Konaj podľa toho, čo ti hovorí svedomie
„Čistým je všetko čisté. Ale poškvrneným a neveriacim nie je nič čisté.“ — TÍTOVI 1:15.
1. Ako Pavol pomáhal zborom na Kréte?
KEĎ sa apoštol Pavol vrátil zo svojej tretej misionárskej cesty, bol zatknutý a neskôr poslaný do Ríma, kde bol dva roky väznený. Čo robil po tom, ako bol prepustený? O nejaký čas navštívil spolu s Títom ostrov Kréta. Napísal mu: „Nechal [som ťa] na Kréte, aby si napravil veci, ktoré sú chybné, a aby si... ustanovil starších.“ (Títovi 1:5) Súčasťou úlohy, ktorú mal Títus vykonať, bola pomoc v otázke svedomia.
2. Aký problém musel Títus riešiť na Kréte?
2 Pavol napísal Títovi o tom, aké požiadavky musia spĺňať zboroví starší, a potom ho upozornil na to, že v krétskych zboroch je „mnoho nepoddajných, neužitočne hovoriacich a tých, čo klamú myseľ“. Títo ľudia ‚podvracali celé domácnosti tak, že vyučovali to, čo sa nepatrí‘. Títus ich mal ‚stále karhať‘. (Títovi 1:10–14; 1. Timotejovi 4:7) Pavol povedal, že ich myseľ a svedomie sú „poškvrnené“, pričom použil slovo, ktoré označuje fľaky od farby na nádhernom odeve. (Títovi 1:15) Niektorí z týchto ľudí možno pochádzali zo židovského prostredia, lebo ‚lipli na obriezke‘. Dnešné zbory nepodvracajú ľudia, ktorí by mali presne takéto názory, a predsa sa z rád, ktoré dal Pavol Títovi, môžeme veľa dozvedieť o svedomí.
Ľudia s poškvrneným svedomím
3. Čo napísal Pavol Títovi o svedomí?
3 Všimni si, v akom kontexte sa Pavol zmieňuje o svedomí. „Čistým je všetko čisté. Ale poškvrneným a neveriacim nie je nič čisté, ale tak ich myseľ, ako aj ich svedomie je poškvrnené. Verejne oznamujú, že poznajú Boha, ale svojimi skutkami ho zapierajú.“ Je zrejmé, že niektorí v tom čase museli urobiť určité zmeny, aby boli „zdraví vo viere“. (Títovi 1:13, 15, 16) Mali problém rozlišovať medzi čistým a nečistým. Súviselo to s ich svedomím.
4, 5. Aké chybné uvažovanie mali niektorí v zboroch na Kréte a ako ich to ovplyvnilo?
4 Viac ako desať rokov predtým prišiel kresťanský vedúci zbor k záveru, že obriezka už nie je požiadavkou na to, aby sa niekto mohol stať pravým Božím ctiteľom, a informovali o tom zbory. (Skutky 15:1, 2, 19–29) Napriek tomu niektorí na Kréte stále ‚lipli na obriezke‘. Vyjadrovali otvorený nesúhlas s vedúcim zborom a ‚vyučovali to, čo sa nepatrí‘. (Títovi 1:10, 11) Keďže mali pokrivené uvažovanie, možno sa zastávali predpisov Zákona týkajúcich sa jedál a obradnej čistoty. Možno dokonca pridávali k tomu, čo hovoril Zákon, tak ako to robili ich predchodcovia za Ježišových dní, a možno tiež obhajovali židovské bájky a ľudské príkazy. — Marek 7:2, 3, 5, 15; 1. Timotejovi 4:3.
5 Takéto zmýšľanie malo negatívny vplyv na ich úsudok a mravný zmysel, na ich svedomie. Pavol napísal: „Poškvrneným a neveriacim nie je nič čisté.“ Hlas ich svedomia bol natoľko skreslený, že im už nemohol spoľahlivo poradiť, keď mali niečo posúdiť alebo urobiť. Navyše posudzovali spolukresťanov v osobných záležitostiach, čiže v takých, v ktorých sa jeden kresťan môže rozhodnúť inak ako druhý. Títo Kréťania považovali za nečisté veci, ktoré v skutočnosti nečisté neboli. (Rimanom 14:17; Kolosanom 2:16) Hoci oznamovali, že poznajú Boha, ich skutky svedčili o niečom inom. — Títovi 1:16.
