Kto sú dnes Boží služobníci?

„Naša dostatočná spôsobilosť pochádza od Boha, ktorý nás dostatočne uspôsobil, aby sme boli služobníkmi novej zmluvy.“ — 2. KORINŤANOM 3:5, 6.

1, 2. Akú povinnosť mali všetci kresťania prvého storočia, ale ako sa to zmenilo?

V PRVOM storočí nášho letopočtu mali všetci kresťania dôležitú povinnosť — kázať dobré posolstvo. Všetci boli pomazaní a boli služobníkmi novej zmluvy. Niektorí mali aj ďalšie povinnosti, napríklad vyučovať v zbore. (1. Korinťanom 12:27–29; Efezanom 4:11) Rodičia mali vážne záväzky v rodine. (Kolosanom 3:18–21) No všetci sa spoločne zúčastňovali základného a životne dôležitého diela kázania. V pôvodnej gréčtine Kresťanských Písiem sa táto povinnosť nazývala diakonia, čiže služba. — Kolosanom 4:17.

² Časom sa to zmenilo. Vznikla trieda známa ako duchovenstvo, ktorá si výsadu kázať vyhradila pre seba. (Skutky 20:30) Duchovenstvo tvorilo menšinu tých, ktorí sa nazývali kresťanmi. Veľká väčšina sa stala známou ako laici. Hoci laici boli učení, že majú určité záväzky vrátane záväzku prispievať na vydržiavanie duchovenstva, pokiaľ ide o kázanie, väčšina z nich sa stala len pasívnymi poslucháčmi.

3, 4. a) Ako sa ľudia v takzvanom kresťanstve stávajú náboženskými služobníkmi? b) Kto je považovaný za náboženského služobníka v takzvanom kresťanstve a prečo je to u Jehovových svedkov inak?

³ Členovia duchovenstva o sebe tvrdia, že sú Božími služobníkmi (v latinčine minister, čo je preklad slova diakonos, „sluha“).a Na to, aby nimi mohli byť, musia absolvovať fakulty alebo semináre a musia byť ordinovaní. Jedna encyklopédia uvádza: „Výrazy ‚vysviacka‘ a ‚ordinácia‘ sa obyčajne týkajú zvláštneho postavenia udeleného náboženským služobníkom alebo kňazom pri oficiálne schválených obradoch, pričom sa zdôrazňuje autorita hlásať Slovo alebo udeľovať sviatosti, alebo robiť oboje.“ ​(The International Standard Bible Encyclopedia) Kto týchto náboženských služobníkov vysväcuje? V inej encyklopédii sa uvádza: „V cirkvách, ktoré si zachovali historický episkopát, je vysväcujúcim služobníkom vždy biskup. V presbyteriánskych cirkvách ordinujú duchovní z presbyterstva.“ — The New Encyclopædia Britannica.

⁴ V cirkvách kresťanstva bola teda výsada byť náboženským služobníkom veľmi obmedzená. To však neplatí u Jehovových svedkov. Prečo? Lebo to tak nebolo ani v kresťanskom zbore prvého storočia.

Kto sú naozaj Boží služobníci?

 5. Kto všetko je podľa Biblie služobník?

⁵ Podľa Biblie sú všetci Jehovovi ctitelia — nebeskí i pozemskí — služobníkmi. Anjeli slúžili Ježišovi. (Matúš 4:11; 26:53; Lukáš 22:43) Anjeli okrem toho ‚slúžia tým, ktorí majú zdediť záchranu‘. (Hebrejom 1:14; Matúš 18:10) Aj Ježiš bol služobníkom. Povedal: „Syn človeka neprišiel, aby mu slúžili, ale aby slúžil.“ ​(Matúš 20:28; Rimanom 15:8) Ježišovi nasledovníci mali ‚verne nasledovať jeho šľapaje‘, a preto neprekvapuje, že aj oni musia byť služobníkmi. — 1. Petra 2:21.

