Prečo zázraky samotné nevybudujú vieru
VERÍM len tomu, čo vidím. Takýto názor majú mnohí. Niektorí hovoria, že by uverili v Boha, keby sa im zjavil nejakým zázračným spôsobom. Možno by to tak bolo, ale viedlo by také uverenie k pravej viere?
Pouvažujme o Izraelitoch Kórachovi, Dátanovi a Abirámovi. Biblia ukazuje, že boli očitými svedkami Božích zázrakov, ktoré vzbudzovali bázeň: desiatich rán poslaných na Egypt, úniku izraelského národa cez Červené more a zničenia egyptského faraóna a jeho vojska. (2. Mojžišova 7:19–11:10; 12:29–32; Žalm 136:15) Okrem toho Kórach, Dátan a Abirám, keď boli pri vrchu Sinaj, počuli Jehovu, ako hovorí z neba. (5. Mojžišova 4:11, 12) Ale zanedlho po týchto zázrakoch vyvolali títo traja muži vzburu proti Jehovovi a jeho ustanoveným služobníkom. — 4. Mojžišova 16:1–35; Žalm 106:16–18.
Asi o 40 rokov neskôr bol prorok Balaam takisto svedkom zázraku. Ani zásah anjela ho však neodstrašil, aby sa nepostavil na stranu Božích nepriateľov, Moábčanov. Balaam napriek zázraku išiel ďalej a postavil sa proti Jehovovi Bohu a jeho ľudu. (4. Mojžišova 22:1–35; 2. Petra 2:15, 16) Balaamov nedostatok viery je však v porovnaní s nedostatkom viery Judáša Iškariotského neveľký. Judáš, napriek tomu, že bol blízkym spoločníkom Ježiša a očitým svedkom pozoruhodného radu zázrakov, zradil Krista za tridsať kúskov striebra. — Matúš 26:14–16, 47–50; 27:3–5.
Aj židovskí náboženskí vodcovia si uvedomovali, že Ježiš vykonal veľa zázrakov. Po vzkriesení Lazara dokonca uznali: „Ten človek robí toľké znamenia.“ Ale obmäkčilo im srdce a dodalo im vieru to, že videli Lazara opäť živého? Vôbec nie. Naopak, strojili úklady, ako zabiť Ježiša i Lazara. — Ján 11:47–53; 12:10.
Dokonca ani priamy Boží zásah nevytvoril v týchto zlých ľuďoch vieru. Ježiš sa pri jednej príležitosti, keď bol v priestoroch chrámu, nahlas modlil: „Otče, osláv svoje meno.“ Jehova odpovedal hlasom z neba: „Oslávil som a opäť oslávim.“ Táto zázračná udalosť však nevytvorila vieru v srdciach prítomných. Biblia hovorí: „Hoci urobil pred nimi toľko znamení, neuverili v neho.“ — Ján 12:28–30, 37; porovnaj Efezanom 3:17.
Prečo zázraky nevybudovali vieru
Ako je vôbec možný taký nedostatok viery pri toľkých zázrakoch? Skutočnosť, že židovskí náboženskí vodcovia zavrhli Ježiša, sa zdá mimoriadne záhadná, keď vezmeme do úvahy, že práve v tom čase, keď Ježiš začal svoju službu, Židia ako celok boli „v očakávaní“ „Krista“ čiže Mesiáša. (Lukáš 3:15) Problém bol však v tom, aké boli ich očakávania. Lexikograf W. E. Vine cituje známeho biblického učenca, ktorý povedal, že Židia boli posadnutí predstavou o Mesiášovi, ktorý im zabezpečí „svetské víťazstvo“ a „materiálnu prosperitu“. Preto neboli pripravení prijať pokorného, apolitického Ježiša z Nazaretu, ktorý sa ako pravý Mesiáš objavil v ich strede v roku 29 n. l. Navyše, náboženskí vodcovia sa báli, že Ježišovo učenie naruší existujúci stav vecí a ohrozí ich významné postavenie. (Ján 11:48) Ich vopred vytvorené predstavy a sebectvo ich zaslepili vzhľadom na význam Ježišových zázrakov.