„Čistým je všetko čisté“
6. O akých dvoch typoch ľudí sa zmienil Pavol?
6 Ako nám môže pomôcť to, čo Pavol napísal Títovi? Všimnime si kontrast v jeho výroku: „Čistým je všetko čisté. Ale poškvrneným a neveriacim nie je nič čisté, ale tak ich myseľ, ako aj ich svedomie je poškvrnené.“ (Títovi 1:15) Pavol tým určite nechcel povedať, že pre mravne čistého kresťana je absolútne všetko čisté a dovolené. Môžeme si tým byť istí, lebo Pavol v inom svojom liste jasne napísal, že ľudia, ktorí sa dopúšťajú smilstva, modlárstva, špiritizmu a podobne, „nezdedia Božie kráľovstvo“. (Galaťanom 5:19–21) To nás vedie k záveru, že Pavol vyjadril všeobecne platnú pravdu, že sú dva typy ľudí — tí, ktorí sú mravne a duchovne čistí, a tí, ktorí takí nie sú.
7. Čo zakazuje Hebrejom 13:4, ale aká otázka môže vzniknúť?
7 Mal by sa úprimný kresťan vyhýbať len veciam, ktoré Biblia výslovne zakazuje? Nie. Ako príklad si vezmime tento priamy výrok: „Manželstvo nech je počestné medzi všetkými a manželské lôžko nech je nepoškvrnené, lebo Boh bude súdiť smilníkov a cudzoložníkov.“ (Hebrejom 13:4) Aj nekresťania a ľudia, ktorí nevedia o Biblii nič, by istotne správne usúdili, že tento verš zakazuje cudzoložstvo. Z tejto i z ďalších biblických pasáží je zrejmé, že Boh odsudzuje pohlavný styk medzi ženatým mužom alebo vydatou ženou a niekým iným, než je ich zákonný manželský partner. Ale ako je to s orálnym sexom medzi dvoma nezosobášenými ľuďmi? Mnohí tínedžeri tvrdia, že táto praktika je neškodná, lebo to nie je pohlavný styk. Môže kresťan považovať orálny sex za čistý?
8. Ako sa názor kresťanov na orálny sex odlišuje od názoru mnohých ľudí vo svete?
8 Slová z Hebrejom 13:4 a 1. Korinťanom 6:9 dokazujú, že Boh neschvaľuje ani cudzoložstvo, ani smilstvo (po grécky porneia). Čo patrí k smilstvu? Toto grécke slovo označuje používanie pohlavných orgánov prirodzeným i zvráteným spôsobom s oplzlým zámerom. Zahŕňa všetky formy nezákonných pohlavných stykov mimo manželstva uzavretého na biblickom základe. A tak k nemu patrí aj orálny sex, a to napriek tomu, že mnohým mladým po celom svete bolo povedané alebo sami došli k záveru, že táto praktika je prijateľná. Praví kresťania sa vo svojom zmýšľaní a konaní neriadia názormi „neužitočne hovoriacich a tých, čo klamú myseľ“. (Títovi 1:10) Držia sa vyšších noriem, ktoré obsahujú Sväté Písma. Nesnažia sa orálny sex ospravedlňovať. Chápu, že z biblického hľadiska je to smilstvo, čiže porneia, a v súlade s tým školia svoje svedomie.a — Skutky 21:25; 1. Korinťanom 6:18; Efezanom 5:3.
Rozdielne hlasy, rozdielne rozhodnutia
9. Aká je úloha svedomia, ak je „všetko čisté“?
9 Ale čo mal Pavol na mysli, keď povedal, že „čistým je všetko čisté“? Pavol hovoril o kresťanoch, ktorí svoje myslenie a mravný zmysel uviedli do súladu s Božími normami, ktoré nachádzame v jeho inšpirovanom Slove. Takí kresťania uznávajú, že v mnohých záležitostiach, ktoré nie sú priamo zakázané, je veriacim ponechaná určitá voľnosť. A tak nie sú voči druhým kritickí, ale veci, ktoré Boh neodsudzuje, považujú za „čisté“. Neočakávajú, že všetci budú mať na tie stránky života, v ktorých Biblia nedáva konkrétne usmernenie, ten istý názor ako oni. Zamyslime sa nad niekoľkými príkladmi.
10. Kedy môže účasť na svadbe (alebo na pohrebe) predstavovať problém?
10 V mnohých rodinách sa jeden z manželov stal kresťanom, kým ten druhý nie. (1. Petra 3:1; 4:3) To môže viesť k rôznym náročným situáciám, napríklad keď ide o účasť na svadbe alebo pohrebe príbuzného. Predstav si situáciu kresťanskej manželky, ktorej manžel ešte nemá tú istú vieru ako ona. Jeden z manželových príbuzných bude mať svadbu a obrad bude v kostole takzvaného kresťanstva. (Alebo niektorý príbuzný, možno rodič, zomrel a pohreb bude v kostole.) Obaja sú pozvaní a manžel si praje, aby manželka išla s ním. Čo jej v tejto veci hovorí svedomie? Čo urobí? Predstavme si dve možnosti.
