Rodičia, buďte znamenitým príkladom pre svoje deti

„PSYCHOLÓGOVIA môžu ukončiť stáročné hľadanie kľúča k tomu, ako vychovať dobré dieťa — nie preto, že by ho boli našli, ale preto, že neexistuje,“ píše sa v časopise Time v recenzii jednej knihy, ktorá sa zaoberá výchovou detí. V tejto knihe je tvrdenie, že deti preberajú v prvom rade hodnoty svojich vrstovníkov, nie hodnoty svojich rodičov.

Niet pochýb o tom, že tlak vrstovníkov je mocnou silou, ktorá by sa mala brať do úvahy. (Príslovia 13:20; 1. Korinťanom 15:33) William Brown, prispievateľ do novín, poznamenal: „Ak existuje nejaký jediný, svetský Boh pre mladého človeka, je to Boh prispôsobovania sa... Byť iný, to je v očiach mladého človeka niečo horšie ako smrť.“ Keď rodičia nevytvárajú doma vrúcnu a priateľskú atmosféru alebo so svojimi deťmi netrávia dosť času — čo sú v dnešnom uponáhľanom svete bežné situácie —, umožňujú tým, aby na ich deti škodlivo vplývali vrstovníci.

Navyše v týchto „posledných dňoch“ zažíva rodinné usporiadanie útoky, lebo ako predpovedala Biblia, ľudia sú úplne zaujatí peniazmi, pôžitkami a sebeckými záujmami. Malo by nás teda prekvapovať, keď vidíme, ako sa deti stávajú ‚neposlušnými rodičom, nevďačnými, nevernými, bez prirodzenej náklonnosti‘? — 2. Timotejovi 3:1–3.

Výraz „prirodzená náklonnosť“, ako ho používa Biblia, opisuje lásku v rodine. Táto láska je prirodzeným putom, ktoré podnecuje rodičov, aby sa starali o svoje deti, a deti, aby mali vrúcny vzťah k svojim rodičom. Ale keď rodičom prirodzená náklonnosť chýba, deti budú hľadať emocionálnu podporu inde — väčšinou u svojich vrstovníkov, ktorých hodnoty a postoje si pravdepodobne osvoja. Tomu sa však často dá vyhnúť, ak rodičia dovolia, aby ich rodinný život riadili biblické zásady. — Príslovia 3:5, 6.

Rodina — Božie usporiadanie

Keď Boh spojil Adama a Evu do manželského zväzku, dal im tento príkaz: „Buďte plodní a rozmnožte sa a naplňte zem.“ Potom vznikla rodina — otec, matka a deti. (1. Mojžišova 1:28; 5:3, 4; Efezanom 3:14, 15) Aby Jehova pomohol ľuďom pri výchove detí, vytvoril ľudí tak, že určité základné stránky rodičovstva vykonávajú inštinktívne. No na rozdiel od zvierat ľudia potrebujú ďalšiu pomoc, a tak im Jehova poskytol písomné usmernenia. Sú medzi nimi pokyny týkajúce sa morálky a duchovných vecí, ako aj pokyny na správne usmerňovanie detí. — Príslovia 4:1–4.

Boh povedal: „Tieto slová, ktoré ti dnes prikazujem, budú na tvojom srdci; a budeš ich vštepovať svojmu synovi a hovoriť o nich, keď budeš sedieť v svojom dome i keď pôjdeš po ceste i keď budeš líhať i keď budeš vstávať,“ a adresoval to predovšetkým otcom. (5. Mojžišova 6:6, 7; Príslovia 1:8, 9) Všimnite si, že rodičia si mali Boží zákon vštepovať najprv do svojho vlastného srdca. Prečo to bolo dôležité? Pretože ak má vyučovanie druhých naozaj motivovať, musí vychádzať zo srdca, nielen z úst. Rodičia zapôsobia na srdce svojich detí len vtedy, keď im to, čo ich učia, vychádza zo srdca. Takí rodičia budú pre svoje deti tiež znamenitým príkladom, lebo deti vedia rýchlo odhaliť pokrytectvo. — Rimanom 2:21.

Kresťanskí rodičia sú povzbudzovaní, aby svoje deti od útleho detstva ‚školili, usmerňovali, radili im a nabádali ich v Pánovi‘. (Efezanom 6:4, The Amplified Bible; 2. Timotejovi 3:15) Od útleho detstva? Áno! „My rodičia niekedy nedoceňujeme svoje deti,“ napísala jedna matka. „Podceňujeme ich schopnosti. Majú potenciál. My rodičia ho musíme využiť.“ Áno, deti sa rady učia, a keď ich učia zbožní rodičia, deti sa naučia aj milovať. Pre také deti budú hranice, ktoré im stanovia rodičia, predstavovať bezpečie a istotu. Úspešní rodičia sa usilujú byť milujúcimi spoločníkmi, udržiavať s deťmi dobrú komunikáciu a byť trpezlivými, ale pevnými učiteľmi, a tak vytvárať zdravé prostredie, v ktorom sa ich deťom darí.a

