Otázky čitateľov

Ako sa úžitok z veľkňazskej služby Ježiša Krista, spomínanej v liste Hebrejom 4:15, 16, vzťahuje na „iné ovce“ dnes?

Hoci úloha Ježiša ako Veľkňaza má prvoradý význam pre tých, ktorí s ním budú v nebesiach, kresťania s pozemskou nádejou majú už teraz úžitok z Ježišovej kňazskej služby.

Už od Adama sú ľudia zaťažení hriechom. Sme sužovaní zdedenou nedokonalosťou, ako boli aj Izraeliti. Tí sa obracali na dlhú líniu veľkňazov a ostatných kňazov, ktorí prinášali obete za svoje vlastné hriechy, ako aj za hriechy ľudu. Napokon bol Ježiš pomazaný ako kňaz „podľa spôsobu Melchisedeka“. Po svojom vzkriesení sa Ježiš objavil pred Jehovom, aby predložil hodnotu svojej dokonalej ľudskej obete. — Žalm 110:1, 4.

Čo to znamená pre nás dnes? Pavol sa vo svojom liste Hebrejom zaoberal službou Ježiša ako Veľkňaza. V liste Hebrejom 5:1 čítame: „Každý veľkňaz vzatý z ľudí je ustanovený na prospech ľudí nad tým, čo patrí Bohu, aby prinášal dary a obete za hriechy.“ Potom, v 5. a 6. verši, Pavol ukázal, že Ježiš sa stal veľkňazom, ktorý nám môže byť užitočný.

Ako? Pavol napísal: „Hoci bol Synom, naučil sa poslušnosti z toho, čo vytrpel; a keď sa stal dokonalým, stal sa zodpovedným za večnú záchranu všetkých ktorí ho poslúchajú.“ (Hebrejom 5:8, 9) Tento verš by nás najprv mohol podnietiť k premýšľaniu o tom, aký úžitok nám to môže priniesť v novom svete, keď budú tí, čo sú verní Bohu a Ježišovi, zbavení svojho hriešneho stavu a získajú večný život. To je spoľahlivá vyhliadka, založená na výkupnej hodnote Ježišovej obete a jeho službe ako Veľkňaza.

V skutočnosti však môžeme mať z jeho veľkňazskej úlohy alebo služby úžitok práve teraz. Všimni si text Hebrejom 4:15, 16: „Ako veľkňaza nemáme niekoho, kto nemôže mať pochopenie pre naše slabosti, ale máme toho, ktorý bol skúšaný vo všetkom ako my sami, ale bez hriechu. Približujme sa preto s voľnosťou reči k trónu nezaslúženej láskavosti, aby sme dostali milosrdenstvo a našli nezaslúženú láskavosť na pomoc v pravý čas.“ Kedy je ten „pravý čas“? Vtedy, keď potrebujeme milosrdenstvo a nezaslúženú láskavosť. Pre našu nedokonalosť by každý z nás mal cítiť túto potrebu teraz.

Hebrejom 4:15, 16 zdôrazňuje, že aj Ježiš — teraz kňaz v nebi — bol človekom, a tak môže prejavovať empatiu. Voči komu? Voči nám. Kedy? Teraz. Keď bol Ježiš človekom, zažíval stres a tlaky bežné u ľudí. Občas bol hladný a smädný. A napriek tomu, že bol dokonalý, unavil sa. To by nás malo upokojovať. Prečo? Keďže Ježiš zažíval prirodzenú únavu, uvedomuje si, ako sa často cítime my. Spomeň si tiež, že Ježiš musel znášať žiarlivé hašterenie svojich apoštolov. (Marek 9:33–37; Lukáš 22:24) Áno, prežíval sklamania. Vari by nám to nemalo dodávať dôveru, že chápe, keď sme sklamaní či znechutení? Určite.

