Prejavujme vieru založenú na pravde

„Bez viery nie je možné páčiť sa mu, lebo ten, kto sa približuje k Bohu, musí veriť, že je a že sa stáva darcom odmeny tým, ktorí ho vážne hľadajú.“ — HEBREJOM 11:6.

 1, 2. Ako bola Adamova viera podrobená skúške a s akým výsledkom?

VIERA vyžaduje viac ako iba veriť, že Boh existuje. Prvý človek, Adam, nemal pochybnosti o existencii Boha Jehovu. Boh s Adamom komunikoval, pravdepodobne prostredníctvom svojho Syna, Slova. (Ján 1:1–3; Kolosanom 1:15–17) Napriek tomu Adam stratil vyhliadku na večný život, pretože zlyhal v poslušnosti voči Jehovovi a v prejavovaní viery v neho.

² Zdalo sa, že Adamovo budúce šťastie je ohrozené, keď jeho manželka, Eva, neposlúchla Jehovu. Už len samotná myšlienka na to, že ju stratí, podrobila vieru prvého muža skúške! Mohol Boh vyriešiť tento problém takým spôsobom, že by naďalej zaistil Adamovi šťastie a blaho? Adam ukázal — keď sa pripojil v priestupku k Eve — že si to zrejme nemyslí. Pokúsil sa vyriešiť problém svojím spôsobom, namiesto toho, aby vážne hľadal Božie vedenie. Keďže Adam zlyhal v prejavovaní viery v Jehovu, spôsobil smrť sebe a celému svojmu potomstvu. — Rimanom 5:12.

Čo je viera?

 3. Ako sa biblická definícia viery odlišuje od definície, ktorú uvádza jeden slovník?

³ Jeden slovník definuje vieru ako „pevné presvedčenie o niečom, pre čo nie sú žiadne dôkazy“. Biblia však ani zďaleka nepodporuje túto myšlienku, ale zdôrazňuje pravý opak. Viera je založená na faktoch, skutočnostiach, na pravde. Písmo hovorí: „Viera je isté očakávanie vecí, v ktoré dúfame, zrejmý dôkaz skutočností, hoci ich nevidíme.“ (Hebrejom 11:1) Človek, ktorý má vieru, má záruku, že všetko, čo Boh sľúbil, je už v skutočnosti splnené. Presvedčivé dôkazy neviditeľných skutočností sú také silné, že o viere sa hovorí ako o niečom, čo je rovnocenné týmto dôkazom.

 4. Ako jeden slovník podporuje biblickú definíciu viery?

⁴ V preklade Nového sveta sa kauzatívny tvar hebrejského slovesa aman niekedy prekladá ako „prejavovať vieru“. Slovník Theological Wordbook of the Old Testament uvádza: „Vo významovom jadre koreňa je myšlienka istoty... v protiklade s modernými koncepciami viery ako niečoho, čo je možné, nádejne pravdivé, ale nie isté.“ To isté dielo hovorí: „Odvodené amen, ‚pravdivo‘, je prenesené do Nového zákona v slove amen, čo je anglické slovo ‚amen‘. Ježiš často používal toto slovo (Mt 5:18, 26 atď.) na zdôraznenie toho, že je niečo isté.“ Slovo prekladané v Kresťanských gréckych písmach ako „viera“ znamená tiež presvedčenie o niečom, čo je pevne založené na skutočnosti alebo na pravde.

 5. Ako bolo grécke slovo, preložené v liste Hebrejom 11:1 ako „isté očakávanie“, používané v starovekých obchodných dokumentoch a aký význam to má pre kresťanov?

⁵ Grécke slovo prekladané v liste Hebrejom 11:1 ako „isté očakávanie“ (hypostasis) sa bežne používalo v starovekých papyrusových obchodných dokumentoch a obsahovalo myšlienku niečoho, čo zaručuje budúce vlastníctvo. Učenci Moulton a Milligan navrhujú takýto preklad: „Viera je vlastnícky doklad na veci, v ktoré sa dúfa.“ (Vocabulary of the Greek Testament) Je zrejmé, že ak človek má vlastnícky doklad na majetok, môže s ‚istotou očakávať‘, že jedného dňa sa jeho nádej na získanie tohto majetku splní.