 6. Ako Ježiš naznačil, že jeho učeníci majú byť náboženskými služobníkmi?

⁶ Ježiš krátko pred vystúpením do neba svojim učeníkom povedal: „Choďte a robte učeníkov z ľudí všetkých národov, krstite ich v mene Otca a Syna a svätého ducha a učte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.“ ​(Matúš 28:19, 20) Ježišovi učeníci mali robiť ďalších učeníkov — mali byť náboženskými služobníkmi. Noví učeníci sa mali učiť zachovávať všetko, čo Ježiš prikázal, vrátane príkazu ísť a robiť učeníkov. Muži či ženy, dospelí alebo deti, praví učeníci Ježiša Krista mali byť náboženskými služobníkmi. — Joel 2:28, 29.

7, 8. a) Ktoré biblické texty ukazujú, že všetci praví kresťania sú náboženskými služobníkmi? b) Aké otázky vznikajú o ordinovaní?

⁷ V súlade s tým na deň Letníc roku 33 n. l. všetci Ježišovi učeníci, ktorí boli prítomní, muži i ženy, začali hovoriť „o vznešených Božích veciach“. (Skutky 2:1–11) Okrem toho apoštol Pavol napísal: „Srdcom sa prejavuje viera na spravodlivosť, ale ústami sa robí verejné vyhlásenie na záchranu.“ ​(Rimanom 10:10) Pavol neadresoval tieto slová len akejsi triede duchovenstva, ale „všetkým tým, ktorí [boli] v Ríme ako Boží milovaní“. (Rimanom 1:1, 7) Podobne všetci ‚svätí, ktorí boli v Efeze, a verní v spojení s Kristom Ježišom‘ mali mať ‚na nohách obutú výstroj dobrého posolstva pokoja‘. (Efezanom 1:1; 6:15) A všetci, ktorí počuli list adresovaný Hebrejom, mali sa ‚držať pevne, bez kolísania, verejného vyhlasovania svojej nádeje‘. — Hebrejom 10:23.

⁸ Kedy sa však človek stáva náboženským služobníkom? Inými slovami, kedy je ordinovaný? A kto ho ordinuje?

Ordinácia za náboženského služobníka — kedy?

 9. Kedy a kým bol Ježiš ordinovaný?

⁹ Pokiaľ ide o to, kedy a kým je človek ordinovaný, pouvažuj o príklade Ježiša Krista. Na potvrdenie toho nemal osvedčenie o ordinácii ani akademickú hodnosť z nejakého seminára, že je náboženským služobníkom, ani nebol ordinovaný žiadnym človekom. Prečo teda môžeme povedať, že bol náboženským služobníkom? Lebo sa na ňom splnili Izaiášove inšpirované slová: „Jehovov duch je na mne, lebo ma pomazal, aby som oznamoval dobré posolstvo.“ ​(Lukáš 4:17–19; Izaiáš 61:1) Tieto slová nenechávajú priestor na pochybnosti, že Ježiš bol poverený hlásať dobré posolstvo. Kto ho poveril? Keďže ho na toto dielo pomazal Jehovov duch, je zrejmé, že ho ordinoval Jehova Boh. Kedy sa to stalo? Jehovov duch zostúpil na Ježiša vtedy, keď bol Ježiš pokrstený. (Lukáš 3:21, 22) Ordinovaný bol teda pri svojom krste.

10. Kto robí kresťanského služobníka ‚dostatočne spôsobilým‘?

¹⁰ A čo Ježišovi nasledovníci v prvom storočí? Ich ordinovanie za náboženských služobníkov tiež pochádzalo od Jehovu. Pavol povedal: „Naša dostatočná spôsobilosť pochádza od Boha, ktorý nás dostatočne uspôsobil, aby sme boli služobníkmi novej zmluvy.“ ​(2. Korinťanom 3:5, 6) Ako Jehova robí svojich ctiteľov spôsobilými, aby mohli byť náboženskými služobníkmi? Zamysli sa nad príkladom Timoteja, ktorého Pavol nazval ‚Božím služobníkom dobrého posolstva o Kristovi‘. — 1. Tesaloničanom 3:2.

11, 12. Ako robil Timotej pokrok, aby sa mohol stať náboženským služobníkom?