Židovskí náboženskí vodcovia i ďalší neskôr zavrhli zázračný dôkaz toho, že Ježišovi nasledovníci majú božskú priazeň. Napríklad keď Ježišovi apoštoli uzdravili človeka chromého od narodenia, nahnevaní členovia židovského najvyššieho súdu sa pýtali: „Čo urobíme s týmito ľuďmi? Lebo sa naozaj ich prostredníctvom stalo pozoruhodné znamenie, ktoré je zjavné všetkým obyvateľom Jeruzalema, a nemôžeme to poprieť. Ale aby sa to nerozširovalo ďalej medzi ľudom, pohrozme im, aby už nikomu viac nehovorili na základe tohto mena.“ (Skutky 3:1–8; 4:13–17) Je jasné, že tento úžasný zázrak nebudoval ani nevytvoril vieru v srdciach týchto ľudí.
Ctižiadosť, pýcha a chamtivosť sú činitele, pre ktoré mnohí zavreli dvere svojho srdca. Zdá sa, že tak to bolo aj v prípade Kóracha, Dátana a Abiráma, ktorí boli spomenutí v úvode. Žiarlivosť, strach a množstvo ďalších škodlivých postojov bolo prekážkou pre ďalších. Sú nám pripomenutí aj neposlušní anjeli, démoni, ktorí mali kedysi výsadu hľadieť na tvár samotného Boha. (Matúš 18:10) Oni o existencii Boha nepochybujú. V skutočnosti „démoni veria a trasú sa“. (Jakub 2:19) Napriek tomu nemajú vieru v Boha.
Čo je pravá viera
Mať vieru je viac než len veriť. Je to tiež viac než len chvíľková citová reakcia na nejaký zázrak. Hebrejom 11:1 hovorí: „Viera je isté očakávanie vecí, v ktoré dúfame, zrejmý dôkaz skutočností, hoci ich nevidíme.“ Človek, ktorý má vieru, je presvedčený vo svojom srdci, že všetko, čo Jehova Boh sľubuje, je také isté, akoby to už bolo splnené. Navyše, nesporný dôkaz neviditeľných skutočností je taký silný, že o viere samotnej je povedané, že sa rovná tomu dôkazu. Áno, viera je založená na dôkazoch. V minulosti mali zázraky pri rozvíjaní alebo budovaní viery svoju úlohu. Znamenia, ktoré vykonal Ježiš, slúžili na to, aby presvedčili ostatných, že on je tým sľúbeným Mesiášom. (Matúš 8:16, 17; Hebrejom 2:2–4) Podobne dary Božieho svätého ducha čiže Božej činnej sily, napríklad zázračné uzdravovanie a hovorenie jazykmi, dokazovali, že Židia už nemajú Jehovovu priazeň, ale že Božie schválenie má kresťanský zbor, ktorý založil Boží Syn, Ježiš Kristus. — 1. Korinťanom 12:7–11.
K zázračným darom ducha patrila schopnosť prorokovať. Keď neveriaci pozorovali tento zázrak, niektorí boli podnietení uctievať Jehovu a vyhlásiť: „Boh je skutočne medzi vami.“ (1. Korinťanom 14:22–25) Jehova Boh však nemal v úmysle, aby zázraky boli trvalou stránkou kresťanského uctievania. Preto apoštol Pavol napísal: „Ak aj sú dary prorokovania, budú odstránené; ak sú jazyky, prestanú.“ (1. Korinťanom 13:8) Tieto dary zrejme prestali po smrti apoštolov a tých, ktorí také dary dostali prostredníctvom nich.
Mali byť ľudia potom ponechaní bez základu pre vieru? Nie, lebo Pavol povedal: „[Boh] nezostal bez svedectva tým, že robil dobro, keď vám dával dážď z neba a plodné obdobia a napĺňal vaše srdcia pokrmom a veselosťou.“ (Skutky 14:17) Áno, pre ľudí čestného srdca, ktorí sú ochotní otvoriť svoju myseľ a srdce dôkazom, ktoré nás obklopujú, „neviditeľné vlastnosti [Jehovu Boha] vidno zreteľne od stvorenia sveta, lebo ich možno vnímať z vytvorených vecí, dokonca jeho večnú moc a Božstvo, takže [tí, ktorí Boha popierajú] sú bez ospravedlnenia“. — Rimanom 1:20.