 6. Aký je význam gréckeho slova, ktoré je v liste Hebrejom 11:1 preložené ako „zrejmý dôkaz“?

⁶ Grécke slovo (elegkhos) preložené v liste Hebrejom 11:1 ako „zrejmý dôkaz“ vyjadruje myšlienku predloženia dôkazov na dokázanie niečoho, zvlášť niečoho v protiklade k tomu, čo je zdanlivo skutočnosťou. Pozitívne alebo konkrétne dôkazy jasne ukazujú to, čo sa predtým nespozorovalo, a tým vyvracajú to, čo bolo iba zdanlivo skutočnosťou. A tak v Hebrejských, ako aj v Gréckych písmach viera určite nie je „pevné presvedčenie o niečom, pre čo nie sú žiadne dôkazy“. Naopak, viera je založená na pravde.

Založená na základných pravdách

 7. Ako Pavol a Dávid opisujú tých, ktorí popierajú Božiu existenciu?

⁷ Apoštol Pavol vyjadril základnú pravdu, keď napísal, že Stvoriteľove „neviditeľné vlastnosti vidno zreteľne od stvorenia sveta, lebo ich možno vnímať z vytvorených vecí, dokonca jeho večnú moc a Božstvo, takže [odporcovia pravdy] sú bez ospravedlnenia“. (Rimanom 1:20) Áno, „nebesia oznamujú Božiu slávu“ a „zem je plná [jeho] výtvorov“. (Žalm 19:1; 104:24) Ale čo ak človek nie je ochotný uvažovať o týchto dôkazoch? Žalmista Dávid povedal: „Zlý vo svojej povýšenosti [„namyslenosti“, EvP] nič neskúma; všetky jeho myšlienky sú: ‚Niet Boha.‘“ (Žalm 10:4; 14:1) Viera je čiastočne založená na základnej pravde, že Boh existuje.

 8. Môžu mať tí, ktorí prejavujú vieru, pocit istoty a rozlišovaciu schopnosť?

⁸ Jehova však nielenže existuje; je aj dôveryhodný a my sa môžeme spoliehať na jeho sľuby. Povedal: „Istotne sa stane to, s čím som počítal; a ako som radil, tak sa to splní.“ (Izaiáš 14:24; 46:9, 10) To nie sú bezvýznamné slová. Sú jasné dôkazy, že stovky proroctiev zaznamenaných v Božom slove sa splnili. Na základe tohto poučenia sú tí, ktorí prejavujú vieru, takisto schopní rozlíšiť pokračujúce spĺňanie mnohých ďalších biblických proroctiev. (Efezanom 1:18) Vidia napríklad, ako sa spĺňa „znamenie“ Ježišovej prítomnosti, vrátane zrýchľujúceho sa zvestovania o zriadenom Kráľovstve, ako aj predpovedané rozšírenie pravého uctievania. (Matúš 24:3–14; Izaiáš 2:2–4; 60:8, 22) Vedia, že národy budú čoskoro volať „mier a bezpečie!“ a že Boh zakrátko nato spôsobí, aby „bola privedená skaza na tých, ktorí kazia zem“. (1. Tesaloničanom 5:3; Zjavenie 11:18) Je skutočne požehnaním mať vieru založenú na prorockých pravdách!

Ovocie svätého ducha

 9. Aká je súvislosť medzi vierou a svätým duchom?

⁹ Pravda, na ktorej je založená viera, sa nachádza v Biblii, diele Božieho svätého ducha. (2. Samuelova 23:2; Zechariáš 7:12; Marek 12:36) Je teda logické, že viera nemôže existovať oddelene od pôsobenia svätého ducha. Preto mohol Pavol napísať: „Ovocie ducha [zahŕňa]... vieru.“ (Galaťanom 5:22) Ale mnohí odmietajú Božiu pravdu a znečisťujú svoj život telesnými žiadosťami a stanoviskami, ktoré zarmucujú Božieho ducha. Preto „viera nie je vlastníctvom všetkých“, lebo nemajú základ, na ktorom by ju rozvíjali. — 2. Tesaloničanom 3:2; Galaťanom 5:16–21; Efezanom 4:30.

