Ceniť si skutočný život
KONČÍ sa všetko terajším životom? Biblia nás povzbudzuje, aby sme sa „chopili skutočného života“, a tak naznačuje, že existuje niečo viac. (1. Timotejovi 6:17–19) Ak náš terajší život nie je skutočným životom, čo ním teda je?
Kontext uvedeného biblického textu ukazuje, že to je „večný život“, a tohto života by sa mal bohabojný človek chopiť. (1. Timotejovi 6:12) Pre obrovskú väčšinu ľudí to znamená večný život na zemi. Adam, prvý človek, mal vyhliadku žiť večne na rajskej zemi. (1. Mojžišova 1:26, 27) Mal zomrieť len vtedy, keby zjedol „zo stromu poznania dobrého a zlého“. (1. Mojžišova 2:17) No keďže Adam a jeho manželka Eva neposlúchnuc jedli z tohto stromu, Boh vyniesol rozsudok smrti. ‚V deň, keď z neho zjedli‘, v Božích očiach zomreli, a začal sa ich pád do fyzickej smrti. Ich život už nebol tej kvality, z akej sa tešili spočiatku.
Cesta k „skutočnému životu“
Aby bol tento „skutočný život“ možný, Jehova Boh urobil opatrenie na záchranu ľudstva. Kvôli ľahšiemu porozumeniu tohto opatrenia si predstavme malú továreň. Všetky stroje v nej sú chybné a spôsobujú pracovníkom problémy, pretože prvý pracovník pred rokmi ignoroval návod na obsluhu a všetky stroje pokazil. Terajší pracovníci sa môžu len usilovať robiť čo najlepšie s tým, čo majú. Majiteľ továrne chce dať stroje znova do poriadku, aby svojim pracovníkom pomohol, a odkladá finančné prostriedky, ktoré sú na ten účel potrebné.
Prvý ‚pracovník‘, Adam, si necenil život, ktorý dostal. A tak zanechal svojmu potomstvu nedokonalý život, podobný zle fungujúcemu stroju. (Rimanom 5:12) Tak ako neskorší pracovníci v továrni, ktorí nemohli situáciu napraviť, Adamovo potomstvo nebolo schopné dosiahnuť pre seba skutočný život. (Žalm 49:7) Aby Jehova túto zdanlivo beznádejnú situáciu uviedol do pôvodného dobrého stavu, poslal na zem svojho jednosplodeného Syna, aby pre ľudstvo kúpil späť večný život. (Lukáš 1:35; 1. Petra 1:18, 19) Tým, že Boží jednosplodený Syn Ježiš Kristus zomrel v záujme ľudstva obetnou smrťou, poskytol úhradu — dal život zodpovedajúci takému životu, aký Adam stratil. (Matúš 20:28; 1. Petra 2:22) Táto vzácna obeť je teraz pre Jehovu základom na poskytnutie skutočného života.
Pre poslušné ľudstvo bude Ježišova výkupná obeť znamenať večný život na rajskej zemi. (Žalm 37:29) Táto nádej je predložená všetkým, ktorí prežijú „vojnu veľkého dňa Boha, Všemohúceho“, o ktorej sa hovorí ako o Har-magedone. (Zjavenie 16:14–16) Táto vojna vyhubí zo zeme všetko zlo. (Žalm 37:9–11) Tí v Božej pamäti, ktorí zomierajú pred týmto časom, budú vzkriesení do obnoveného pozemského raja a budú mať vyhliadku tešiť sa zo skutočného života, ktorý čaká všetkých, čo poslúchajú Boha. — Ján 5:28, 29.
Potreba chrániť si svoj terajší život
To neznamená, že môžeme oprávnene prejavovať neúctu k svätosti nášho terajšieho života. Vynaloží majiteľ továrne čas a peniaze, aby dal do poriadku stroj pracovníkovi, ktorý sa oň nestará? Nezverí zamestnávateľ opravený stroj skôr človeku, ktorý sa usiloval udržiavať starý stroj v dobrom stave?
Život je vzácny dar od Jehovu. Jehova ako dobrotivý zdroj tohto daru chce, aby sme si ho chránili. (Žalm 36:9; Jakub 1:17) Keď Ježiš hovoril o Jehovovom záujme o ľudí na zemi, povedal: „Všetky vlasy na hlave [sú vám] spočítané.“ (Lukáš 12:7) Jehova dal Izraelitom príkaz nevraždiť, čo sa prirodzene týkalo aj vraždy samého seba. (2. Mojžišova 20:13) To nám pomáha vyhnúť sa tomu, že by sme sa na samovraždu pozerali ako na voliteľnú alternatívu.