11. Opíš, ako môže kresťanská manželka uvažovať, či sa zúčastní sobáša v kostole, a k akému záveru dospeje.
11 Eunika uvažuje o závažnom biblickom príkaze ‚vyjdite z Veľkého Babylona‘, celosvetovej ríše falošného náboženstva. (Zjavenie 18:2, 4) Kedysi patrila k cirkvi, v ktorej kostole sa bude konať sobáš, a vie, že pri obrade budú všetci prítomní vyzvaní zúčastniť sa na náboženských úkonoch, napríklad na modlitbe, speve či iných náboženských prejavoch. Je odhodlaná nijako sa na nich nezúčastniť a nechce tam byť ani len prítomná, a tak byť pod tlakom porušiť svoju rýdzosť. Eunika rešpektuje svojho manžela a chce s ním ako so svojou biblicky ustanovenou hlavou spolupracovať, ale zároveň nechce porušiť svoje biblické zásady. (Skutky 5:29) Preto svojmu manželovi taktne vysvetlí, že aj keď on na sobáš do kostola pôjde, ona tam nemôže ísť. Môže mu spomenúť, že keby tam išla a odmietla by sa zúčastniť na niektorom úkone, mohol by sa cítiť nepríjemne, a preto bude preňho zrejme najlepšie, keď tam s ním nepôjde. Po tomto rozhodnutí bude mať Eunika čisté svedomie.
12. Ako môže niekto uvažovať a reagovať, ak dostane pozvanie na svadbu, ktorá sa bude konať v kostole?
12 Rút rieši v podstate tú istú dilemu. Rešpektuje svojho manžela, je rozhodnutá byť verná Bohu a chce sa riadiť svojím biblicky školeným svedomím. Uvažuje o podobných veciach ako Eunika a potom s modlitbou zvažuje myšlienky z rubriky „Otázky čitateľov“ v Strážnej veži z 15. mája 2002. Spomína si, že traja Hebreji poslúchli príkaz prísť tam, kde sa mal konať modlársky obrad, a napriek tomu zostali rýdzi, lebo sa nezúčastnili žiadneho modlárskeho úkonu. (Daniel 3:15–18) Rozhodne sa, že bude svojho manžela sprevádzať, ale že sa nezúčastní na žiadnom náboženskom úkone, a koná tak v súlade so svojím svedomím. Taktne, ale pritom jasne vysvetlí manželovi, čo jej svedomie v tej situácii dovolí a čo nie. Rút dúfa, že jej manžel uvidí rozdiel medzi pravým a falošným uctievaním. — Skutky 24:16.
13. Prečo by sme sa nemali znepokojovať, keď dvaja kresťania dospejú k rozdielnemu záveru?
13 Naznačuje fakt, že dvaja kresťania môžu dospieť k rozdielnemu záveru, že vôbec nezáleží na tom, čo človek robí, alebo že jeden z nich má slabé svedomie? Nie. Eunika môže mať vzhľadom na predchádzajúce skúsenosti s hudbou a cirkevnými predmetmi na náboženských obradoch pocit, že zúčastniť sa by bolo pre ňu veľmi nebezpečné. A zo skúsenosti vie, aký postoj má jej manžel k náboženským otázkam. Aj to možno ovplyvnilo jej svedomie. A tak je presvedčená, že sa rozhodla tak, ako to bolo pre ňu najlepšie.
14. Na čo by mali kresťania pamätať, pokiaľ ide o otázky, ktoré sú vecou osobného rozhodnutia?
14 Bolo by však Rútino rozhodnutie nesprávne? To nie je vec, ktorú by mali hodnotiť iní. Iní ľudia by ju nemali posudzovať ani kritizovať za to, že sa rozhodla ísť na sobáš, ale nezúčastniť sa žiadneho náboženského úkonu. Pamätaj na Pavlovu radu v súvislosti s jedením či nejedením určitých pokrmov: „Nech sa ten, kto je, nepozerá zhora na toho, kto neje, a nech ten, kto neje, nesúdi toho, kto je... Svojmu vlastnému pánovi stojí alebo padá. Skutočne bude stáť, lebo Jehova ho môže postaviť.“ (Rimanom 14:3, 4) Žiaden pravý kresťan by istotne nechcel niekoho presviedčať, aby ignoroval vedenie svojho školeného svedomia, lebo to by bolo ako vypnúť zvuk nejakého prijímača vo chvíli, keď zaznieva životne dôležitá informácia.