10. Ako ukázali niektorí Jehovovi služobníci z ranej doby, že prejavujú vieru?

¹⁰ Spomedzi Adamových potomkov však niektorí prejavovali vieru. List Hebrejom sa v 11. kapitole zmieňuje o Ábelovi, Enochovi, Noachovi, Abrahámovi, Sáre, Izákovi, Jakobovi, Jozefovi, Mojžišovi, Rachab, Gedeonovi, Barákovi, Samsonovi, Jeftovi, Dávidovi a Samuelovi spolu s mnohými nemenovanými Jehovovými služobníkmi, ktorí „dostali svedectvo prostredníctvom svojej viery“. Všimni si, čo všetko bolo urobené „vierou“. Bolo to vierou, že Ábel ,obetoval Bohu obeť‘ a Noach „postavil koráb“. Vierou Abrahám „poslúchol a vyšiel na miesto, ktoré mal dostať do dedičstva“. A vierou Mojžiš „opustil Egypt“. — Hebrejom 11:4, 7, 8, 27, 29, 39.

11. Čo naznačujú Skutky 5:32 o ľuďoch, ktorí poslúchajú Boha?

¹¹ Je zrejmé, že všetci títo Jehovovi služobníci urobili viac ako iba to, že verili v Božiu existenciu. Prejavovaním viery dôverovali v neho ako v Toho, ktorý je „darcom odmeny tým, ktorí ho vážne hľadajú“. (Hebrejom 11:6) Robili to, k čomu ich viedol Boží duch a konali na základe presného, vtedy dostupného poznania pravdy, hoci bolo obmedzené. Aký to bol rozdiel v porovnaní s Adamom, ktorý nekonal vo viere založenej na pravde ani v súlade s vedením svätého ducha. Boh dáva svojho ducha iba tým, ktorí ho poslúchajú. — Skutky 5:32.

12. a) V čo veril Ábel a ako to prejavil? b) Čo nedostali predkresťanskí Jehovovi svedkovia, hoci mali vieru?

¹² Zbožný Ábel na rozdiel od svojho otca, Adama, mal vieru. Dozvedel sa, zrejme od svojich rodičov, o prvom proroctve, ktoré bolo kedy vyslovené: „Ja [Boh Jehova] položím nepriateľstvo medzi teba a ženu a medzi tvoje semeno a jej semeno. Ono ti rozmliaždi hlavu a ty mu rozmliaždiš pätu.“ (1. Mojžišova 3:15) Boh takto sľúbil zničiť zlo a obnoviť spravodlivosť. Ábel nevedel, ako bude tento sľub splnený. Ale jeho viera, že Boh je darcom odmeny tým, ktorí ho vážne hľadajú, bola dostatočne silná na to, aby ho podnietila predložiť obeť. Pravdepodobne mnoho uvažoval o tomto proroctve a veril, že na splnenie sľubu a pozdvihnutie ľudstva k dokonalosti bude potrebné preliatie krvi. Preto bola vhodná Ábelova zvieracia obeť. Napriek svojej viere však Ábel a ostatní Jehovovi predkresťanskí svedkovia „nedostali splnenie toho sľubu“. — Hebrejom 11:39.

Zdokonaľovanie viery

13. a) Čo sa dozvedel Abrahám a Dávid o splnení sľubu? b) Prečo možno povedať, že ‚pravda prišla prostredníctvom Ježiša Krista‘?

¹³ V priebehu storočí Boh pravidelne odhaľoval ďalšie pravdy o tom, ako bude splnený sľub o ‚semene ženy‘. Abrahámovi bolo povedané: „Prostredníctvom tvojho semena sa budú určite žehnať všetky národy zeme.“ (1. Mojžišova 22:18) Kráľovi Dávidovi bolo neskôr povedané, že sľúbené Semeno príde z jeho kráľovskej línie. V roku 29 n. l. sa toto Semeno objavilo v osobe Ježiša Krista. (Žalm 89:3, 4; Matúš 1:1; 3:16, 17) V protiklade s neverným Adamom, „posledný Adam“, Ježiš Kristus, bol príkladný v prejavovaní viery. (1. Korinťanom 15:45) Žil životom oddanej služby Jehovovi a splnil množstvo proroctiev predpovedajúcich Mesiáša. Ježiš tak urobil pravdu o sľúbenom Semene jasnejšou a uviedol veci predobrazované mojžišovským Zákonom do stavu skutočnosti. (Kolosanom 2:16, 17) Preto bolo možné povedať, že ‚pravda prišla prostredníctvom Ježiša Krista‘. — Ján 1:17.