Chráňte svoje deti

Znepokojený riaditeľ istej školy v Nemecku napísal v jednom liste rodičom: „Radi by sme Vás, milí rodičia, povzbudili, aby ste sa odvážili viac vychovávať svoje deti sami a aby ste to, čo je vlastne Vaším dielom [zodpovednosti za] vývoj osobnosti Vašich detí, neponechávali na televíziu či na ulicu.“

Pripustiť, aby dieťa formovala televízia či ulica, vlastne znamená dovoliť, aby jeho výchovu ovplyvňoval duch sveta. (Efezanom 2:1, 2) Duch tohto sveta odporuje Božiemu duchu a ako silný vietor roznáša semená ‚zemského, živočíšneho, démonského‘ zmýšľania a hojne ich zasieva do myslí a sŕdc neskúsených či nerozumných ľudí. (Jakub 3:15) Toto škodlivé zmýšľanie napokon pokazí srdce. Ježiš znázornil, aké výsledky prinesie to, čo je zasiate do srdca, slovami: „Dobrý človek vynáša dobré z dobrého pokladu svojho srdca, ale zlý človek vynáša zlé zo svojho zlého pokladu, lebo z hojnosti srdca hovoria jeho ústa.“ ​(Lukáš 6:45) Biblia nás preto nabáda: „Nadovšetko, čo treba chrániť, chráň svoje srdce, lebo z neho sú zdroje života.“ — Príslovia 4:23.

Samozrejme, deti sú deti a niektoré majú sklon byť vzdorovité či dokonca spurné. (1. Mojžišova 8:21) Čo môžu rodičia robiť? „Pochabosť je priviazaná na srdci chlapca; prút kázne, ten ju vzdiali ďaleko od neho,“ píše sa v Biblii. (Príslovia 22:15) Niektorí takýto spôsob výchovy považujú za drsný a staromódny. Biblia však násilie a akékoľvek zneužívanie odsudzuje. „Prút“, hoci niekedy doslovný, predstavuje rodičovskú autoritu, ktorá je uplatňovaná pevne, ale s láskou a primerane, spôsobom, v ktorom sa odzrkadľuje záujem o večné blaho dieťaťa. — Hebrejom 12:7–11.

Venujte sa oddychovým činnostiam so svojimi deťmi

Je všeobecne známe, že na to, aby sa deti správne rozvíjali, potrebujú rozptýlenie a hru. Múdri rodičia využívajú príležitosti, aby upevňovali puto, ktoré je medzi rodičom a dieťaťom, tým, že sa so svojimi deťmi venujú oddychovým činnostiam, kedykoľvek je to len možné. Nielenže tak rodičia môžu svoje deti viesť, aby si vybrali vhodný spôsob oddychu, ale môžu im tak tiež ukázať, ako veľmi si ich spoločnosť cenia.

Jeden otec, ktorý je svedkom, hovorí, že so svojím synom často hrával loptové hry, keď prišiel z práce. Istá matka si spomína, že jej deti s obľubou hrávali stolové spoločenské hry. Jedna dospelá dcéra hovorí, že sa ako rodina spolu radi chodievali bicyklovať. Všetky tieto deti sú teraz dospelými ľuďmi, ale ich láska k rodičom — a k Jehovovi — je stále rovnako silná, ak nie ešte silnejšia.

Keď rodičia slovami i skutkami dávajú svojim deťom najavo, že ich milujú a chcú byť s nimi, ovplyvní to ich deti často na celý život. Napríklad mnohí z absolventov jednej triedy Gileádu, biblickej školy Watchtower, sa vyjadrili, že túžbu slúžiť celým časom si vypestovali vďaka príkladu svojich rodičov a ich povzbudzovaniu. Aké nádherné dedičstvo pre deti a aké nádherné požehnanie pre rodičov! Je pravda, že nie všetky deti sa budú môcť ujať služby celým časom, keď vyrastú, no všetky istotne budú mať úžitok z toho, že majú zbožných rodičov, ktorí sa stali ich najbližšími priateľmi a vzorom, a istotne si budú svojich rodičov vážiť. — Príslovia 22:6; Efezanom 6:2, 3.

Osamelí rodičia môžu byť úspešní

V dnešnej dobe mnohé deti vyrastajú v rodine s jedným rodičom. Hoci to ich výchovu sťažuje, môže byť úspešná. Pre osamelých rodičov môže byť povzbudením biblický príklad Euniky, židovskej kresťanky z prvého storočia. Keďže jej manžel bol neveriaci, pravdepodobne jej neposkytoval duchovnú podporu. Napriek tomu bola príkladom v tom, ako vyučovala Timoteja. Jej dobrý vplyv na Timoteja od jeho útleho detstva spolu s vplyvom Loidy, jeho starej matky, sa ukázal ako mocnejší než akýkoľvek negatívny vplyv, ktorým naňho azda mohli pôsobiť jeho vrstovníci. — Skutky 16:1, 2; 2. Timotejovi 1:5; 3:15.