15. Prečo treba brať do úvahy svedomie a pocity druhých?
15 Vráťme sa teraz k nášmu scenáru. Obe kresťanky by mali vziať do úvahy aj ďalšie činitele, napríklad ako ich rozhodnutie zapôsobí na iných. Pavol nám radí: „Rozhodnite [sa], že nebudete dávať bratovi dôvod na potknutie alebo príčinu na zakopnutie.“ (Rimanom 14:13) Eunika možno vie, že podobné situácie už spôsobili v zbore alebo v jej rodine veľa nepokoja, a to, čo urobí, môže mať veľký vplyv na jej deti. Naproti tomu Rút si možno pamätá, že niektorí urobili podobné rozhodnutie a nespôsobili v zbore alebo v jej okolí nejaký rozruch. Obe ženy by mali uznávať, že správne školené svedomie je citlivé na pocity druhých. To by sme mali uznávať všetci. Ježiš povedal: „Kto... privádza k potknutiu jedného z týchto maličkých, ktorí veria vo mňa, pre toho je užitočnejšie, keď mu zavesia na krk mlynský kameň, akým otáča osol, a potopia ho do šíreho, otvoreného mora.“ (Matúš 18:6) Ak človek ignoruje fakt, že na jeho rozhodnutí sa niekto môže potknúť, môže si tým poškvrniť svedomie, tak ako sa to stalo niektorým kresťanom na Kréte.
16. Aké zmeny u kresťana môžeme časom očakávať?
16 Kresťan by mal neustále duchovne rásť. Rovnako by mal robiť pokrok v tom, ako počúva hlas svojho svedomia a ako naň reaguje. Predstavme si teraz novopokrsteného kresťana Marka. Svedomie mu káže vyhýbať sa nebiblickým zvykom, na ktorých sa v minulosti zúčastňoval. Možno to bolo niečo v súvislosti s modlami alebo krvou. (Skutky 21:25) Teraz sa úzkostlivo vyhýba veciam, ktoré hoci len vzdialene pripomínajú to, čo Boh zakazuje. Na druhej strane nevie pochopiť, prečo niektorí odmietajú určité veci, ktoré sa jemu zdajú prijateľné, napríklad niektoré televízne programy.
17. Uveď príklad, aký vplyv môže mať čas a duchovný rast na svedomie a rozhodnutia kresťana.
17 Markovo poznanie časom vzrastie a on sa priblíži k Bohu. (Kolosanom 1:9, 10) Aký to má naňho účinok? Jeho vnútorný hlas tak dostáva dobré školenie. Teraz je Marek viac naklonený počúvať, čo mu hovorí svedomie, a zvažovať biblické zásady. Dokonca si uvedomuje, že niektoré veci, ktorým sa predtým vyhýbal, lebo mu ‚vzdialene pripomínali‘ to, čo Boh zakazuje, v skutočnosti nie sú v rozpore s Božím zmýšľaním. A keďže je vnímavejší na biblické zásady a ochotnejší konať podľa toho, čo mu hovorí jeho školené svedomie, teraz ho svedomie podnecuje vyhýbať sa programom, ktoré predtým považoval za prijateľné. Áno, jeho svedomie sa vycibrilo. — Žalm 37:31.
18. Z čoho sa môžeme tešiť?
18 Vo väčšine zborov sú kresťania na všetkých stupňoch kresťanského vývoja. Niektorí z nich sú noví vo viere. Ich svedomie sa v niektorých veciach takmer vôbec neozýva, kým v iných veciach sa ozýva hlasno. Takíto kresťania možno potrebujú čas a pomoc na to, aby sa zosúladili s Jehovovým vedením a aby reagovali na svoje školené svedomie. (Efezanom 4:14, 15) Môžeme byť veľmi radi, že v zboroch sú tiež pravdepodobne mnohí, ktorí majú hlboké poznanie, skúsenosti s uplatňovaním biblických zásad a svedomie, ktoré je do veľkej miery v súlade s Božím zmýšľaním. Aké príjemné je byť obklopení takými „čistými“ ľuďmi, ktorí považujú za morálne a duchovne „čisté“ tie veci, ktoré sú prijateľné Pánovi! (Efezanom 5:10) Kiež je cieľom nás všetkých dostať sa na takúto úroveň kresťanského rastu a zachovať si také svedomie v súlade s presným poznaním pravdy a so zbožnou oddanosťou. — Títovi 1:1.
[Poznámka pod čiarou]
a Strážna veža č. 17 z roku 1983 na stranách 20 – 21 uvádza myšlienky, ktoré sa týkajú manželských párov.
Ako by si odpovedal?
• Prečo bolo svedomie niektorých kresťanov na Kréte poškvrnené?
• Ako je možné, že dvaja kresťania s citlivým svedomím môžu urobiť odlišné rozhodnutie?
• Čo by sa časom malo stať s naším svedomím?
[Mapa na strane 26]
(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)
Sicília
GRÉCKO
Kréta
MALÁ ÁZIA
Cyprus
STREDOZEMNÉ MORE
[Obrázok na strane 28]
Dvaja kresťania v podobnej situácii môžu urobiť odlišné rozhodnutie