14. Ako ukázal Pavol Galaťanom, že viera dostala nové rozmery?

¹⁴ Keď teraz pravda prišla prostredníctvom Ježiša Krista, bol daný väčší základ na založenie viery v „sľub“. Viera sa stala pevnejšou a získala akoby nové rozmery. V tomto ohľade Pavol povedal kresťanom pomazaným spolu s ním: „Písmo vydalo všetko spoločne do väzenia hriechu, aby sľub vyplývajúci z viery v Ježiša Krista dostali tí, čo prejavujú vieru. Kým však neprišla viera, boli sme strážení zákonom a spoločne vydávaní do väzenia a vzhliadali sme k viere, ktorá mala byť zjavená. Zákon sa teda stal naším vychovávateľom vedúcim ku Kristovi, aby sme boli vyhlásení za spravodlivých na základe viery. Ale keď teraz prišla viera, už nie sme pod vychovávateľom. Veď všetci ste Božími synmi prostredníctvom viery v Krista Ježiša.“ — Galaťanom 3:22–26.

15. Iba ako mohla byť viera zdokonalená?

¹⁵ Izraelčania prejavovali vieru v to, že Boh s nimi zaobchádza prostredníctvom zmluvy Zákona. Ale teraz bolo treba túto vieru rozšíriť. Ako? Prejavovaním viery v duchom pomazaného Ježiša, ku ktorému ich mal viesť na to určený Zákon. Iba týmto spôsobom mohla byť predkresťanská viera zdokonalená. Aké podstatné bolo pre týchto prvých kresťanov, aby ‚uprene hľadeli na Ježiša, Hlavného Sprostredkovateľa a Zdokonaľovateľa ich viery‘! (Hebrejom 12:2) Skutočne, všetci kresťania to musia robiť.

16. Ako prišiel svätý duch intenzívnejším spôsobom a prečo?

¹⁶ Mal však aj svätý duch prísť nejakým intenzívnejším spôsobom vzhľadom na zväčšené poznanie Božej pravdy a z toho vyplývajúcej zdokonalenej viery? Áno. Na Letnice roku 33 n. l. bol Boží duch, sľúbený pomocník, o ktorom hovoril Ježiš, vyliaty na jeho učeníkov. (Ján 14:26; Skutky 2:1–4) Svätý duch vtedy na nich pôsobil úplne novým spôsobom ako na pomazaných Kristových bratov. Ich viera, ovocie svätého ducha, bola posilnená. To ich vyzbrojilo pre obrovské dielo robenia učeníkov, ktoré bolo pred nimi. — Matúš 28:19, 20.

17. a) Ako od roku 1914 prichádza pravda a je zdokonaľovaná viera? b) Aké dôkazy máme o pôsobení svätého ducha od roku 1919?

¹⁷ Viera prišla, keď sa Ježiš pred viac ako 1 900 rokmi predstavil ako ustanovený Kráľ. Ale teraz, keď je vládnúcim nebeským Kráľom, základ našej viery — zjavená pravda — ohromne vzrástol, zdokonaľujúc tak našu vieru. Podobne bolo zintenzívnené aj pôsobenie svätého ducha. Zjavný dôkaz toho bol v roku 1919, keď svätý duch znovu oživil Božích oddaných služobníkov zo stavu blízkeho nečinnosti. (Ezechiel 37:1–14; Zjavenie 11:7–12) Vtedy bol položený základ duchovného raja, ktorý sa v nasledujúcich desaťročiach stával každý rok viditeľnejším a nádhernejším. Mohol by existovať nejaký väčší dôkaz pôsobenia Božieho svätého ducha?

Prečo skúmať svoju vieru?

18. Ako sa izraelskí vyzvedači odlišovali, pokiaľ ide o vieru?

¹⁸ Onedlho po vyslobodení Izraelčanov z otroctva v Egypte boli vyslaní dvanásti muži, aby prešpehovali kanaansku krajinu. Desiatim z nich však chýbala viera, pochybovali o Jehovovej schopnosti splniť svoj sľub, že dá krajinu Izraelu. Boli podnietení videním, hmotnými vecami. Z tých dvanástich iba Jozua a Káleb ukázali, že chodia vierou, nie videním. (Porovnaj 2. Korinťanom 5:7.) Z týchto mužov iba oni dvaja prežili, aby vstúpili do Zasľúbenej krajiny, pretože prejavovali vieru. — 4. Mojžišova 13:1–33; 14:35–38.

