Ako si môžete udržať vyrovnaný názor na peniaze?

Láska k peniazom a túžba po majetku nie je ničím novým; ani Biblia o týchto sklonoch nemlčí, akoby sa objavili iba nedávno. Sú veľmi staré. Boh v Zákone Izraelitov poučil: „Nebudeš túžiť po dome svojho blížneho... ani po ničom, čo patrí tvojmu blížnemu.“ — 2. Mojžišova 20:17.

LÁSKA k peniazom a majetku bola v Ježišových dňoch bežná. Zamyslite sa nad nasledujúcou správou o jednom rozhovore Ježiša s ‚veľmi bohatým‘ mladým mužom. Ježiš mu povedal: „‚Jedno ti ešte chýba: Predaj všetko, čo máš, a rozdaj chudobným, a budeš mať poklad v nebesiach; poď a buď mojím nasledovníkom.‘ Keď to počul, hlboko sa zarmútil, lebo bol veľmi bohatý.“ — Lukáš 18:18–23.

Správny názor na peniaze

Nebolo by však správne dospieť k záveru, že Biblia odsudzuje samotné peniaze alebo ich základný spôsob použitia. Z Biblie vidno, že peniaze sú praktickou zábezpekou proti chudobe a sprievodným ťažkostiam a umožňujú ľuďom zadovážiť si to, čo potrebujú. Kráľ Šalamún napísal: „Múdrosť je na ochranu, tak ako peniaze sú na ochranu.“ A: „Chlieb je na to, aby sa robotníci smiali, a víno obveseľuje život; ale peniaze, tie nájdu odozvu vo všetkom.“ — Kazateľ 7:12; 10:19.

Boh schvaľuje správne používanie peňazí. Napríklad Ježiš povedal: „Robte si priateľov pomocou nespravodlivého bohatstva.“ ​(Lukáš 16:9) K tomu patrí prispievať na pokrok pravého uctievania Boha, lebo istotne by sme mali chcieť mať Boha za Priateľa. Sám Šalamún podľa príkladu svojho otca Dávida prispel na výstavbu Jehovovho chrámu veľkým množstvom peňazí a cenností. Aj kresťania dostali pokyn poskytovať hmotnú pomoc ľuďom v núdzi. „Deľte sa so svätými podľa ich potrieb,“ povedal apoštol Pavol. A dodal: „Choďte cestou pohostinnosti.“ ​(Rimanom 12:13) K tomu často patrí minutie nejakého množstva peňazí. Ako je to však s láskou k peniazom?

‚Záľuba v striebre‘

Keď Pavol písal mladšiemu spolukresťanovi Timotejovi, zoširoka rozoberal „lásku k peniazom“ alebo doslovne „záľubu v striebre“. Pavlovo nabádanie možno nájsť v 1. liste Timotejovi 6:6–19. O „láske k peniazom“ hovoril v širšej úvahe o hmotných veciach. Bude dobré, keď si vzhľadom na dôraz, aký na peniaze kladie dnešná kultúra, dôkladne preštudujeme Pavlove inšpirované vyjadrenia. Také skúmanie je iste užitočné, lebo odhaľuje tajomstvo, ako ‚sa chopiť skutočného života‘.

Pavol upozorňuje: „Láska k peniazom je koreňom škodlivých vecí každého druhu a tým, že sa niektorí o túto lásku usilovali, boli odvedení od viery a celí sa prebodali mnohými bolesťami.“ ​(1. Timotejovi 6:10) Tento text nehovorí, že peniaze sú samy osebe zlé — a nehovorí to ani žiaden iný biblický text. Apoštol Pavol tiež nehovorí, že peniaze sú základnou príčinou „škodlivých vecí“, ani že peniaze sú koreňom všetkých problémov. Nie, príčinou každého druhu „škodlivých vecí“ — aj keď nie jedinou — môže byť láska k peniazom.