Dnes mnohí mladí, ktorí vyrastajú v domácnosti s rodičom, ktorý nemá rovnaké presvedčenie ako oni, alebo vyrastajú v rodine s jedným rodičom, prejavujú rovnaké vynikajúce vlastnosti ako mladý Timotej. Napríklad Ryan, ktorý má teraz 22 rokov a slúži celým časom, vyrastal v domácnosti s jedným rodičom spolu so svojím starším bratom a sestrou. Ich otec bol alkoholik a opustil rodinu, keď mal Ryan štyri roky. „Mama si predsavzala, že naša domácnosť bude ďalej slúžiť Jehovovi,“ spomína si Ryan, „a zo všetkých síl sa o to usilovala.“

Ryan hovorí: „Postarala sa napríklad o to, aby sme sa my deti stretávali len s tými vrstovníkmi, ktorí na nás mali pozitívny vplyv. Nikdy nám nedovolila stýkať sa s tými, ktorých Biblia opisuje ako zlú spoločnosť, či už v zbore, alebo mimo neho. Vštepila nám tiež správny pohľad na svetské vzdelanie.“ Hoci bola Ryanova matka často veľmi zaneprázdnená a unavená z práce, nezabránilo jej to s láskou sa zaujímať o svoje deti. „Vždy chcela byť s nami a rozprávať sa s nami,“ hovorí Ryan. „Bola trpezlivou, ale pevnou učiteľkou a robila, čo mohla, aby sme mali pravidelné rodinné biblické štúdium. Pokiaľ išlo o biblické zásady, slovo ‚kompromis‘ nepoznala.“

Pri spätnom pohľade si Ryan uvedomuje, že najmocnejší vplyv, aký mal nejaký človek na jeho život a na život jeho súrodencov, bol vplyv matky, ktorá skutočne milovala Boha i svoje deti. Vy, kresťanskí rodičia — či už žijete v manželstve, alebo vám manželský partner zomrel a či už váš manželský partner má rovnaké presvedčenie ako vy, alebo nie — nepoddávajte sa skľúčenosti ani dočasným nezdarom, keď sa usilujete vychovávať svoje deti. Niekedy sa možno niektorí mladí podobne ako márnotratný syn odvrátia od pravdy. Ale keď zistia, aký je tento svet v skutočnosti povrchný a bezcitný, možno sa vrátia. Áno, „spravodlivý chodí vo svojej rýdzosti. Šťastní sú po ňom jeho synovia.“ — Príslovia 20:7; 23:24, 25; Lukáš 15:11–24.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček/obrázky na strane 11]

Ježišovi rodičia, ktorých vybral Boh

Keď Jehova poslal svojho Syna, aby sa narodil ako človek, starostlivo mu vybral rodičov. Je zaujímavé, že vybral jednoduchých, duchovne zmýšľajúcich ľudí, ktorí Ježiša nerozmaznávali, ale vyučovali ho z Božieho Slova a učili ho zodpovednosti a tomu, aby si vážil usilovnú prácu. (Príslovia 29:21; Plač Jeremiáša 3:27) Jozef naučil Ježiša tesárskemu remeslu a nepochybne spolu s Máriou od Ježiša očakávali, že ako prvorodený syn im pomôže starať sa o ich ďalšie deti, ktorých bolo najmenej šesť. — Marek 6:3.

Predstavte si Jozefovu rodinu, ako v čase Pesachu spoločne robí prípravy na výročnú cestu do Jeruzalema a späť — 200-kilometrovú cestu bez použitia moderných dopravných prostriedkov. Keď sa rodina, ktorá pozostávala najmenej z deviatich členov, chystala na takú dlhú cestu, nepochybne si to vyžadovalo dobrú organizáciu. (Lukáš 2:39, 41) Napriek náročným okolnostiam si Jozef s Máriou takéto príležitosti určite vážili. Možno ich využívali na to, aby svoje deti učili o udalostiach, ktoré sa odohrali v minulosti a sú zaznamenané v Biblii.

Kým žil Ježiš doma so svojimi rodičmi, „naďalej sa im podriaďoval“ a stále „robil pokroky v múdrosti a v telesnom raste a v priazni u Boha i u ľudí“. (Lukáš 2:51, 52) Jozef a Mária sa skutočne dokázali ako hodní Jehovovej dôvery. Sú pre dnešných rodičov naozaj vynikajúcim príkladom! — Žalm 127:3.