Nádej prirovnaná ku kotve

10, 11. K čomu Pavol prirovnal našu nádej a prečo bolo toto prirovnanie vhodné?

¹⁰ Pavol poukázal na to, že Jehova dal sľub, že prostredníctvom Abraháma prídu požehnania. Potom povedal: „Boh... vystúpil s prísahou, aby dvoma nezmeniteľnými vecami [jeho slovom a jeho prísahou], v ktorých je nemožné, aby Boh luhal, sme boli my, čo sme utiekli do útočišťa, silne povzbudení a chopili sa predloženej nádeje. Túto nádej máme ako kotvu duše, istú a pevnú.“ (Hebrejom 6:17–19; 1. Mojžišova 22:16–18) Táto nádej predložená pomazaným kresťanom je nádej na nesmrteľný život v nebi. Prevažná väčšina Jehovových služobníkov má dnes nádhernú nádej na večný život na rajskej zemi. (Lukáš 23:43) Bez takej nádeje človek nemôže mať vieru.

¹¹ Kotva je silný bezpečnostný prostriedok, ktorý je nevyhnutný na to, aby loď zostala na mieste a nebola unášaná preč. Žiaden námorník by si netrúfal vyplávať z prístavu bez kotvy. Keďže Pavol niekoľkokrát zažil stroskotanie lode, zo skúsenosti vedel, že život moreplavcov často závisí od lodných kotiev. (Skutky 27:29, 39, 40; 2. Korinťanom 11:25) V prvom storočí lode nemali motor, ktorý by kapitánovi umožňoval loď riadiť. S výnimkou vojnových lodí poháňaných veslami bol pohyb lodí závislý od vetra. Ak hrozilo, že vietor zaženie loď na skaly, kapitánovým jediným východiskom bolo spustiť kotvu a prečkať búrku s dôverou, že kotva sa z morského dna neuvoľní. Preto Pavol prirovnal kresťanskú nádej ku ‚kotve duše, istej a pevnej‘. (Hebrejom 6:19) Keď nás zastihne búrka odporu alebo prežívame iné skúšky, naša nádherná nádej je ako kotva, ktorá nás stabilizuje ako živé duše, aby naša loď viery nebola zahnaná na nebezpečné plytčiny pochybností alebo na hrozivé skaly odpadlíctva. — Hebrejom 2:1; Júda 8–13.

12. Ako môžeme zabrániť tomu, že by sme sa odvrátili od Jehovu?

¹² Pavol varoval hebrejských kresťanov: „Dajte si pozor, bratia, aby sa v niekom z vás niekedy nevyvinulo zlé srdce bez viery tým, že by sa odvrátil od živého Boha.“ (Hebrejom 3:12) „Odvrátiť sa“ v gréckom texte doslova znamená „postaviť sa mimo“ čiže odpadnúť. Ale my sa takému výslovnému stroskotaniu môžeme vyhnúť. Viera a nádej nám umožnia pridržiavať sa Jehovu i v tých najhorších búrkach skúšok. (5. Mojžišova 4:4; 30:19, 20) Naša viera nebude ako loď zmietaná vetrom odpadlíckeho učenia. (Efezanom 4:13, 14) A s nádejou ako našou kotvou budeme môcť prestáť búrky života ako Jehovovi služobníci.

Vpred k nášmu cieľu!

18. Čo nám umožní zniesť akékoľvek skúšky našej viery v budúcnosti?

¹⁸ Skôr ako dospejeme k novému systému vecí, naša viera a láska môžu byť ešte podrobené ťažkým skúškam. Ale Jehova nám zaobstaral „istú a pevnú“ kotvu — našu nádhernú nádej. (Hebrejom 6:19; Rimanom 15:4, 13) Keď zažívame odpor alebo iné skúšky, môžeme vytrvať, ak sme bezpečne ukotvení prostredníctvom našej nádeje. Keď jedna búrka ustane, skôr ako sa priblíži ďalšia, buďme rozhodnutí upevniť si našu nádej a posilniť si vieru.