Bohabojní ľudia vedia, že Jehova má láskyplný záujem o naše blaho, a tak dnes vo svojom konaní uplatňujú biblické zásady. Napríklad, keďže sa vyžaduje, aby sa praví kresťania ‚očistili od každej poškvrny tela a ducha tým, že zdokonaľujú svätosť v Božej bázni‘, vyhýbajú sa tabaku a návykovým drogám, ktoré spôsobujú zmeny v mysli. — 2. Korinťanom 7:1.
Boží záujem o ľudský život ďalej vidieť z rady, aby sme si zachovávali „pokojné srdce“ a vyhýbali sa nemravnému konaniu. (Príslovia 14:30; Galaťanom 5:19–21) Dodržiavaním týchto vysokých noriem sme chránení pred takými vecami, ako je škodlivý zúrivý hnev a pohlavne prenášané choroby.
Záujem, ktorý má Jehova o život svojho ľudu, je zrejmý aj z výstrahy, aby sme sa zdržiavali prejedania a nemierneho pitia. (5. Mojžišova 21:18–21; Príslovia 23:20, 21) Kresťania sú varovaní, že chamtivci a opilci nezdedia Božie Kráľovstvo, teda nikdy nezakúsia skutočný život. (1. Korinťanom 6:9, 10; 1. Petra 4:3) Podnecovaním k umiernenosti nás Jehova vyučuje na náš úžitok. — Izaiáš 48:17.
Keď dodržiavame Božie normy, dávame najavo, že si svoj terajší život ceníme. Prirodzene, skutočný život má ešte väčší význam. Keďže je večný, praví kresťania mu pripisujú väčšiu dôležitosť než svojmu terajšiemu životu. Keď Ježiš Kristus obetoval svoj život, podriadil sa vôli Jehovu. Poslušnosť Otcovi preňho znamenala oveľa viac než život tu na zemi. Ježišovo konanie viedlo k tomu, že bol vzkriesený a dostal nesmrteľný život v nebi. (Rimanom 6:9) Jeho smrť znamená tiež večný život pre poslušné ľudstvo, ktoré prejavuje vieru v jeho výkupnú obeť. — Hebrejom 5:8, 9; 12:2.
Životne dôležitý zákon o krvi
Pochopiteľne, Ježišovi nasledovníci odzrkadľujú jeho zmýšľanie. Usilujú sa tak ako Kristus páčiť Bohu vo všetkom. To vysvetľuje, prečo odmietajú transfúziu krvi, o ktorej niektorí lekári hovoria, že zachraňuje život. Pozrime sa, ako človek prejavuje ocenenie pre skutočný život, keď odmieta transfúziu krvi.
Tak ako Ježiš Kristus, praví kresťania túžia byť živí v Božích očiach, a to si vyžaduje, aby boli Bohu úplne poslušní. Božie Slovo prikazuje Kristovým nasledovníkom: ‚Zdržiavajte sa obetovaného modlám, krvi, zaduseného a smilstva.‘ (Skutky 15:28, 29) Prečo bol tento zákon o krvi zahrnutý medzi príkazy, ktoré sú pre kresťanov záväzné?
Zákon daný Izraelitom vyžadoval zdržiavať sa krvi. (3. Mojžišova 17:13, 14) Kresťania nie sú pod mojžišovským Zákonom. Uvedomujú si však, že príkaz nejesť krv časovo predchádzal Zákon; už skôr, po potope, bol daný Noachovi. (1. Mojžišova 9:3, 4; Kolosanom 2:13, 14) Tento príkaz platil pre celé potomstvo Noacha, z ktorého pochádzajú všetky národy zeme. (1. Mojžišova 10:32) Okrem toho mojžišovský Zákon nám pomáha pochopiť dôvod, prečo Boh trvá na svätosti krvi. Keď Boh zakázal Izraelitom jesť krv akéhokoľvek druhu, povedal: „Duša tela je v krvi a ja sám som vám ju dal na oltár, aby ste dosiahli zmierenie za svoje duše, pretože je to krv, ktorá dosahuje zmierenie skrze dušu v nej.“ (3. Mojžišova 17:11) Boh vyhradil krv na obetné účely na použitie na oltári. Zákon o svätosti krvi vyjadruje Božiu autoritu nad všetkým živým na zemi. (Ezechiel 18:4; Zjavenie 4:11) Keď sa na svoj život pozeráme z Jehovovho hľadiska, uvedomujeme si, že nepatrí nám, ale že nám ho Boh len zveril.
