Podnecovaní ‚vznešenými Božími vecami‘

„Počujeme ich hovoriť našimi jazykmi o vznešených Božích veciach.“ — SKUTKY 2:11.

1, 2. Čo udivujúce sa stalo v Jeruzaleme na Letnice roku 33 n. l.?

JEDNÉHO rána koncom jari roku 33 n. l. zažila skupina mužov a žien, učeníkov Ježiša Krista, ktorí boli zhromaždení v jednom súkromnom dome v Jeruzaleme, niečo udivujúce. „Náhle nastal z neba hluk, ako keď sa preženie silný závan, a naplnil celý dom, v ktorom sedeli. A ukázali sa im jazyky akoby z ohňa... Všetci boli naplnení svätým duchom a začali hovoriť rôznymi jazykmi.“ — Skutky 2:2–4, 15.

² Pred domom sa zhromaždil veľký zástup ľudí. Medzi nimi boli Židia narodení v iných krajinách, zbožní muži, ktorí prišli do Jeruzalema osláviť sviatok Letníc. Žasli, keď počuli učeníkov, ako hovoria ich jazykmi „o vznešených Božích veciach“. Ako to bolo možné, keď všetci, ktorí hovorili týmito jazykmi, boli Galilejčania? — Skutky 2:5–8, 11.

 3. Aké posolstvo odovzdal apoštol Peter zástupu na Letnice?

³ Jedným z tých Galilejčanov bol apoštol Peter, ktorý prítomným vysvetlil, že niekoľko týždňov predtým nespravodliví muži zabili Ježiša Krista. Boh však svojho Syna vzkriesil. Potom sa Ježiš zjavil mnohým svojim učeníkom; medzi nimi boli Peter a ďalší, ktorí boli teraz prítomní. Len desať dní pred Letnicami Ježiš vystúpil do neba. Práve on vylial svätého ducha na svojich učeníkov. Malo to pre týchto ľudí, ktorí slávili sviatok Letníc, nejaký význam? Áno, malo. Ak budú v Ježiša prejavovať vieru, dostanú vďaka jeho smrti možnosť získať odpustenie hriechov a „veľkorysý dar svätého ducha“. (Skutky 2:22–24, 32, 33, 38) Ako títo prizerajúci sa zareagovali na ‚vznešené Božie veci‘, ktoré počuli? A ako nám táto správa pomáha zhodnotiť našu službu Jehovovi?

Podnietení konať!

 4. Aké Joelovo proroctvo sa splnilo v deň Letníc roku 33 n. l.?

⁴ Keď učeníci v Jeruzaleme dostali svätého ducha, nestrácali čas a začali sa deliť o dobré posolstvo záchrany s inými, a to najprv s ľuďmi zo zástupu, ktorý sa tam v to ráno zhromaždil. Svojím kázaním naplnili pozoruhodné proroctvo, ktoré osemsto rokov predtým zaznamenal Joel, syn Petuela: „Vylejem svojho ducha na telo každého druhu a vaši synovia a vaše dcéry budú istotne prorokovať. A vaši starci budú snívať. A vaši mladí muži, tí budú vidieť videnia. A dokonca i na sluhov a na slúžky vylejem v tých dňoch svojho ducha... pred príchodom veľkého a bázeň vzbudzujúceho Jehovovho dňa.“ — Joel 1:1; 2:28, 29, 31; Skutky 2:17, 18, 20.

 5. V akom zmysle kresťania v prvom storočí prorokovali? (Pozri poznámku pod čiarou.)

⁵ Znamenalo to, že Boh mal v úmysle vzbudiť celú generáciu prorokov, mužov a žien podobných Dávidovi, Joelovi a Debore, a používať ich na predpovedanie budúcich udalostí? Nie. Kresťanskí ‚synovia a dcéry, sluhovia a slúžky‘ mali prorokovať v tom zmysle, že Jehovov duch ich bude podnecovať oznamovať ‚vznešené veci‘, ktoré Jehova urobil a ešte urobí. Mali slúžiť ako hovorcovia Najvyššieho.a Teda ako zareagovali ľudia zo zástupu? — Hebrejom 1:1, 2.