19. Ako je dnes základ na budovanie viery hlbší než kedykoľvek predtým, ale čo by sme mali napriek tomu robiť?

¹⁹ Dnes stojíme na hraniciach Božieho nového sveta spravodlivosti. Viera je nevyhnutná, ak máme doňho vstúpiť. Je radostné, že základ pravdy na založenie takejto viery je hlbší ako kedykoľvek predtým. Máme celé Božie slovo, príklad Ježiša Krista a jeho pomazaných nasledovníkov, podporu miliónov duchovných bratov a sestier a podporu Božieho svätého ducha v nebývalej miere. Predsa však robíme dobre, keď skúmame svoju vieru a podnikáme kroky na jej posilnenie, kým ešte môžeme.

20. Aké otázky by bolo vhodné si položiť?

²⁰ ‚Veď ja verím, že je to pravda,‘ možno povieš. Ale aká silná je tvoja viera? Spýtaj sa sám seba: ‚Je Jehovovo nebeské kráľovstvo pre mňa také skutočné ako nejaká ľudská vláda? Uznávam a plne podporujem Jehovovu viditeľnú organizáciu a jej vedúci zbor? Môžem vidieť očami viery, že národy sú teraz zoraďované do konečného postavenia pre Armagedon? Možno moju vieru uspokojivo porovnať s vierou „veľkého oblaku svedkov“, o ktorom sa zmieňuje list Hebrejom v 11. kapitole?‘ — Hebrejom 12:1; Zjavenie 16:14–16.

21. Ako podnecuje viera tých, ktorí ju majú, a ako sú požehnaní? (Zmieň sa aj o poznámkach v rámčeku na strane 13.)

²¹ Tí, ktorí majú vieru založenú na pravde, sú podnecovaní k činnosti. Ich obete chvály sa páčia Bohu, tak ako prijateľná obeť, ktorú predložil Ábel. (Hebrejom 13:15, 16) Podobne ako Noach, zvestovateľ spravodlivosti, ktorý poslúchal Boha, usilujú sa ísť cestou spravodlivosti ako zvestovatelia Kráľovstva. (Hebrejom 11:7; 2. Petra 2:5) Tak ako Abrahám, aj tí, čo majú vieru založenú na pravde, poslúchajú Jehovu napriek ťažkostiam, dokonca v najťažších skúškach. (Hebrejom 11:17-19) Podobne ako Jehovovi verní služobníci v staroveku, tí, ktorí majú dnes vieru, zažívajú bohaté požehnania a starostlivosť svojho milujúceho nebeského Otca. — Matúš 6:25–34; 1. Timotejovi 6:6–10.

22. Ako môže byť viera posilnená?

²² Ak si Jehovovým služobníkom, ale zistíš, že tvoja viera je v nejakom ohľade slabá, čo môžeš robiť? Posilňuj svoju vieru usilovným štúdiom Božieho slova a tým, že necháš zo svojich úst prýštiť vody pravdy, ktoré napĺňajú tvoje srdce. (Príslovia 18:4) Ak sa tvoja viera pravidelne neposilňuje, môže sa stať slabá, nečinná, dokonca mŕtva. (1. Timotejovi 1:19; Jakub 2:20, 26) Buď odhodlaný, aby sa to tvojej viere nikdy nestalo. Pros o Jehovovu pomoc a modli sa: „Pomôž mi, kde potrebujem vieru!“ — Marek 9:24.

Ako odpovieš?

◻ Čo je viera?

◻ Prečo viera nemôže existovať oddelene od pravdy a svätého ducha?

◻ Ako sa Ježiš Kristus stal Zdokonaľovateľom našej viery?

◻ Prečo by sme mali skúmať silu svojej viery?

[Rámček na strane 13]

TÍ, KTORÍ MAJÚ VIERU...

◻ Hovoria o Jehovovi. — 2. Korinťanom 4:13.

◻ Konajú také skutky ako Ježiš. — Ján 14:12.

◻ Sú zdrojom povzbudenia pre iných. — Rimanom 1:8, 11, 12.

◻ Víťazia nad svetom. — 1. Jána 5:5.

◻ Nemajú dôvod na strach. — Izaiáš 28:16.

◻ Sú v stave, v ktorom môžu získať večný život. — Ján 3:16.