¹¹ Nasledujúce slová adresované Timotejovi nám pomôžu pochopiť, ako sa stal náboženským služobníkom: „Ty však pokračuj v tom, čo si sa naučil a bol presvedčený, aby si uveril, lebo vieš, od koho si sa to naučil, a že si od útleho detstva poznal sväté spisy, ktoré ťa môžu urobiť múdrym na záchranu pomocou viery v Krista Ježiša.“ ​(2. Timotejovi 3:14, 15) Základom Timotejovej viery, ktorá ho podnecovala robiť verejné vyhlásenie, bolo poznanie Písiem. Stačilo na to osobné čítanie? Nie. Timotej potreboval pomoc, aby mohol získať presné poznanie a duchovné porozumenie toho, čo čítal. (Kolosanom 1:9) Timotej bol teda „presvedčený, aby... uveril“. Písma poznal „od útleho detstva“, a preto jeho prvými učiteľmi boli určite jeho matka a stará matka, lebo jeho otec zjavne nebol veriaci. — 2. Timotejovi 1:5.

¹² Ale na to, aby sa Timotej mohol stať náboženským služobníkom, bolo treba viac. Jeho viera bola napríklad posilňovaná spoločenstvom s kresťanmi v zboroch v blízkom okolí. Ako to vieme? Lebo v čase, keď sa Pavol stretol s Timotejom prvýkrát, o tomto mladom mužovi ‚podávali bratia v Lystre a Ikóniu dobrú správu‘. (Skutky 16:2) Navyše v tých dňoch určití bratia písali zborom listy, aby ich posilnili. A tieto zbory tiež navštevovali dozorcovia, aby ich budovali. To všetko pomáhalo kresťanom, ako bol Timotej, robiť duchovné pokroky. — Skutky 15:22–32; 1. Petra 1:1.

13. Kedy bol Timotej ordinovaný za náboženského služobníka a prečo by si povedal, že sa tým jeho duchovný pokrok neskončil?

¹³ Vzhľadom na Ježišov príkaz zaznamenaný v Matúšovi 28:19, 20 si môžeme byť istí, že v určitom okamihu viera podnietila Timoteja k tomu, aby napodobnil Ježiša a bol pokrstený. (Matúš 3:15–17; Hebrejom 10:5–9) Tým dal Timotej najavo, že je celou dušou oddaný Bohu. Pri krste sa stal náboženským služobníkom. Od toho času jeho život, jeho sila a všetko, čo mal, patrili Bohu. Bola to neoddeliteľná súčasť jeho uctievania, „svätá služba“. Ale Timotej potom nezaspal na vavrínoch. Ďalej duchovne rástol a stal sa zrelým kresťanským služobníkom. Bolo to tak preto, lebo bol v úzkom kontakte s takými zrelými kresťanmi, ako bol Pavol, a tiež vďaka jeho osobnému štúdiu a horlivej kazateľskej činnosti. — 1. Timotejovi 4:14; 2. Timotejovi 2:2; Hebrejom 6:1.

14. Ako dnes človek ‚správne naklonený k večnému životu‘ robí pokrok, aby sa mohol stať náboženským služobníkom?

¹⁴ Dnes je ordinácia na vykonávanie kresťanskej služby podobná. Človek, ktorý je ‚správne naklonený k večnému životu‘, dostáva na biblickom štúdiu pomoc, aby sa dozvedel o Bohu a jeho predsavzatiach. (Skutky 13:48) Učí sa vo svojom živote uplatňovať biblické zásady a zmysluplne sa k Bohu modliť. (Žalm 1:1–3; Príslovia 2:1–9; 1. Tesaloničanom 5:17, 18) Stretáva sa s ďalšími veriacimi a využíva to, čo pripravuje a organizuje „verný a rozvážny otrok“. (Matúš 24:45–47; Príslovia 13:20; Hebrejom 10:23–25) Tak robí pokrok v rámci postupného vzdelávacieho procesu.

15. Čo sa stane, keď sa človek dá pokrstiť? (Pozri aj poznámku pod čiarou.)

¹⁵ Človek študujúci Bibliu, ktorý si vypestuje lásku k Jehovovi Bohu a silnú vieru vo výkupnú obeť, sa napokon chce svojmu nebeskému Otcovi úplne oddať. (Ján 14:1) Svoju oddanosť vyjadrí v osobnej modlitbe a potom sa dá pokrstiť, čím tento súkromný akt symbolizuje na verejnosti. Jeho krst je obradom jeho ordinácie, lebo vtedy je uznaný ako Boží úplne oddaný služobník, čiže diakonos. Musí zostať oddelený od sveta. (Ján 17:16; Jakub 4:4) Celé svoje ja predložil ako „živú, svätú obeť prijateľnú Bohu“ bez výhrad či podmienok. (Rimanom 12:1)b Je Božím služobníkom napodobňujúcim Krista.