 6. Ako zareagovali mnohí zo zástupu na to, čo počuli v Petrovom prejave?

⁶ Keď si ľudia v zástupe vypočuli Petrovo vysvetlenie, mnohých to podnietilo konať. „Srdečne prijali jeho slovo, boli pokrstení, a v ten deň sa pripojilo asi tritisíc duší.“ ​(Skutky 2:41) Ako rodení Židia a židovskí prozelyti už mali základné poznanie Písiem. Toto poznanie spolu s vierou v to, čo sa dozvedeli od Petra, bolo základným predpokladom na to, aby sa mohli dať pokrstiť „v mene Otca a Syna a svätého ducha“. (Matúš 28:19) Po krste sa „ďalej... venovali učeniu apoštolov“. V tom čase začali tiež hovoriť o svojej novonájdenej viere iným ľuďom. „Zo dňa na deň boli stále jednomyseľne v chráme a... chválili Boha a získavali priazeň u všetkých ľudí.“ Vďaka tomuto vydávaniu svedectva „k nim [Jehova] každý deň pripájal tých, ktorí boli zachraňovaní“. (Skutky 2:42, 46, 47) V mnohých krajinách, kde žili títo noví veriaci, rýchlo vznikali kresťanské zbory. Tento vzrast bol prinajmenšom do istej miery výsledkom toho, že po návrate domov horlivo kázali ‚dobré posolstvo‘. — Kolosanom 1:23.

Božie Slovo vykonáva moc

 7. a) Čo dnes ľudí zo všetkých národov priťahuje k Jehovovej organizácii? b) Aké možnosti rastu vidíš v celosvetovom meradle a vo svojom okolí? (Pozri poznámku pod čiarou.)

⁷ A čo ľudia, ktorí sa túžia stať Božími služobníkmi dnes? Aj oni musia dôkladne študovať Božie Slovo. Tak spoznajú, že Jehova je Boh „milosrdný a milostivý, pomalý do hnevu a hojný v milujúcej láskavosti a pravde“. (2. Mojžišova 34:6; Skutky 13:48) Dozvedia sa, že Jehova láskavo zaobstaral výkupné prostredníctvom Ježiša Krista, ktorého preliata krv ich môže očistiť od každého hriechu. (1. Jána 1:7) Okrem toho začnú pociťovať vďačnosť za to, že Boh má predsavzatie ‚vzkriesiť spravodlivých i nespravodlivých‘. (Skutky 24:15) Naplní ich láska k Zdroju týchto ‚vznešených vecí‘ a podnieti ich kázať tieto drahocenné pravdy. Stanú sa oddanými, pokrstenými Božími služobníkmi a ďalej budú „rásť v presnom poznaní Boha“.b — Kolosanom 1:10b; 2. Korinťanom 5:14.

8–10. a) Ako skúsenosť istej kresťanky dokazuje, že Božie Slovo „vykonáva moc“? b) Čo sa z tejto skúsenosti učíš o Jehovovi a o tom, ako zaobchádza so svojimi služobníkmi? (2. Mojžišova 4:12)

⁸ Poznanie, ktoré Boží služobníci získavajú zo štúdia Biblie, nie je povrchné. Také poznanie pôsobí na ich srdce, podnecuje ich meniť spôsob myslenia a stáva sa ich súčasťou. (Hebrejom 4:12) Napríklad Camille pracovala ako opatrovateľka starších ľudí. Medzi ľuďmi, o ktorých sa starala, bola Jehovova svedkyňa Martha, ktorá bola vážne postihnutá demenciou, a preto potrebovala neustály dohľad. Bolo jej treba pripomínať, aby sa najedla — dokonca aj to, aby jedlo prehltla. Ale ako uvidíme, jednu vec mala trvale vrytú do mysle.

