroby, stále naliehal na mojich mladších bratov a sestry: ‚Musíte sa pripojiť k náboženstvu svojho brata!‘ To ich podnietilo, a teraz je všetkých deväť detí môjho otca Jehovovými svedkami.“

Ctiť si svojich zostarnutých rodičov a starať sa o nich môže byť náročná úloha, najmä v ťažkých ekonomických časoch. Ale keď sa to kresťania snažia robiť, žnú veľkú odmenu. Predovšetkým zažívajú radosť z dávania spolu s uspokojením vyplývajúcim z vedomia, že sa páčia Jehovovi Bohu, ktorý je sám ‚Otcom všetkých‘. — Efezanom 4:6.

[Rámček na strane 6]

Božské rady pre tých, ktorí starostlivosť prijímajú, i pre tých, ktorí ju poskytujú

Pôsobte povzbudzujúco: „Nech sa každý z nás páči svojmu blížnemu v tom, čo je dobré na jeho budovanie.“ — Rimanom 15:2.

Buďte vytrvalí: „Nevzdávajme sa teda v konaní toho, čo je znamenité, lebo v patričnom čase budeme žať, ak neochabneme.“ — Galaťanom 6:9.

Buďte pokorní: „Nerobte nič zo svárlivosti alebo zo sebectva, ale s pokorou mysle považujte ostatných za vyšších od seba.“ — Filipanom 2:3.

Buďte činiteľmi dobra: „Nech nikto nehľadá svoju výhodu, ale výhodu toho druhého.“ — 1. Korinťanom 10:24.

Buďte rozumní: „Nech sa vaša rozumnosť stane známou všetkým ľuďom.“ — Filipanom 4:5.

Buďte súcitní: „Staňte sa voči sebe navzájom láskavými, plnými nežného súcitu, ochotne si vzájomne odpúšťajte.“ — Efezanom 4:32.

[Obrázok na strane 7]

Vekom mladší starší môžu mať úžitok zo skúseností tých, ktorí sú pokročilejšieho veku