Čo je kresťanská služba?

16. Čo patrilo k Timotejovým povinnostiam, ktoré mal ako náboženský služobník?

¹⁶ Čo patrilo k Timotejovej službe? Ako Pavlov spoločník na cestách mal zvláštne úlohy. A keď sa stal starším, usilovne pracoval na vyučovaní a posilňovaní spolukresťanov. Ale jeho služba bola tak ako v prípade Ježiša a Pavla zameraná v prvom rade na kázanie dobrého posolstva a na robenie učeníkov. (Matúš 4:23; 1. Korinťanom 3:5) Pavol Timotejovi povedal: „Ty však zostaň triezvy vo všetkom, znášaj zlo, konaj dielo evanjelistu, úplne dovŕš svoju službu.“ — 2. Timotejovi 4:5.

17, 18. a) Akou službou sa zamestnávajú kresťania? b) Nakoľko dôležitá je pre kresťanského služobníka kazateľská činnosť?

¹⁷ Podobne je to s kresťanskými služobníkmi aj dnes. Venujú sa verejnej službe, evanjelizačnej činnosti, v ktorej poukazujú ďalším na záchranu na základe Ježišovej obete a miernych ľudí učia vzývať Jehovovo meno. (Skutky 2:21; 4:10–12; Rimanom 10:13) Z Biblie dokazujú, že jedinou nádejou pre trpiace ľudstvo je Kráľovstvo, a ukazujú, že už dnes je život lepší, ak žijeme podľa zbožných zásad. (Žalm 15:1–5; Marek 13:10) Kresťanský služobník však nekáže sociálne evanjelium. Nie, kresťanský služobník učí, že ‚zbožná oddanosť má sľub terajšieho života a toho, ktorý má prísť‘. — 1. Timotejovi 4:8.

¹⁸ Pravda je, že väčšina náboženských služobníkov slúži aj inak, čo sa u jednotlivých kresťanov líši. Mnohí majú rodinné záväzky. (Efezanom 5:21–6:4) Starší a služobní pomocníci majú povinnosti v zbore. (1. Timotejovi 3:1, 12, 13; Títovi 1:5; Hebrejom 13:7) Mnoho kresťanov pomáha stavať sály Kráľovstva. Niektorí majú úžasnú výsadu pracovať ako dobrovoľníci v niektorom z domovov Bétel spoločnosti Watch Tower. Ale všetci kresťanskí služobníci sa zúčastňujú na kázaní dobrého posolstva. V tom nie sú výnimky. Účasť na tejto činnosti verejne identifikuje človeka ako pravého kresťanského služobníka.

Postoj kresťanského služobníka

19, 20. Aký postoj si musia rozvíjať kresťanskí služobníci?

¹⁹ Väčšina náboženských služobníkov takzvaného kresťanstva očakáva, že sa im bude dostávať mimoriadnej úcty, a prijímajú také tituly ako „ctihodný pán“ a „otec“. No kresťanský služobník vie, že jedine Jehova je hodný zbožnej úcty. (1. Timotejovi 2:9, 10) Žiaden kresťanský služobník si nenárokuje takú veľkú úctu ani sa neusiluje o zvláštne tituly. (Matúš 23:8–12) Vie, že základným významom slova diakonia je „služba“. Sloveso, ktoré je mu príbuzné, sa v Biblii niekedy používa v súvislosti s osobnými službami, napríklad s obsluhovaním pri stole. (Lukáš 4:39; 17:8; Ján 2:5) I keď jeho použitie vo vzťahu ku kresťanskej službe je vznešenejšie, diakonos je stále len sluha.