Čo môžeš robiť, keď si znechutený? Povedal azda Pavol, že musíš len čakať, až kým ti v novom svete tvoj Veľkňaz, Ježiš, nepomôže, aby si sa stal dokonalým mysľou i telom? Nie. Pavol povedal, že môžeme ‚dostať milosrdenstvo a nájsť nezaslúženú láskavosť na pomoc v pravý čas‘, a to sa týka aj súčasnosti. Okrem toho, keď bol Ježiš človekom, zažíval utrpenie a ťažkosti, súc „skúšaný vo všetkom ako my sami“. Teda keď my čelíme takým veciam, je pripravený nám pomáhať, pretože chápe, čo prežívame. Vari ťa to k nemu nepriťahuje?

Teraz si všimnime 16. verš. Pavol hovorí, že my — a to sa vzťahuje tak na pomazaných, ako aj na osoby spomedzi iných oviec — sa môžeme približovať k Bohu s voľnosťou reči. (Ján 10:16) Apoštol nechcel povedať, že v modlitbe môžeme hovoriť, čo len chceme, dokonca hnevlivé, neúctivé slová. Skôr sa na základe Ježišovej obete a jeho úlohy ako Veľkňaza môžeme približovať k Bohu napriek tomu, že sme hriešnici.

Ďalší spôsob, ako môžeme mať už teraz úžitok zo služby nášho Veľkňaza, Ježiša Krista, sa týka našich hriechov, našich chýb. Zaiste neočakávame, že v prítomnom systéme na nás Ježiš uplatní plnú hodnotu svojej obete. Aj keby to urobil, ešte by sme nemali večný život. Spomínaš si na prípad zaznamený v Lukášovi 5:18–26, týkajúci sa ochrnutého muža, ktorého lôžko bolo spustené cez otvor v streche? Ježiš mu povedal: „Človeče, tvoje hriechy sú ti odpustené.“ To neznamenalo dajaké konkrétne hriechy, ktoré spôsobili ochrnutie. Muselo to znamenať mužove hriechy vo všeobecnosti, a do určitej miery sa to mohlo týkať jeho zdedenej nedokonalosti, ktorá zapríčiňuje choroby.

Na základe obete, ktorú mal Ježiš priniesť, mohol odniesť mužove hriechy tak, ako odnášal cap pre Azázela hriechy Izraela v Deň zmierenia. (3. Mojžišova 16:7–10) Avšak ochrnutý muž bol stále človekom. Opäť hrešil a časom zomrel, ako musia zomrieť hriešnici. (Rimanom 5:12; 6:23) To, čo Ježiš povedal, neznamenalo, že ten muž dostal večný život okamžite. Ale bol vtedy požehnaný určitou mierou odpustenia.

Teraz uvažujme o našej situácii. Ako nedokonalí sa denne dopúšťame chýb. (Jakub 3:2) Čo sa s tým dá robiť? Nuž, v nebi máme milosrdného Veľkňaza, prostredníctvom ktorého sa môžeme približovať k Jehovovi v modlitbe. Áno, ako napísal Pavol, každý z nás sa môže ‚približovať s voľnosťou reči k Božiemu trónu nezaslúženej láskavosti, aby sme dostali milosrdenstvo a našli nezaslúženú láskavosť na pomoc v pravý čas‘. V dôsledku toho dnes všetci, ktorí patria k iným ovciam, zaiste získavajú znamenitý úžitok z Kristovej veľkňazskej služby, vrátane čistého svedomia.

Všetci kresťania s pozemskou nádejou sa môžu tešiť na väčší úžitok v približujúcom sa novom svete. Vtedy náš nebeský Veľkňaz plne uplatní hodnotu svojej obete, vedúcej k úplnému odpusteniu hriechov. Väčší úžitok tiež poskytne pomocou starostlivosti o telesné i duchovné zdravie ľudí. A Ježiš značne rozšíri vzdelávanie Božieho ľudu na zemi, lebo vyučovanie Zákona bolo významnou zodpovednosťou kňazov v Izraeli. (3. Mojžišova 10:8–11; 5. Mojžišova 24:8; 33:8, 10) Preto aj keď máme úžitok z Ježišovej kňazskej služby už teraz, čaká nás oveľa viac!