⁹ Jedného dňa videla Martha, ako Camille plače, pretože ju trápia osobné problémy. Martha ju objala a navrhla jej, aby s ňou študovala Bibliu. Ale mohol človek v takom stave, v akom bola Martha, viesť biblické štúdium? Áno, mohol! Hoci Martha mala vážne poškodenú pamäť, nezabudla na svojho vznešeného Boha ani na drahocenné pravdy, ktoré poznala z Biblie. Na štúdiu Martha povedala Camille, aby čítala jednotlivé odseky, vyhľadala uvedené biblické texty, prečítala otázku v spodnej časti strany a odpovedala na ňu. Tak to išlo nejaký čas a Camille napriek Marthiným obmedzeniam robila pokrok v biblickom poznaní. Martha si uvedomovala, že Camille potrebuje spoločenstvo s ďalšími ľuďmi, ktorí majú záujem slúžiť Bohu. Preto jej dala šaty a topánky vhodné na návštevu jej prvého zhromaždenia v sále Kráľovstva.

¹⁰ Camille dojal Marthin láskyplný záujem, jej príklad a presvedčenie. Dospela k záveru, že to, čo sa ju Martha snaží naučiť z Biblie, je veľmi dôležité, lebo Martha zabudla takmer všetko okrem toho, čo sa naučila z Písma. Camille si neskôr, keď ju preložili do iného zariadenia, uvedomila, že je čas začať konať. Pri prvej príležitosti išla do sály Kráľovstva — v šatách a topánkach, ktoré jej dala Martha — a požiadala o biblické štúdium. Urobila pekný pokrok a dala sa pokrstiť.

Podnecovaní žiť podľa Jehovových noriem

11. Čím okrem horlivosti v kázaní môžeme dať najavo, že nás posolstvo o Kráľovstve motivuje?

¹¹ Na celom svete v súčasnosti káže „dobré posolstvo o kráľovstve“, podobne ako Martha a teraz už aj Camille, viac ako šesť miliónov Jehovových svedkov. (Matúš 24:14; 28:19, 20) ‚Božie vznešené veci‘ pôsobia na ich najhlbšie vnútro, tak ako to bolo u kresťanov žijúcich v prvom storočí. Cenia si výsadu niesť Jehovovo meno a to, že Jehova na nich vylial svojho ducha. Preto sa zo všetkých síl snažia ‚chodiť hodní Jehovu; a tak sa mu plne páčiť‘ tým, že sa držia jeho noriem v každej oblasti svojho života. K tomu patrí aj to, že uznávajú Božie normy v obliekaní a úprave zovňajška. — Kolosanom 1:10a; Títovi 2:10.

12. Aké konkrétne rady o obliekaní a úprave zovňajška nachádzame v 1. Timotejovi 2:9, 10?

¹² Áno, Jehova stanovil normy týkajúce sa nášho osobného vzhľadu. Niektoré z týchto noriem uviedol apoštol Pavol. „Prajem [si], aby sa ženy zdobili dobre upravenými šatami so skromnosťou a zdravou mysľou, nie zvláštnym zapletaním vlasov a zlatom alebo perlami alebo veľmi drahým rúchom, ale tak, ako sa patrí na ženy, ktoré vyznávajú, že si hlboko ctia Boha, totiž dobrými skutkami.“c Čo sa učíme z týchto slov? — 1. Timotejovi 2:9, 10.

13. a) Čo sa myslí vyjadrením ‚dobre upravené šaty‘? b) Prečo môžeme povedať, že Jehovove normy sú rozumné?