No iba veriť v Božiu existenciu nestačí. Pavol nabádal: „Už sa prestaňte utvárať podľa tohto systému vecí, ale sa premieňajte obnovením svojej mysle, aby ste sa sami presvedčili, aká je dobrá a prijateľná a dokonalá Božia vôľa.“ (Rimanom 12:2) Dá sa to robiť usilovným štúdiom Písiem za pomoci kresťanských publikácií, ako je napríklad tento časopis. Viera založená na presnom poznaní Božieho Slova, Biblie, nie je slabá ani povrchná. Tí, ktorí spoznali Božiu vôľu a konajú ju vo viere, preukazujú svätú službu Bohu. — Rimanom 12:1.
Uverili, hoci nevideli
Apoštol Tomáš mal problém s prejavením viery v Ježišovo vzkriesenie z mŕtvych. „Ak neuvidím v jeho rukách stopy po klincoch a nevložím prst do stopy po klincoch a nevložím ruku do jeho boku, istotne neuverím,“ vyhlásil Tomáš. Keď sa Ježiš neskôr zhmotnil do tela, na ktorom boli rany po jeho pribití na kôl, Tomáš na tento zázrak zareagoval priaznivo. Ježiš však povedal: „Šťastní sú tí, čo nevidia, a predsa veria.“ — Ján 20:25–29.
Dnes milióny Jehovových svedkov ‚chodia vierou, nie videním‘. (2. Korinťanom 5:7) Hoci nevideli zázraky, ktoré sú zaznamenané v Biblii, pevne veria, že sa stali. Svedkovia prejavujú vieru v Boha a v jeho Slovo. S pomocou Božieho ducha dokážu chápať učenie Biblie a jej hlavnú tému — obhájenie zvrchovanosti Jehovu Boha prostredníctvom jeho nebeského Kráľovstva. (Matúš 6:9, 10; 2. Timotejovi 3:16, 17) Títo praví kresťania uplatňujú v živote múdre rady Biblie a majú z toho veľký úžitok. (Žalm 119:105; Izaiáš 48:17, 18) Uznávajú nezvratný dôkaz, že biblické proroctvá vyznačujú našu dobu ako „posledné dni“, a veria, že Boží sľúbený nový svet je už veľmi blízko. (2. Timotejovi 3:1–5; Matúš 24:3–14; 2. Petra 3:13) Je pre nich radosťou deliť sa s druhými o poznanie o Bohu. (Príslovia 2:1–5) Vedia, že tí, ktorí hľadajú Boha, ho naozaj môžu nájsť iba pomocou štúdia Písiem. — Skutky 17:26, 27.
Spomínate si na Alberta, ktorý bol spomenutý v predošlom článku? Niekoľko dní po tom, čo jeho modlitba o zázrak zostala nevypočutá, ho navštívila jedna Jehovova svedkyňa, staršia pani, ktorá mu nechala literatúru založenú na Biblii. Albert potom súhlasil s bezplatným domácim biblickým štúdiom. Keď sa lepšie zoznámil s biblickým posolstvom, jeho sklamanie sa zmenilo na vzrušenie. Začal si uvedomovať, že Boha predsa nakoniec našiel.
Písma nabádajú: „Hľadajte Jehovu, kým sa dá nájsť. Volajte na neho, kým ukazuje, že je blízko.“ (Izaiáš 55:6) Môžete to robiť — nie tak, že by ste čakali na novodobý Boží zázrak, ale tak, že budete nadobúdať presné poznanie Božieho Slova. Je to nutné, lebo zázraky samy vieru nevybudujú.
[Obrázok na strane 5]
Ani zázračné vzkriesenie Lazara nepodnietilo Ježišových nepriateľov k prejavovaniu viery
[Obrázky na strane 7]
Viera musí byť založená na presnom poznaní Biblie