Vystríhajte sa chamtivosti

Fakt, že Písma neodsudzujú peniaze samy osebe, by nemal ubrať na váhe Pavlovej výstrahe. Kresťania, ktorí začínajú milovať peniaze, vystavujú sa nebezpečenstvu, že ich postihnú problémy každého druhu, z ktorých najhorším je odvedenie od viery. Pavol túto pravdu podporil aj tým, čo povedal kresťanom v Kolosách: „Umŕtvujte preto svoje telesné údy, ktoré sú na zemi, čo sa týka... škodlivej žiadosti a žiadostivosti, čo je modlárstvo.“ ​(Kolosanom 3:5) Ako môže byť žiadostivosť, chamtivosť, čiže „láska k peniazom“, modlárstvom? Znamená to, že je nesprávne túžiť po väčšom dome, novšom aute alebo lepšie platenom zamestnaní? Nie, žiadna z týchto vecí nie je sama osebe zlá. Otázka je: Aký postoj srdca podnecuje človeka túžiť po týchto veciach? A naozaj ich nevyhnutne potrebuje?

Rozdiel medzi normálnou túžbou a chamtivosťou by sa dal prirovnať k rozdielu medzi malým táborovým ohňom využívaným na varenie jedla a veľkým požiarom stravujúcim les. Zdravá a vhodná túžba môže byť konštruktívna. Môže nás podnecovať, aby sme pracovali a boli produktívni. V Prísloviach 16:26 sa píše: „Duša tvrdo pracujúceho pre neho tvrdo pracovala, pretože jeho ústa ho pobádali.“ Ale chamtivosť je nebezpečná a deštruktívna. Je to neovládaná túžba.

Jadrom problému je ovládanie. Budú peniaze, ktoré si zhromažďujeme, alebo hmotné veci, po ktorých túžime, slúžiť nám, alebo budeme my slúžiť peniazom? Preto Pavol hovorí, že keď je človek „chamtivec... je modloslužobník“. (Efezanom 5:5) Byť chamtivý po niečom v skutočnosti znamená podriaďovať tomu svoju vôľu — vlastne z toho robiť svojho pána, svojho boha, niečo, čomu slúžime. Naproti tomu Boh vyžaduje: „Nebudeš mať nijakých bohov proti mojej tvári.“ — 2. Mojžišova 20:3.

Keď sme chamtiví, je to prejav našej nedôvery v to, že Boh dodrží svoj sľub a zaobstará nám, čo potrebujeme. (Matúš 6:33) Chamtivosť teda zodpovedá odvráteniu sa od Boha. I v tomto zmysle je ‚modlárstvom‘. Nie div, že Pavol pred ňou tak jasne vystríha!

Aj Ježiš priamo vystríhal pred chamtivosťou. Prikázal nám vyvarovať sa baženia po niečom, čo nemáme: „Majte oči otvorené a vystríhajte sa každého druhu žiadostivosti, lebo aj keď má niekto hojnosť, jeho život nevyplýva z toho, čo má.“ ​(Lukáš 12:15) Podľa tejto pasáže a podľa Ježišovho nasledujúceho podobenstva sa chamtivosť zakladá na pochabom presvedčení, že v živote záleží na tom, koľko toho človek má. Môžu to byť peniaze, postavenie, moc alebo s tým súvisiace veci. Chamtivý možno byť po čomkoľvek, čo sa dá získať. Mohli by sme si myslieť, že keď budeme vlastniť určitú vec, budeme spokojní. Ale podľa Biblie a skúseností ľudí iba Boh môže uspokojiť — a aj uspokojí — naše skutočné potreby, ako o tom hovoril Ježiš so svojimi nasledovníkmi. — Lukáš 12:22–31.