¹³ Z Pavlových slov vidíme, že kresťania sa majú ‚zdobiť dobre upravenými šatami‘. Ich vzhľad nemá byť zanedbaný, neupravený. Prakticky všetci, aj tí, ktorí sú chudobní, môžu spĺňať tieto rozumné normy tak, že sa postarajú o to, aby ich oblečenie bolo upravené, čisté a slušné. Napríklad svedkovia v jednej juhoamerickej krajine každoročne prechádzajú džungľou mnoho kilometrov a potom sa celé hodiny plavia na kanoe, aby sa mohli zúčastniť na oblastnom zjazde. Neraz sa stane, že niekto spadne do rieky alebo sa mu šaty po ceste zachytia o krík. A tak keď účastníci zjazdu prídu na miesto, kde sa má zjazd konať, ich vzhľad je často trochu neupravený. Preto si nájdu čas, aby si poprišívali gombíky, opravili zips a vyprali si a vyžehlili oblečenie na zjazd. Vážia si pozvanie sýtiť sa pri Jehovovom stole a chcú sa vhodne obliecť.

14. a) Čo znamená obliekať sa so „skromnosťou a zdravou mysľou“? b) Čo si to od nás vyžaduje, ak sa chceme obliekať ‚ako ľudia, ktorí vyznávajú, že si ctia Boha‘?

¹⁴ Pavol naznačil aj to, že sa máme obliekať so „skromnosťou a zdravou mysľou“. To znamená, že náš vzhľad nemá pútať prílišnú pozornosť, nemali by sme sa upravovať výstredne a vyzývavo, nosiť odhaľujúce oblečenie ani napodobňovať módne výstrelky. Okrem toho sa máme obliekať spôsobom, z ktorého vidno, že si ‚hlboko ctíme Boha‘. Nemali by sme sa nad tým zamyslieť? Nejde len o to, aby sme sa vhodne obliekali na zborové zhromaždenia, a inokedy by sme tomu nevenovali pozornosť. Je potrebné, aby náš vzhľad vždy odzrkadľoval vážnosť, lebo kresťanmi a Božími služobníkmi sme 24 hodín denne. Pochopiteľne, naše pracovné oblečenie a oblečenie do školy bude primerané činnosti, ktorú vykonávame. No mali by sme sa obliekať slušne a dôstojne. Ak sa v našom obliekaní bude vždy prejavovať naša viera v Boha, nikdy nebudeme musieť váhať, či vydať neformálne svedectvo preto, že by sme boli v rozpakoch pre svoj zovňajšok. — 1. Petra 3:15.

„Nemilujte svet“

15, 16. a) Prečo je dôležité nenapodobňovať svet v obliekaní a úprave zovňajška? (1. Jána 5:19) b) Z akého praktického dôvodu sa vyhýbame módnym výstrelkom v obliekaní a úprave zovňajška?

¹⁵ Pri výbere oblečenia a v spôsobe úpravy zovňajška nám poskytuje vedenie aj rada zaznamenaná v 1. Jána 2:15, 16. Tam čítame: „Nemilujte svet ani veci vo svete. Ak niekto miluje svet, niet v ňom Otcovej lásky, pretože všetko vo svete — žiadosť tela a žiadosť očí a honosné vystavovanie prostriedkov na živobytie — nepochádza od Otca, ale pochádza zo sveta.“

¹⁶ Táto rada je skutočne veľmi aktuálna! Dnes, keď je tlak vrstovníkov veľmi silný, nesmieme dovoliť, aby nám svet diktoval, ako sa máme obliekať. V štýle obliekania a úpravy zovňajška nastal v posledných rokoch úpadok. Dokonca ani pravidlá v obliekaní podnikateľov a intelektuálov neposkytujú vždy spoľahlivé meradlo toho, čo je vhodné pre kresťanov. To je ďalší dôvod vždy si uvedomovať, že ak máme žiť podľa Božích noriem, a tak ‚zdobiť učenie nášho Záchrancu, Boha‘, musíme sa ‚prestať utvárať podľa tohto systému vecí‘. — Rimanom 12:2; Títovi 2:10.

17. a) O akých otázkach môžeme pouvažovať pri nákupe oblečenia alebo pri výbere štýlu? b) Prečo je potrebné, aby sa hlava rodiny zaujímala o osobný vzhľad členov rodiny?