Tak ako bol pracovník zo znázornenia zodpovedný za stroj, nám je zverený náš terajší život. Čo by ste robili, keby váš stroj potreboval opravu a mechanik by odporučil zreparovať ho pomocou súčiastok, ktoré sú v návode na obsluhu výslovne zakázané? Neobrátili by ste sa na iných mechanikov, aby zistili, či by sa stroj dal opraviť v súlade s pokynmi v návode? Ľudský život je oveľa dôležitejší a zložitejší než dajaký stroj. Náš Tvorca vo svojom inšpirovanom Slove, návode na zachovanie ľudí nažive, zakazuje používanie krvi na udržanie života. (5. Mojžišova 32:46, 47; Filipanom 2:16) Nie je rozumné držať sa požiadaviek v tomto návode?
Skutočne, kresťanskí pacienti, ktorí žiadajú pre seba bezkrvnú liečbu, neodmietajú všetku lekársku starostlivosť. Žiadajú len o spôsob liečby, ktorý bude vyjadrovať úctu k ich životu — terajšiemu aj budúcemu. Lekári, ktorí odvážne rešpektujú postoj kresťanov, potvrdzujú, že liečba v súlade s ich požiadavkou prináša úžitok. „Stretnutie s Jehovovými svedkami ma priviedlo k novej sústave hodnôt,“ hovorí istý chirurg, ktorý mal vo zvyku vo veľkom rozsahu podávať krv. Teraz sa usiluje liečiť bez krvi dokonca aj tých, čo nie sú svedkami.
Ceniť si skutočný život
Čo bolo tou novou sústavou hodnôt, ktorú našiel tento chirurg pri liečbe Jehovových svedkov? Teraz si uvedomuje, že liečba pacienta nezahŕňa len istú časť tela, ktorá je postihnutá chorobou, ale celého človeka. Nemalo by byť pacientovi umožnené požiadať o starostlivosť, ktorá bude pre jeho telesné, duchovné a emocionálne blaho najlepšia?
Pre 15-ročnú Kumiko bola transfúzia krvi pri liečbe smrteľnej leukémie, ktorou bola postihnutá, tou najhoršou možnou voľbou. Snaha predĺžiť jej takýmto spôsobom život o niekoľko týždňov, mesiacov alebo aj rokov nestála za to, čo by ju to stálo v konečnom dôsledku. Keďže oddala svoj terajší život Jehovovi Bohu ako jeho svedkyňa, rešpektovala svätosť života a krvi. Hoci otec a ďalší príbuzní boli silne proti jej postoju, Kumiko zostala pevná. Lekár sa jej raz opýtal: „Ak tvoj Boh odpúšťa, keď človek zlyhá, neodpustil by ti, aj keby si prijala transfúziu krvi?“ Kumiko odmietla urobiť kompromis, a tak zaprieť svoju vieru založenú na Biblii. ‚Pevným zovrením držala slovo života‘ a zachovala si svoj postoj. (Filipanom 2:16) Ako povedala jej neveriaca stará matka, „Kumiko by sa nevzdala svojej viery“. Onedlho sa postoj otca a starej matky, ako aj zúčastnených lekárov zmenil.
Kumikina pevná viera v Jehovu Boha, ktorý ju môže vzkriesiť z mŕtvych, zapôsobila na mnohé srdcia. Kým ešte Kumiko žila, úpenlivo svojho otca prosila: „Aj keď zomriem, budem v raji vzkriesená. No ak ty budeš v Har-magedone zničený, už ťa neuvidím. Preto prosím, študuj Bibliu.“ Jej otec len stále hovoril: „Keď sa uzdravíš, budem.“ Ale keď Kumiko na svoju neúprosnú chorobu zomrela, otec dal do jej truhly lístok so slovami: „Uvidím ťa v raji, Kumiko.“ Po smútočnom obrade prehovoril k tým, čo sa obradu zúčastnili, a povedal: „Sľúbil som Kumiko, že ju uvidím v raji. I keď tomu stále nemôžem veriť, pretože som dosť neštudoval, som rozhodnutý preskúmať to. Prosím, pomôžte mi.“ Aj ďalší z rodiny začali študovať Bibliu.
Kumiko mala k životu skutočnú úctu a chcela žiť. Vážila si všetko, čo urobili lekári na záchranu jej terajšieho života. Avšak tým, že dodržala pokyny z návodu Stvoriteľa, dokázala, že si cení skutočný život. Pre milióny ľudí to bude večný život na rajskej zemi. Budete medzi nimi?