Dnešná konzumná spoločnosť vyniká v rozdúchavaní plameňov chamtivosti. Mnohí ľudia, ktorých chamtivosť nenápadne, ale mocne ovplyvnila, nadobudli presvedčenie, že nech majú koľkokoľvek, nemajú dosť. Potrebujú ďalšie, väčšie a lepšie veci. Hoci nemôžeme dúfať, že zmeníme svet okolo nás, ako môžeme my osobne odolávať tomuto trendu?

Spokojnosť verzus chamtivosť

Pavol ponúka niečo iné ako chamtivosť — spokojnosť. Hovorí: „Preto ak máme živobytie a niečo na seba, budeme s tým spokojní.“ ​(1. Timotejovi 6:8) Tento opis všetkého, čo naozaj potrebujeme — „živobytie a niečo na seba“ —, môže znieť prehnane zjednodušujúco alebo veľmi naivne. Mnoho ľudí sa zabáva na televíznych programoch, v ktorých diváci nazerajú do domácností významných osobností, ktoré žijú v luxusných domoch. To nie je spôsob, ako dosiahnuť spokojnosť.

Samozrejme, od Božích služobníkov sa nevyžaduje, aby dobrovoľne žili v chudobe. (Príslovia 30:8, 9) Ale Pavol nám pripomína, čo je skutočná chudoba: keď človek nemá jedlo, oblečenie a prístrešie primerané na prežitie tam, kde žije. Na druhej strane, keď máme tieto veci, máme dôvod byť spokojní.

Myslel Pavol tento opis spokojnosti vážne? Je naozaj možné byť spokojný iba so základnými vecami — s jedlom, oblečením a prístreším? Pavol to poznal. Osobne zažil bohatstvo a privilégiá vyplývajúce z vysokého postavenia v židovskej komunite a z rímskeho občianstva. (Skutky 22:28; 23:6; Filipanom 3:5) Pavol počas misionárskej činnosti pretrpel aj veľké ťažkosti. (2. Korinťanom 11:23–28) To všetko ho naučilo tajomstvu, ktoré mu pomáhalo zostávať spokojný. Aké to bolo tajomstvo?

‚Naučil som sa tajomstvu‘

Pavol v jednom zo svojich listov povedal: „Viem, čo je to mať málo prostriedkov, viem, čo je to mať hojnosť. Vo všetkom a za každých okolností som sa naučil tajomstvu, ako byť sýty aj ako hladovať, ako mať hojnosť aj ako trpieť núdzu.“ ​(Filipanom 4:12) Pavol hovorí s veľkou dôverou a plný optimizmu. Bolo by ľahké nazdávať sa, že v čase, keď písal tieto slová, jeho život bol ideálny, ale nebolo to tak. Bol vo väzení v Ríme! — Filipanom 1:12–14.

Keď vezmeme do úvahy tento holý fakt, potom táto pasáž mocne hovorí o tom, aby sme boli spokojní nielen s hmotným majetkom, ale aj s okolnosťami, v ktorých sa nachádzame. Extrémne bohatstvo alebo extrémne ťažkosti môžu preskúšať naše poradie hodnôt. Pavol hovoril o duchovných prostriedkoch, ktoré mu umožňovali pociťovať spokojnosť bez ohľadu na hmotné pomery: „Na všetko mám silu prostredníctvom [Boha], ktorý mi ju prepožičiava.“ ​(Filipanom 4:13) Pavol sa nespoliehal na svoj majetok, nech už ho mal mnoho alebo málo, ani na okolnosti, nech už boli dobré alebo zlé, ale spoliehal sa na to, že Boh sa postará o jeho potreby. Výsledkom bola spokojnosť.

Pavlov príklad bol zvlášť dôležitý pre Timoteja. Tohto mladého muža apoštol nabádal, aby žil tak, že bude zbožnú oddanosť a blízky vzťah k Bohu klásť pred bohatstvo. Pavol povedal: „Ty však, ó, človek Boží, uteč od týchto vecí. Ale usiluj sa o spravodlivosť, zbožnú oddanosť, vieru, lásku, vytrvalosť, miernu povahu.“ ​(1. Timotejovi 6:11) Aj keď tieto slová boli adresované Timotejovi, platia pre každého, kto chce ctiť Boha a žiť skutočne šťastným životom.