¹⁷ Skôr ako sa rozhodneme kúpiť si nejaké oblečenie, je múdre položiť si otázky: ‚Prečo sa mi tento štýl páči? Spája sa s nejakým známym človekom z oblasti zábavy — s niekým, koho obdivujem? Neosvojili si tento štýl členovia nejakého pouličného gangu alebo skupina ľudí, ktorá presadzuje nezávislého, spurného ducha?‘ Okrem toho by sme sa mali bližšie pozrieť na samotné oblečenie. Ak ide o šaty alebo sukňu, aká je dĺžka? A strih? Sú tie šaty slušné, vhodné, dôstojné, alebo sú priliehavé, provokujúce či nedbalé? Polož si otázku: ‚Neprivediem niekoho k potknutiu, keď si oblečiem tieto šaty?‘ (2. Korinťanom 6:3, 4) Prečo by nás to malo zaujímať? Lebo v Biblii sa píše: „Ani Kristus sa nepáčil sám sebe.“ ​(Rimanom 15:3) Kresťania, ktorí sú hlavou rodiny, sa musia zaujímať o vzhľad členov svojej domácnosti. Ak treba, nemajú váhať poskytnúť pevnú a láskavú radu, a to z úcty k slávnemu Bohu, ktorého uctievajú. — Jakub 3:13.

18. Čo teba osobne podnecuje venovať veľkú pozornosť svojmu oblečeniu a úprave zovňajška?

¹⁸ Posolstvo, ktoré nesieme, je od Jehovu a on je samotným stelesnením dôstojnosti a svätosti. Biblia nás nabáda, aby sme napodobňovali Boha „ako milované deti“. (Efezanom 5:1) Naše oblečenie a úprava zovňajška ho môže stavať buď do dobrého, alebo do zlého svetla. A my istotne chceme rozradostňovať jeho srdce! — Príslovia 27:11.

19. Aký úžitok prináša to, že oznamujeme ‚vznešené Božie veci‘ iným ľuďom?

¹⁹ Aký je tvoj postoj k ‚vznešeným Božím veciam‘, ktoré si spoznal? Máme veľkú výsadu, že sme spoznali pravdu! Boh nám odpúšťa hriechy, lebo prejavujeme vieru v preliatu krv Ježiša Krista. (Skutky 2:38) Na základe toho máme voľnosť reči pred Bohom. Nebojíme sa smrti ako ľudia, ktorí nemajú nádej. Naopak, Ježiš nás uisťuje, že jedného dňa „všetci v pamätných hrobkách budú počuť jeho hlas a vyjdú“. (Ján 5:28, 29) Jehova nám milostivo zjavil tieto veci. Navyše na nás vylial svojho ducha. Preto by nás mala vďačnosť za tieto dobré dary podnietiť rešpektovať jeho vznešené normy a horlivo ho chváliť tak, že budeme oznamovať tieto ‚vznešené veci‘ iným ľuďom.

[Poznámky pod čiarou]

Ako odpovieš?

• O akých ‚vznešených veciach‘ počuli ľudia na Letnice roku 33 n. l. a ako zareagovali?

• Ako sa z človeka stáva učeník Ježiša Krista a čo patrí k tomu, že človek je učeníkom?

• Prečo je dôležité venovať pozornosť nášmu oblečeniu a úprave zovňajška?

• Čo treba vziať do úvahy, keď zvažujeme vhodnosť nejakého oblečenia alebo štýlu?

[Obrázok na strane 15]

Peter oznámil, že Boh vzkriesil Ježiša

[Obrázky na strane 17]

Staviaš Boha, ktorého uctievaš, do dobrého svetla, pokiaľ ide o tvoj osobný vzhľad?

[Obrázky na strane 18]

Kresťanskí rodičia sa musia zaujímať o vzhľad členov svojej rodiny