²⁰ Žiaden kresťanský služobník preto nemá dôvod mať prehnaný názor na svoju dôležitosť. Praví kresťanskí služobníci — i tí, ktorí majú v zbore osobitné úlohy — sú pokornými otrokmi. Ježiš povedal: „Ktokoľvek sa chce stať medzi vami veľkým, musí byť vaším služobníkom, a ktokoľvek chce byť medzi vami prvým, musí byť vaším otrokom.“ ​(Matúš 20:26, 27) Keď Ježiš svojim učeníkom ukazoval správny postoj, ktorý si treba pestovať, umyl im nohy, čím urobil prácu najnižšieho otroka. (Ján 13:1–15) Naozaj pokorná služba! Kresťanskí služobníci teda pokorne slúžia Jehovovi Bohu a Ježišovi Kristovi. (2. Korinťanom 6:4; 11:23) Pokoru mysle prejavujú aj vtedy, keď slúžia jeden druhému. A keď kážu dobré posolstvo, nesebecky slúžia svojim neveriacim blížnym. — Rimanom 1:14, 15; Efezanom 3:1–7.

Vytrvávaj v službe

21. Ako bol Pavol odmenený za svoju vytrvalosť v službe?

²¹ Na to, aby Pavol mohol byť služobníkom, potreboval vytrvalosť. Kolosanom povedal, že mnoho vytrpel, aby im mohol kázať dobré posolstvo. (Kolosanom 1:24, 25) Ale vďaka tomu, že vytrval, mnohí prijali dobré posolstvo a stali sa služobníkmi. Boli splodení ako Boží synovia a bratia Ježiša Krista s vyhliadkou na to, že sa stanú duchovnými tvormi, ktorí budú s ním v nebi. To je naozaj nádherná odmena za vytrvalosť!

22, 23. a) Prečo dnes potrebujú kresťanskí služobníci vytrvalosť? b) Aké úžasné ovocie prináša vytrvalosť kresťana?

²² Pre tých, ktorí sú skutočnými Božími služobníkmi, je dnes vytrvalosť nevyhnutná. Mnohí denne zápasia s chorobami alebo s ťažkosťami, ktoré súvisia s vysokým vekom. Rodičia vynakladajú veľa námahy — mnohí z nich bez partnera — pri výchove svojich detí. Deti v škole odvážne odolávajú skazeným vplyvom, ktorým sú vystavené. Mnohí kresťania zápasia s ťažkou ekonomickou situáciou. A mnohí znášajú prenasledovanie alebo zažívajú ťažkosti dnešných ‚kritických časov, s ktorými sa dá ťažko vyrovnať‘. (2. Timotejovi 3:1) Áno, takmer šesť miliónov Jehovových služobníkov môže dnes s apoštolom Pavlom povedať: „Vo všetkom sa odporúčame ako Boží služobníci, vytrvalosťou v mnohom.“ ​(2. Korinťanom 6:4) Kresťanskí služobníci sa nevzdávajú. Za ich vytrvalosť ich skutočne treba pochváliť.

²³ Okrem toho, tak ako to bolo v Pavlovom prípade, vytrvalosť prináša úžasné ovocie. Tým, že vytrvávame, chránime si blízky vzťah k Jehovovi a rozradostňujeme jeho srdce. (Príslovia 27:11) Posilňujeme si vieru a robíme učeníkov, čím prispievame k vzrastu kresťanského bratstva. (1. Timotejovi 4:16) Jehova v týchto posledných dňoch podporuje svojich služobníkov a žehná ich službu. Vďaka tomu boli zhromaždení zostávajúci zo 144 000 a milióny ďalších majú spoľahlivú nádej, že budú žiť večne na rajskej zemi. (Lukáš 23:43; Zjavenie 14:1) Kresťanská služba je skutočne prejavom Jehovovho milosrdenstva. (2. Korinťanom 4:1) Všetci si ju ceňme a buďme vďační, že jej ovocie potrvá navždy. — 1. Jána 2:17.

[Poznámky pod čiarou]

Vieš vysvetliť?

• Akú povinnosť mali všetci kresťania v prvom storočí?

• Kedy a kým je kresťanský služobník ordinovaný?

• Aký postoj by si mal rozvíjať kresťanský služobník?

• Prečo je potrebné, aby kresťanský služobník vytrvával aj zoči-voči ťažkostiam?

[Obrázky na stranách 16, 17]

Timotej bol vyučovaný Božiemu Slovu od útleho detstva. Ordinovaným náboženským služobníkom sa stal, keď bol pokrstený

[Obrázok na strane 18]

Krst je symbolom oddanosti Bohu a znamením toho, že človek je ordinovaný ako náboženský služobník

[Obrázok na strane 20]

Kresťanskí služobníci ochotne slúžia