Timotej si musel dávať pozor na chamtivosť tak ako ktorýkoľvek iný kresťan. V zbore v Efeze, kam mu Pavol písal, boli zrejme bohatí veriaci. (1. Timotejovi 1:3) Predtým Pavol vstúpil do tohto prosperujúceho centra obchodu s dobrým posolstvom o Kristovi a obrátil na kresťanstvo mnoho ľudí. Viacerí z nich boli nepochybne bohatí ľudia, ako je to aj v prípade niektorých členov kresťanského zboru dnes.

Preto najmä vo svetle učenia z 1. listu Timotejovi 6:6–10 vzniká otázka: Čo by mali robiť ľudia s nadpriemerným množstvom peňazí, ak chcú ctiť Boha? Pavol hovorí, že by mali najskôr preskúmať svoj postoj. Peniaze majú tendenciu vyvolávať pocit sebestačnosti. Pavol hovorí: „Tým, ktorí sú bohatí v terajšom systéme vecí, nariaďuj, aby neboli vysokomyseľní a aby nevkladali svoju nádej do neistého bohatstva, ale v Boha, ktorý nám bohato zaobstaráva všetko na naše potešenie.“ ​(1. Timotejovi 6:17) Bohatí ľudia sa musia učiť nespoliehať sa na svoje peniaze; musia sa spoliehať na Boha, prvotný zdroj všetkého bohatstva.

No získať správny postoj je iba polovica cesty k úspechu. Bohatí kresťania sa skôr či neskôr budú musieť naučiť dobre využívať svoje bohatstvo. Pavol nabáda: ‚Konajte dobro, buďte bohatí v znamenitých skutkoch, štedrí, ochotní deliť sa.‘ — 1. Timotejovi 6:18.

„Skutočný život“

Hlavnou myšlienkou Pavlovej rady je to, že si musíme pripomínať relatívnu hodnotu hmotných vecí. Božie Slovo hovorí: „Hodnotné veci bohatého sú jeho silným mestom a v jeho predstavách sú ako ochranná hradba.“ ​(Príslovia 18:11) Áno, bezpečie, ktoré môžu peniaze poskytnúť, je v konečnom dôsledku iba zdanlivé a v skutočnosti je klamné. Je nesprávne sústreďovať na ne svoj život namiesto toho, aby sme ho sústreďovali na úsilie získať Božie schválenie.

Hmotné bohatstvo je neisté, a preto je príliš krehké na to, aby sme doň vkladali svoju nádej. Pravá nádej musí byť zakotvená v niečom pevnom, zmysluplnom a trvalom. Kresťan vkladá svoju nádej do Stvoriteľa, Jehovu Boha, a do jeho sľubov o večnom živote. Ak je pravda, že za peniaze si nemožno kúpiť šťastie, tak ešte vo väčšej miere platí to, že za peniaze si nemožno kúpiť záchranu. Takúto nádej môžeme získať iba vierou v Boha.

A tak či sme bohatí, alebo chudobní, žime tak, aby sme sa stali ‚bohatými voči Bohu‘. (Lukáš 12:21) Nič nie je cennejšie ako schválené postavenie pred Stvoriteľom. Všetko úsilie na udržanie takéhoto postavenia prispieva k tomu, že ‚ako poklad si pre seba bezpečne zhromažďujeme znamenitý základ do budúcnosti, aby sme sa tak chopili skutočného života‘. — 1. Timotejovi 6:19.

[Obrázok na strane 7]

Pavol spoznal tajomstvo spokojnosti

[Obrázky na strane 8]

Môžeme byť šťastní a spokojní s tým, čo máme